21.08.2010 [09:15], nikolka, ze série Tiene minulosti, komentováno 6×, zobrazeno 2287×

Volturiovci rozhodli......

Rozsudok

Neistota, nervozita a istý strach nás obkolesili po vyrieknutých Aliciiných slovách. Jasperova snaha odľahčiť situáciu akosi nevychádzala.

Ako sa rozhodli? Táto otázka mi vírila hlavou a určite aj ostatným. Nikto sa neodvážil niečo povedať. Trápila nás aj iná skutočnosť. Ako to, že Alice nič nevidí? Je to Volturiovský manéver?

„Nie. Nie je to ich manéver. Annie blokuje Aliciinu schopnosť rovnako ako aj moju. Nechce, aby sme čokoľvek vedeli, kým neprídu sem.“ Edwardova odpoveď na moje myšlienky nepomohla.

Prečo nechce, aby sme poznali rozsudok? Čiastočne rozumiem, prečo blokuje Edwarda, ale nechápem, kvôli čomu Alice. Nechce, aby sme boli pripravený?

„Je to zlé?“ Bellinu otázku namierenú na syna bolo ledva počuť.

„Keby to bolo zlé, dozvedeli by sme sa to okamžite. Nemusíš sa trápiť v tomto ohľade.“

Prudko sa otočil smerom k svorke.

„Neviem vám povedať. Mohli by ste ju láskavo prestať nazývať bastardom? Dosť ju to uráža. Polovičná je vhodnejšie slovo. Neskôr sa vám všetko vysvetlí. Majte trpezlivosť.“

„Vážne, Ed? Ale kedy!“

„Emmett, teraz na to nie je vhodná chvíľa. Nedráždi Edwarda viac, ako je,“ odpovedal som mu radšej skôr. V tejto chvíli nie je naozaj príhodné, aby sa začali hádať.

Koľko dali času na prípravu sľubu a čo sa stane s Bellou? Neustále som musel rozmýšľať nad týmito otázkami.

Minúty čakania na príchod Annie s Volturiovcami a vyriešení všetkých záhad mi pripadali ako nekonečne dlhé hodiny. Začínal som strácať rokmi vypestovanú trpezlivosť. Nepokoj vo mne začínal pomaličky, ale isto rásť. Muselo sa niečo stať, niečo vážne, keď ešte neprišli.

„Iba ona? Prečo s ňou neprichádzajú aj Volturiovci?“ Nechápajúco som sa pozrel na Emmetta.

„O čom to hovoríš?“

„Pozri!“ rukou ukázal smer, ktorým Annie prichádzala. Výraz jej tváre nič neprezrádzal. Stále ma utvrdzovala, že je z nej absolútne iná osoba.

Každý čakal v napätí, kým konečne nepodíde bližšie k nám a nepovie, ako sa rozhodli. Zrazu však zastavila. Kvôli čomu? Obzrela sa za seba. S úsmevom na perách prikývla hlavou na niečo, čo sme nepočuli.

Hrá sa s našimi nervami ako malé dievčatko, ktoré do svojich maličkých rúk dostane novú bábiku. Chce nám spôsobiť infarkt?

Pozrela sa na mňa, privrela svoje smaragdové oči a pohla sa smerom dopredu. Bella sa zľakla, keď sa zrazu objavila pred ňou. Zabudol som, že nemôže vidieť našu rýchlosť, ktorú Annie zdedila po svojom otcovi.

Vlci sa v okamihu postavili pred ňu v obrannej pozícii.

„Prepáč, nechcela som ťa vystrašiť. Mohla by si týmto milým a zlatučkým psíkom povedať, že ti nechcem ublížiť?“

Emmett sa rozosmial. Jasperovi a dievčatám trhalo kútikmi pier. Edward len prevrátil očami.

„Potrebujem ti povedať, ako Volturiovci rozhodli.“

„Samozrejme,“ zaskočene odpovedala Bella. Podišla k Jacobovi a niečo mu zašepkala do huňatého ucha. Prikývol a s ostatnými poodišli ďalej. Naďalej však zostávali v  blízkosti Belly. Nedôverčiví a ostražití ako vždy.

„Už môžeš pokračovať.“ V tej chvíli nastalo hrobové ticho. Narúšalo jej len drobné vtáctvo.

„Nemusíš sa báť. Nikto ti neublíži. Je tu však istá podmienka.“ Bolo počuť zrýchlené bytie Bellinho srdca od strachu a nervozity.

„Aká podmienka?“ spýtala sa nesmelo.

„Môžeš ostať človekom, jedine v tom prípade, ak si Jacoba vezmeš za manžela. Bude to pre nich dôkaz istoty, pretože ako manželka máš vedieť o všetkých záležitostiach svojho muža.

Ak by si sa znovu rozhodla pre Edwarda, lebo Marcus niečo vravel, musíš sa stať nesmrteľnou. Inak neexistuje žiadna iná možnosť. Robila som všetko možné, aby som ich presvedčila na viac. Bohužiaľ, nedali sa. Sú to tvrdohlavci. Prídu skontrolovať, ako si sa rozhodla. Napred mi to musia oznámiť, keďže si pod mojimi ochrannými krídlami.“

Bella ju zrazu nečakane objala.

„Neviem, ako sa ti mám poďakovať.“

„Nemusíš. Len si vyber tú správnu možnosť. Najlepšiu pre teba, aby si ju potom nikdy neľutovala,“ vrátila jej objatie.

Nepadli ešte všetky slová. Vedel som to rovnako ako ona. Na ďalšie rozhodnutie Volturiovcov netreba svedkov.

„Môžeš ísť bez obáv domov. Vezmi aj psíkov,“ ukázala na svorku. Jacob a s ďalšími dvoma vlkmi, pravdepodobne Quillom a Embrym, odišli niekde do lesa premeniť sa späť na ľudí.

Vždy ma fascinovalo, ako jeden gén môže zmeniť celú štruktúru ľudského tela. Bolo by mi cťou to skúmať. Aká škoda, že nemôžem.

Jacob sa s priateľmi vrátil na čistinku.

„Ako ti máme veriť? Najmä po tom, čo sme videli, ako si sa správala k tomu ciciakovi, čo im velil?“ Pozrela sa naňho a veľmi milo sa usmiala. Jej úsmev neveští  nič dobré.

„Ty neobjímeš a nepobozkáš svojho otca, najmä keď ste sa dlho nevideli? A k tej druhej záležitosti. Pokiaľ viem, hovorí sa tomu dôvera, a ako nevidíš, nie sú tu. Vrátili sa domov do Talianska.“

Videla, že sa svorka naježila a napriamila. Aj na ostatných bolo vidieť určité prekvapenie.

„Príďte večer ku Cullenovcom. Dozviete sa všetko. Majte trpezlivosť. Prosím vás o kúsok dôvery. Nežiadam veľa,“ pozerala sa na nich s určitou úctou. Čakala na ich odpoveď.

„Prídu,“ odpovedal Edward namiesto Sama.

„Chcú vedieť všetko, čo sa týka Volturiovcov a teba, keďže si dcéra jedného z nich.“

Naozaj príhodné. Dohoda sa bude musieť rozšíriť o jedného člena. Treba im to určite oznámiť.

Annie podišla ku mne a pozrela mi do očí. Keby bolo možné, moje srdce by už dávno tĺklo o svoj život pod náporom jej prenikavého pohľadu. Ktovie, na čo práve myslí. Chcel by som poznať tajné zákutia jej mysle.

„Tri mesiace máme na prípravu,“ oznámila mi. Samozrejme. Upírsky sľub. Na čo iné mohla myslieť.

„Tak krátko? Neviem, ako to všetko stihnem. Rose, budeš mi musieť pomôcť.“

„Iste.“ Alice a jej záľuba v prípravách akýchkoľvek osláv. Musí byť šťastná, že má príležitosť. Nebude sa dať zastaviť. Bude ako šialená a nikto je nebude protirečiť. V jej ošiali to nebude mať ani zmysel.

„Načo príprava? Ja som to vedel! Nedá sa jej veriť!“ nečakane sa ozval Jacob. Oni sú ešte stále tu? Oni neodišli?

„Príprava sa týka súkromnej záležitosti. Nemusíte sa obávať. Belly sa to vonkoncom netýka. Naozaj, môžete už ísť. Večer vás budeme očakávať. Povedzme asi tak okolo desiatej hodiny,“ rýchlo som mu odpovedal skôr, ako by sa mohlo niečo vážne stať.

Dovtedy si musím premyslieť, čo im treba povedať. Určite sa budú veľa pýtať. Som si toho vedomý. Nemôžeme im však povedať všetko. Najmä nie skutočnosti týkajúce sa upírskeho sľubu. Zbytočne by do toho strkali svoje ňufáky. A to nebude potrebné.

Annie prikývla: „Prídem do toho času,“ ozvala sa a chcela odísť. Evidentne potrebuje pokoj a chvíľku samoty. Rovnako ako aj ja. Lenže ja to také ľahké nebudem mať. Nie pri Emmettovi, ktorý sa bude vyzvedať a dobiedzať, kým mi neodíde aj zvyšok nervovej sústavy, čo ešte mám.

„Ann....“

„Nie, Edward, teraz nie. Potrebujem byť na chvíľu osamote. Neskôr. Sľubujem,“ preušila ho. Ani sa pri jej odpovedi neotočila. Rozbehla sa do lesa. Zmizla a za pár minúť už nebolo počuť, ako uteká.

Takže večer. Bude to asi jeden z najdlhších a najťažších večerov môjho života.

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

5)  nikolka (23.08.2010 20:50)

budem to mať na pamäti,,

4)  ambra (23.08.2010 20:01)

nikolka, ono se to líbí určitě více lidem, ale prostě nepíšou komentáře... . Takže v klidu dál piš a mysli na to, že čtenáři jsou rádei neviditelní!

3)  nikolka (23.08.2010 19:52)

ambra ďakujem
som nadšená, že sa ti to páči

2)  ambra (23.08.2010 12:12)

Skvělé!!! Marcus něco říkal??? Takže vidí Bellinu trvající vazbu k Edíkovi?!?! . Hrozně dobře promyšlené - na Carlislea a Annie jsem strašně zvědavá, tak rychle další!!!

1)  nikolka (22.08.2010 20:32)

Ďakujem za všetko silvaren
tvoje slová v maily ma vždy povzbudia do nového a nového písania.

1