Sekce

Galerie

/gallery/rauchen.jpg

Napísaná pred rokmi, objavená až teraz.


Limonádka!

22. týždeň

Jej spotené telo ležalo na pokrčených prikrývkach, nechávalo chladiť začervenanú kožu na pleciach, bokoch, všade, kde sa pomaly objavovali odtlačky jeho prstov. Hľadela do stropu, snažila sa nič necítiť, len zhlboka dýchať, príjemne vyčerpaná.

On ležal na boku a pozoroval ju s podopretou hlavou. V myšlienkach si stále prehrával predchádzajúce momenty, keď už asi po stý krát videl, ako vrcholila. Ako ju on spravil.

Nikto nič nehovoril. Bella sa načiahla k nočnému stolíku, aby odtiaľ vzala lesklú tabatierku s vygravírovaným dvojverším a pripálila si. Ťažko vydýchla plný dúšok dymu, ešte stále vyčerpaná.

„Chcela som prestať,“ povedala ticho a potiahla si. Sledoval, ako jej pery na pár sekúnd obopli filter, jej viečka sa trepotavo zavreli, dlhé mihalnice hádzali tieň na jej líca, z ktorých sa pomaly vytrácala farba.

„Príliš si to vychutnávaš na to, aby si to dokázala,“ povedal Edward a prstami jej jemne odhrnul pár pramienkov z tváre.

„Asi tak, ako ty,“ uškrnula sa, stočila na bok a vstala.

Edward pri jej slovách pocítil náhly strach. Nechcel sa o tom baviť. Nechcel prestať. Nechcel myslieť na to, že ona sa teraz vráti k svojmu mužovi a on k svojej manželke.

Bella sa začala obliekať, zbierala po izbe rozhádzanú bielizeň a snažila sa pri tom nevypáliť si do trička dierku. Stačilo, že si minule prepálila rukáv na obľúbenom kabáte, ešte stále nevymyslela, ako to zakamuflovať.
„Nechceš ešte zostať?“ navrhol váhavo. V poslednom čase, keď sa nachádzal v jej blízkosti, jeho sila a arogancia sa strácala. Vadilo mu to, ale rovnako ako všetky zmeny, ktoré sprevádzala táto aférka, snažil sa to potlačiť a príliš to v hlave nerozoberať.

Bella si ťažko povzdychla, s jednou čižmou na nohe, s druhou v ruke, medzi prstami cigareta, snažiac sa obuť.

„O tomto sme už diskutovali. Mike ma už bude čakať.“

Edward zaťal ruky do pästí. Mal obrovskú chuť niečo rozbiť, najradšej ten sladký zazobaný ksicht debila Newtona.

„Okrem toho,“ Bella sa s úškrnom vystrela a s hlavou vyvrátenou nabok sa zahľadela na jeho nahé telo roztiahnuté na matraci, „Tanya bude nešťastná, že ti vychladla večera.“

Tanya... Za celý večer Edwardovi neprišla ani raz na myseľ. Bolo to dobré, nechcel si vychutnávať Bellino telo s jeho ženou pred očami,  na druhej strane po štyroch mesiacoch začal pociťovať zárodky výčitiek svedomia.

„Uvidíme sa o týždeň.“ Bella sa nenačiahla po bozk na rozlúčku, ako čakal, iba zahasila cigaretu v popolníku na stole a vypadla z motela. Nechala ho tam ležať len  tak, oblečeného iba do náhlej ľútosti.

Keď sa za ňou zabuchli dvere, znovu si povzdychla a na sekundu stisla viečka. Snažila sa ho vo všetkých nežnostiach, ktoré jej v poslednom čase začal preukazovať, blokovať. Sex bol výborný, to áno, so svojim mužom ešte nič podobné nezažila, ale ako Edward začínal byť čoraz nežnejší a pozornejší, ona si prišla čoraz viac skľúčená.

