Sekce

Galerie

http://www.jellymuffin.com/icons/kiss/images/icon007.png

Konečne je tu ďalšia kapitola. Ospravedlňujem sa, že tak neskoro, ale týždeň som ležele v posteli s angínou a do počítača som ani pozrieť nemohla. Keď som na tom už bola lepšie, niečo som napísala. V tejto kapitole sa nič moc nedeje a je tak trošku asi nudná, ale potrebovala som sa dostať ďalej.Samozrejme by som chcela poďakovať za komentáre a hlavne Ambre, ktorá nám pomohla sa spojiť tak dokopy. (Tí čo potrebujú vedia.)

Mám na Vás jednu menšiu oázku. Chceli by ste aj Edwardov pohľad na celú túto vec? Ak by ste o to mali záujem mohla by som sa pokúsiť. Budem čakať na Vaše komentáre.

Ďakujem Vaša Niki :)

Prosím, prečítajte si prerex !

 


 

„Braček, už si v keli. Dnes ide na rande s Benom.“
„A čo s tým mám akože robiť?“ spýtal sa s ľahostajnou maskou. Všetko som čakala len toto nie. Neviem, čo som očakávala. Všetky tie úsmevy, pohľady, ponuky na doučovanie. Všetko to bolo len z ľútosti. On už má jasný cieľ – profesorku Brownovú. V škole sa robia, že nič, ale určite sú spolu. Tie hlúpe slová Alice. Chcela ma len utešiť. Prečo som len taká naivná?

4. kapitola

Radšej som sa im otočila chrbtom. Zobrala som pohár a naliala si pitie, zhlboka sa nadýchla a nasadila pokojnú masku. Prečo som na takéto veci citlivá? Cítila som, ako sa mi oči napĺňajú slzami. Zaťala som zuby. V žiadnom prípade nemôže vidieť, ako ma to trápi. Usmiala som sa na nich. Edward mi úsmev opätoval, ale bol to taký istý, ako som mu venovala ja. Úsmev ťažkej irónie. ´Aj ja ťa mám rád!´ Emmett nás len vyvalene pozoroval.
„Bella, mohla by si dnes odcvičiť s Edwardom, alebo mám zavolať mamu? Volali mi kvôli nejakému nábytku,“ pribehol k nám Charlie.
„Rada by som si s Edwardom zacvičila, ale musím sa ísť pripraviť. Práve ma napadli úžasné kroky,“ klamala som mu.
„Dobre, zavolám mame.“ Nikdy som nevedela klamať, ale Charlie je zo všetkého tak zmätený a vystresovaný, že ak by teraz vybuchla jadrová elektráreň, nevnímal by to.
„Ashley príde za päť minút!“ kričal na mňa.
„Takže... Proste tu čakajte. Za chvíľu príde moja mama. Určite ju spoznáte,“ povedala som. Vzhľadom som sa viac podobala na mamu ako na oca, takže by to nemal byť problém.
„Nemôžem sa ísť pozerať?“ spýtal sa ma Emmett, keď som vychádzala spoza pultu a bola som neskutočne nadšená, že konečne vypadnem. Edward ma pozoroval s kamenným pohľadom a mne to nerobilo moc dobre.  Nechcem sa pred ním rozrevať ako malé decko.
„Môžeš sa pozerať na Edwarda.“
„Ale ak si si nevšimla, Edward ešte necvičí,“ hovoril ako malé dieťa.
„Emmett, koľko máš rokov? Chováš sa ako päť ročný,“ povedala som, ale v hneď som tieto slová oľutovala.
Kľukol si na kolená, chytil ma za nohu a povedal:
„Mami, prosím môžem sa pozerať?“
„Dobre, dobre. Len prosím vstaň, všetci sa pozerajú.“
„Super! Edward, keď tu bude Bellina mama, príď ma zavolať,“ povedal Emmett Edwardovi, ktorý celú túto scénku pozoroval. Nemo prikývol a zase stočil pohľad na stenu. Rýchlo som Emmetta dovliekla do mojej miestnosti. Ako dobre to znie. Moja miestnosť. Krása.
„Emmett, teraz sa idem prezliecť. Prosím, stoj tu a ani sa nepohni, jasné?“ Prikývol a zrazu skamenel ako socha. Tuším ani nedýchal. Bože, je vôbec človek?
„Nemyslela som to doslova,“ povedala som a vážne pochybovala o tom, že má 17. Vyzerá tak, ale chová sa ako škôlkar. Zapadla som do šatne a dúfala, že sa mu za mojej neprítomnosti nič nestane. Je nebezpečný. Rýchlo som vybrala zo skrine legíny a priľahlé tričko. Tie veci voňali po Phoenixe. Voňali po strýkovi Brandonovi. Tento komplet som totiž dostala na Vianoce práve od neho. Ponáhľala som sa a bola som rada, keď som uvidela Emmetta stáť na tom istom mieste.
„Pomôžeš mi?“ spýtala som sa Emmetta, ktorému sa ihneď rozžiarili oči.
„Že váhaš.“
„No dobre. Mohli by sme začať pomaly s nejakými stojkami a mostíkmi,“ hovorila som a pri tom aj konala.
„Potom by sme tam mohli dať nejaké šejky, šejky,“ zatrásla som celým svojim telom.
„Šejky, šejky sa mi páči,“ usmieval sa Emmett od ucha k uchu.
„Emmett, bude to tancovať trinásť ročné dievča.“ Pozrela som sa naň prísnym pohľadom. Okamžite stíchol a ja som začala odznova. Celý čas ma pozoroval, jasal a tlieskal.
„Mohlo by to vyjsť. Ďakujem za pomoc.“ Mrkla som na Emmetta.
„Za to by som si zaslúžil aj objatie, nie?“ spýtal sa ma Emmett a ja som sa mu hodila do jeho medvedieho objatia. Takéto kamarátske objatie mi chýbala. Niekedy som ho dostávala viackrát za deň, no teraz to je iné. Už nie som vo Phoenixe. Z rohu sa ozvalo nesúhlasné syknutie. Pozrela som sa, odkiaľ ten zvuk pochádza, a všimla som si Edwarda stojaceho vo dverách. Bola som tak zabratá do svojich úvah, že som si ani nevšimla, kedy prišiel. Začervenala som sa a pozrela na zem. Bolo mu predsa jedno, že idem s Benom do kina a teraz tu ´vrčí´ na svojho brata. Emmett má Rosalie a vôbec...
„Čo tu robíš?“ spýtala som sa ho a konečne som sa odvážila pozrieť mu do očí. Boli tak krásne. Bola chyba sa do nich pozrieť, pretože som nevedela odtrhnúť od nich zrak.
„Prišiel som zavolať Emmetta, ale keď som videl, ako robíš šejky, šejky a podobné veci... Chcel som sa pozrieť,“ povedal úprimne. Bol ako vymenený. Nebol to ten chladnokrvný Edward, ktorý pred chvíľou sedel pri bare. Ale ja sa len tak nenechám. Nie som bezcitná a on moje city ranil.
„Pred pár minútami ti bolo jedno, či dýcham, takže prosím ťa... vypadni. Ďakujem za pochopenie,“ hovorila som ako letuška, ktorá oznamuje šťastný príchod domov.
„Bella, je mi to ľúto. Ja...“ Začal sa mi ospravedlňovať a ja som bola nesmierne rada, že ho mama prerušila.
„Bella, je tu Ashley!“
„Prines ju sem!“
Do miestnosti vošla Reneé a za sebou v závese viedla jednu staršiu pani a malé dievča. Ashley bola veľmi zlatá. Mala blonďavé vlasy a modré oči. Anjelik. Aj keď má trinásť, nevyzerá, že by bola zmietaná hormónmi. Postavu mala tiež peknú. Takže myslím, že v sobotu pôjdeme na súťaž. Staršia pani jej bola veľmi podobná až na to, že mala hnedé oči.
„Dobrý deň! Ahoj mami!“ pozdravila som to staršie obecenstvo a mame vlepila pusu na líce.
„Ahoj! Ja som Ashleyna mama Emily. Kľudne mi tykaj.“ Podala mi ruku.
„Bella,“ povedala som rýchlo a pristúpila k Ashley.
„Ahoj, ty budeš Ashley. Ja som Bella.“
„Ahoj,“ povedala ostýchavo.
„Ospravedlňujem sa, ale musím ísť do práce. Pre Ashley príde babička,“ ozvala sa Emily. Ashey dala pusu na líce, niečo je pošepkala a odišla.
„Mami, prosím ťa zober si chlapcov a my sa dáme do práce,“ povedala som, keď som zbadala Edwardov zmučený pohľad. Je mi jasné, že to bude ťažké, ale chvíľková ignorácia jeho osoby urobí dobre na to jeho veľké ego.
Mama sa na nás posledný krát usmiala a odišla aj s Edwardom a Emmettom, ktorý na nás stihol mrknúť.

„No dobre,  mohli by sme začať zo základnými vecami. Rozcvič sa a vyskúšame premety.“ Poriadne sme sa ponaťahovali a robili premety, stojky, kľuky... a všetko, čo budeme potrebovať. Už nebola ani taká ostýchavá, a keď jej niečo nešlo, naštvane chodila po miestnosti a div si vlasy nevytrhala. V jej veku som robila to isté. Nedokázala som si priznať, že je na svete niečo, čo nedokážem. Keď  konečne spravila salto, bola šťastná a my sme mohli s dnešným tréningom skončiť.
„Zavolám babičke, aby prišla.“ Vytiahla telefón a išla za dvere.
„Za päť minút je tu. Môžem tu zatiaľ počkať?“ spýtala sa neisto.
„Jasné, že môžeš. Počkam tu s tebou.“ Posadila som sa na karimatku, pretože zatiaľ tu žiadny nábytok nebol.
„Ide ti to úžasne! Prečo si skončila s gymnastikou?“ vyzvedala som, keď si sadla ku mne.
„Pretože som mala takú sprostú trénerku. A keď som sa dozvedela o tomto, chcela som to vyskúšať. Gymnastika ma veľmi baví,“ rozprávala mi.
„Chceš ísť v sobotu na súťaž?“ spýtala som sa s nádejou.
„Chcela by som ísť, ale mám na to? Je to už túto sobotu a ja neviem...“
„Podceňuješ sa. Jasné, že to zvládneš. Zvládneme to spoločne,“ usmiala som sa na ňu.
„Ďakujem,“ povedala a jemne sa začervenela.
„Môžeš zajtra prísť? Mali by sme si dať silový tréning...“
„Čo?“ prerušila ma, „Budem cvičiť s tými strojmi a kotúčmi, či čo to je?“ spýtala sa s hrôzou.
„Neboj sa, je to ľahké, nenechám ťa zdvíhať veľa,“ uisťovala som ju a pohľad mi skĺzol na časopis, ktorý držala v ruku.

