13.11.2011 [13:00], Tralala, ze série Učiteľom proti svojej vôli., komentováno 8×, zobrazeno 2077×

Emmett, ako lord Safyre žije vo vyhnanstve, vo vlasti svojej matky. Užíva si všetky výhody svojho šlachtického pôvodu, ako aj "nevýhody" svojej nečistej krvi. Keď jedného rána, naruší jeho staromládenecký život tajomná dáma, ktorá si nasilím vydupe cestu do jeho domu. Pod hrozbou vyhostenia sa domáha jeho služieb...


18+

Emmett sa nikdy nenechal vydierať, či už otcom, ktorý mu hrozil smrťou, alebo matkou, keď preplakala dva dni, len preto, aby sa dozvedela, čo sa v skutočnosti stalo. A už vôbec sa nenechá vydierať nejakou malou, arogantnou ženskou a je mu jedno, ako veľmi túži po sexuálnom uspokojení.

Oprel sa o dvere knižnice, a bedlivo sledoval drobnú ženu, celú v čiernom. Stála v polkruhovom výklenku okna, vysokého od stropu až po zem. Nechápal, ako môže ženu, ktorú v živote nevidel tak silno nenávidieť.
Anabella Cullenová. Stálo na vizitke, ktorú krčil v ruke. Dcéra britského predsedu vlády  Charlesa  Swana a manželka ministra financií Edwarda Cullena. Predsedníčka spolku na ochranu sirôt statočných padlých a členka klubu 10 božích prikázaní. Aspoň tak znela odpoveď Mohameda, jeho verného sluhu a ochrancu.

Prešiel po nej zrakom. Stala k nemu chrbtom, telo zahalené do neforemného vlneného plášťa a na hlave klobúčik so závojom. Dala si záležať, aby ju nikto nespoznal keď sa bude násilne domáhať do domu bastarda.

Bol nemanželský syn anglickej grófky a arabského šejka. Bastard. Neverec. Ženy, ako ona, sa predsa nestýkali s mužmi, ako on, iba ak za zatvorenými dverami a pod posteľnými prikrývkami. A u nej pochyboval aj s tou druhou možnosťou.

Emmettovi  prebehla hlavou spomienka na divokú čiernovlásku, z ktorej postele vstal ani nie pred dvomi hodinami. Markíza z Clairdonu ho zviedla na ballum rancum, plese pobehlíc, kde tancovala nahá ako ostatné dámy z vyššej spoločnosti, zakryté len malou škraboškou na tvári. Využila ho na rozdúchanie jeho túžby, aby ho konečne dostala pod baldachýn svojej postele. Kde sa nakoniec stal na pár hodín zvieraťom, ktorým podľa nej aj bol, kde vrážal do jej tela, krúžil v ňom v snahe nájsť tú dokonalú chvíľu, kedy neexistovalo žiadne chladné Anglicko či vzdialená horúca Arábia – iba opojné zabudnutie.

Opäť si premeral ženu pred sebou. Možno by si to rozdal aj s ňou, keby si tak arogantne nevynútila vstup do jeho domu – zastrašovaním a vydieraním. Možno je pre Angličanov bastard a pre Arabov neverec, ale minimálne je aj anglický lord a šejkov syn a na túto skutočnosť, by nikto so štipkou zdravého rozumu nemal zabúdať.  Napäli sa mu svaly a pomaly sa odlepil od mahagónových dverí. Potichu prešiel po bohatom perzskom koberci a postavil sa tesne za pani Cullenovú. Donúti túto „dámu“, oľutovať  svoje činy.

„Čo odo mňa chcete, pani Anabell Cullenová? Prečo ste mi násilím vnikli do domu a ohrozujete moje občianske práva?“ Anglickou kultivovanosťou maskoval Arabskú divokosť svojho chrapľavého hlasu, ktorý sa odrážal od sklenených tabúľ okna.
Ženy sa zmocnil strach. Chcel, aby sa bála. Chcel, aby si uvedomila, aká je zraniteľná, osamelá v jame levovej šejkovho ľavobočka. Chcel, aby si uvedomila, že tu ju neochráni ani jej otec, ani jej skvelý manžel. Emmett sa usmial keď sa zhlboka nadýchla, aby sa jej podarilo upokojiť. Potichu čakal, kým sa obráti, aby mohla čeliť dôsledkom svojich činov. 

V mrazivom tichu, však bolo počuť, len praskanie ohňa vo veľkom kozube.
„No tak, pani Cullenová, k môjmu sluhovi ste sa nesprávali tak zdržanlivo,“ pokračoval v snahe ju donútiť, povedať nahlas, tie zakázané slová. Chcem si šuchnúť s Arabom. Chcem si to rozdať s ľavobočkom.

„Čo môže žena vášho typu, chcieť od muža môjho pôvodu?“
Veľmi pomaly sa začala otáčať, no hlavu mala stále sklonenú k svojim nohám. „Čo myslíte tým, žena môjho typu, lord Safyre?“ ozval sa jej tichý, sladký hlások.
Emmett ticho zavrčal. „Veľmi dobre viete, čo tým myslím, pani Cullenová. Povedzte mi, čo presne,  odo mňa chcete?“ opýtal sa jej znovu. 

Žena sa opäť zhlboka nadýchla a... „Chcem, aby ste ma naučili, ako zviesť a uspokojiť muža.“ Dôrazne vyriekla tie osudné slová, odhodlane mu konečne pozrela do oči a bojovne vystrčila bradu. „Je to pre vás dosť presné, lord Safyre?"

Tak dúfam, že sa vám prológ páčil a prosím, zanechajte svoj názor či mám v poviedke pokračovať, alebo nie. S pozdravom vaša Tralala.

» moje zhrnutie «     » ďalšia kapitola «

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

8)  julie (27.02.2012 22:59)

Víc konkrétní být ani nemohla

7)  Jula (14.11.2011 20:32)

No tedy, až tak, Emmett učitelem sexu

6)  Twilly (14.11.2011 12:25)

Ty kokso, robota-nerobota, idem ďalej

4)  Bosorka (13.11.2011 15:31)

Tééééééééééééééda! Zdá se, že tady bude dost horko!

3)  Michangela (13.11.2011 14:22)

1)  Nebraska (13.11.2011 08:07)

Emmett, ne Emmet Oprav si to, prosím.

1