10.01.2012 [14:15], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 20×, zobrazeno 2511×

No, ples sa skončil, teraz už len dostať sa domov. Ale to nakoniec nebude tak jednoduché, akoby sa zdalo ;)

Keď sa vrátili do domu, zistili, že ples sa už skončil a spoločnosť sa pomaly vytráca. Hoci bola Isabella už veľmi unavená, fyzicky i psychicky, vedela, že túto časť večera nemá ako urýchliť. Naozaj to trvalo neskutočne dlho a navyše, akoby všetko bolo proti nim.

Najskôr Alici stratili plášť i klobúčik a až po dlhšej chvíli sa zistilo, kde sa obe veci zapatrošili. Potom k Edwardovi pribehol kočiš,  ktorý lamentoval nad tým, že na odstavisku pre dostavníky bola veľká tma a on vošiel do jamy a praskol predné koleso. Síce viacerý sluhovia sira Perryho na oprave už pracujú, bál sa, že provizórna oprava nebude stačiť. Koče, ktoré tu čakali na posledných hostí boli, bohužiaľ, plné a žiaden iný koč nebude k dispozícii skôr, ako za dve hodiny.

„Och, lord Masen, to je ale skutočne nepríjemná situácia. Samozrejme, bude nám cťou uchýliť vás na noc u nás. Slečny Swanové a slečnu Blanchardovú môžete pokojne poslať domov, veď váš druhý koč je v poriadku. Slečny sú už iste unavené, zaslúžia si pohodlie svojich postelí a vy a vaši priatelia prijmite našu pohostinnosť.“ Obrátila sa lady Perryová na Edwarda.

Isabella chcela tej ropuche vyšklbať vlasy. Dnes sa toho udialo toľko, že si nedokázala predstaviť vrátiť sa domov bez Edwarda. No vedela, že nemôže namietať. Etiketa kázala, že o niečom takom má rozhodnúť ich poručník a ním je on a naozaj, jeho reakcia na túto ponuku prišla takmer okamžite.

„Drahá lady, to neprichádza ani v úvahu. Nepošlem tieto dámy samé bez ochrany do hlbokej noci. Ako ich poručník som za ne zodpovedný a skutočne nič si necením vyššie, ako ich bezpečnosť a ich šťastie.“ Chvíľu sa odmlčal, pozrel sa Isabelle do očí a až potom pokračoval. „Navyše, slečny Alice a Rosalie spia u slečny Emily a ja si skutočne nemyslím, že to, aby slečna Isabella išla až do Swan Hall sama, bolo dobré pre jej bezpečnosť a už vôbec nie, že ju to urobí šťastnou.“

„No, keď sa na to pozeráte takto.“ Odpovedala kyslo lady Perryová.

„Áno, pozerám sa na to takto. Dnes ideme domov za každú cenu. Čo ma privádza k riešeniu nášho problému.“ povedal Edward a obrátil sa na sira Perryho. „Alfréd, tie kone, ktoré som ti minulé leto predal, máš ešte stále?“

„Áno, Edward, sú to skutočne skvostné zvieratá. Prečo sa pýtaš?“

„Slečna Isabella je výborná jazdkyňa. Ak by si bol taký láskavý a požičal by si nám ich, je jasná noc, môžeme si skrátiť cestu popri Temži a vo Swan Hall budeme za slabú hodinku.“ Obrátil sa na Isabellu a nádherne sa na ňu usmial. „Čo poviete, drahá? Cítite sa na nočnú jazdu na arabskom plnokrvníkovi?“

„Ó, Edward, cítim, vlastne som priam nadšená. Bol by to skutočne vynikajúci záver dnešného večera.“ Odpovedala Isabella úprimne. Chcela sa čo najskôr dostať preč od lady Perryovej a byť iba s Edwardom. Bolo to vlastne celkom vtipné, pretože ani nie pred týždňom ho nechcela vo svojom živote ani minútu a teraz sa nevedela dočkať chvíle, kedy budú doma, sami a hlavne spolu.

„V tom prípade vám ich samozrejme s radosťou požičiame. George, daj prichystať Snowflakes a Inferna. Na Vločku, prosím dámske sedlo.“ Obrátil sa sir Alfréd na komorníka.

„Prosím, normálne sedlo i na kobylku. Predsa len je noc a dámske sedlo je labilnejšie. Ak kôň narazí na nejakú jamu alebo prudšie zmení smer, raz dva budem na zemi.“ Pokúsila sa vyjednávať Isabella. Ropucha Perryová si síce nespokojne hundrala, ale stačil jeden pohľad od Edwarda a stíchla. Namiesto nej sa ozval jej manžel a prikázal prichystať obe sedlá klasické.

Zatiaľ, čo im ich koníky pripravovali, vyšla Isabella i Edward odprevadiť zvyšok ich spoločnosti. Emily, ktorá na ples prišla s Edwardom a Bellou sa našťastie ešte zmestila medzi Rosalie a Alice, veď všetky tri boli štíhle ako prútiky. Dievčatá sa lúčili a navzájom sa objímali. Keď k nim pristúpil Edward, aby sa taktiež rozlúčil, ozvala sa Emily a všetkých prekvapila.

„Edward, síce som nesedela pri vašom stole, ale nervozita a napätie, ktoré vyvolal lord Skellington bola hmatateľná i na tú diaľku. Neviem, kto ten pán je, videla som ho prvý krát, ale dojem, ktorý vo mne zanechal, je skutočne vysoko negatívny. Viem, že to asi nie je spoločensky vhodné, ale ako ste pred chvíľou hovoril vy sám, bezpečnosť a šťastie mojich priateliek sú pre mňa taktiež prvoradá. Rada by som sa preto spýtala, či by vaši priatelia, pán Emmett a Jasper, nepouvažovali o tom, že by prespali u mňa doma. Inak by sme tam ostali samé, iba so slúžkou a staručkým komorníkom.“

Isabella videla, že prekvapený ostal dokonca i Edward. Emilyna ponuka preto musela byť spontánna. Alebo sa Edward vie tak dobre pretvarovať? Uvedomila si, že má na neho mnoho otázok. O jeho schopnosti, o tom kedy ju získal, či rovnako ako Alice, teda od narodenia. Otázok by bolo skutočne veľa a ona dúfala, že už čoskoro príde i vhodná chvíľa na ich pokladanie.

„Slečna Emily, veľmi si vážime vašu ponuku a veľmi radi ju prijímame. Ak vám mám pravdu povedať, lord Skellington je veľmi nevyspytateľná osoba a my sme mali v pláne i tak ostať v blízkosti vášho domu, tak povediac na stráži.“ odpovedal jej Jasper.

„Ale to hádam nie? To ste sa chceli skrývať niekde za mojím živým plotom?“ zažartovala Emily. Keď však videla, že sa nikto z pánov nesmeje a iba si vymieňajú medzi sebou rozpačité pohľady, pochopila, rovnako ako Bella, že presne to chceli urobiť. „Tak, som rada, že to už nemusíte robiť. Bohužiaľ, môj dom je malý a mám k dispozícii už iba jednu hosťovskú izbu s jednou posteľou. Snáď, Alice, ak by si spala so mnou...“

„Nie, nie, slečna Emily, to nebude treba. Nám jedna izba stačí, i tak ste nám už ponúkli omnoho väčší komfort, než sme si mysleli, že dnes budeme mať.“ Skočil jej do reči Emmett.

„Takže dohodnuté.“ Uzavrel konverzáciu Edward, pretože im práve pristavili koč. „Dámy, páni, som rád, že som dnešný, trochu bláznivý deň mohol stráviť s vami. Ak by som slečny Alice a Rosalie mohol poprosiť, rád by som vás zajtra pozval na večeru.“ Pristúpil k Isabelle, objal ju okolo pása a privinul si ju k sebe tak jednoznačne dávajúc najavo náklonnosť, až sa začervenala. „A skutočne ma vaša prítomnosť na Swan Hall poteší i na dlhšie. Verím, že dôvody, pre ktoré ste pobývali u slečny Emily už pominuli a my sa môžeme tešiť na váš návrat domov.“

„Máš pravdu.“ Povedala Isabella stále trochu zahanbená jeho verejným prejavom náklonnosti. „Alice, Rosalie, budem rada, ak sa už čoskoro vrátite domov. Hoci Edward mi uplynulé dni vypĺňal príjemným programom, chýbali ste mi.“ Podporila nakoniec Edwardov návrh.

„Bella, Edward, máte pravdu, je na čase prestať s trucovaním, no Emily sme sľúbili, že jej pomôžeme s balíčkami pre siroty a chudobné rodiny a ešte nie je všetko hotové. Radi by sme to dokončili a tak sa jej odvďačili za to, že nás toľké dni trpela. No myslím, že to nebude trvať viac než dva. Ale na večeru samozrejme rady prídeme.“ Povedala Rosalie, sediac už v koči. Ešte naposledy si všetci zamávali a Edward dal znamenie kočišovi, že môže vyraziť.

