16.08.2010 [20:30], nikolka, ze série Tiene minulosti, komentováno 6×, zobrazeno 2181×

Ako dopadne malé stretnutie na čistinke?

Očakávaní a neočakávaní hostia

Zelená farba malej čistinky obkolesenej lesom, vykrikovala zo všetkých kútov.  Kvety, nachádzajúce sa na lúke, hýrili pestrofarebnosťou a rôznorodosťou. Človek sa aj bál po nej chodiť. Bál sa, že ju nechtiac zničí svojimi ťažkopádnymi krokmi, že zanechá stopu, ktorá sa nedá napraviť.

Stáli sme na tomto prekrásnom mieste všetci. Celá rodina, svorka chlapcov z LaPush a Bella. Žiadali, aby tam bola. Rozhodovali o jej živote. Ak padne rozhodnutie, že nesmie ostať človekom a musí zomrieť, strhne sa boj o jej existenciu.

Všetko sa skomplikovalo, keď si vybrala Jacoba. Každý to vedel.. Ktovie, či príjmu vysvetlenie, ktoré máme pripravené.

Videl som v diaľke, ako kráčajú k našej skupinke. Bella sa striasla a viac sa podala k mojim synom, ktorí ju ochranársky obklopili. Alice s Rose stáli obďaleč, dosť blízko nato, aby aj oni v prípade potreby pomohli.

Niekde za mnou som počul tiché, pomalé zavrčanie. Musel som sa pousmiať. Samozrejme, Jacobovi sa to nepáči. Pozrel som úkosom na Edwarda. Nijak zvlášť nezareagoval. Bolo mi ho ľúto, pretože viem, ako bolí duša, keď stratí významnú osobu svojho života. On ju stratil. Trápil sa kvôli tomu. Vedel však, že je šťastná. Nič nespraví, aby zmaril jej šťastie. Stal sa pre ňu dobrým priateľom, ochotný obety.

„Dobre to dopadne,“ povedal  som nahlas pre všetkých. Potreboval som sa ozvať. Uistiť seba, ale najmä ostatných. Bolo to nutné.

„Myslíš?“

„Áno Edward, myslím. Viem to!“ Pozrel na mňa s otázkou v očiach. Musel zachytiť, že mám na mysli niečo, čo pred ním úzkostlivo skrývam už pár dní. – Radšej sa nepýtaj a ver mi – prebehlo mi hlavou.

„Ako povieš.“

Zrazu nastala zmena pocitov naokolo. Všetci očividne znervózneli. Znamená to jedinú vec. Sú blízko! Pozrel som pred seba. Vidím ako na čele neveľkej skupiny stoja vládcovia. Za nimi v čiernych plášťoch, ktoré zabraňujú vidieť ich majiteľom do tváre, sa nachádzajú ochrancovia kráľovskej trojice.

„Carlisle! Priateľ môj! Aký som len rád, že ťa vidím po dlhej dobe. Je smutné, že sa stretávame pri nešťastnej príležitosti akou je táto udalosť.“ Zabudol som, aký je Aro pompézny. Keď sa prihováral, roztiahol ruky, akoby nás všetkých chcel privinúť do svojej náruče.

„Rovnako mi je to ľúto. Avšak dovoľ nám uviesť dôvody, pre ktoré sme sa rozhodli žiadať, čo žiadame, a kvôli ktorým sme sa dnes na tomto mieste všetci zišli,“ potichu a s rešpektom som vyslovil prosbu. Ostávalo na ňom a jeho dvoch spoločníkov, či skôr bratov, súhlasiť s našim vypočutím. Bolo na nich vidno prekvapenie, keď zbadali svorku. Rýchlo však skryli svoje pocity, ktoré sa im zračili na ich vážených tvárach. Nemohli si dovoliť ukázať, čo cítili.

„Vidím, Carlisle, že vzniknutú situáciu neberieš na ľahkú váhu a myslíš ju naozaj vážne. Ani ty, ani tvoji priatelia, nemusíte mať obavy,“ pri rozprávaní sa pozrel na svorku. Jeho pohľad na chlapcov bol zvedavý. Zdal sa byť fascinovaný.

„Radi si ťa vypočujeme. Neviem, či to ale ovplyvní naše rozhodnutie. Dávame tebe, tvojej rodine a priateľom slovo, že sa pokúsime pouvažovať nad zmenou. Je nebezpečné, keď ostane človekom. Môže nás prezradiť. Jej premena alebo smrť je nutná. Preto, že si náš priateľ, že si s nami istý čas pobudol, dávame šancu, aby si uviedol dôvody vašej žiadosti,“ pokračoval ďalej vo svojom prejave a nedbal na intenzívne vrčanie vlkov.

Teraz asi prišla tá najťažšia úloha. Podať im žiadosť s odôvodnením a presvedčiť ich, keď sa už v podstate rozhodli. V mojich rukách a v mojich slovách sú životy blízkych. Nemôžem ich akokoľvek ohroziť. Dúfam, aby...

Edward vedľa mňa sa potichu zhlboka nadýchol. Možná reakcia na myšlienky vládcov alebo moje, pred ním tak horlivo skrývané a naďalej skryté. Ešte nie je čas, aby ich poznal.

„Moja prosba nie je jednoduchá. Bella je naďalej súčasťou rodiny. Aj po výbere Jacoba  namiesto môjho syna. V Taliansku ste boli veľkorysí. Dovolili ste, aby ostala nažive, síce s podmienkou premeny. Dovolili ste to na základe lásky medzi ňou a Edwardom. Teraz vás žiadam, aby ste dali šancu láske medzi Bellou a Jacobom. Jacob, ako vidíte, je neobyčajný mladý muž. Nosí v sebe skrytú, starobylú mágiu. Dokáže sa premieňať na vlka a nesie úlohu z pradávnych čias.

Na základe tejto skutočnosti chcem odôvodniť, čo žiadame. Vlkolaci majú vo svojej svorke zákony, ktoré musia dodržiavať.  Nemôžu prezradiť svoju podstatu, až kým sa nezaľúbia. Jacob Bellu miluje a bolo otázkou času, kedy  by sa dozvedela o vlkolakoch, o dôvode ich existencie. A to nás, upírov!“

„Áno, boli sme veľkorysí. Mali sme na to vlastné dôvody. Jeden je, že si ťa vážime, berieme ťa ako brata. Druhý dôvod bol kvôli... Nezáleží na tom. Pravda je taká, že zákony máme preto, aby chránili náš spôsob života. A keď ich niektorý náš druh poruší, ohrozuje životy nás všetkých! Nedávame druhé šance!“ prerušil ma Caius. Bolo na ňom vidno rozhorčenie a pobúrenie. Aro počúval pozorne. Nedal na sebe poznať žiadnu reakciu na moje slová. A Marcus? Ten sa ako vždy tváril nezúčastnene, akoby ho toto všetko nudilo.

„Nedávate šance ani vtedy, keď o jej život žiadam ja?“ Všetci prítomní sa otočili za zvukom hlasu. Stála na kraji čistinky, v tieni akéhosi stromu. Vôbec sa nezmenila. Bola nádherná.

Jej tvár obklopovali dlhé medené až bronzové vlasy. V očiach farby smaragdov horeli plamienky divosti, slobody ale aj hnevu. Na perách jej hral slabý potmehúdsky úsmev.

Pokoj sa rozlial po celom mojom tele. Teraz to zvládneme! Za mnou nastala určitá zmena. Ťažoba, ktorá sa nás držala zubami, nechtami akoby odpadla. Odišla a nikdy sa nemala vrátiť. Okolo seba som cítil menší hnev, smútok, ale hlavne pokoj, radosť a zvedavosť. Jej slová nám priniesli niečo hodnotné.

Na druhej strane evidentne znervózneli. Nesnažili sa skryť svoje pocity. Marcus sa dokonca konečne prebral z letargie a začal sa zaujímať, čo sa deje v jeho blízkosti. Na všetkých troch vládcov bolo badať prekvapenie. Veď ju už nikdy nemali vidieť. Dobrovoľne  sa vzdala niečoho, o čom si mysleli, že to nikdy neurobí.

Dlhú chvíľu nikto nič nepovedal. Začínalo to byť frustrujúce.

„Čo tu robí?“ šepotom sa spýtal Edward vedľa mňa. Nedokázal som mu odpovedať. Ako mu mám vysvetliť, že vďaka mne sem prišla?

„Telefón,“ jednoducho odpovedala svojmu bratovi a ďalej to nerozvíjala. Otočila sa naspäť na Volturiovcov a nás si prestala všímať.

