Sekce

Galerie

/gallery/Daruj mi ruzu.gif

1. kapitola je na svete. Stále sa iba rozbiehame. Máme tu pohľady Abby a aj Setha. Kde sa presťahovala Abby? Ako to tam vyzerá a ako sa cíti? To všetko zistíte prečítaním tejto kapitoly. A prosím, napíšte či mám pokračovať s písaním alebo nie, pretože fakt neviem či to niekto číta. Minulú kapitolu okomentovali dve dievčatá, takže fakt neviem...

A k tejto kapitole prajem príjemné čítanie. :) :*

Daruj mi ružu, ale ja chcem teba

1. kapitola

Ešte sa nepoznáme

Abby:

Tak a je hotovo. Sedím v lietadle, moji rodičia kontrolujú, čo všetko máme a čo budeme potrebovať. Nechcelo sa mi počúvať ich nudné kecy, tak som si dala do uší mp3 a započúvala sa do pesničky. V poslednej dobe letím na Rickyho Martina, ale keď som zistila, že je gay, tak som o ňom radšej prestala snívať. Samozrejme, že Rihanna a Eminem  u mňa viedli, ale ja mám najradšej hitovky. Také, ktoré práve letia.

Zatvorila som oči a prestala vnímať. Lietadlo už vzlietlo, takže sme si mohli odopnúť pásy a pohybovať sa po lietadle.

Cesta v aute prebehla veľmi trápne. Môj otec sa rozhodol, že ma donúti spievať pesničku od Dj Boba – chichuaha. No fakt, že trapas. Radšej som si vrátila mp3 späť do uší, ale na záchvat smiechu mojej matky to nepomohlo. On je proste vždy čudný a musí ma strápňovať!

„Tak a sme tu,“ povedal otec, keď sme prišli k mestu, kde boli samé stromy. Vtom zašiel do zákruty a spoza nej sa vynorila malá dedinka, ktorá mala svoje čaro, samozrejme, nás hneď uvítal nápis La Push. Celé územie bolo pokryté štrkom, pieskom a trávou. Stromy tu prevládali prevažne ihličnaté, no iba zo začiatku. Listnatých tu bolo až priveľa. Celkové dojmy podporili aj domčeky, ktoré stáli roztrúsené. Tu na začiatku bol jeden obchod a nejaké ďalšie dva domy. Som si istá, že to nie je všetko – zatiaľ sa pozerám iba s okna nášho auta, no vidím, že celá rezervácia je veľká. Je to jedným slovom nádherné. Tá zeleň, to svetlo, to územie. La Push, ktorá bude odteraz mojím domovom.

„Náš dom by mal byť trochu ďalej,“ povedal otec, naštartoval a vybrali sme sa po ceste hlbšie do La Push.

„Sme tu.“

Vystúpili sme v strede rezervácie. Stromov tu bolo veľmi veľa a domy tu stáli rovnomerne. Otec sa vybral k domu, ktorý bol nádherný. Celý pôsobil, akoby sa hodil do tohto lesa, mal dve podlažia a ku dverám viedli kamenné schody. Vôkol neho boli listnaté stromy. Bol žltohnedej farby. Pozemok na mňa pôsobil dojmom, že je veľmi veľký. Som zvedavá, ako to bude z druhej strany. Oproti nám bol nejaký dom červenej farby.  Dosť malý a vedľajšiu stranu tvorila garáž, no skôr búdky pospájané dokopy. Z pravej strany bol nejaký žltý dom a z ľavej už nebol nikto. Z ľavej strany bol totiž hustý les. Teda! Ako v rozprávke.

„Páči sa ti tu?“ chytila ma za plecia mama. „Neboj, ľudí je tu oveľa viac, no teraz sme iba na jednej strane. Z opačnej strany domu je tu viac domčekov a záhrad.“

„Áno, je to tu pekné. Ideme dnu?“

„Jasné,“ povedala a s otcom vzali kufre. Vyšli sme schody, ktoré sa vôbec – prekvapivo – nešmýkali. Otec už mal kľúč od dverí. Dnu to bolo ešte magickejšie. Veľká chodba, na ľavej strane schody, ktoré viedli na druhé poschodie. Pravú stranu tvorili dvere, ktoré viedli do veľkej kuchyne a vedľa nich ďalšie dvere, kde bola komora. Vyšla som hore.

Hornú časť tvorila jedna veľká miestnosť, ktorá vyzerala, ako druhý byt. Z pravej strany boli jedny dvere a oproti nim druhé. Tie druhé dvere boli kúpeľňa. Vedľa schodov boli ďalšie dvere. Spálňa mamy a otca. Takže tie dvere oproti kúpeľne je moja izba.

Izba bola nádherná a zariadená presne podľa môjho vkusu. Neviem, ako to otec zariadil, ale presne sa trafil. Oproti dverám bolo veľké okno cez ktoré som videla až do lesa. Pravú stranu tvorili skrinky a písací stolík – všetko v slabohnedej farbe. Oproti stála veľká posteľ s oranžovo-hnedou perinou. Vedľa postele bola veľká skriňa a menší gauč oranžovej farby. Všetko to k sebe nádherné ladilo. Steny boli žlté a koberce tiež. Tvorilo to taký presný dojem do tohto prostredia. Zhodila som tašku a išla si popozerať ostatné izby.

Mamina a otcova bola zladená do modra. Kúpeľňa bola oranžová. Kuchyňa bola drevená a tvorili ju nerezové výrobky. Čudovala som sa, kde je obývačka. Naši mi ukázali dvere, ktoré boli vedľa kuchyne a otvorili ich – nebudeme mať predsa obývačku zatvorenú. Obývačka bola zladená do hnedo-biela, tvorila ju plazmová televízia. Myslela som si, že už všetko zariadili. Moja mama je do takýchto vecí blázon. Všetko tu pôsobila takým svetlým dojmom.

„Vybaľ si veci, a potom, sa poď najesť,“ prikázala mi mama. Otec odišiel do ich spálne vybaľovať.

Ďakujem, bohu za to, že mám izbu na opačnom konci ako oni. Neznášam, keď musím byť s rodičmi – lezú mi na nervy. Radšej som sa rozhodla, že si vybalím. Začala som elektronikou. Notebook som dala na stôl a mp3 hodila na posteľ. Začala som vyberať šaty a skladať ich do skrine. Aj tak ešte budeme musieť zájsť na nákupy.

Potom som vzala kozmetickú taštičku zo stola a odišla sa osprchovať. Keď som bola hotová, hodinky na stene ukazovali osem hodím. Ja viem, že je to na mňa až príliš skoro, ale rozhodla som sa ísť si ľahnúť. Zatvorila som dvere, zaľahla do postele a okamžite zaspala. Takéto dlhé cestovanie, by unavilo každého.

Seth:

Celý deň som prespal a večer som sa vybral na hliadku.

„Konečne.“ Vrčal Paul v mojej hlave, keď som sa v lese premenil.

„Jacob je s Nessie, samozrejme. On si hliadku dnes vziať nemohol. Poteším ťa – ty máš hliadku iba túto hodinku, potom si ju vezme Sam, pretože si zaňho ťahal už desaťkrát.“ Povedal udivene, akoby to nebolo jedno.

„Ako myslíš,“ povedal som s minimálnym záujmom.

„Ozaj. Počul si, že máme nejakých nových susedov?“ povedal skôr, ako sa premenil.

Uf, noa! Akoby ma to zaujímalo! Absolútny nezáujem, Paul!“

„No, ako chceš. Ja som ťa iba informoval, pretože sa nasťahovali do toho práve postaveného, dreveného domu, ktorý je rovno oproti Jacobovi. Poviem ti, že som celkom zvedavý na nových ľudí. Pretože tu v rezervácií sme všetci ako jedna veľká rodina. Okrem toho, samozrejme, že nevedia, že niektorí z prítomných ľudí sa menia na vlkolakov.“ Zachichotal sa v mysli.

„Paul, mne je to jedno. Prekvapilo ma, že ten dom je práve ich. Možno ich ani nestretnem!“

„Ako myslíš, tak ja idem. Čus!“

Premenil sa a ja som mal hlavu, znova sám pre seba. Konečne! Tak tí ľudia bývajú proti Jacobovi, neviem, ale asi je ich viac, keďže Paul povedal – ľudia. Uvidím, možno ich niekde zazriem, no ani ma nenapadne dať sa s nimi do reči.

Rozhodol som sa, že využije tú hodinu a prejdem svoj západný okruh. Rozbehol som sa. Moje veľké pazúry sa začali odrážať od zeme. Bežal som rýchlo, no zapojil som aj svoj čuch a svoje uši. Samzrejme, že nič nehrozí. Žiaden "zlý" upír, sa tu neukázal už ani neviem, ako dlho. Iba som prehľadával územie a tešil sa, až znova zapadnem do postele. Zajtra ma čaká škola.

Keď som všetko prebehol, rozbehol som sa domov. V lese pred domom som sa premenil a utekal do svojej izby.

„Ahoj, zlatíčko,“ pozdravila ma mama, keď som mieril hore po schodoch.

„Mami! Ja som už dospelý!“

„Jasné, takže ružový puding alebo kakaový?“

„Kakaový,“ povedal som, bez rozmýšľania. Do frasa! Zas ma dostala. Mama sa iba usmiala a odkráčala späť do kuchyne.

Zamieril som do izby a hodil sa na posteľ. Neprešlo ani päť minút a nevedel som o sebe. Ak mama dovarí puding, odloží mi ho do chladničky. Tá jediná veta ma dokázala v spánku upokojiť.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Jalle

5)  Jalle (06.10.2012 16:21)

ja mám radšej ružový no tak sa ich stretnutia nedočkám

Nessie

4)  Nessie (25.05.2011 21:10)

No! Upozorňujem, že u mňa je možné všetko, takže nečakajte normálne stretnutie. :D
Ďakujem za komentáre.

Bosorka

3)  Bosorka (25.05.2011 15:26)

Mňam Sethe, kakaový já taky moc ráda!
Já se nemůžu dočkat až se potkají.....

2)  ada1987 (23.05.2011 21:36)

SarkaS

1)  SarkaS (23.05.2011 20:51)

Koukám, že je Seth pěkný tvrďák :D :D :D On se rozhodně se sousedy bratříčkovat nebude? Kde je ten miloučký Seth, terý zbožňoval společnost a rád se bavil? Chybí mi...:'-( Ale doufám, že se vrátí.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek