12.02.2011 [00:30], eMuska, Povídky jednorázové, komentováno 15×, zobrazeno 2380×
Drabble.
Totálny výkrik do tmy.
Bola tma a ja som sa dlhými krokmi ponáhľal domov. Na konci ulice som však zbadal postavu. Útlu, nejakých stošesťdesiat centimetrov. Keď dokráčala pod lampu, konečne som si ju mohol prehliadnuť. Čierne prestrihané vlasy jej vietor fúkal do tváre, no ja som aj napriek tomu zočil jej alabastrovú pokožku, malinové pery, oči akejsi divnej farby. Bola neuveriteľne krásna. Kráčal som priamo, domov to bol už len kúsok. Tiež sa dala do pohybu. Zastavila až tesne predo mnou.
„Ahoj, ako sa voláš?“ oslovila ma zvonivým hlasom.
„Edward,“ odvetil som jednoducho.
„Edward. Vitaj v nenávratne,“ šepla a bolestivo ma pobozkala na krk.
14) kajka (04.05.2012 11:47)
eMusko, mám husinu jako pralinky!
Krásně mrazivá setkávačka!
To ty umíš velice dobře. Děkuju.
12) ambra (14.02.2011 17:56)
eMuska, zamrazilo mě, ale nejsem si jistá, že to mrazení bylo úplně děsivé. Já se ráda bojím... Dokonalé, možná Tvoje nej drabble
.
10) Janeba (13.02.2011 16:35)
eMusko, skvělé a je prima, že se před tím nenávratným bozkem stihla představit! Bezva nápad, výměna rolí!
Děkuji!!
1) Astrid (12.02.2011 00:37)
Kruci, Emushka, toho Eda by som pohrýzla aj ja!
len aby mal tie krásne jantárové oči
15) Pilly (08.08.2012 17:04)
Krásne