27.03.2011 [14:30], monikola, ze série Amazonská story, komentováno 15×, zobrazeno 2697×

Edward a jeho amazonský svet :)

5. KAPITOLA: Pozvanie

Mladý jaguár sa pomaly nepozorovanie zakráda za svojou obeťou, malou a nemotornou kapybarou. Opatrne prikrčený našľapuje svojimi tlapami, takmer nečujne sa prediera poslednými vetvami paprade a už-už sa chystá skočiť na svoju korisť, keď sa nečakane sám stáva korisťou väčšieho, rýchlejšieho, silnejšieho a obratnejšieho predátora. Stáva sa korisťou mojej maličkosti. Moje ostré zuby sa pôžitkársky zahryznú do silného svalnatého krku a ústa plné jedu hladno vysávajú život z prekvapeného zvieraťa.

„Edward, musím povedať, že je radosť pozorovať ťa pri love. Vždy som verila tomu, že duše tvorov, ktoré lovíme nás ovplyvňujú a dodávajú nám nielen silu a energiu, ale i čosi z ich vlastností a ty skutočne pri love pôsobíš ako jaguár. Sledujem, že ťa ich chuť stále neomrzela, že?“

Odhadzujem mŕtve telo statočného zvieraťa dole útesom, kde sa o ňu ešte pobije zopár zdochlinožrútov a odpovedám môjmu pozorovateľovi: „Ďakujem, Zafrina, beriem to ako poklonu, hoci pochybujem, že niekedy dosiahnem ladnosti a elegancie teba či tvojich sestier. Nič fascinujúcejšie ako vidieť vás pri love som ešte nevidel.“

Zafrina rozžiari svoju exotickú tvár úžasným úsmevom „Hmm... Si rovnako galantný ako Carlisle. Už si mu spomínal, že sme na seba narazil?“ Rozosmeje sa a ja tiež, keď si spomeniem na to, ako sme na seba skutočne narazili. Teda ja som narazil, do stromu, pričom dúfam, že to bolo prvý a posledný krát. Zafrina totiž na mňa použila svoju moc a ja som ostal slepý a bohužiaľ stále rozbehnutý. Rozbehnutý v ústrety stromu, ktorému by som sa inak bez problémov vyhol.

Bolo to asi mesiac po tom, čo som dorazil na miesto svojho pobytu. Peter ma zaviedol až do Port Asis, kde na nás čakal Emílio. Dal mi ešte zopár rád, inštrukcií a už len v spoločnosti jeho priateľa som sa vybral smerom k nášmu táboru. Pomocou Matildy sme sa dostali až k Emíliovej dedine, čo bola vlastne i najbližšia civilizácia od môjho tábora. Teda civilizácia, no, Alice by tomu hovorila asi inak. V každom prípade sme spolu mali ísť ďalej už len peši. Emílio je asi 25 ročný Indián a veľmi dobrý stopár. Musím povedať, že na človeka sú jeho schopnosti obdivuhodné. Bol som zvedavý i na jeho priateľa Nahuela, ale nebol vtedy v dedine. Zato som sa v nej stretol s jeho dedom, miestnym šamanom, a bolo to veľmi zvláštne stretnutie. Vtedy som len tušil to, čo sa mi neskôr potvrdilo. Ten šaman vedel kto som. Carlisle mi rozprával, že v Amazónii existujú kmene, ktoré o našej existencii vedia a dokonca majú o nás i množstvo historiek a legiend, no i tak to bol pre mňa zvláštny pocit, žiť s tým, že nejaký človek vie o mne tak veľa.

Pár týždňov na to som zažil už spomínané stretnutie s amazonskými sestrami. Zafrina, Senna i Kachiri sa ku mne správali najskôr nedôverčivo. Predsa len je v nás upíroch hlboko zakorenený pud ostražitosti, no prekvapilo ich, že som vegetarián. Keď som sa spamätal z prvotného šoku, že nič nevidím a začal počúvať ich mysle, zistil som, že chcú len zistiť, či nie som hrozba. Pre nich a pre dedinu. Je pod ich ochranou. To ma zaskočilo, pretože to mohlo znamenať, že sú tiež vegetariánky, keď sú ochotné chrániť ľudí. Preto som ich ubezpečil, že sa o nič nechcem pokúsiť, a rozhodne nechcem ublížiť ľudom v dedine ani nikde inde. Hneď ako mi Zafrina vrátila zrak, mi ich farba očí potvrdila moje myšlienky. A aké prekvapenie nastalo,  keď zistili, že patrím ku Carlislovi, ktorého poznali. Úvodná ostražitosť sa úplne vytratila a medzi nami zavládlo úprimné priateľstvo. Bol som tomu veľmi rád. Aj Carlisle bol rád, najmä keď sa dozvedel, že sa tiež začali živiť krvou zvierat.

„Áno, Zafira. Pred pár týždňami som bol v meste a telefonoval s ním. Vďaka Alice už vedel, že sme sa stretli. Bol neskutočne rád, že ste sa vydali po vegetariánskej ceste. A samozrejme vás pozýva na návštevu k nim. Teraz bývajú na Aljaške.“

„Ak s ním budeš v kontakte tak mu poďakuj, ale my sme príliš späté s našimi lesmi na to, aby sme sa od nich odlúčili. Nie je tak, sestričky?“ Poslednú vetu už hovorila k Senne a Kachiri, ktoré sa k nám práve pridali. Za ten čas, čo som tu v Kolumbii, som sa s nimi stretol už viackrát, no stále ma vedeli fascinovať. Dlhé štíhle obratné telá, ich tmavá pokožka a ešte tmavšie dlhé rovné vlasy kontrastovali s tradičným bledým zjavom upírov. Pri ich pohyboch som si pripadal nemotorný. A tá vnútorná sila, ktorá z nich sálala, bola naozaj neskutočná. Vedel som, že si nevedia čítať myšlienky, no akoby medzi nimi existoval nejaký druh intímnej komunikácie. Stačilo, aby sa na seba pozreli a všetky tri okamžite jednali a pohybovali sa ako jeden tvor. Fascinujúce ženy.

„Rozumiem.“ odpovedám. „Čo vás ku mne tento krát privádza?“

„Hádam ti len nevadíme? Alebo sa bojíš o svoje obľúbené šelmy?“ odpovedá mi Kachira so smiechom, pretože i ona mala na jedálnom lístku najradšej jaguára.

„Kachira, určite vieš, že nič také som tým nemyslel. Navyše jaguára si doprajem skutočne len občas. Nechcem byť príčinou ich vyhynutia. Hoci, keď sa nad tým tak zamyslím, po vašej poslednej návšteve som skutočne musel za jaguármi ísť obzvlášť ďaleko... Máš vyberavý jazýček,“ odpovedám tiež so smiechom.

Kachira sa na mňa zazubila a pokračuje: „Tak to mi je ľúto. Ale tento krát tu nie sme preto, aby sme ti znižovali populáciu tvojej obľúbenej potravy. Nesieme ti pozvanie.“ Poslednú vetu vysloví tajomne a s riadnou dávkou jej exotického prízvuku.

„Pozvanie?“ vyhŕknem na ňu. Odpovedá mi však Zafrina.

„Áno, Edward. Sme tu preto, aby sme ti odovzdali pozvanie. Podľa starého indiánskeho kalendára bude od dnes presne za 6 mesiacov čiastočné zatmenie mesiaca a pre komunitu, v ktorej žije Emílio, je to významný sviatok. Si pozvaný zúčastniť sa tejto udalosti. Dozvieš sa viac o ich kmeni i o tom, prečo ich ochraňujeme. Budú sa tam rozprávať ich legendy, vlastne naše legendy.“

„Uvidíš, bude to pre teba veľmi zaujímavé a možno... Možno i potrebné.“ Dodáva Senna. Ona toho vždy povie najmenej, no ak už niečo povie, vždy to znie ako proroctvo. Keby som nevedel, že naše dary sa nemôžu opakovať, myslel by som si, že tiež vidí budúcnosť ako Alice.

„Dobre teda. Ďakujem za pozvanie a samozrejme, že ho prijímam. Čakajú ma teda krušné časy v mojom osobnom raji.“ Hovorím to možno až s príliš veľkou trpkosťou v hlase, pretože Zafrina okamžite reaguje.

