Sekce

Galerie

http://stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/holding-hands.jpg

1.kapitola - Bella sa lúči so svojim životom. Myslí si, že príde o všetko, čo má rada, ale je to naozaj tak?

Kapitola 1. Mám malé ruky...

O týždeň neskôr...
Phoenix,Arizona.

„To bol Charlie!“ kričala som babičke do kuchyne, keď som pokladala telefón.
„Ako sa má?“ opýtala sa, keď som k nej prišla.
„Hm, asi lepšie. Už mu dali sádru,“ odvetila som. Vedela som si živo predstaviť, ako sa musel tváriť.

Uškrnula som sa a pokračovala: „Vravel, že pre mňa príde na letisko syn jeho kamaráta. Hovorí ti niečo meno Jacob?“
„Milý chlapec. Keď ste boli malí, hrávali ste sa spolu,“ povedala s úsmevom, ktorý som na nej milovala. Moja babička bola taká typická rozprávková babička. Biele vlasy, živé modré oči a úžasné vrásky, ktoré obkolesovali celý jej rozprávkový úsmev. Náhle zmizol.


„Si si istá, že chceš ísť? Máš predsa rada slniečko.“
„Už mám letenku, baby, a okrem toho ma Charlie potrebuje.“ Obe sme sa zasmiali.
„A myslím, že mi zmena prostredia prospeje.“
„Kedy presne ti to letí?“
„O pól deviatej. Will povedal, že ma tam stihne odviesť, tak si nemusím brať ani taxík.“ Bola som rada, že ide Will so mnou aspoň na letisko. Mám pár chýb a jedna z nich je absolútna disfunkcia priestorovej orientácie.
„Už o pól deviatej?“ prekvapene sa opýtala. Zamračene pozerala na kuchynské hodiny a sucho zkonštatovala: „To nestihneš ani večeru. Len teraz som začala variť.“  Rýchlo sa pozrela na našu chladničku, ktorá si isto pamätá prvé televízne prejavy J. Kennedyho.
,,Nie som hladná,“ pohotovo som zaklamala a dúfala, že ma do odchodu môj žalúdok nesklame. „Idem ešte hore. Posledná kontrola a tak,“ žmurkla som na ňu a zmizla z kuchyne.


Moja izba. Moja milovaná izbička, ktorá bola mojim hradom po 16 rokov čo som tu bývala.
Sadla som si na kraj postele. Zrak mi padol k jej rohu. Jednu nohu mala ulomenú a tak bola podložená učebnicami z fyziky. Neznášam fyziku. Usmiala som sa.

Pohľadom som  prebehla po celom svojom kráľovstve. Od dverí, na ktorých bola prilepená fólia namiesto zrkadla, cez roh, kde som košom maskovala obhorený kus koberca. Veľký, polorozpadnutý stôl natlačený v kúte pri okne. Okno z nerozbitného skla pri ktorom na parapete trónil jediný tvor, ktorý to tu so mnou dokázal prežiť. Pod ním na nízkej komode bolo akvárium, ktorému skôr prischlo označenie "bazén smrti". Aj keď som robila čokoľvek, žiadna rybička tam neprežila viac ako 10 dní.
Zase som sa cítila ako to malé dievčatko, ktoré našlo ráno svoju rybičku Marschmelo (Marschmelo 1 - 13) plávať hore bruškom.

Ľahla som si. Otočila hlavu na bok a so štipkou hrdosti hľadela na svoju skromnú zbierku kníh. Spokojne som sa usmievala, keď som si od zhora dole čítala ich názvy. Úsmev mi však zamrzol na perách, keď som sa dostala k poslednej poličke. Mrzuto som hľadela na tú malú, kovovú, červenú haraburdu. Veď tu horelo len raz.