Nechcela, aby tú hlbokú náklonnosť iba predstieral. Chcela, aby sa mu z nej točila hlava, aby lapal po dychu a ostával z nej hotový tak, ako ona z neho.

Lenže to nešlo.

Každý mal svoje vlastné záväzky.

Preto chcela prestať.

Pretože ho milovala.

 


Tanya na jeho neskorý príchod nepovedala ani slovo, iba ďalej listovala v časopise na bielom koženom gauči s nohami skrútenými pod seba. Edward si pristúpil päty na topánkach, aby sa vyzul a vošiel do kuchyne.

„Máme niečo jesť?“ zavolal.

„Myslela som, že budeš už po večeri, keď ideš tak neskoro,“ odvrkla jeho žena a ani nezdvihla pohľad. Edward len ďalej znechutene hľadel do chladničky a nenechal si nič pripustiť. Potom sa otočil na podpätku, znovu sa obul a vyrazil von.

„Kam zas ideš?“ začul ešte.

„Najesť sa,“ odpovedal jedovato a tresol s dvermi.

Úprimne – mal strach. Bol to prvý večer, odkedy si rozbehol bočnú akciu, že mal obavy, že Tanya niečo tuší. Potreboval to utajiť. Potreboval pokračovať.

Nemohol prestať.

Z vrecka bundy vytiahol škatuľku cigariet a jednu si pripálil. To Bella ho to naučila. A síce vedel, ako ho to zabíja, veď jeho otec bol lekár a nikdy si nedopustil podobné poučovanie, snažil sa nemyslieť na to. Nie, kým ju má. Kým ju môže vdychovať zakaždým, týždeň čo týždeň, aj keď sa mu po vášnivej noci nakoniec rozplynie vo vzduchu.

 


„Bella, už som ťa čakal.“ Mike k nej pricupital ako strážny pes a objal ju. „Fuj, razia z teba cigarety. Ešte stále si neprestala?“

„Prepáč, drahý, ale takýchto návykov sa zbavíš ťažko.“ Buď rád, že dym je to jediné, čo zo mňa cítiš, pomyslela si.

„Možno by si nad tým mohla pouvažovať a navštíviť nejakého odborníka...“ Keď zbadal jej nesúhlasný pohľad, okamžite zmenil tému: „Každopádne... vedel som, že prídeš domov unavená, tak som ti napustil vaňu. Ešte je horúca, tak tam môžeš rovno skočiť... A ja sa pridám,“ dodal so žmurknutím a Belle po chrbtici prebehla triaška, ale nedala na sebe nič znať.

„Vieš, Mike... naozaj som unavená. Vďaka za tú vaňu, ale radšej sa okúpem sama a pôjdem rovno do postele. Mala som fakt náročný deň, nevieš si ani predstaviť.“ Áno, Mike, nevieš si ani predstaviť...

Keď zo seba zhodila oblečenie a namočila sa do vody, snažila sa spomenúť si, či svojho manžela vôbec niekedy chcela. Či po ňom niekedy naozaj túžila. Ich milostný život bol v poslednom čase na bode mrazu, ale chcela si aj tak spomenúť, či bola niekedy pre Mikea taká vlhká ako pre Edwarda... Ak nie, za celý tento podvod potom určite musel niesť vinu aj Mike... Však?

 


23. týždeň

Sedel v kresielku a noha mu nervózne skákala. Nerozsvietil. Pomedzi záclony sledoval parkovisko pred motelom. Nikde ani duše. Fajčil jednu od druhej a čakal. Dovolili si navzájom len tri zmeškané hovory, aby nebolo nič podozrivé, on však presiahol limit už o dva.

Neprišla.

 


24. týždeň

Edward bol na mieste už o dve hodiny skôr, opäť, ale tentoraz sa zdráhal dať Belle vedieť. Nechcel vyzerať nedočkavo.

Tanya sa s ním nebavila. Pravdepodobne očakávala nejaký šperk a drahú večeru.

Pohľadom prešiel po starej izbe. Motorest na ceste do Seattlu bol ich jedinou možnosťou a on to nenávidel. Nechcel ju tu. Nechcel sa tu s Bellou milovať. Chcel ju vo vlastnej posteli, kde by ju mohol hýčkať a uctievať a nie ten starý matrac na ktorom súložili väčšinou štetky so svojimi zákazníkmi alebo rovno pasákmi.

Vydržal chodiť po izbe ako lev v klietke ešte hodinu, potom jej napísal.

Izba c. 105

Pár minút na to mu prišla odpoveď:

Ok

Nič viac? Šalel. Nevedel sa jej dočkať. Počas týždňa ju v meste dvakrát stretol, ale vyhýbala sa mu. Na verejnosti sa ani pred tým nejako neukazovali, nechceli, aby ktokoľvek získal podozrenie, ale čo je veľa, to je veľa. Chcel vedieť, čo sa deje. Okamžite.

Odrazu stŕpol... Čo ak to jej manžel zistil? Čo ak to celé vie a preto minule neprišla? Hrozilo Belle niečo? Musel ju ísť brániť pred jej vlastným mužom?


Znovu fajčil, keď cez okno zbadal, ako zaparkovala a vystúpila. Bol si istý, že sa niečo stalo. Jej chôdza bola iná, zovňajšok tiež, ale nevedel to presne určiť.

Zahasil cigaretu a nahrnul sa k dverám. Ešte než stihla zaklopať, otvoril, strhol ju dnu a do svojho objatia. Hojdal ju, tisol na seba, hladil, šepkal... Až po chvíli si uvedomil, že Bella plače.

„Čo sa deje? Povedz mi, o čo ide, kto ti ublížil, prisahám, že ho zabijem.“ Myslel na jej manžela. Vedel, že ak sa niečo stalo, ak jej niečo urobil, tak ho zabije. Celkom isto.

Odtiahol ju od seba na dĺžku paží, aby si ju mohol poriadne prezrieť. Jej tvár bola celá fľakatá, nebolo to prvý raz, čo dnes plače, to vedel určiť s istotou. Mala oblečené džínsy a mikinu, na ich zvyčajné stretnutia však vždy chodila ako zo škatuľky.

„Edward,“ vzlykla iba a zakryla si dlaňou ústa.

„Sadni si, donesiem ti vreckovku a pohár vody.“ Usadil ju do starého kresla a odbehol do kúpeľne, kde napustil do pohára zimnú vodu a odtrhol z toaletného papiera.

„Tu máš.“ To všetko jej podal a ona sa s vďakou napila a vysmrkala. Snažila sa zozbierať aspoň štipku vnútorného pokoja, ale bála sa. Tak strašne sa bála, že na ňu nakričí ako Mike a pošle ju preč, že ju udrie, opovrhne ňou, povie, že mu zničila život...

A Edward videl jej vnútorný boj, ale nevedel ako jej pomôcť, kým s ním ona sama nezačne hovoriť. Zapálili si a čupol si k nej.

„Chceš tiež?“ ponúkol jej. Vyzerala, že by jej pár ťahov pomohlo. Ona ale s očami na cigarete pomaly zavrtela hlavou.

„Ja už nefajčím,“ povedala a Edwardovi sa ktovie prečo stiahol žalúdok tak, až ho takmer naplo.

„Prečo?“ vydýchol. Vždy vedel, že fajčenie je ich záležitosť. Že kým neprestanú, bude to ich neresť, tajné krytie pachov z milovania. Že to bude znázorňovať jej tabatierka, ktorú nosila vždy pri sebe a z ktorej sa on núkal počas ich prvých stretnutí.

„Nemôžem fajčiť. Škodí to plodu.“

Tie slová zatriasli Edwardovým svetom. Z podrepu ťažko zosadol na zem a dvihol k nej tvár, aby sa presvedčil, že počul dobre, že si to len zle nevysvetlil...

„Je to len šesť týždňov... Ale s Mikeom som nebola cez dva mesiace,“ povedala a sklonila hlavu, aby na ňu cez vlasy nevidel.

Edward sa snažil dať dokopy, čo sa dozvedel. Bella je tehotná. A čaká jeho dieťa.

Vyschlo mu v ústach a zatočila sa mu hlava. Potiahol si, vstal, aby zahasil cigaretu a vyfúkol dym smerom k zatvorenému oknu.
„Tvoj muž to vie?“ opýtal sa Belly, ktorá sa na neho nedokázala ani pozrieť. Sledoval jej zaslzenú tvár a snažil sa pri tom niekoľkokrát prehltnúť, aby sa mu suchý jazyk odlepil od podnebia.

„Poslal ma do hája,“ odvetila a končekom rukávu si utrela líca a nos. Edwardovi na sekundu napadlo, ako strašne vyzerá, oproti vyzývavým outfitom a sebavedomým úsmevom, ktoré stále v jeho blízkosti nosila. Napriek tomu ju chcel práve v tej chvíli tak veľmi, že sa mu až podlamovali kolená.

„O dva mesiace s Taynou splatíme byt. Nechám jej ho a vypadneme zo Seattlu.“

Bella šokovane zdvihla hlavu.

„Ako to myslíš, že vypadneme? Akože ty a ja?“

Zaťal zuby. Nechcel sa stať otcom. Vlastne nad tým ešte nikdy nepremýšľal. Ale jediné, na čo sa teraz dokázal sústrediť, bolo, že si ju k sebe tým tehotenstvom mohol konečne pripútať. Ak si to chce teda nechať.

„Samozrejme. Pôjdeme do Port Angeles. Do Olympie alebo hádam aj do posratého Forksu. Účtovníka potrebujú všade. A ty môžeš dávať zatiaľ súkromné hodiny alebo zostaneš doma alebo budeš robiť čo iba chceš a čo je najlepšie pre to... dieťa...“

„Ty si nás chceš nechať?“ vyhŕkla a postavila sa oproti nemu. Tak veľmi dúfala, že by s ňou zostal. Presne po tom túžila – aby ju odtiaľto zobral preč, aby začali odznova, spolu, aby ju mal aspoň trošku rád, nie len preto, že mu dala raz do týždňa v nejakom prašivom moteli.

„Samozrejme,“ povedal jednoducho, stoicky. Bol to holý fakt.

„Ale chceli sme predsa prestať,“ povedala a len o kúsok, len o pár milimetrov sa k nemu priblížila. Rozlievala sa v nej nádej priamoúmerne s teplom sálajúcim z jeho tela.

„Príliš si to vychutnávame na to, aby sme prestali.“


Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Lenka

6)  Lenka (21.08.2018 17:33)

Pěkná povídka.

TeenStar

5)  TeenStar (21.07.2018 01:21)

Zlato Klobúk dole, palec nahor, padám na kolená Ešte! Ešte! Ešte! Takéto limonádky ja môžem... ;)

petronela

4)  petronela (20.07.2018 07:05)

Páni, opravdu parádní povídka. Už jsem od tebe dlouho nic nečetla - snad od chvíle, kdy jsme přestali pracovat na MRS nebo možná na PT (které je mimochodem dokončené ;) )
Jsem ráda, že ses mi novou povídkou připomněla - budu se tak moct opět vrhnout na tvé povídky a pěkně se začít do kvalitní tvorby b.

3)  betuška (17.07.2018 19:03)

to bolo tak EDWARDOVSKÉ... ...veru porob poriadky a ešte nám tu niečo šupni;) B)

ambra

2)  ambra (17.07.2018 09:28)

Ách, Emi, nenajdeš v šuplíčku ještě něco?

1)  BabčaS (16.07.2018 23:58)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek