16.09.2010 [18:30], nikolienka, ze série Bozk pre šťastie, komentováno 5×, zobrazeno 1911×

Som tu z ďalšou kapitolou. Veľmi sa ospravedlňujem, že takto neskoro ale poznáte to začala škola a keď som sa konečne dostala na počítač otvorila som word a napísala asi tak dve strany a viac to nešlo. Budem sa snažiť pridávať kapitolky aspoň každý víkend, ale nič nesľubujem. Nechcem Vám sme pridávať niečo nekvalitné, čo by sa nepáčilo ani mne.

Chcela by som poďakovať za úžasné komentáre v predošlej kapitole. Som rada, že sa Vám Edwardov pohľad páči a zároveň prosím o ďalšie komentáre.

Ďakujem Niki :)

 

46819549-f917-456b-9f9e-b93f38798d82

1.03.01

6. kapitola

Ešte kúsok. Ešte milimeter a jeho pery spočinú na tých mojich. Ovanul ma jeho sladký dych. Už som cítila jeho pery, keď začal zvoniť školský zvonček, všetci sa nahrnuli do triedy a začali sa smiať spolu s Edwardom. Nechápala som ich smiech, pokým mi slina nekvapla na lavicu.
„Niééé!“ Zobudila som sa z toho otrasného sna. Je toho Emmetta zabijem. Teraz ma to bude prenasledovať v snoch asi mesiac. Vypla som stále bzučiaci budík, ktorý v mojom sne predstavoval školský zvonček. Popravde, vôbec sa mi nechcelo ísť do školy. Nechcem vidieť Bena. Bola som naivná, keď som s tým súhlasila. Mala som počúvnuť Emmetta. Mala som to odvolať. Ale bohužiaľ sa to stalo. A budem to dlho ľutovať. Za dlhého premýšľania som sa pripravila do školy. Reneé s Charliem boli už v práci, takže som sa v kľude naraňajkovala a vyrazila do školy. Ako som vošla na parkovisko, Ben sa hneď otočil, niečo pošepkal svojím kamarátom, ktorých nepoznám, a začali sa smiať. Zaparkovala som čo najďalej od nich a rozhodla sa, že zostanem v aute. Nevystúpim ani za svet.
„Dobré ráno. Aké bolo rande?“ otvoril mi dvere Emmett. Neodpovedala som mu. Som naňho naštvaná. Kazí mi sny a ešte sa ma opýta, aké bolo rande.
„Bella? Bella? Si v poriadku?“ začal hystericky. „Edward, poď sem rýchlo. Belle sa niečo stalo!“ kričal.
„Buď ticho!“ povedala som a pozrela naňho naštvaným pohľadom.
„Už je v pohode!“ povedal akoby nič. Musím si doma nacvičiť naštvané pohľady, pretože ich ešte nikdy nikto nepochopil.
„Emmett, choď... si dať nejaké jabĺčko a zapchaj si s tým ústa,“ povedala  som to prvé, čo ma napdlo, pretože som nechcela byť neslušná. Vystúpila som z auta a odignorovala som ho. Nikdo z Cullenovcov tam už nebol. Iba Emmett a tá jeho blondínka. Chcela som sa porozprávať s Alice, ale budem to musieť nechať na inokedy.
„Nemôžem, ja nejem ovocie iba zvieratká,“ ozvalo sa za mnou.
„Čo?“ Otočila som sa naňho.
„Chcel povedať, že nemá rád ovocie,“ objavila sa vedľa neho blondínka.
„Ja som Rose. Veľa som o tebe počula. Nič si z Emmetta nerob. Je to taký môj šaško,“ predstavila sa mi a pri poslednej vete sa na Emmetta zamilovane pozrela. A to, čo robili potom... no to nie je pre malé deti. Takže si viete predstaviť.
„Ehm... Myslím, že by sme mali ísť. Za chvíľu zvoní,“ prerušila som ich nechcene, keď na parkovisku nebolo živej duše okrem nás. Obidvaja prikývli a každý sa vybral po svojom. Prvú hodinu mám biológiu, čo ma vôbec neteší. Biológia a veci okolo nej sú mi veľmi známe, pretože som robila trénerské a antidopingové skúšky. Na žiadosť Charlieho, ktorý bol na mňa veľmi hrdý. Neviem či niekedy antidopingovku  využijem, ale urobila som mu radosť. Do triedy som vošla pred zvonením. A aké bolo prekvapenie, keď si to profesorka Brownová mierila presne do tejto triedy. Zostala som stáť pri katedre, pretože ešte nemám knihy. Moji spolužiaci si ma merali od hlavy až k päte, ale môj pohľad zastal na jedinom z nich. I keď Brownová vošla, nevedela som od neho odtrhnúť pohľad.
„Swanová, som rada, že sa znova stretávame,“ dala mi najavo, ako je rada, že sa vidíme. Pozrela som sa presnejšie do jej očí... zlatých očí. Zlaté oči? Pozrela som sa na Edwarda, od ktorého som nevedela predtým odtrhnúť zrak, a jeho oči mali takú istú farbu. Emmettove oči, Alicine, Rosine. Tiež boli zlaté. Oni majú nejakú sektu alebo čo? Ešte mi povedzte, že je taká studená ako oni. Áno, všimla som si to pri Emmettovom objatí a keď sa ma Edward dotkol. Boli ľadový ako žaby.
„Si v poriadku?“ trásla so mnou a chytala ma za čelo. Asi som sa zamyslela. Ale to mi bolo vážne jedno. Jej ruka bola studená. Nie tak ako ich, ale tiež bola studená. Ľudia takú studenú ruku nemávajú. Bože, čo to tu trepem? Jasné, že sú ľudia. Keď Brownová zistila, že dýchám, vrazila mi knihy do ruky,  a ja som sa ponáhľala na miesto. Teda, ja vlastne ešte nemám miesto. Otočila som sa na ňu so spýtavým pohľadom.
„Jediné voľné miesto je pri Edwardovi,“ precedila skrz zuby. Stále žiarli, ale mne to bolo jedno. Bola som zvedavá. Chcela som vedieť, čo to všetko znamená. Možno majú nejakú sektu. Zlatookých, studených a bielych. Sadla som si k Edwardovi a pozorovala som ho. Vlastne robila som to isté čo on. Vyzeral normálne. No, teda nevyzeral normálne. Vyzeral úžasné. Chcela by som sa dotknúť jeho krásnych bronzových vlasov. Jeho pier. V hlave mi blikalo jedno veľké stop a ja som vedela, že je na čase odtrhnúť od neho oči. Poviem vám, bolo to veľmi ťažké. Zadívala som sa do okna, z ktorého bolo vidno, ako kvapky dopadajú na už mokré parkovisko. Forks  je hrozné mesto. Prší tu. Ešte ani raz som nevidela vykuknúť čo i len náznak slnka. Nemám tu Cory, Melanie, Mathewa a ani stýka Brandona, ktorý by mi napísal nejakú tu ospravedlnenku, ak by som bola v takom stave, v akom som kvôli Benovi. Budem sa snažiť čo najviac sa im vyhýbať, ale nebude to ľahké. A posledná vec, ktorá ma trápi asi najviac, je nejaká sekta zlatookých, studených a bielych a práve jeden z tejto sekty je krásny. Kriminálne krásny, ale ako vždy o mňa nejaví záujem. Nikto, kto sa mi páči, o mňa záujem nejaví. Možno ak by som išla na pár plastických operácií a vyzerala ako Paris Hilton, mala by som to, čo chcem. Zasmiala som sa pre seba. Radšej budem navždy sama, než vyzerať ako ona. Nechápem, prečo si chlapi vyberajú ženy podľa určitých partií. Keď som sa na to opýtala Mathewa, povedal mi, že si to mám vygoogliť. No, možno by som to mohla raz skúsiť.
„Čo takto Swanová?“ vyrušila ma z premýšľania profesorka. Asi sa ma niečo pýtala však? Očervenela som až na zadku.
„Achillova šľacha,“ poradil mi Edwarda pošepky.
„Achillova šľacha,“ zopakovala som po ňom.
„Nabudúce to bude dúfam bez Edwardovej pomoci,“ karhala ma.
„Ďakujem,“ povedala som mu, a tak som naňho prvý krát prehovorila. Usmial sa na mňa tým hollywoodským úsmevom a ja som ďakovala všetkým svätým, že zvoní. Vystrelila som z triedy smerom do ďalšej učebne, kde som mala mať angličtinu. Učebňa bola prázdna až na profesora, ktorý sedel za katedrou. Prišla som k nemu s vysvetlením, že som nová,  on mi dal knihu do ruky  a poslal ma do poslednej lavice. Za chvíľu do triedy prišiel nával študentov.  Vedľa mňa sa objavila Alice.
„Ahoj, Bella, ako bolo včera v kine?“ spýtala sa ma a ja som ju len pozorovala so zdvihnutým obočím.
„Emmett,“ vysvetlila. To je taký... Radšej nič. Chová sa ako malý pubertiak.
„Radšej ani nechci vedieť. Alice, nechcela by si so mnou niekam ísť? Všetko ti porozprávam, ak chceš,“ napadlo mi. Potrebujem nejakú poriadnu babskú jazdu.
„Jasné, veľmi rada a môže s nami ísť aj Rose,“ tešila sa a ja som sa už venovala profesorovi.

Zazvonilo na koniec hodiny, čo znamená, že je čas na obed. Celý deň som sa úspešne vyhýbala Benovi a ostatným, tak na čo to riskovať. Vôbec som nemala chuť ísť do jedálne, tak som sa rozlúčila s Alice, i keď ma presviedčala, že môžem sedieť s nimi. Stačilo mi ho vidieť na parkovisku a už sa mi zdvíhal žalúdok a slzy tlačili do očí. Po dlhom rozhodovaní vyhral školský dvor. Vyšla som do dažďa, ktorý sa miešal s mojimi slzami. Nikdy som kvôli takýmto blbostiam neplakala. Vlastne sa mi to nikdy nestalo, ale ešte v živote som neplakala kvôli chlapcovi. Keď som si vzpomenula, ako sa s ňou Edward objímal, slzy spustili silnejší vodopád, ktorý  sa nedal tak ľahko zastaviť.
„Bella?“ ozval sa za mnou nádherný hlas, ktorý  teraz nerada počujem. Rýchlo som si utrela slzy, zaťala zuby a otočila sa.
„Bella, chcel som sa ťa len spýtať, či chceš, aby som ťa doučoval. Mohla by si prísť dnes,“ povedal a rozžiaril sa.
„Prepáč, ale na dnes som dohodnutá s Alice a Rose a ty máš určite iné povinnosti ako ma doučovať.“ Samozrejme, že som narážala na jeho včerajšiu spoločnosť.
„Bella, ak narážaš na včerajšok, tak Kate je iba kamarátka. To skôr ty by si mala vysvetliť ten včerajší romantický bozk. Chcete to ešte skrývať? Predo mnou to neskryješ,“ zvýšil na mňa hlas.
„Ja nemusím nič vysvetľovať! A určite nie tebe. Aké nároky ty na mňa máš? A ak to tak veľmi chceš vedieť, žiadny romantický bozk to nebol! Bolo to nechutné a slizké. Nebol to on, po ktorom túžim od začiatku, čo som ho uvidela,“ kričala som naňho a slzy ma zase zradili. Edward úplne stuhol.
„A kto to je, Bella?“ opýtal sa a pohľadom ma skenoval.
„Tebe to určite nepoviem. Hovorí sa to len kamarátom a tým, ktorým verím, a ty to nie si! Viem, že mi niečo tajíš, a ver tomu, že na to prídem aj bez teba!“ Spomínala som na dnešnú biológiu. Studený, bledý a zlatooký.
„Bella, ja chcem, aby si mi verila,“ povedal zmučene, ale ja sa len tak nedám.
„Nejde to. Ešte nie,“ povedala som a rozutekala sa na parkovisko, kde som nasadla do auta a vyrazila domov.
Reneé mi napíše nejakú ospravedlnenku alebo čo. Ja som ale musela odtiaľto odísť. Viem, mala by som sa postaviť svojim problémom, zatiaľ čo pred nimi zbabelo utekám. Možno nabudúce. Teraz nie. Vpadla som do prázného domu a vyplakala sa do môjho milovaného vankúšika.
Chcela som zavolať  Mathewovi alebo niekomu z nich, ale oni sú ešte v škole a poctivo sa učia. Ak by som bola vo Phoenixe, nemusela by som rozmýšľať nad hlúpym Benom, Edwardom či nejakou sektou studených, zlatookých a bielych. A v tom mi niečo napadlo. Je to bláznivé, ale za skúšku nič nedám. Netrpezlivo som čakala, kým sa mi otvorí okienko s internetom, a do googlu dala tri slová, ktoré mi stále pobehovali v hlave – biely, studený, zlatooký.  Človek by si myslel, že som blázon, ale zvedavosť ma priam zožierala. Čudovali by ste sa, v koľkých odkazoch bolo slovo biely a studený. Polovička z toho boli odkazy na C. S. I. Miami, Las Vegas a podobne, až som narazila na to, čo ma zaujímalo. Legendy o studených. Netrpelivo som čakala, čo na tej stránke bude. Načítavalo sa to minimálne desať minúť, což odniesli pestované nechty ľavej ruky. Bolo tam vypísaných veľa oblastí a dosť dlho mi trvalo, kým som našla Washington. No, nie je predsa prvým v abecede. Skoro som dostala infarkt, keď sa mi objavili ďalšie odkazy na mestá Washingtonu. S pochybnosťami som sa dostala k písmenu F. Div sa svetu, naozaj tam bolo napísané Forks.

Quiletské legend popisujú studených ako ich nepriateľov, vďaka ktorým sa aj oni menia na nadprirodzené bytosti. Pred pár desiatkami rokov si Quiletovia vyznačili územie, ktorému dali názov La Push. Chcete sa dozvedieť viac? Hľadajte v našich kníhkupectvách Legends alebo objednajte tu.

Panebože, veď v La Push býva Jacob Black. Preto ho nazval Emmett psiskom? Cítila som sa ako Haracio Cain. Až na to, že ja tu nevyšetrujem smrť ale nejaké nadprirodzené bytosti. Mala by som navštíviť doktora. Hej, a poviem mu, že som objavila nejakú sektu a na internete som našla, že to sú nadprirodzené bytosti. Myslím, že bezpečnejšie bude, keď zájdem to kníhkupectva, kúpim si knižku a prediskutujem to s Cullenovcami. Alebo radšej iba s Alice. I keď by som to najradšej počula od Edwarda. Vlastne, čo chcem počuť? Že sú nadprirodzený? Že majú nadprirodzené schopnosti? Edward má iba jednu nadprirodzenú schopnosť  - svojou krásou vie opantať každú ženu, každého veku. Dosť! Nebudem tu preberať jeho krásu, keď on má predo mnou tajnosti. A vraj: Chcem, aby si mi verila. No, môžem, ti vieš čo. Ako mu mám veriť, keď má predo mnou tajnosti? Viem, mala by som byť naštvaná aj na Alice, Emmetta a Rose, ale ja to chcem počuť od Edwarda nie od nich. Vadí mi, že ON má predo mnou tajnosti nie oni. Samozrejme, že ma trošku štve, že vedia o niečo viac ako ja, ale hlavný je tu Edward. Ani neviem prečo. Vlastne viem. Tá jeho nadprirodzená schopnosť opantať ženu. Pôsobí tak na všetkých alebo iba na mňa? Som doňho zamilovaná? Ale, Bella čo to tu trepeš! Jasné, že nie si zamilovaná do niekoho, kto pred tebou má tajnosti a poznáš ho len dva dni. Je to nemožné. Hypnotizovala som obrazovku notebooku, odkiaľ sa na mňa usmievala veselá parta troch dievčat a jedného chlapca. Kde sú tie časy, keď sme spolu rozbíjali okná, chodili tancovať do klubu a naháňali chlapcov? Vrátila by som to späť. Pohľad mi padol na hodinky. Do kelu! Jacob a Ashley! Vybehla som z domu a vyrazila do posilňovne.

„Prepáč, že idem neskoro,“ povedala som Jacobovi, ktorý už sedel na stacionárnom bicykli medzi samými babami, ktoré slintali.
„V pohode. To dievčatko na teba čaká u Charlieho,“ usmial sa na mňa tým presladeným úsmevom.
„Dík.“ Išla som za Charliem do pracovne.
„Ahojte! Prepáčte, že idem tak neskoro, ale v škole mi prišlo zle a ja som doma zaspala,“ ospravedlnila som sa.
„Si v poriadku? Mama je ešte v ambulancii. Nejdeš za ňou?“ strachoval sa Charlie. To je tá nevýhoda mať mamu sestričku a otca, ktorý vyvádza pri jednej sopľavej vreckovke.
„Nestresuj, som v pohode,“ ubezpečila som ho.
„Môžeme ísť na to?“ spýtala som sa Ashley, ktorá bola ihneď na nohách.
„Jasnačka.“
„Bella, nemám ti pomôcť?“ spýtal sa Charlie.
„Ja to zvládnem,“ usmiala som sa a odkráčala z jeho pracovne.
Jacob vie odcvičiť aj sám a s Ashley budeme robiť len základ na spevnenie tela.
Ako som predpokladala, Jacob to zvládal, i keď bol nahnevaný, že mu nevenujem všetku pozornosť. Celá posilňovňa sa naňho pozerala a porovnávala plagát so skutočnosťou. Nestačilo mu to? Ashley sa bála tých všetkých strojov a činiek. Ale nakoniec jej to šlo ako po masle.  Bola som rada, keď už bolo po všetkom a obidvaja odišli domov. Ručička hodín ukazovala päť hodín.
„Oci, idem domov,“ oznámila som mu.
„Dobre, nezabudni si spraviť domáce úlohy,“ hovoril mi ako malej.
„Žiadne nemáme,“ povedala som, aby som uspokojila jeho dušičku. Podozrievavo si ma premeral, ale potom prikývol a ja som vybrala domov. Mohla by som zavolať Alice, či by nešla do Port Angeles a ja by som zbehla do kníhkupectva. Kula som plány, ktoré sa ihneď po príjezde pred naš dom zmarili. Predo mnou  nestálo len mamine auto, ale aj mne tak známe strieborné Volvo. Edward! Zaparkovala som a dúfala, že nemal tú drzosť, aby išiel dovnútra. Márne. Auto bolo prázdne.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

5)  Hanetka (08.10.2010 12:27)

Kde se tam vzala ta zlatooká učitelka? Kdo to je? Jejda, to začíná být napínavé. Honem, ještě tu je další kapitola...

4)  nikolienka (03.10.2010 16:10)

Som tu a hlásim sa o slovo. Mala som zaracha takže až teraz som sa dostala k počítaču. Chcem poďakovať za komentáre, ktoré ma povzbudzujú a ja sa snažím dopísať dnes ďalšiu kapitolu. Dúfam, že mi to víde.

Ďakujem Niki

3)  krista81 (17.09.2010 22:42)

Tak sekta - to se bude ještě divit a ta učitelka? Taky upírka?? nooooo to bude zajímavý
A rozhovor s Edwardem - má děvče pusu pěkně prořízlou
A Edward na ni čeká doma? Tak to se těším co se z toho vyvine.

2)  ambra (17.09.2010 12:38)

Cože?!?!?! Brownová je taky upírka??? Sekta, jo, tak to se bude chudinka ještě divit. OMG, toho tvýho Emmetta prostě zbožňuju . Ten to vždycky rozhrábne... Jsem zvědavá na setkání s Alice a Rose. Alice už ji vidí s Edwardem? Určitě!!! No a ten rozhovor s Edwardem!!! Jacob a realita versus plakát . Áááách - opět skvělé počteníčko!!!

1)  nikolka (17.09.2010 09:18)

úplne nádhernééé a úžasnéé
neskutočne sa mi páčia tvoje konce, ktoré len nadhodíš a potom netrpezlivo čakám na ďalšie pokračovanie

prosím, rýchlo ďalšiu kapitolku

1