Prevrátila som oči a radšej sa pozrela na svoju vlastnoručne stvorenú maľbu oblohy.
Pamätám si to akoby to bolo včera. Mala som päť a zostala som doma dve hodiny bez dozoru. Keď sa babička vrátila, mala som pomaľovaný celý strop a vyrazené dva predné mliečne zuby. Myslím, že na zadnej stene mojej knihovničky by forézny experti, ešte stále našli moju DNA.
Zasmiala som sa pri predstave, čo všetko by tu vlastne našli. Bola som veľmi živé a hlavne tvrdohlavé dieťa. Opäť som sa zasmiala. Mňa nikdy neposielali za trest do izby samu. Mali priam panický strach z toho, čo by som stihla urobiť len za päť minút. Hm... babča mala aj tak prostriedky ako ma potrestať. Vlastne zato, že som knihomoľ môže ona, keď za trest dáva čítať knihy.

Stiahlo mi hrdlo a do očí sa mi nahrnuli slzy. Ja nechcem odísť. Nechcem! Nechcem! Nechcem! Schmatla som vankúš v tvare ovečky a drvila ju vo svojom náručí. Slzy mi už tiekli prúdom a vsakovali sa do chlpatej hlavičky. Bol to darček od Willa. Len tak, rád, často a úplne bez dôvodu dával darčeky. Hrdlo sa mi stiahlo ešte viac. 
Will... Ja odchádzam a on zostáva. Nechcem! Nechcem! Nechcem! Chcela som kričať, ale nemohla som. Na koho som mala kričať? Na seba? To ja sa posielam preč. Babička bola proti a Willovi sa to vôbec nepáčilo. Mala som pocit akoby som sama a dobrovoľne bežala ku katovi. Na koho som mala kričať? Chcela som, aby ma niekto zachránil a zároveň nie. Bolo to správne rozhodnutie. Charlie ma potreboval. Utrela som si oči. Potiahla nosom. Tuhšie objala ovečku a pozerala na moju oblohu. Bolo to desné dielo, ale bolo moje. Teda, už len na chvíľu.

Zhlboka som sa nadýchla aby som zahnala slzy. Ozvalo sa zaklopanie. Pozrela som sa ku dverám. S rukou na zárubni stál Will a opieral sa o dvere. Usmiala som sa. Každá žena, pri pohľade naňho, by sa usmiala. Vysoký s neupravenými, svetlo hnedými vlasmi, modrými očami a teraz neoholeným drzým kukučom na tvári. Vedel, že s jemným strniskom sa mi páči najviac. Beštia! Chcel mi to robiť ešte ťažšie. Zamračila som sa.

„Klop, klop,“ povedal a upozornil na seba ešte raz.
Vystrčila som nos a vydula spodnú peru. Uchechtol sa.
„Môžem?“ spýtal sa a nahodil kukuč opusteného šteniatka. Zavrčala som. Opäť sa uchechtol a skočil vedľa mňa na posteľ.
„Prišiel si ma hodiť na letisko alebo baliť letušky,“ zahundrala som a vyplazila naňho jazyk.
„Bells!“ vykríkol a tváril sa zhrozene. Mal na sebe tesné čierne rifle a biele tričko, pod ktorým pri každom pohybe bolo vidieť vypracované telo.
„Ty si strašná herečka,“ prevrátila som oči a zasmiala sa. Zasmial sa aj on, vytrhol mi ovečku z rúk a podložil si ňou hlavu.

Zahľadel sa mi do očí. Zvážnel.
„Fakt odchádzaš?“
Zobrala som si do dlaní jeho ruku. Rozprestrela ju a priložila si dlaň o dlaň, ako som to robievala vždy. Sledovala som diametrálny rozdiel medzi nimi.
„Máš veľké ruky,“ vyhlásila som. Uškrnul sa.
„Nie, to ty máš malé ruky.“
„Páčia sa mi veľké ruky,“ pokračovala som.
„Páčia sa mi mále ruky,“ odpovedal ako vždy.
„Nechcem odísť,“ zamumlala som popod nos.
„Viem.“ A ťahal mi prsty od seba ako to robil vždy.
„Musím.“ Štipla som ho do dlane. Ucukol. Rýchlo som ho opäť chytila a zabalila obe naše ruky do päste.
„Viem.“ A začal naháňať môj palec svojim. Pritlačil ho a víťazoslávne sa uškrnul.
Zdvihla som obe ruky nad seba.
„Mám malé ruky,“ plačlivo som vyhlásila. Zhlboka som sa nadýchla. Nechcela som znovu plakať. Zdvihol svoju ruku a priložil ju k tým mojim. Tváril sa, že ich skúma.
Po chvíľke vyhlásil: „Nie to ja ich mám veľké.“ A obalil obe moje ruky tou svojou. Vytrhla som si ich. Prekvapene sa na mňa pozrel.
„Mám malé ruky!“ povedala som a preskočil mi hlas. Pozrela som sa mu do očí. Preglgla som a zadržiavala slzy. Hľadel mi do oči. Z tváre sa mu dal vyčítať smútok. Zľahka prižmúril oči a potom sa usmial.
„Prídem.“
Šokovane som zažmurkala.

