20.07.2012 [19:45], Pilly, ze série Vráť sa, láska!, komentováno 2×, zobrazeno 2631×

Kto prišiel ku Cullenovcom? Zabije ho Bella? A ako sa bude cítiť?

14. kapitola

Vyrútila som sa z domu a stálo ma všetky sily nevrhnúť sa na svoju korisť. Normálne by som to urobila, ale teraz to bolo iné. Chcela som si vychutnať tú dokonalú vôňu a vidieť strach v očiach mojej večere.

Znovu som sa zhlboka nadýchla a ocitla sa pred bránami neba. Toto bolo to najdokonalejšie, čo som keby cítila. Zmes medu, vanilky a škorice. Perfektné kombinácia.

Hrdlo sa mi stiahlo a vzbĺklo. Plamene ma nútili sa čo najskôr napiť a uspokojiť tú najdôležitejšiu potrebu prežitia. Lenže ešte nebol ten správny čas. Ešte ma nevidel. Zvrčala som. Hlasno a hrdelne.

Charlie zavrel dvere od auta a otočil sa za tým zvieracím zvukom. Oči sa mu rozšírili strachom, keď uvidel tie moje, čierne. Kolená sa mu mierne roztriasli ale ľudské oči by to nezaznamenali

„Bella,“ vydýchol prekvapene a podvedome cúvol. Prirodzená rekcia na upíra. Tým jedným slovom sa vzduch trochu rozvíril a privial ku mne jeho pach ešte intenzívnejšie. Bol to ako spev anjelov. Už som nechcela len vôňu, teraz prišla na rad chuť. Bolo to ako s drogami. Závislí človek s absťákom sa na ne nemôže len pozerať. Musí ochutnať.

Svojou prirodzenou rýchlosťou som sa dostala k Charliemu a prirazila ho k autu. V plechu sa utvoril jeho hlboký odtlačok. Chytila som ho za vlasy a prudko mu zvrátila hlavu do strany. Zastonal. Prekvapilo ma, že som mu tým pohybom nezlomila väzy.

Ako vo sne som sledovala jeho krk. Tepna mu divoko tepala a zrýchlene dýchal. Srdce mu bilo ako šialené, čo ma len viac dráždilo. Počula som, ako sa mu krv valí žilami.

Celá táto chvíľa trvala len sekundu a Charlie to ani nezaznamenal. Zato mne to pripadalo ako hodiny. Už som ďalej nemohla čakať.

Sklonila som sa a zaborila mu zuby do krku. Vykríkol od bolesti a automaticky ma chytil za ramená. Chcel na odtlačiť, ale nemalo to žiadny účinok.

Na jazyku sa mi okamžite rozliala tá životo darná tekutiny. Moje chuťové poháriky boli šťastím bez seba.

Bolo to niekoľko krát lepšie ako krv toho dievčaťa v lese. Teraz som mohla cítiť ten obrovský rozdiel. Ako päť dolárová vodka a to najkvalitnejšie víno.

Sala som ako zmyslov zbavená a nedokázala si predstaviť, že prestanem. Nechcela som ti to predstaviť.

Charlie sa podo mnou metal, ale tak ako z neho mizla krv, strácala sa aj sila. Jeho srdce bilo čím ďalej tým slabšie a občas vynechalo. Nakoniec to nevydržal a omdlel. To ma ale nezaujímalo. Pila som ďalej.

Odtrhla som sa od neho až keď v ňom nezostala ani kvapka. Jeho telo sa zosunulo k zemi, kde zostalo bezvládne ležal. Farbou sa skoro vyrovnal tej mojej.

Až vtedy som sa prebrala z toho nádherného snu a vrátila sa späť do reality. Uvedomila som si, čo som spravila.

Práve som zabila vlastného otca.

Malo by ma to mrzieť. Asi. Pravdepodobne. Ale nech som sa vo svojich pocitom vŕtala ako som chcela, nenašla som tam ani stopu ľútosti. Bolo mi to jedno. Nezáležalo mi na tom, že mi pri nohách leží mŕtve telo človeka, čo sa o mňa toľko rokov staral. A tak to je správne. Nemám sa cítiť vinná. Či je to rodič alebo niekto cudzí, nemá ma to zaujímať. Potrava je potrava.

Zohla som sa a pozrela na Charlieho krk. Ešte mu po ňom tiekla trocha krvi. Nabrala som ju na prsť a zlizla. Niečím tak perfektným sa nemôže plytvať.

Cítila som sa... úžasne. Áno, úžasne. Znovu som pila ľudskú krv. A bola som z toho rada. Bola to úžasná zmena po všetkých tých zvieratách. Ich krv sa dala piť, ale rozhodne nie vychutnať. Zato tá ľudská... to bolo niečo úplne. Správne. Prirodzené.

Neviem koľko som tam tak sedela. Každopádne som ucítila pachy siedmych rôznych upírov. Cullenovci. Ani som sa neobťažovala postaviť. Naštvaný bude tak či tak.

Sledovala som kríky odkade som bola presvedčená, že vybehnú. A mala pravdu. Netrvalo to ani dve sekundy a vyrútila sa z tadiaľ skupinka. Hneď ako zbadali výjav pred sebou, šokovane zastavili. Edward si ešte stihol presunúť Renesmeé za chrbát tak aby nevidela. Jasné. Jediný krát kedy uvidí svojho dedka bude pri kolesách auta a jeho vrahyni, ktorá je zhodou okolností jej matka. To je zážitok na celý život.

Všetci vyvaľovali oči a nič nehovorili. Esme vzlykala a Carlisle sa ju snažil utíšiť. Jasper s Emmettom sa tvárili úplne vážne, čo je u neho dosť nezvyčajné. Iba Edward sa vyparil aby zaniesol Renesmeé do domu.

„Čo sa tu stalo?“ zašepkala Alice. Vydýchla som, aj keď vzduch nepotrebovala a postavila sa. Oprášila som si rifle a tvrdo sa jej pozrela do očí.

„Čo by. Prišiel na návštevu do domu, kde bývajú upíri.“ Vysvetlila som ako debilovi.

„Prečo ťa Rose nezastavila?“ vzlykla Esme. Prevrátila som oči.

„Tá blonďavá krava? Odišla.“ Mávla som ľahostajne rukou smerom k lesu. Emmett na mňa zavrčal a Edward, ktorý sa už stihol vrátiť, mu to oplatil.

„Prestaňte!“ okríkla ich mama, „kde?“ To už bola otázka mierená na mňa.

„A čo ja viem. To som sa jej naozaj nepýtala.“ Carlisle vytiahol mobil, vyťukal nejaké číslo a priložil si ho k uchu. Podľa prvých slov mi došlo, že volá Rosalie. Tá nebola práve dva krát nadšená z toho, že musí prísť, ale keď jej vysvetlil situácia, vystrelila ako guľka.

V Carlislovi sa doktor nezaprel. Hneď ako dotelefonoval, prišiel ku Charliemu, ako keby bol jeho ďalší pacient. Uchechtla som sa. Je upír, počuje, že mu srdce nebije, ale on sa proste musí presvedčiť.

„Kedy sa to stalo?“ opýtal sa.

„Prepáč, ale na hodiny som sa naozaj nepozerala,“ odpovedala som sarkasticky.

„Je to moja chyba.“ Začala vzlykať aj Alice. Podráždene som vydýchla a otočila sa na ňu. Jasper ju obral a začal hladiť po vlasoch.

„Nie je.“ Utešoval ju.

„Ale áno. Keby som sa poriadne sústredila, možno by som niečo videla.“

„Sama si povedala, že to, čo sa týka Belli nevidíš. A to, že sa Charlie rozhodol, že sem pôjde s ňou predsa malo niečo spoločné. Dokonca viac ako by som si myslel,“ zašepkal a pozrel na telo môjho otca.

„Ale možno...“

„Nie. Nemôžeš za to,“ vyhlásil pekne. Nadychovala som sa, že mu niečo len tak pre srandu odseknem, ale práve vtedy sme počuli, že prichádza Rosalie.

Vyšla spoza stromov a neomylne sa pozrela na mňa. Prebodla ma pohľadom a potom sa zamerala na Charlieho. V jej očiach som videla, že ma práve začala nenávidieť ešte viac. Pokiaľ to teda je možné.

„Rose, kde si bola?“ opýtal sa Carlisle, ale neznel nahnevane. Škoda.

„V lese.“

„Prečo?“

„To sa spýtaj tejto.“ Kývla na mňa hlavou. Škaredo som sa na ňu pozrela a zavrčala. Ona mi to ochotne oplatila.

„No tak, prestaňte. Teraz musíme riešiť dôležitejšie veci,“ utol to Carlisle a otočil sa na mňa, „Bella, viem, že ti musí byť strašne ale...“

„Nie. Malo by?“ Skočila som mu do reči. Všetci Cullenovci si vymenili prekvapené pohľady. Asi čakali, že teraz sa vo mne prebudí svedomie. Ich tá naivita raz zabije.

„No... bol to tvoj otec. Nechcela by si pre neho aspoň poriadny pohreb?“

„Nie. Spravte s ním, čo chcete. Mne je to jedno,“ vyhlásila som a otočila sa. Do domu som vbehla sprevádzaná šokovanými a jedným ublíženým pohľadom.

Vletela som do izby a poriadne buchla dverami. Čudujem sa, že to pánty vydržali.

Bez zaváhania som vošla do kúpeľne a pozrela sa do zrkadla. Moje očí už neboli čisto zlaté a úprimne povedané, bola som za to rada. Nenávidela som tú farbu. Práve preto som sa do zrkadla nepozerala už dva roky.

Teraz bola tá nechutne žltá prepletená červenými nitkami. Zažmurkala som, ako keby mohli zmiznúť. A práve to som nechcela. Práve naopak. Ideálne by bolo, keby tam tej karmínovej bolo viac. Tak ako prvý týždeň po premene.

Ohrnula som pery ale nevrčala. Na zuboch som stále mala Charlieho krv. A vôbec mi to nevadilo. Za tú chvíľu v nebi to stálo.

Pokojne by som to urobila znova. Pre tú chuť aj tisíc krát.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

2)  Pilly (20.07.2012 20:26)

Aj mne už začína táto "zlá" Bella i, ale neviem, čo s ňou mám urobiť

1)  LadySadness (20.07.2012 19:59)

vieš, Pilly, štrnásť kapitol tohto je na mňa priveľa, asi už nebudem čítať, inak je to dobrá kapitola

1