14.08.2012 [14:00], Pilly, Povídky jednorázové, komentováno 7×, zobrazeno 2061×
Nikdy na tebe nazabudnem...
Pozerala na tie štyri vyryté písmená a jediné, čo dokázala bolo plakať. Vnútro sa jej trhalo na kusy a bolesť ochromovala každú bunku tela. Tak veľmi jej chýbal. Tak veľmi ho chcela mať pri sebe. A je tak veľmi neskoro...
Utrela si mokrú tvár a ľavú ruku položila na vypuklú brucho. V tej druhej pevne držala červenú ružu. Dnes je tu naposledy. Dnes sa prišla rozlúčiť. Spolu s rodinou sa sťahuje a už sem nikdy nepríde. Už ho neuvidí.
Líca jej zmáčali nové slzy, ale tento krát sa ich nepokúšala utrieť. Opatrne si kľakla a ukazovákom prešla po zlatom J na náhrobnom kameni. Keby tu tak pohol byť s ňou.
„Mala to byť prekvapenie,“ povedala a oboma rukami si objala brucho, „chcela som ti to povedať pred tým ako si... ale už som nestihla.“ Vzlykla a utrela si oči.
„Čakám bábätko, Jake,“ vyhlásila ako keby ju pomohol počuť a aj napriek plaču sa usmiala. A možno, že to aj počul. Možno je práve taký šťastný ako bola ona, keď sa to dozvedela.
Natiahla ruku a na mokrú hlinu položila krvavočervený kvet . Je čas odísť. Teraz mu musí dať posledné zbohom.
„Ľúbim ťa a vždy budem. Bol si dobrý škrečok, Jake.“
6) hela (14.08.2012 21:42)
3) Marvi (14.08.2012 15:35)
Ten konec.... Já si myslela... No to je jedno co jsem myslela, perfektní
7) Twilly (14.08.2012 22:08)
Bože Pilly, ty si taký drsoň!