„Vážne?“ opýtala som sa takmer nemo. Chytil moju ruku, rozprestrel ju a usmial sa.
„Vravím, že to ja ich mám ale veľké!“
Objala som ho: „Ďakujem.“
„Takto to ale nepokračuje,“ zahundral, keď sa usmieval. Vyplazila som naňho jazyk.
„Nie sme už na toto veľký?“ spýtala som sa a modlila sa aby povedal nie.
„Nie,“ vyhlásil a ja som sa zasmiala, „niektoré zvyky sú dobré Bells, a je jedno akokoľvek budeme veľký.“

„Vravím, že ja ich mám veľké.“ A opäť rozprestrel naše prsty.
„Dáš mi jednu?“
„Len, keď ty mi ju dáš tiež,“odvetil. Preplietla som prsty pomedzi tie jeho a zovrela ruku.
„Moja,“ radostne som vyhlásila.
„Moja,“zopakoval to po mne.
„Sú rovnaké.“
„Ja viem.“


 

Dúfam, že sa vám kapitolka páčila. Ďalšia bude tiež z pohľadu našej Belly. No, skôr, než ju sem pridám, ma môžte v komentároch potešiť vašimi teóriami o tom kto je podľa vás Williem.

S malou dušičkou sa lúči vaša Tralala.


 

predchádzajúca kapitola «     » moje zhrnutie «     » ďalšia kapitola

 


předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Jula

9)  Jula (14.11.2011 20:28)

Zarostlý chapy miluju!!!!!
Doufám, že se nám Williem hned tak neztratí

Tralala

8)  Tralala (14.11.2011 10:03)

Twilly = rozhodne se neurazej, ja tak jenom lehce rejpu, je to skoro jako nezne pohlazeni cili ano smich je na miste a je prej zdravej. Tak pokud den co den pracujes s cepicarmi tak ti vubec nezavidim. Si pamatuju jednu prihodu tak mesic nebo dva spatky, vecer v televizi v spravach rikali ze si mame dat pozor na falesny policajty kt. zastavujou auta a davaj pokuty, ach joo... Radsi ti nereknu co vsechno musel ten mladej zajic ukazat abych mu ja prez okenko ukazala ridicak a technicak (ale musel mit ze me dost velkou legraci kdyz sem si ho nejdriv vyfotila, zapsala jeho cislo pak cislo auta, pripravila mms na jedno stlaceni a pak podala svy doklady, ale zato ja vubec nemuzu pripadal mi ze ani on neveri tomu ze je policajt )

to je dobre to jsem rada, ted me prave prenasleduje uz nejakej patek tahle http://www.youtube.com/watch?v=ZEe9sXO1M-I&feature=related a ma bozinku muj vsechno, melancholii, vztek, napeti, akci,slitovani, touhu, zakazane vzplanuti, utek, povinnost, smrt, tichou spominku a pokracovani v ceste zivotem, chudak paul,kdyby se mi to podarilo opsat (ten filmek co mam pred ocima pri tyhle pisnice) nejak hezky, mozna by se to i bosorce libilo, ale nevim no zatim odolavam


A nemusis me vubec varovat, to ja varuju tebe

S pozdravem tvuj tvurce poplasnych sprav Tralala. :)

Twilly

7)  Twilly (14.11.2011 07:09)

johó, tak teraz neviem, či sa mám uraziť alebo rehotať. Nie "chlupatá" nie som, ale dennodenne s tými zázrakmi hovorím a pracujem (že by to bola deformácia :p ).. a čo sa týka tvojho hudobného vkusu, zatiaľ si sa do neho absolútne trafila. K songom sa nebudem hádam ani len vyjadrovať. Okrem najväčšej krvežíznivky, hnátomaniačky a najväčšej kecky, tu mám ešte jedno prvenstvo. Ehm... najväčší počet songfics - poviedky inšpirované hudbou... takže pomlčím. No čo, ja som ťa varovala, pesníčkarka!