Isabella chvíľu pozorovala vzdiaľujúci sa dostavník až kým nepočula, že im privádzajú prichystané kone. Boli skutočne prekrásne. Snehobiela kobylka, ktorá svoje meno určite získala vďaka svojmu nádhernému sfarbeniu, doslova žiarila vo svetle mesiaca. Hneď vedľa nej stál Inferno. Nemohol byť od Vločky odlišnejší. Jeho lesklá, temne čierna srsť sa akoby ligotala a vyžarovalo z neho toľko energie a sily, až ľutovala, že na ňom nebude sedieť ona.

Hneď ako sa ocitla v sedle svojej kobylky, ľútosť ju prešla. Vločka reagovala dokonalo, bola živá, energická a bolo cítiť, že sa na nočnú vychádzku veľmi teší. Isabella a Edward ešte zakývali svojim hostiteľom a vydali sa v ústrety noci.

Prvé metre sa Isabella držala za Edwardom. Noc síce bola jasná, no okolie sídla rodiny Perryovcov nepoznala nijak zvlášť. Držala sa v Edwardovej stope a pomaly klusala za Infernom. Chvíľku i bojovala s množstvom smaragdovozeleného materiálu, ktorý tvoril sukňu jej šiat. Predsa len, neboli to šaty určené na jazdu a už vôbec nie v klasickom sedle. Keď však o pár minút pocítila vo vzduchu vlhkosť rieky a v diaľke zbadala brezový háj, v ktorom ju Edward prvý krát tak poburujúco pobozkal, nič jej nebránilo popohnať svojho koňa a vyraziť do cvalu. Edward vyzeral, akoby iba na to čakal, pretože sa od srdca zasmial a okamžite ju prenasledoval.

Už pred ním na koni utekala dvakrát. Prvý krát to bo skutočný útek. Chcela, aby jej dal pokoj a rovnako i jej sestrám. Považovala ho za príšerného muža. Príšerne despotického, príšerne arogantného a príšerne príťažlivého a toho sa bála najviac. Druhý krát to už bola iba hra. Hra, v ktorej však potrebovala vyhrať. Potrebovala cítiť, že je nad vecou, že Edward, nech je akokoľvek milý a príjemný muž, na ňu nemá žiaden vplyv a že nad ním vie vyhrať. Chcela vyhrať ich stávku. Chcela svoju slobodu. Chcela všeličo, čo už teraz nechce.

Ach, ako sa ten osud vie skrútiť. Ako nás obyčajných ľudí vtiahne do svojho víru a zamotá našimi životmi, pomyslela si, keď cválala pozdĺž brehu Temži, plne dôverujúc očiam svojej kobylky. Počula ako jej je Inferno v pätách a s ním i Edward. Muž, ktorý ju porazil, ovládol a privlastnil, napriek tomu, že sa zaprisahávala, že žiadnemu mužovi nedá víťazstvo, nenechá sa ovládať a už vôbec nebude nikdy žiadnemu patriť. A teraz? Teraz bezhranične odovzdala to najcennejšie, čo má, svoje srdce na trh lásky a dúfa, že Edward nebude váhať zaplatiť zaň i tú najvyššiu cenu.

A tak, keď pocítila, ako sa jeho kôň nezadržateľne blíži, nebála sa. Už nechcela utekať. Už nepotrebovala vyhrať. Naopak, potrebovala byť porazená láskou a vášňou tohto muža.

Edward si tieto momenty užíval, ako ešte nič vo svojom živote, napriek okolonostiam, ktoré im predchádzali. Keď stáli pred domom manželov Perryovcov a riešili problém s kočom a ich odvozom domov, vzal si na chvíľu Jaspera bokom, aby sa s ním dohodol na tom, ako budú dnes večer pokračovať. Hoci James nič konkrétne nepovedal, museli ho brať ako reálnu hrozbu. Chcel, aby sa oni dvaja postarali o ochranu Alice, Rosalie a Emily. Edward nemienil nič riskovať. Skôr ako to svojmu bratovi stihol navrhnúť, ten mu oznámil, že on i Emmett chcú uplatniť právo nedotknuteľnosti na Alice a Rosalie. Ešte dnes večer pošlú správu do Volterry a oznámia im i Edwardovi situáciu. Síce zákon hovorí jasne, Inuiolata sa skutočne dá využiť iba pri jednej osobe a v Edwardovom prípade platí až do Nessiinej smrti, prípadne premeny, no Edward chcel skúsiť všetko.

Bol rád, že ho jeho bratia podporujú, hoci si ich potvoru nezaslúžil. Bol hlupák, keď si myslel, že James to nechá tak. Na tom už ale nič nezmení a tak sa pokúsi napraviť čo sa dá. Najskôr musí zabezpečiť ochranu pre Isabellu a jej sestry. Vedel, že v bratoch má istotu, no dúfal, že sa mu podarí kontaktovať i Demetriho a Felixa. Iste si vyčítajú, že im Renesmee prekĺzla pod prstami a tak budú radi, keď budú môcť priložiť ruku k dielu a poslať Jamesa do pekla. Kam ostatne patrí už dávno.

James bol vždy slizký, falošný bastard. A navyše chorobne žiarlivý. Hoci spával i zo ženami, všetci o ňom vedeli, že muži sú mu milší. A že po nich siahal i na najvyššie miesta. Celé roky sa podlizoval Arovi. Tento vládca však vždy bol svojej žene verný. Po Volterre sa pošepkávalo, že je to i preto, že Sulpiciin dar, je schopnosť urobiť z upíra impotenta. Samozrejme, oficiálne to nebola pravda, ale Edward vedel, že na šeptandách je občas viac pravdy, než by sa na prvý pohľad zdalo. V každom prípade bol James pri zdolávaní Arovho srdca neúspešný.

Vysvetlenie toho, prečo si ho napriek týmto milostným útokom Aro držal pri sebe tak dlho, bolo jednoduché. Arova záľuba v zvláštnych schopnostiach. James je taktiež obdarovaný a Edward na to bohužiaľ zabudol, či skôr nepovažoval jeho dar za nejakú príliš veľkú hrozbu.

James je totiž lovec. Jeho schopnosť mu umožňuje zamerať sa na určitého človeka či upíra a štvať ho, až kým ho nezíska, živého, či mŕtveho, na tom mu obyčajne nezáležalo. Čo však lovci dokážu okrem bezhlavého naháňania svojej koristi? Nastaviť pasce. A James bol majstrom pascí. Vždy dokázal vyťažiť i z najmenších slabostí svojho nepriateľa a nalákať ho tak do svojich osídel. A Edward sa bál, že presne to sa deje i teraz. James nastavil pascu a Edward musí urobiť čo sa dá, aby mu do nej neskočil.

Vedel, že to bude musieť ešte všetko poriadne zvážiť, no teraz, keď cválal na Infernovi a pred sebou videl Isabellu. Z účesu sa jej uvoľnilo zopár prameňov a tie jej tancovali vo vánku. Počul jej rýchly tep, srdce rozbehnuté adrenalínom z rýchlej jazdy a vedel, že dnes už nedokáže myslieť na nič iné, ako na túto nádhernú ženu.

Jeho nádherný koník sa volal Inferno – Peklo a skutočne, keď ho popohnal, akoby ho samotný pekelníci vycvičili, vyrútil sa dopredu ako strela. Netrvalo dlho a Isabellu dohonil. Podobne, ako pri ich prvom stretnutí v Chiswicku, i teraz ju chytil okolo pása a stiahol k sebe do sedla. Jej kobylku nečakaná sloboda nijako nerozrušila, práve naopak, radostne sa rozbehla bližšie ku brehu rieky a o malú chvíľu už obaja počuli iba hlasné špliechanie vody, ako sa ňou Vločka prebojovávala.

Edward ešte chvíľu rýchlo cválal a užíval si to, ako bola Bella k nemu tesno pritiahnutá. Svojimi drobnými rúčkami sa ho držala ako kliešť, oči jej žiarili vzrušením a tvár zdobil ten najuličníckejší úsmev, aký na nej kedy videl. Pritiahol Infernovi uzdu a prinútil ho tak spomaliť až na pomalý krok. Chvíľu sa iba nechali niesť tým krásnym zvieraťom, bez slova, len sa pozerali jeden druhému do očí. Nebolo potrebné rozprávať, všetky slová sveta im ponúkol ich vzájomný pohľad. Vyrušila ich až Vločka, ktorá sa zrejme nabažila poskakovania vo vode a prišla sa pozrieť na svojho kamaráta a jeho dvoch jazdcov a keď prešla popri nich jemne zafŕkala nozdrami a pohodila hrivou. Tá bola mokrá z jej vystrájania v Temži a tak ten pohyb vyslal na Isabellu kopu kvapiek vody.

Isabella sa schuti rozosmiala. „Ty potvora, ty si to hádam urobila naschvál.“ Povedala jej a pohladkala ju po krku.

„Nie hádam, ona to urobila naschvál.“ Povedal Edward a tiež pridal priateľské potľapkanie po Vločkinom krku.

„Ako to vieš? Rozumieš i konským myšlienkam?“ povedala Isabella so smiechom v hlase no v skutočnosti bola ochotná uveriť i tejto absurdnosti. Už sa naučila, že pri Edwardovi je možné všetko.

„Nie, bohužiaľ mysle koní mi prístupné nie sú. Ale Snowflakes poznám od žriebätka. Vždy to bola malá uličnica a vždy sa držala pri Infernovi. Vedel som, že týchto dvoch od seba oddeliť nemôžem.“

„Prečo si ich predal? Sú to nádherné kone. Ja by som sa ich nevzdala ani za nič.“

„Môj život ma často prinútil vzdať sa vecí, ktoré som mal rád. A až teraz som si uvedomil, že nech to bolo akokoľvek bolestivé opustiť rodiny, priateľov, ľudí, veci i miesta, ktoré mi prirástli k srdcu, bolesť a smútok, ktoré som pri tom cítil boli ničím v porovnaní s predstavou, že by som stratil teba, Bella.“

„Ach, Edward. Dnes som pochopila mnoho vecí. O tebe, o mne, o živote, o nás. Neviem, nechcem sa už brániť tomu, čo mi ponúkaš, nechcem, aby si ma stratil a nechcem stratiť ani ja teba. Bojím sa však, že nám nebude dopriaty pokoj. James, on... naháňa mi strach a navyše, ešte toho mnoho medzi nami nie je vyriešené.“ Isabella pocítila, akoby Edwardom prebehol nepatrný tras. Premietla si spätne čo povedala a uvedomila si, že jej slová mohol pochopiť inak. Vedela, že jej Edward musí niečo povedať. Povedať o sebe nejaké tajomstvo, ktoré považuje za hrozné. Cítila z neho pochybnosti o sebe, cítila jeho strach. Strach, že ona bude reagovať odmietavo. To však nebolo možné. Jej srdce jej jasne hovorili, že Edward je dobrý, čestný a najmä milujúci muž a ona sa ho nemieni vzdať kvôli hocijako temnému tajomstvu.

Na ďalšie slová však už nebol čas, pretože sa pred nimi objavil Swan Hall. Edward naviedol inferna rovno pred hlavný vchod. Len čo pomohol Isabelle zosadnúť s koňa, objavil sa pri nich Simpkin. Edward mu vysvetlil, čo sa stalo s kočom a prikázal oba kone riadne odstrojiť a do sucha vyutierať. Keď sa komorník i s pomocníkmi vydal za novými povinnosťami, chytil Isabellu za ruku a viedol ju dovnútra.

„Poď, Bella, ešte mám pre teba ten darček, ktorý som ti spomínal.“ Povedal a nesmelo sa usmial. Isabella sa naopak zamračila. Nesmelosť bolo niečo, čo u Edwarda nepoznala. Jej zvedavosť tak bola skutočne obrovská a preto ho nasledovala.

Vystúpili spolu na poschodie a zamierili smerom k Isabellinej izbe. Pri dverách sa zastavil, ustúpil a pozrel sa na Bellu a k nezvyčajne nesmelému pohľadu pridal i neistý hlas. „Isabella, láska, v izbe nájdeš niečo, čo som sa rozhodol dať ti bez ohľadu na to, aká bude tvoja odpoveď na moju ponuku. Teda ponuku na sobáš. Choď, prezri si to. Ja budem zatiaľ vedľa v hudobnom salóniku.“ Ešte sa k nej naklonil, pobozkal ju tak jemne, že sotva pocítila jeho pery na svojich a nechal ju zmätenú stáť pred dverami jej izby.

Isabella dlho neváhala. Zvedavosť viedla jej nohy a tak sa rýchlo otočila a vošla do izby. Na prvý pohľad nezbadala nič, čo by do spálne nepatrilo. Keď sa však pozrela pozornejšie, uvidela na okraji postele hnedú obálku previazanú úradnou stuhou a zapečatenú. Pristúpila bližšie, vzala ju do rúk a až vtedy spoznala, že pečať nesie insígnie lorda Masena a na obálke je jej meno a pod ním meno jej sestier.

Prepadlo ju zvláštne tušenie. Keď lámala pečať, ruky sa jej triasli a keď z obálky vytiahla dokumenty a začítala sa do nich, zvládla iba pár riadkov, pretože sa jej oči zaplnili slzami.

Slzami šťastia.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

19)  Twilly (11.01.2012 14:52)

A neboj, nebudeš podvádět, to je totiž taky NÁŠ web (řekněme sesterský ), kde si dáváme oddech od TW témy...

18)  monikola (11.01.2012 14:44)

no holky moje vyjdem s tým na svetlo sveta až keď dokončím Nečakané dedičstvo...bude to môj prvý počin mimo Twillight témy a hrozne sa na to teším, len na to momentálne nemám čas
a Ajka, určite ma tam potom nájdeš pod tým istým menom, len som tam ešte nič neuverejňovala, tak tam zatiaľ nie som ale ak si doteraz nepoznala stránku Bez Hranic tak sa bež kuknúť i tam...nájdeš tam kopec úžasných poviedok...

16)  Twilly (11.01.2012 13:06)

ajko, to zní teda opravdu zajímavě... ale vyhlášení, "už nerodím" mě docela pobavilo, obzvlášť, když jsi napsala,že ani s Arisem se nepočítalo (původně) - moje ségra se s tím nes*ala a neteřince k dlouhatánskému příjmení praštila Teréziu. Já vím, že je to slovenská verze a že jsme na slovensku, ale kurňa!, mohla jí do toho rodního listu napsat kratší českou verzi Tereza

Moni a kedy pôjde to tvoje veldielo von????

13)  monikola (11.01.2012 12:50)

no bude to o padlom anjelovi Camaelovi a nebudem to uverejňovať tu, ale na www.bez-hranic.cz a Aris sa mi perfektne hodí pre milého ale trochu drzého ducha, ktorý mu už zopár storočí, či vlastne už nejaké tisícročie (pretože pôvodne to bol Viking) lezie na nervy...

12)  Twilly (11.01.2012 12:41)

Ajko, jak jste přišli na tak exotický jména (i když ty dvě před tím... už jsou spíš normál )

9)  monikola (11.01.2012 09:14)

a Ajka k tomu +15 či +18...noooo jedno z toho určite

8)  monikola (11.01.2012 09:13)

Ajkaaaaa gratulujemééééé *fworks* jeeej tak to som rada, že sa všetko podarilo tak ako sa podarilo... želám vám obom len a len to nejlepšie... inak žena Aris vymýšľam novú poviedku a Aris mi začína znieť ako meno jedného z hrdinou

eMuska??? co, moja? ten uťatý koniec?

Bye...rozhodne ticho pred búrkou, ale ešte chvílinku potrvá tento kľud, i keď a áno, slobodienku, slobodu a i nejaký ten zlaták k tomu
Bosi, to znie fajn poznám také momenty a mám ich veľmi rada

Lilinka a BabčaS

Twiluše veru, ten upršaný včerajšok bolo treba nejako spríjemniť...som rada, že tebe v tom pomohlo NDečko

6)  eMuska (10.01.2012 22:01)

to bolo absolútne zákerné!

inak ten ich pohľad mám ešte stále v hlave...

5)  Bye (10.01.2012 22:00)

Krásná oddychová romance... A velmi hltací záležitost
Tak si ale říkám, že je to ticho před bouří. Schyluje se k akci na všech frontách. Bella s Edwardem doma sami. Oba rozhodnutí spolu zůstat stůj co stůj. (Pěkně jsi ten vývoj jejich vztahu zrekapitulovala.) I když... Bella ještě neví všechno, že? A už se to asi brzy dozví. No, jsem zvědavá, jak zareaguje. Jestli to vezme s takovým klidem, k jakému se odhodlala teď.
A z nevyzpytatelného Jamese mi jde mráz po zádech!
Edward dal sestrám svododu, že?

4)  Bosorka (10.01.2012 20:00)

Tak jsem přímo zfetovaná romantikou

1)  Twilly (10.01.2012 14:57)

No moja, praštila som si poobednú dávku romantiky... na to, že je dnes odporné počko, tak mi to padlo nadmieru dobre, to mi môžeš veriť!!!

1