„Prečo znieš utrápene, Edward?“

„No pred pár dňami som sa dozvedel, že mi sem môj šéf posiela asistenta na stáž. Jednu študentku, ktorá so mnou pracuje na výskume. No doteraz pracovala iba v škole, kde v laboratóriu spracovávala moje výsledky, no Peter si myslí, že by mohla na pár mesiacov prísť sem a robiť priamo pri zdroji. A viete si predstaviť čo to znamená. Komplikácie v Edwardovom ideálnom svete. Moja sloboda a chcená opustenosť pravdepodobne praskne ako mydlová bublina.“ Kyslo sa usmejem a dodávam: „No a vy ma ešte teraz pozývate na nejaké indiánske „dostaveníčko“, samozrejme, to si už len robím srandu. Tam pôjdem veľmi rád, určite to bude zaujímavé.

Kachira sa hrdelne rozosmeje: „Teda, Edward, je fakt zábavné sledovať ako sa snažíš vyhnúť akejkoľvek ľudskej spoločnosti a ona ťa ako magnet nasleduje i do dažďového pralesa. Nuž, osudu neunikneš.“

„Osudu neunikám, len myšlienkam ľudskej spoločnosti. Ale nechajme to už tak, ja sa s tým už nejako popasujem. Koniec koncov, príde sem len na pár mesiacov. Musím si len znova natrénovať moje ľudské správanie a vydržať to.“

„No už je to pár rokov, čo tu strašíš sám. Bude to asi ťažké, nie?“

„Ano Kachira, ale omnoho viac rokov som podobné ľudské divadielka predvádzal s Carlislom, tak dúfam, že to bude ako bicyklovanie. Raz sa to naučíš a už to nezabudneš.“

„V každom prípade, ak by ťa stretli nejaké problémy, ľudia v dedine budú vedieť, ako nás nájsť,“ povedala Senna a opäť s akýmsi prorocky skúmavým pohľadom. Ten pohľad mi pripomenul ako mi chýba Alice. A vlastne všetci.

Amazonky sa potom rozlúčili a ja som zase ostal sám. Sám so svojimi myšlienkami. Tak mi to vlastne vyhovovalo, nie?

Áno, som sám v tejto divokej krajine. Už štyri roky. Prvé mesiace boli doslova rajom na zemi. Cítil som sa sám sebou. S výnimkou stretnutia Amazoniek a pravidelných, no veľmi krátkych návštev Emília som bol úplne sám. A hlavne sám vo vlastnej hlave. Bola to úžasná úľava. Lovil som, venoval sa výskumu či sám sebe. Cítil som sa duševne očistený. Skutočný mozgový reset. Netrvalo to však dlho a začal som si pripadať až priveľmi sám. Pred tým som mal hlavu plnú myšlienok iných a tak som sa nemusel priveľmi zaoberať vlastnými. Tu som naopak mal dostatok času a priestoru, aby som premýšľal.

Premýšľal som skutočne veľa. Stále súhlasím s tým, že môj odchod sem bol proste zbabelý útek. No teraz si myslím, že som utekal nie pred mojimi zamilovanými príbuznými, ale sám pred sebou. Pred vlastnou samotou. Pche, utiekol som pred samotou do ešte väčšej samoty. Nakoniec to predsa len bola cesta sebapoznania. Prešiel som snáď všetkými fázami pocitov od pohŕdania, cez preklínania sa, prešiel som si i fázou akejsi vlastnej heroickosti. Treba povedať, že populácia jaguárov vtedy výrazne klesla. Asi najhoršia fáza bolo obdobie sebaľutovania, ale to k ničomu neviedlo. Musím sa postaviť k mojim problémom čelom. Som sám, ale nemusím byť. Prečo som toľko rokov odmietal Tanyu. Je krásna, inteligentná a mám ju skutočne rád. Síce ako sestru, ale viem, že ona mi ponúka viac. Mal by som to využiť. Viem, že tie city, ktoré voči sebe pociťujú Carlisle s Esme, Alice s Jasperom, Emmett s Rosalie, sú pravé, silné, nemenné. Som rozhodnutý vzdať tú hlúpu túžbu po dosiahnutí niečoho podobného. Keby som nemal zlý pocit z toho, že predsa len dôjde na Petrove slová a ja z tadiaľto odídem skôr, tak už som na ceste domov či rovno do Denali. Ale nechcel som Petrovi takto podraziť nohy.

I keď musím uznať, že výskum ma bavil, dokonca za posledné mesiace sme s Petrom zaznamenali i určitý entuziazmus, pretože výsledky niektorých testov boli výborné. Vlastne za správny koniec to zobrala práve tá jeho študentka Isabella S., ako sa mi podpisovala v mailoch. Raz za dva týždne som vždy chodil do Puerto Asis posielať výsledky Petrovi do Stanfordu a posledné mesiace som už komunikoval priamo s Isabellou, ktorá vlastne tie výsledky spracovávala. Objavili sme spolu šesť pomerne zriedkavých alkaloidov, ktoré sú za normálnych okolností skôr problémom. Vyvolávajú stavy ako ľahostajnosť, bezstarostnosť, stratu rovnováhy, znecitlivenie, halucinácie alebo aj agresivitu. Pri opakovanom užívaní alkaloidov sa u človeka vyvinie závislosť - narkománia. Najnebezpečnejšia je najmä závislosť od drog, ktoré ovplyvňujú ústrednú nervovú sústavu. Naša rastlina ale obsahuje také druhy, ktoré pôsobia protizápalovo a priaznivo ovplyvňujú imunitný systém. Ešte nás čaká preskúmať ďalšie látky ako fytopreparáty, aminoglykozidy, terpény. Isabella prišla so zaujímavou teóriou, založenou ale práve na možnosti ovplyvnenia psychiky, ktorú tieto látky vyvolávajú. Akoby ten pocit bezstarostnosti podporoval placebo efekt a donútil telo bojovať s chorobou i v prípade, že normálna medicína šance nedávala. Doteraz ale nevieme, prečo sú výsledky tu v Kolumbii tak odlišné od výsledkov v Štátoch. Stále nám niečo uniká.

Bez pochýb bola Isabella prínosom. Peter z nej bol nadšený a skutočne nemôžem povedať, že by sa s ňou zle pracovalo. Bola veľmi inteligentná, milá a vlastne i celkom vtipná. Naša pracovná komunikácia sa čím ďalej, tým viac začala ponášať skôr na akési dopisovanie si dvoch priateľov. Musím sa priznať, že som sa často nevedel dočkať, kedy si otvorím nový mail. Ale ten posledný ma prekvapil. Nebol od nej, ale od Petra. Ako som povedal Amazonkám, rozhodol sa poslať ju priamo za zdrojom a tak mi ju na pár mesiacov nasťahuje sem. Pravdupovediac, naozaj neviem, čo si mám o tom myslieť. Prišlo to v čase, keď som to tu chcel už zabaliť a posunúť sa zase ďalej. Čo mám urobiť?

„Čo len mám urobiť?“ zvolal som do krajiny a z neďalekých konárov sa zdvihol kŕdeľ vtákov a svojimi krídlami rozohrali úžasnú symfóniu pralesa. Nechal som myšlienky tak a vdýchol som okolitý zvuk. Hmm, jeleň. Ach, tie sú všade. Tupé bylinožravce. A hoci som už dnes mal lahodnejšiu potravu, rozhodol som sa využiť i túto ponuku. Veď ak sa rozhodnem ostať tu a mať tu človeka, musím sa na to pripraviť.

Chvíľu na to už moje zmysli vnímali iba jedno. Tepnu na krku, ktorou preteká tá životodarná tekutina. Vyrazil som.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

tak po dopisaní tejto kapitoly som mala asi svoju prvú krízu...chcelo to asi dve tabličky čokolády aby som neprepisovala tú istú vetu asi po dvadsiaty krát...no dúfam, že sa to bude dať prečítať.

p.s.: Bosorka ako vidíš, jaguáre sa snaží požívať skutočne len ojedinele a Twilly tým, že si občas nejakého toho jaguára dopraje vlastne ochraňuje kapybary :DDD dúfam, že som uspokojila vás obe ;)

skutočne posledné p.s.: eMuska kujéééééém veľmi pekne za pomoc :)

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

15)  Bosorka (28.03.2011 16:40)

Myslíš, že bičík je nedílnou součástí mé garderóby? Tak v tomhle opravdu nejedu

14)  monikola (28.03.2011 15:00)

no Bosi neviem neviem...začínam mať pocit, že som ťa prekukla

13)  Twilly (28.03.2011 14:15)

Nemaj boja, Moni, my sa už s Bosinkou dohoneme, že jo elánistko

12)  Bosorka (28.03.2011 13:50)

Moni - tohle by bylo pouze výchovné! A vůbec bych z toho neměla potěšení

11)  monikola (28.03.2011 13:41)

teda kočky, nejako sa nám to tu zvrháva za chvíľku si tu budete dohadovať zmluvné podmienky nejakej vašej "zvrátenej" sadomaso hry na tému ako Bosi naložila Twilíkovi po holej

10)  Twilly (28.03.2011 13:01)

Prt jsem už vysvětlila u sebe.. ale jo, je to prd a hele, už jsem se ti vyznala, že tě lovuju tak proč mě chceš bít???? A nezapomeň, smlouvy dělaj byznis, takže... bez smlouvy ani ránu... doslovně

9)  Bosorka (28.03.2011 11:49)

Twilluše! Takže nejdřív prt (sice nevím, co to je, ale sejně mě to uráží ) a teď i prevít? Dostaneš na prdel i bez smlouvy!!!
Je to nefér - chudák čičinka kaput, tak i kapybara půjde do věčných lovišt.

Moni - dík! Hady já můžu , lae není mi jich tak líto! Nebo že by anakonda ohrožovala Bellu a Edward by ji zachránil?

8)  monikola (28.03.2011 08:46)

Bosi...ehm plazy budú, budú...o niekoľko kapitoliek neskôr...už to mám rozpísané
julie...tá indiánska sešlosť bude vééééľmi dôležitá...kľúčová pre našu dvojicu
Twilíku...ďdakujem za slová chvály, na to ako som sa s touto kačou trápila je to tak krááásne pohladenie na duši...najväčšia sranda je, že dnes som si ju znova prečítala a zase mám chuť prepísať tam niektoré detaily hrabe mi ja viem
dorianna...dakujem

7)  dorianna (28.03.2011 02:03)

6)  Twilly (27.03.2011 23:23)

Ty bŕďo, Moni, takže, ráno som si prečítala to izé... fialové, čo máš pod kapčou. Neviem ako sa to volá, ale snáď mi odpustíš ... pekne som si prečítala, že mám byť v pohode, tak som to pekne zavrela, že si ťa dám večer.
No a prvá veta a mňa skoro kleplo, drahá . Chudátko kapybarka.
Bosi, ty prevíte malá čarodějnická, ještě žes to tak logicky pojala, jinak bych se neznala... no, u tebe znala, ty máš u mě zvláštní místo nad žaludkem ...

A teraz k veci:
uááááááááááááááááááá ty sa lepšíš každou kapitolou, ženská!!!! Skvelé, dialógy... hodina biochémie či krucinál čo to bolo a farmakológiu ... no aspoň sa na staré kolená niečomu priučím
jasné, že čakám na ďalšiu kapču, Moni, takže švihaj, jo?

5)  julie (27.03.2011 21:41)

takže Edward už zase plánoval útěk? Kapybary nenadchly? za zodpovědný přístup k vyhubení jaguárů ho chválím, ale za myšlenky na Tanyu fakt ne!! Už se těším na pokračování!!! hlavně na tu indiánskou sešlost, ale ta bude až za šest měsíců....copak se tam dozví??

4)  Bosorka (27.03.2011 18:14)

Twilluše to pochopí - nechce přece být proti přírodě! To mě přivádí k otázce - Jak je na tom Edward s ochutnávkou plazů?

3)  monikola (27.03.2011 18:07)

no kapybara to pre tentokrát prežila...ale ako to s nou bolo ďalej to nechávam na tvoju predstavivosť a tá samozrejme nesklamala...anakonda to keď sa dozvie twilík, že si jej ju predsa len eliminovala...
eMusik ja by som ho Tanyi nedala ani za milión

2)  eMuska (27.03.2011 16:46)

Neuveriteľné, ona príde! príde! príde! Ona príde! A oni sa stretnú! Chachááá! Som úplne nadšená, krásna kapitolka to bola!
P.S.: Rado sa stalo, kedykoľvek!

1)  Bosorka (27.03.2011 15:21)

Ovšem kapybara přežila! Snad ji po pár minutách sežrala anakonda
Edwarde seď na zadku nebo se houpej na liáně a čekej!!!!
PS: Pošli mi adresu a já ti dodám čokoládku na krize!

1