Tralala

6)  Tralala (13.11.2011 21:59)

Neco se ti na mych pisnickach nelibi? Ma uchylarna ma aspon tu vyhodu, ze potulnemu pochechtavani mi staci song a hned mam v ty svoji prasteny hlavicce tolik filmu, ze mi nato nestaci jeden externi disk.

No jo no jo libani se strnistem, to vis my mladsi mamé jeste vlastni zivou citlivou kuzi

Ohledne nasi smyslne uchylarne a tveho albu fotek se zacinam nervozne osivat, kdeze ze to delas? Nemas nahodou takovou placku, cepicku, roztomilou pistalku a deti na tebe nekrici chlupata? ne? ses si jista? tak dobre jdu se juknout ale kdyby neco tak pred soudem i tady tvrdim ze si me navedla ty

S pozdravem tva ve vsech bodech obzaloby nevinna Tralala. :)

Twilly

5)  Twilly (13.11.2011 21:17)

Hej, pesníčkarka, ja nie som veľmi fanda Eďouša ... a o bozkávaní s bradáčikom niečo viem , mne to vyhovuje :D a čo sa týka paciek.. nás je tu úchylných viac (to je asi jediná časť Roba, ktorú teda akože FAKT môžem)... na mojom zhrnutí máš exemplár jeho paciniek, keby niečo... ehm :p

Tralala

4)  Tralala (13.11.2011 19:34)

Twilly - daj pac tak daj pac, paci paci paci pac. sem rada ze tady nejsem jedinej uchyl. Dyt pacicky sou tak uzasnej nastroj a tak neskutecna hracka . Krom toho co je krásnejsiho nez chlap s jemnym strniskem (i kdyz na libani se to moc nehodi)

a k edowi, vim ze tobe se libi a ses z neho opravdu paf, ale skutecne musi mit chlupate bradavky? brrr a ty jeho vacsne emo dilemy kto to ma furt poslouchat, vsechno ma nejake meze a prave proto vzniknul "sladkej" william (jeho fotecku si muzte juknout v mem shrnuti, neni sice nic moc ale nez najdu ty ostatni to bude stacit.) a nebo jak mu ja nekdy kolegialne rikam muj spolehlivej kazisuk , na vyvazeni vah a jestly si muzu dovolit takovej malej spoiler (ted nekoukat) will s edem nebou prave best friends in the world spis naopak. (ted koukat) ale to doufam v tvych ocich willovi na krase neubere.

jinak dekuju za komentar

nikolienka - dalsiu a dalsiu tam uz davno mate tak dufam ze sa bude lubit

bosorka - neboj slibil prece ze za ni prijede potvurka jedna usata :)

S pozdravem vase vdecna Tralala :)

nikolienka

3)  nikolienka (13.11.2011 15:11)

íííííí :) teším sa na ďalšiu kapitolku :) Will bude ešte veľmi zaujímavá postava, ktorá to určite Edwardovi a Belle sťaží :) no som zvedavá, takže šup šup rýchlo ďalšiu :)

Twilly

2)  Twilly (13.11.2011 09:14)

S malou? Dievča... kde si bola doteraz? ... máš tam hneď niekoľko záležitostí, pre ktoré vyzerám ako nesvojprávna. Za prvé: pacinkýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýýý... som totiž maximálne závislá hnátomaniačka :p

Za druhé: Neoholený chlap! Ešte chvíľku a vysublimujem.. milujem všetko čo má bradu, aj Deda mráza, tuším :p

A Will? Kapitolka sama o sebe... sorry Eďo, tu teda v mojich očiach nebudeš king of the world

Trochu infantilne, ale za to môže moja závislosť , go go go go go Tralala

Bosorka

1)  Bosorka (13.11.2011 08:33)

Nevím, kdo to je, ale určitě mi bude chybět taky! :( Ty jejich ruce.....

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse