26.09.2025 [08:45], eMuska, Povídky jednorázové, komentováno 1×, zobrazeno 2469×

Záver. Všetko najlepšie všetkým, ktorí na tejto stránke fungujú už 15 rokov.

P.S.: Keby bola táto stránka človek, ešte stále by bola primladá na čítanie tejto poviedky. 18+

„Kde je tvoj otec?“ opýtal sa jej po ceste.

„V práci,“ odvetila. On len prikývol a ďalej ju viedol. V hlave mu bežali jej predošlé slová. Konečne cítil, že aj ona ho môže potrebovať. Chcel jej dať uspokojenie, pocit bezpečia, úľavu od bolesti, ktorú jej sám spôsobil. Nasledovala ho ako také dôverčivé dievčatko a on vedel, že sa o ňu postará.

Bellin dom Edwarda zaskočil, a pritom v ňom nebola ani jedna jediná vec inak, ako keď tam bol naposledy pred piatimi rokmi. Rovnako rozostavený nábytok, rovnaké vône, ovládač od televízora na tom istom mieste, len na stenách teraz už neboli len fotografie Belly zo škôlky a školy, ale aj z jej ciest. Najviac ho šokovala jej izba. Akoby tam len včera bol. Tie isté obliečky, nástenka s tými istými fotkami. Mohlo ju jeho srdce privítať tak isto, ako jej izba? Bez zmeny, rovnako vrúcne, rovnako ochotne, ako jej posteľ a prikrývky, aby v ňom našla odpočinok a pokoj? Rozhliadol sa po tej malej miestnosti a v jeho vnútri sa čosi pohlo. Chcel byť pre ňu takýto komfort. Chcel byť pre ňu takýto domov. Len či je toho ešte schopný? Čo ak je ako dom, ktorý má po dlhých rokoch poškodenú statiku, mokvajúce steny, opadávajúcu omietku?

Jeho pohľad zastal na Belle, ako nervózne prešľapuje a čaká ako na povel, s veľkými očami upretými na neho.

Prehltol.

Je predsa stavbár. Čo sa pokazilo, opraví.

„Vyzleč sa pre mňa, prosím,“ vyzval ju ticho. A ona, presne ako čakal, ho bez slova poslúchla. O koľko inak znel jeho príkaz teraz, oproti tej chvíli u Alice v hosťovskej izbe. „Ľahni si na posteľ.“

Užíval si, že ju môže takto slobodne pozorovať. Jej nahé telo sa uvelebilo na prikrývke. Nepovedala ani slovo, ale vyzerala uvoľnene. Červené škvrny na jej bokoch pomaly bledli. No Edward svojimi ústami aj tak začal tam. Kľačal na zemi vedľa jej postele, sklonený ponad ňu, a hladil ju jazykom. Bol stále náruživejší, jej vôňa, ktorá bola stále intenzívnejšia, ho poháňala vpred.

„Otoč sa ku mne. Roztiahni nohy.“

Bella sa posunula tak, aby ležala krížom cez posteľ, a Edward si ju za stehná pritiahol bližšie k sebe, stále kľačiac na zemi.

„Dovolíš mi ochutnať ťa?“

„Prosím, Edward,“ zastonala. Zvuk jeho mena vyslovený takým roztúženým hláskom ho privádzal do šialenstva. Ochutnával z nej pomaly, každý jeden pohyb s úmyslom jej urobiť dobre. Jazykom prešiel po jej strede, pritlačil na klitoris, zakrúžil po ňom a zopakoval. Prisal sa na ňu perami, jazykom kmital po celej jej dĺžke, a potom znovu. Vzal do úst jej klitoris a dráždil ho jazykom.

„Si taká mokrá,“ zamrmlal a než sa stihla cítiť neisto, že je to príliš a nebodaj mu to príde nechutné, pokračoval: „Daj mi ešte. Chcem ešte.“ Pätami sa zapierala do matraca, až kým ju s rukou na jej brušku nepritlačil naspäť k sebe. Chcela ho sledovať, ale nedokázala udržať otvorené oči a pomedzi vlastné vzdychy a vlnenie jej bokov len počula: „To je ono. Tak krásne pre mňa tečieš,“ pochválil ju.

„Prosím, Edward. Prosím – prsty,“ zaúpela a on, s ústami stále na nej, sa pousmial.

„Čo si len želáš, miláčik,“ odvetil. Naslinil si najprv jeden prst, a keď ho neprestala prosiť, aj druhý. Cítil, ako sa okolo neho sťahuje, jeho meno, ako ozvena, stále hlasnejšie.

„Urobíš sa pre mňa?“ opýtal sa a z nej sa vydral taký vzlyk, až si musela zakryť tvár. „Chcem to vidieť. Však sa mi predvedieš?“ Odpoveďou mu bol opäť len vzrušený ston. „No tak, odokry si tvár. Ukáž sa mi.“ Tá moc, ktorú nad ňou práve cítil, mu takmer spôsobovala závrat. Tiekla mu po prstoch, trhala sebou a keď na neho konečne pozrela, práve vo chvíli, keď – s pohľadom na nej – sa na ňu znovu prisal, začala pulzovať – najprv raz, silno, potom ešte niekoľkokrát, rytmicky, až kým tie sťahy okolo jeho prstov neboli jemné ako motýlie krídla. Lízal ju pomaly, než celkom neutíchla. Potom z nej opatrne vytiahol prsty.

Vstal. Vzal ju okolo pliec a pod kolenami, a presunul, aby bola na posteli opäť po dĺžke. Vyzliekol sa. Ľahol si k nej. Tesne si ju k sebe privinul a s posledným pohľadom na jej sklopené, chvejúce sa riasy, zhlboka vydýchol a zavrel oči.

Edward sa prebúdzal len veľmi pomaly. Najprv strnul, potom sa znovu uvoľnil. Teplá dlaň, ktorá mu prechádzala po hrudi, na sekundu zastala a potom pokračovala v nežnom hladení.

„Musíme byť potichu,“ zašepkala Bella. Pomaly rozlepil oči a rozhliadol sa okolo. V izbe sa zotmelo. Bella stále ležala pevne privinutá k jeho telu, obaja nahí. „Otec je doma.“

Edward sa bezhlasne zachechtal. „Nikdy by som nepovedal, že sa ešte niekedy budem zakrádať po dome šerifa Swana.“ Vzdychol si, pohladil Bellu najprv po pažiach, potom po chrbte, a tým pohybom si ju posunul tak, aby ju mohol pobozkať. Pomaly, tichučko, ako keď kľúč, ktorý tak dlho nevedel nájsť ten správny zámok, spraví jemné – cvak – a odomkne.

„Čo si v lese o sebe hovoril,“ zašepkala Bella, keď sa odtiahla. Edwardovi prišlo trpko, keď si spomenul na svoje slová. Bella ho schytila za líca, aby sa uistila, že na ňu pri jej slovách skutočne hľadí. „Nie je pravda, že by si bol menej ako ja.“ Jej dych na jeho tvári ho rozohrieval, no jej slová v jeho srdci pálili ešte viacej. „Máš rovnako sny a túžby a pracuješ a každý deň vznikne vďaka tvojím rukám niečo nové. Malá Charlotte – pre ňu si celým svetom. Tak ju miluješ... Ako by mohla taká čistá láska k dieťaťu vyjsť od niekoho bezcenného? Staráš sa a ochraňuješ svojich blízkych. Si jediný muž, u ktorého si viem predstaviť zázemie pre život-“ Prerušil ju svojimi ústami, rozochvený a nedočkavý. Tento raz ju on prosil. Stále dookola. Ležala na ňom a on jej stískal stehná, snažil sa ju pritiahnuť bližšie, nasmerovať do správneho uhlu.

„Otec je doma,“ protestovala.

„Potichu... bez slova... prosím,“ šepkal jej do pokožky, jeho erekcia opretá o jej podbruško.

„Budeš naozaj potichu?“ odvetila a zaprela sa rukami o vankúš, aby sa mohla lepšie nadvihnúť. Skĺzol po nej nižšie, až kým nepodsadila panvu a jeho žaluď sa o ňu zaprel. Edward zaťal zuby. „Nedokážeš to,“ odpovedala Bella s iskrou v oku. Spustila sa nižšie, len o pár centimetrov. Edward prudko vydýchol cez nos. Začal hladiť jej prsia, hrať sa s bradavkami, aby sa trochu rozptýlil. Keď na neho dosadla, stisol pevne viečka, ale nevydal zo seba ani hláska. „Dobrý chlapec,“ pošepla.

Len nepatrne hýbala bokmi. Ležala na ňom, s uchom na jeho srdci, a on mal dlaň na jej tvári a vo vlasoch, aby jej ani nenapadlo sa od neho vzdialiť. Keď cítila, že jej to už nebude dlho trvať, stisla jeho ramená, ale inak nereagovala, len ďalej malátne krúžila bokmi.

„Kam?“ opýtal sa jej pomedzi prerývané nádychy.

„Kam chceš,“ odvetila a prehla chrbát ako mača. Edwardova pokožka bola spotená, mala dojem, že jej líce už úplne priľnulo na jeho hruď.

„D-dnu,“ vyjachtal skoro bez dychu, váhavo, pamätajúc si, ako ho naposledy na poslednú chvíľu zastavila.

„Dobre.“ Edwardovi sa skoro prevrátili oči až do hlavy. Pevne ju obopol oboma pažami a začal do nej zospodu nepatrne prirážať. Bella zaskučala.

„Máš byť ticho,“ napomenul ju. Bella len zahmkala. „Budeš ešte raz?“

Neodpovedala, len prikývla a ešte viac tak rozstrapatila svoje vlasy, ktoré boli na ňom prilepené.

Dokonca už nič nepovedali. Ale keď druhýkrát cítil, ako okolo neho pulzuje, a zaboril sa do nej až po koreň, mal dojem, že všetko bude v poriadku.

Bella sa cítila celá roztržitá. Prešlo niekoľko dní, odkedy sa s Edwardom uzmierili a on sa nadránom vykradol z jej izby. Nevideli sa, bol tento týždeň od rána do večera vypomáhať na nejakej stavbe, ale vždy, keď mohol, napísal jej textovku. Bella sa tiež snažila pracovať. Po tom, ako Rosalie odobrila finálnu verziu dokumentu, ho odoslala komisiám a vedeniu a bol čas rezervovať letenky. Nemohla poprieť, že bola nervózna, ale dôvodom si nebola istá. Mala dojem, že prímerie s Edwardom bolo doteraz veľmi krehké, nechcela ho ničím ohroziť,  a bolo jej ľúto, že má zlé svedomie z toho, že sa na výlet na západné pobrežie vlastne teší. Zdôverila sa s tým Alice, ktorá ho zastupovala v obchode, kým bol jej brat preč.

„To, že sa sem chceš vrátiť nastálo, nemôže znamenať, že sa budeš cítiť uväznená. Ako dlho to vydržíš, než začneš Edwardovi robiť výčitky?“ nadhodila s pohľadom upretým na kávu, ktorú jej Bella doniesla.

„Nikdy mu nebudem nič vyčítať,“ prehlásila rozhodne Bella.

„Vravíš teraz. Čo bude o pár rokov, keď sa tu začneš nudiť?“

Bella nevedela odpovedať. Bolo čoraz jasnejšie, že sa musí s Edwardom vážne porozprávať. Ozval sa jej v jedno predpoludnie, keď bol naspäť v obchode.

„Budem mať obednú prestávku. Príď.“

Síce ju o to nežiadal, ale aj tak mu pripravila nejaké jedlo a zobrala ho so sebou.

Vyzeral ju cez výklad. Keď ju zbadal, otvoril jej dvere, a len čo cez ne stihla vojsť, za ňou zamkol.

„Poď do mojej pracovne,“ povedal bez privítania. Bella zmraštila čelo, ale nasledovala. Museli prejsť poza pokladňu úzkou chodbou, až do malého kumbálu, ktorý Edward tak štedro nazýval pracovňa. Bella sa pár sekúnd rozhliadala, zatiaľ čo Edward zhlboka dýchal.

„Doniesla som ti jedlo,“ povedala rozpačito, keď si uvedomila, že mu balíček nemá kam položiť, lebo na stole vládol absolútny chaos.

„Potrebujem jesť,“ potvrdil, priblížiac sa k nej s oťaženými viečkami. Sledoval ju ako korisť a Belle z toho prešiel mráz po chrbte. Vyzeral divoko a neuveriteľne ju to vzrušovalo. „Chceš ma nakŕmiť?“ pokračoval.

„Doniesla som ti-“

„Nie,“ skočil jej do reči. „Nevidel som ťa niekoľko dní a keď ťa teraz neochutnám, zošaliem. Takže – chceš ma nakŕmiť?“ zopakoval rázne.

„Chcem,“ odpovedala Bella s neurčitým pohľadom.

„Dobre. Teraz si sadnem do toho kresla. Položím si hlavu dozadu na opierku. Ty si dáš dolu nohavice. Postavíš sa na sedadlo s nohami z oboch mojich strán. A sadneš mi na tvár. Rozumela si?“

Bella len mlčky prikývla. Videla, aký je zhrbený, ako sa mračí, ako mu prstami trhajú nervózne tiky a uvedomila si, že je to hlad, ktorý mu nedá pokoja. Hlad po nej.

Cítila sa zvláštne, keď sa snažila nad ním držať rovnováhu, rukami zapretá o opierku. Edward stonal, rukami jej prechádzal po stehnách, cítila, ako viac zakláňa hlavu, načahuje sa za ňou jazykom. Jeho prudký dych sa odrážal o jej pokožku, až musela privrieť oči.

„Povedal som, že si máš sadnúť,“ sykol Edward. Bella sa o pár centimetrov znížila, no jemu to nestačilo a oboma dlaňami si ju pritlačil na ústa.

„Konečne,“ vydýchol, ale Bella si nebola istá, či vôbec niečo počula. Prechádzal po nej jazykom a vzápätí spodnou perou, vzdychal do nej a Bella si uvedomila, že ju skutočne je. I keď bola o neho pohodlne opretá, stehná sa jej začali triasť. Jazykom jej zašiel až dnu a ona ho musela chytiť za vlasy, lebo sa bála, že sa ani neudrží. Strácala kontrolu. Čím viac sa blížila k orgazmu, tým väčšmi sa o neho obtierala. Cítila jeho bradu, jeho nos, jeho zuby, až celá zmeravela. Jeho tvár bola klzká, keď sa na neho posledný raz pritlačila.

Edwardove pohyby sa tiež spomalili. Už ju na sebe tak pevne nedržal, ale hladil po lýtkach a pomáhal jej sa upokojiť. Na vratkých nohách sa nad ním znovu nadvihla, ale Edward jej nedovolil celkom zliezť. Posadil si ju do lona, tak, že na ňom bola skrútená ako dieťa, s hlavou na jeho pleci a pokrčenými kolenami. Rozhliadol sa okolo seba. Nemal tu žiadnu deku, ale dokázal sa načiahnuť po svoj kabát, ktorý jej prehodil cez nohy, aby jej nebola zima. Bella sa zospodu na neho pozrela a keď uvidela jeho ústa a bradu, ako sa stále lesknú, pritiahla si ho bližšie a jazykom začala prechádzať po jeho slanej pokožke.

„Chýbala si mi,“ zašepkal jej do bozku. Bol o toľko iný, ako keď prišla, uvoľnený, s jasnými očami a drobnými vráskami v kútikoch.

„Aj ty si mi chýbal,“ povedala a privinula sa k nemu bližšie. Chvíľu jej ticho rozprával, čo robil posledných pár dní. Ako sa jeden robotník zranil a tak museli robiť veľké vyšetrovanie bezpečnostných prvkov na stavbe, čo spomalilo celý proces.

„Hovoril som im, že tá kladka to nevydrží. Našťastie sa nič vážne nestalo.“ Bella si užívala, ako sa mu hlas ozýva v hrudi, keď sa o neho opierala.

„O koľko sa to teraz celé predĺži?“ spýtala sa.

„O tri týždne,“ odvetil.

Bella sa zamračila, ale nepovedala už nič.

Edward si ťažko vzdychol: „Budem musieť znovu otvoriť.“

„Ale nestihol si sa naobedovať,“ protestovala. Keď videla, ako sa Edward spokojne uškrnul, začervenala sa. „Myslela som naozajstné jedlo.“

„Snáď nebude tak rušno. Niečo si dám medzi zákazníkmi.“

Keď sa Bella zbierala a on čakal pri vstupe do pracovne, aby ju vyprevadil, váhavo na neho pozrela.

„Nezastavil by si sa dnes u mňa? Otec sa vráti neskoro.“ Jeho spokojný úsmev už nemohol byť širší.

„Veľmi rád.“

Z Edwardovho obchodu odchádzala so zmiešanými pocitmi. Vedela, že je do neho zamilovaná snáď ešte viac ako pred rokmi. Ale ak mala byť úprimná, ním si vôbec nebola taká istá. Nehovoriac o tom, že sa bála jeho reakcie, keď k nej večer príde.

Edward zaparkoval pred Belliným domom a mal dojem, že jeho hruď sa rozpína. Posledný týždeň bol des, ale ona svietila ako svetlý bod, na ktorý sa skutočne mohol tešiť. Vždy, keď prišiel neskoro večer a zaľahol do postele, mal dojem, že si nevie poriadne oddýchnuť, kým nespí vedľa nej. Nevedel, kedy sa má Charlie vrátiť domov, ale dúfal, že stihne dovtedy len tak ležať a držať ju v náručí.

Zaklopal a Bella mu otvorila. Chcel si ju ihneď pritiahnuť k sebe, ale jeho ruky zmrzli vo vzduchu, keď zaregistroval, že za ňou v chodbičke stojí zbalený kufor.

„Nie,“ vydral zo seba bezmocne. Predral sa okolo nej dnu, prsty zamotané vo vlasoch, len aby ten kufor neschytil a nehodil ho kamsi preč.

„Počkaj, je to inak, ako si myslíš,“ hovorila Bella rozhorčene, snažiac sa na neho dočiahnuť, chcela mu položiť ruky na hruď, uistiť ho, ale nedal jej príležitosť. Zovrel jej zápästia a zatriasol ňou.

„Ako inak? Povedz mi, že neodchádzaš! Okamžite mi povedz, že neodchádzaš!“ kričal. Z Belliných očí sa začali liať slzy, keď videla, s akým hnevom na ňu pozerá.

„Zase ma tu chceš nechať?“ Zlomil sa mu hlas. Konečne sa mu vytrhla, tak si pritlačil dlane na oči, takže nevidel, ako išla zo stola v kuchyni zobrať dve letenky.

„Nechcem ťa tu nechať, ty idiot!“ Teraz už kričala aj ona, vytočená, že má v nej takú malú dôveru. Ale pritom – presne to čakala. Dúfala, že bude mať lepšiu príležitosť vysvetliť svoju situáciu, ale bola presvedčená o tom, že Edward to neponesie dobre.

Syčala nadávky, kým sa mu snažila stiahnuť ruky z tváre, ale nedovolil jej to.

„Edward. Edward, počúvaj ma.“ Keď začal vzlykať, šokovane od neho o krok odstúpila. Všetok boj sa z nej vytratil, pri pohľade na to, ako sa mu trasú plecia a pomedzi prsty, za ktorými sa schovával, mu vytekajú slzy. Ihneď si ho pritiahla na hruď, a síce musela stáť na špičkách a on bol nepríjemne zhrbený, nechal ju, aby ho utešila.

„Je to spiatočná letenka,“ povedala mu polohlasne rovno do ucha. „Dva týždne. Potrebujem dva týždne. A tie letenky sú dve. Jedna je pre teba.“ Jednou rukou ho hladila po vlasoch, druhou sa snažila držať letenky tak, aby na nich videl mená a dátumy. Konečne sa od nej odtiahol natoľko, aby sa mohol pozrieť. Bella dopadla na päty.

„O dva dni?“ vydýchol a rukávom si začal utierať tvár. „Ale ja nemôžem ísť s tebou,“ odvetil.

„Ja viem, ja viem. Došlo mi to dnes, keď si povedal, že sa ti predĺžila zákazka. Ale ja toto musím dokončiť,“ nástojila. Edward sa párkrát zhlboka nadýchol. Zobral ju za ruku a vyviedol po schodoch do jej izby. Keď sa uložili na jej posteli, chvíľu ju držal ako v kŕči. Želal si, aby mohol spať. Bol taký vyčerpaný. Chcel zaspať teraz, s jej horúcim telom pri sebe, a zobudiť sa o dva týždne, ale vedel, že to nie je možné. Len na chvíľku, povedal si v duchu. Tak teda aspoň na chvíľku si chcel pri nej oddýchnuť, než bude musieť znovu hľadieť na to, ako ide preč.

Zobudila ho Bella, keď ho začala hladiť po líci. Neprešlo veľa času. Keď sa prebral a uvedomil si, o čom hovorili predtým, pritiahol si ju k sebe a začal jej sypať drobné bozky na spánky.

„Hovorila som ti niekedy o Amahle?“ opýtala sa, a hoci si užívala jeho zúfalé pery, bolo jej ľúto, že je stále taký nešťastný.

„Nehovorila,“ odvetil. Vedel o jej dokumente, zhruba si pamätal, že išlo o jazykový výskum. KwaZulu-Natal. Viac si nevybavoval nič.

„Zuluovia ako etnikum bojujú s tým, čo je vlastne ich kultúrna identita a ako ju zachovať,“ začala rozprávať. Edward zmraštil obočie, ale neprerušoval ju. „Postkolonializmus ich po generácie nútil k tomu, postaviť dve kultúry do novej identity. Či zostali alebo odišli – kontinentálne usadlosti alebo diaspora – všetci sa nejakým spôsobom museli vyvinúť alebo prispôsobiť, niečo prijať, niečo pustiť.“

„Nerozumiem,“ priznal nakoniec. „Čo je Amahle a ako to zapadá do tvojej prednášky o africkom postkolonializme?“ Bella ho hravo uštipla do paže, ale nenechala sa jeho podpichnutím odradiť.

„Kto je Amahle, nie čo.“ Sadla si trochu vyššie, a on si hneď zložil hlavu do jej lona, aby sa mohol nechať ískať vo vlasoch. „Amahle bola jednou z tých, ktorí sa zubami-nechtami držali svojho dedičstva. Imperialistickú silu vnímala ako nepriateľa jej kultúry. Napriek tomu, že táto sila by mohla jej minorite priviesť prosperitu.“

„Ako Amahle súvisí s tvojou kariérou?“ zamrmlal jej do stehna. Zbožňoval počúvať o veciach, ktoré sa naučila, kým bola preč. Snažil sa pri tom necítiť menším, hľadal pokoj v úteche, že mu tak ochotne všetko vykladá, ale tiež sa bál, že sa jej za tými vecami raz začne príliš cnieť – čo ak bude chcieť ísť zase za Amahle? Čo ak sa rozhodne, že život v nejakej usadlosti na juhu Afriky ju láka viac, ako život po jeho boku?

„Škrabem po povrchu,“ odvetila Bella nespokojne, sama frustrovaná tým, že mu to nedokáže vysvetliť jednoduchšie. „Tá problematika je omnoho komplikovanejšia. Amahlina vzdialená rodina ju považovala za blázna – len preto, že si vybrala tichý vidiecky život namiesto toho, aby spolu s ostatnými zvážala turistov a vodila ich do domácich obydlí len pre akýsi wow-efekt.“

„Čo je zlé na tichom vidieckom živote?“ namietol.

„Presne tak, Edward. Čo je zlé na tichom vidieckom živote? Forks možno nie je práve vidiek. Ale život tu ma môže rovnako napĺňať ako život kdekoľvek inde. Kto som? Čo je moja identita? Je moja identita zanedbateľná, len preto, že stojím v tieni nejakej väčšej entity, ktorá ma môže pohltiť?“

Edwardovi konečne docvaklo.

„Je moja identita zanedbateľná len preto, že som obyčajný predavač a stavbár?“ Bella sa na neho blahosklonne usmiata, šťastná, že ju konečne začína chápať.

„Presne tak. A rovnako nemôžeš považovať moju lásku za zanedbateľnú len preto, že jej predmet vidíš ako zanedbateľný.“

„Tvoja láska nie je zanedbateľná,“ povedal a mal dojem, že tie bremená, ktoré na neho padli, keď zbadal stáť v jej chodbe zbalený kufor, sa z neho s rachotom zošuchli.

„Tak mi dovoľ, aby som ťa ňou zahrnula. Ty vieš, že musím odísť. Obaja máme nejaké záväzky. Ale pracujem na tom, aby som si mohla život a prácu zariadiť tak, aby som od teba už nemusela odísť. Chcem byť tu – naozaj chcem byť tu. A možno... možno nechcem cestovanie zavesiť celkom na klinec. Možno chcem občas zobrať svoj batoh a foťák a vyraziť niekam, len na pár dní. Ale nie sama, Edward. Teraz nám to nevyšlo, rozumiem, že máš prácu. Ale bola by som rada, keby sa nám to nabudúce podarilo. Chcem nové zážitky, ale chcem ich s tebou.“

Edwardovi neprišiel na rozum jednoduchší sľub, ktorý by jej rád dal, ale stále ho čosi brzdilo.

„Rád by som s tebou niekam šiel. Ale nemyslím, že si môžem dovoliť sa zbaliť a odísť na niekoľko mesiacov na opačný koniec sveta...“

„Nechcem s tebou odísť na niekoľko mesiacov na opačný koniec sveta. Prejdime Olympijský polostrov. Poďme to Kalifornie. Keď chceme dobrodružstvo, poďme na Floridu.“ Edward sa zasmial.

„Lov aligátorov? To by som do teba nepovedal.“ Vzal ju za ruku a vtisol jej do dlane bozk. „Znie to pekne,“ uznal. „Ako vieš, že ti to bude stačiť,“ dodal opatrne po krátkej odmlke.

„Edward. Keby som s tebou šla len do našej predzáhradky, bol by to zážitok.“ Spoločne sa zasmiali.

Ešte chvíľu sa rozprávali, než sa Edward musel zdvihnúť a odísť, aby sa nestretol so šerifom Swanom – hoci je jeho dcéra dávno dospelá, nechcel sa nechať nachytať v jej posteli. Obaja si však od toho večera začali predstavovať spoločnú budúcnosť. A síce mali vyhliadky hlavne na tichý vidiecky život, Edward bol presvedčený, že Bella mu prinesie kopec dobrodružstva. Teraz sa už nebál. Vedel, že sa mu vráti.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

1)  TeenStar (03.10.2025 00:14)

Neexistuje nič úžasnejšie, ako si po veľmi neúžasnom týždni sadnúť k tomuto skvostu a celý si ho prečítať (znovu!!!) Tvoj Edward a tvoja Bella sú vždy a navždy moji najmilejší Ďakujem ti za to, k tejto poviedke sa budem veľmi často vracať Ale chcela by som ti aj navrhnúť, či by sa nedalo... no... hm... zásobiť nás pokračovaním? Alebo čo tak ďalšou poviedkou? Veľmi prosím!
Skladám klobúk a o týždeň som tu zas

1