„To je Bravo? To som voľakedy čítala aj ja! Môžem sa pozrieť?“
„Jasné!“  podala mi ho a ja som začala listovať. Vôbec som tam nikoho nepoznala. Jedine tak Ushera a Ne-ya a to bolo všetko.
„Ja ich vôbec nepoznám. Ale toto,“ ukázala som na dvojstránku s Usherom, „s tým som vyrastala,“ usmiala som sa nad spomienkami. Keď prišiel na koncert do Phoenixu, s babami a Methewom sme mali tie najlepšie miesta a kričali sme, skákali a spievali. Bol to zážitok na celý život. Lenže vtedy som bola asi taká ako Ashley. Išla by som ešte raz na taký poriadny koncert.
„Aj ja ho mám veľmi rada a dokonca je taký pekný. Ach!“ rozplývala sa, a tak ma vytrhla z premýšľania.
„Bola to moja prvá platonická láska,“ priznala som.
Pripadalo mi, ako keby som sa preniesla v čase. Skoro ako vo Phoenixe. Sedeli sme a smiali sa. Budeme dobré kamarátky. Pre Ashley prišla babička, a tak sme sa rozlúčili a ja som sa išla pozrieť za pánom úžasným.
Hneď som ho zbadala. Nedal sa prehliadnuť. Visel na hrázdě a zdvíhal sa hore. Bolo to pre neho ako obyčajné zdvihnutie ruky. Vôbec mu to nerobilo problémy. Ani jedna kvapka potu. Je čudný. Ako pri Emmettovi si musím položiť otázku: ´Je vôbec človek?´ I keď je to zbytočná otázka. Čo iné než l´udia by boli? Možno čítajú veľa komixou a chcú sa podobať na svojich obľúbených hrdinov. Pri bare som si všimla Emmetta, a tak som sa vybrala za ním. Pozoroval Edwarda a div sa smiechom neváľal po zemi.
„Čo je také vtipné?“ Sadla som si k nemu a tiež sa pozerala. Podľa mňa to nebolo k smiechu. Bolo to skôr sexy.
„Ed... Ed... ward,“ dostal zo seba počas záchvatu smiechu.
„Chcela by som vidieť teba,“ obraňovala som ho, i keď neviem prečo. Som predsa naňho naštvaná. Teda nie, že by sa to dalo. Ale kým je Edwrad v stejnej miestnosti, som naňho naštvaná. Je tak krásny. Niekde vnútri sa teším na súťaž, keď ho uvidím len v plavkách a bude mojou povinnosťou sa naňho pozerať.
„Bella, nie je toto slina?“ spýtal sa Emmett a ukázal tak na moju bradu.
„Ha – ha. Vtipné, Emmett. Dvakrát ma nenapáliš,“ nedala som sa, ale aj tak som si pretrela ústa.
„Vidím,“ povedal výsmešne. Ďalej som ho ignorovala a čakala, kým Reneé s Edwardom docvičí, aby sme mohli ísť spoločne domov. Keď sa tak stalo, rýchlo som sa prezliekla a išla sa rozlúčiť s Emmettom. Dobre, chcela som hlavne vidieť ešte Edwarda, ale to nemusí nik vedieť.
„Bella, pohni, nemám celú večnosť!“ kričala Reneé.
„Počkaj ma v aute! Ešte sa rozlúčim!“
„Dobre, ja odchádzam. Ahojte!“ pozdravila som sa a skočila do Emmettovho otvoreného náručia. Bolo to také príjemné. Také to naozajské kamarátske objatie.
„Ahoj! Zajtra sa vidíme v škole. A uvidíš večer, že mám pravdu. Máš rande. Uži si ho,“ podpichol ma Emmett. Nebol by to on. Musel to spraviť. Na oplátku som ho buchla do ramena, ale myslím, že mňa to bolelo viac než jeho. Neznášam obrovské chlapské laby. Človek mu chce ublížiť, ale odniese to skôr sám.
„Bella, počkaj ešte!“ krikol Edward, keď už som bola pri dverách. Musela som sa otočiť. Poravde, kto by sa neotočil za takým krásnym zamatovým hlasom?! Aj keď teraz som naňho „naštvaná“.
„Mohla by si zajtra prísť k nám? Hneď po škole? Kvôli tej francúzštine,“ dodal, keď som sa naňho pozrela s nechápajúcim výrazom.
„Edward, ja neviem. Musím si to premyslieť,“ povedala som a radšej vybehla z dverí. Bála som sa, že inak by som podľahla kúzlu jeho očí, a to som nechcela. Po ceste na parkovisko som narazila na Charlieho.
„No, ako to šlo?“ spýtal sa hneď.
„V pohode. Ashley je...“ nedopovedala som, pretože po schodisku išiel Emmett s Edwardom a slušne sa pozdravili.
„Dovidenia. V stredu sa vidíme,“ odpovedal na pozdrav Charlie.
„Ashley je úžasná. Ide jej to. V sobotu by sme mohli ísť s ňou na tú súťaž. Mal by si sa dohodnúť s jej mamou,“ pokračovala som a nevšímala si okoloidúcich.
„Vymyslela si už nejakú zostavu, keď sa tak do toho hrnieš?“
„Niečo mám. Musím zavolať Thomasovi, nech mi namixuje hudbu,“ usmiala som sa. Thomas je DJ, ktorý robil tie najlepšie diskotéky vo Phoenixe. Volali sme ho DJ T. Spoznali sme sa u nás v posilke a odvtedy nám mixuje piesničky na zostavy.
„Oci, ja idem. Mama bude šalieť. Čaká ma v aute.“
„Rozprával som sa s ňou. Utekaj.“ Objal ma a išiel pracovať. Rýchlo som sa poponáhľala k maminmu autu oznámiť jej, že môžeme štartovať, nasadla do svôjho a vydali sme sa smer domov.


„Idem zavolať strýkovi Brandonovi,“ oznámila som hneď, ako sme prišli domov.
„Stáť slečna. A tvoja mama? Nemá právo vedieť, ako bolo v škole?“ zastavila ma Reneé. Povzdychla som si a sadla si na gauč.
„Bolo dobre. Dnes idem aj do kina s pár ľuďmi.“
„Je medzi tými ľuďmi aj Edward?“ spýtala sa.
„Ako si na to prišla? Nie. Edward je tak trochu pako,“ povedala som a snažila skryť rozhorčenie. Nie, že by nebola pekná predstava, byť v kine s Edwardom, ale on má iný názor a vkus.
„No, on sa na teba tak pozeral,“ povedala mama ako puberťáčka.
„Dobre, ja vážne musím zavolať strýkovi,“ povedala som rýchlo a doslova utiekla hore do izby.
Vytočila som známe číslo, pretože strýko nepozná veci ako web kameru a mikrofón. Je trošku zastaraný.
„Ahoj, Bella, ako sa máš? Čo nového? Prečo voláš tak neskoro?“ ozvalo sa z telefónu.
„Ahoj, mám sa fajn. Nemala som čas, pretože sme museli vybaľovať, a dnes hneď po škole som šla do posilky,“ odpovedala som na všetky otázky.
„Našla si si tam nejakých kamarátov?“
„Dnes idem s pár ľuďmi do kina,“ hovorila som a tú časť s Edwardom, ktorý sa chová ako pako, som vynechala.
„Ale?“
„Ale nič. Bude to v pohode. Ale chýbaš mi. Radšej by som bola doma. A doma myslím vo Phoenixe,“ smútila som.
„Aj ty mi chýbaš, zlatíčko, ale uvidíme sa v sobotu v Lakewoode,“ podal mi informáciu, o ktorej som nemala ani tušenia.
„Lakewoode?“ spýtala som sa nechápavo.
„Ano. Že vraj to je iba dve hodiny cesty od Forksu. A mám pre teba prekvapenie,“ povedal nadšene.
„Dúfam, že tentokrát je to prekvapenie bezpečnejšie. Pri tom poslednom sa Mathew skoro zabil,“ spomínala som s úsmevom. Strýko Brandon mi kúpil k pätnástim topánky na koliečkach. Ako dobrá kamarátka som ich samozrejme požičala Matthewovi. Len sa na to postavil, spadol a jedna moja topánka padla do vody. Už sme ju nenašli.
„Nemal si to obúvať. Kvôli nemu ti zostala len jedna a s tou si moc nenajazdila,“ povedal naštvane.
„Ja som mu hovorila, aby na to nešiel. Boli mu malé,“ smiala som sa, no, na druhom konci veselo nebolo.
„Pokazil tvoj darček,“ hovoril stále naštvane  a som si istá, že ak by teraz stál Matthew pri ňom, neprežil by to.
„Nevadí, bola som už veľká a aj tak by som na tom nejazdila. Mala by som ich vystavené. Takto to aspoň nezaberá tak veľa miesta, keď je len jedna,“ snažila som sa ho rozveseliť.
„Máš pravdu. Myslel som si, že si ešte stále tá moja malá nemotorná Bella,“ smial sa teraz on.
„Nebola som nemotorná, iba som rada padala,“ hájila som sa.
„Hej, jasné. Už musím ísť zlatko. Dávaj na seba pozor a pozdravuj,“ lúčil sa a ja som vôbec nechcela položiť.
„Ahoj,“ položila som a zo smutnou náladou rozmýšľala, čo si obliecť do toho kina. Tentokrát mi to nebolo jedno. Ani neviem prečo, ale mala som potrebu vyzerať dobre. Pozrela som na budík, ktorý tak s celého srdca neznášam. Bolo šesť hodín. Mám už len hodinu.
Otvorila som skriňu a skenovala časť s vecami, ktoré som si obliekala na diskotéky vo Phoenixe. Nakoniec som si vybrala legíny a dlhšie tričko s flitrami. Obula som si len balerínky, pretože na vysoké podpätky som si netrúfala. V kúpeľni som sa troška nalíčila a vlasy si nechala voľne rozpustené. Je čas ísť.
„Mami, idem do toho kina,“ oznámila som jej.
„Takto? S kým tam ideš?“ vypytoval sa Charlie, ktorý sa zrazu objavil na chodbe.
„S kamošmi,“ odpovedala som jednoducho a predošlú otázku nevnímala.
„S kamošmi alebo s kamoškami?“ vypytoval sa ďalej.
„To je tajomstvo,“ usmiala som sa naňho, vlepila mu pusu na tvár a išla k autu.
„Dávaj na seba pozor!“ kričal na mňa, keď som sedela v aute.
„Budem.“
Kino nebolo ťažké nájsť, ale aké prekvapenie, keď pred vchodom čakal iba Ben.
„Ahoj, kde sú ostatní?“ spýtala som sa podozrivo.
„Ahoj! Vyzeráš úžasne,“ pochválil ma a ignoroval moju otázku.
„Ďakujem, ale neodpovedal si mi.“
„Mike a Jessica nemohli prísť. Niečo vyviedli a obidvaja majú domáce väzenie,“ klamal, až sa mu z uší parilo. Mohol vymyslieť aj niečo originálnejšie.
„Dobre, tak poďme. Na čo vlastne ideme?“ spýtala som sa. Ani som nad tým nerozmýšľala.
„Volá sa to Láska na stráženie,“ usmial sa. Takže ideme na sladkú romantiku. Aká náhoda. Len my dvaja. To sa volá osud, decká. Chcela som sa otočiť na päte a ísť okamžite domov, ale hneď som si to rozmyslela. V rade u pokladny stál mladý muž s mladou slečnou a kupovali si lístok na ten istý film ako my. Ale nebol to hocijaký mladý muž. Tú slečnu som nepoznala, ale jeho som poznala až moc dobre. Ak má byť toto naschvál, zahráme sa. Robila som sa, že ho nevidím, celý čas sa usmievala na Bena a pokúšala sa s ním flirtovať aj keď som to nikdy nerobila a neviem to. Kúpili sme si lístky a sadli si na miesta hneď za tým úžasným párikom. Usmiala som sa a hlavu si oprela o Benovo rameno. Bol najprv prekvapený, ale usmial sa na mňa a objal ma okolo pliec. A show sa môže začať.

 


3. kapitolanikolienka 5. kapitola

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

9)  tanicka (18.10.2010 19:03)

neskutočne neskutočné

Hanetka

8)  Hanetka (08.10.2010 12:06)

Tak doháním restíky... nějak jsem tuhle povídku vypustila a te´d koukám, že to byla chyba. Moc se mi to líbí a honem běžím na další kapitolu.

7)  Lejla (01.09.2010 15:57)

Sejky, sejky a Edward v plavkach...tak to se ti povedlo. Uz se tesim co bude v kine.:) :) :)

nikolienka

6)  nikolienka (31.08.2010 22:50)

Ďakujem za slová chváli.
A Edwardov pohľad čaká na schválenie :D :D :D
Ale nesľubujem niečo dych vyrážajúce. Bol to iba pokus

ambra

5)  ambra (31.08.2010 13:15)

niki, je to úžasný!!! Píšeš prostě skvěle, nikde nic nedrhne a já to hltám jako malinu . Emmett - , Edward!!! Jo, možná by mě jeho pohled taky zajímal. Trochu je mi líto Bena, chudák... Super!!!

4)  Alexi (30.08.2010 20:13)

No som zvedavá ako sa toto všetko vyvinie.
A aj ja by som brala pohľad Edwarda
Ďalšiu kapitolku, čo najskor prosiim!

krista81

3)  krista81 (30.08.2010 00:22)

Emmett je prostě skvělej s těma hláškama
a Edward no a v tom kině s ním je určitě Alice ta je na takové věci expert - nebo se mýlím - no uvidíme v další kapitolce Těším se na ni
ps: a pohled Edwarda určitě

2)  elie_darrem (29.08.2010 15:39)

super

nikolka

1)  nikolka (29.08.2010 12:20)

nová kapitolka
emmett ako vždy
Edward ma prekvapil, hmm koho si to asi tak vzal do kina???
a show sa môže začať :D :D :D :D
teším sa na ďalšiu časť

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still