„Hmmm, stále čakám na odpoveď a bez nej neodídem. Ostane Bella človekom, keď to žiadam ja?“ Ako sa zmenila. Nespoznávam ju.

Predtým bola malé nespratné decko, ktoré sa nevedelo správať. Jej vystupovanie je úplne odlišné od toho predtým. Vyžaruje z nej sila, rozhodnosť a neúprosnosť. Je z nej absolútne iná osoba.

„Miláčik môj, ty si ...,“ ozval sa Aro, „prosím ťa, nebuď taký teatrálny. Ja si na tom nepotrpím. Radšej prejdi k veci,“ prerušila ho. Nikdy si to nedovolila.

„Nemôže. Je mi to ľúto srdiečko. Vie príliš veľa. Je nebezpečná“ Pomalým krokom pristupovala bližšie k nám. Zastavila sa uprostred.

„Vážne? Veď je človek! Ako môže byť nebezpečná? Navyše randí s vlkolakom. Dozvedela by sa o existencii upírov a všetkého okolo nich. Možno to bolo pre ňu vhodnejšie. Prečo neberiete do úvahy, čo povedal Carlisle? Skutočne nemôžete zmeniť názor, alebo nechcete?“  Bolo na nej vidno, že je rozhorčená zo správania svojich blízkych.

„Tak potom dovoľte, páni, aby som vám pripomenula, že aj jeden upír, mocný, zásadový, dodržujúci pravidlá, zpochybil. Existuje na to dôkaz. A aby som nezabudla, bol jeden z vás!“

Ešte nikdy som ju takúto nevidel. Edward vedľa mňa len krútil hlavou. Ostatní sa len zvedavo a pobavene prizerali. Garda bola pobúrená a rozhorčená. Málokto si dovolí správať sa k ich pánom tak povýšenecky a drzo ako ona.

Aro pokorne zohol hlavu . Pohľad upieral do zeme. Potichu sa ozval:

„Nebola to chyba. Neľutujem to. Ak sa chceš porozprávať, môžeme. Bol by som však rád, keby rozhovor prebehol v súkromí. Ak ti to pravdaže nevadí. Spolu môžeme aj dohodnúť podmienky tohto malého stretnutia.“

Otočila sa smerom k nám. Zahľadela sa na Bellu.

„Samozrejme,“ odpovedala.

Zrazu sa ozval Marcus: „Ak dovolíš, Carlisle, my poodídeme. Náš rozsudok sa dozvieš.“

Otočil sa a odišiel. Za ním sa neochotne vydal Caius. Aro sa hodnú chvíľu nemohol pohnúť.  Ostal stáť na svojom mieste. Prišla k nemu, objala ho a pobozkala na líce. Niečo mu pošepkala a spolu sa vydali za ostatnými. Na garde bolo vidno prekvapenie zo správania pánov. Ničomu nerozumeli, ale ako správny ochrancovia zakončili skupinku a odišli.

Teraz musíme čakať. To je v tejto chvíli asi najťažšia úloha. Lenže mňa v tomto okamihu čaká ešte jedná nepríjemná úloha. Vysvetliť isté skutočnosti vlastnému synovi. Cítil som vedľa seba Edwardov hnev, čo mi vonkoncom nepomáhalo.

„Kto to dočerta je? A hlavne prečo sa Volturiovci k nej tak správali?“ Emmett už nevydržal byť ticho. Rose s Alice podišli bližšie. Aj oni boli zvedavé na neznámu dievčinu.

Nemohol som im nič povedať. Bál som sa im pozrieť do očí. Najmä do tých Edwardových.

„Predpokladám, že ide o dedičku,“ nenútene Emmettovi odpovedal Jasper. Každý sa pozrel naň. Okrem Edwarda. Jeho pohľad ma stále prepaľoval.

„Dedička?“ spýtala sa Bella. Jasper sa usmial a pohľad upieral na mňa s Edwardom.

„Neskôr, Bella, neskôr. Aspoň je dobré, že jedná za teba.“

Musel cítiť moju nervozitu a Edwardovu zlosť na moju osobu. Možno tomu nerozumel, ale dal nám šancu, aby sme si všetko urovnali.

„Áno. Vysvetlíme všetko čo budete chcieť. Hneď potom, čo mi Carlisle zodpovie na pár otázok,“ ozval  sa rozčúlene Edward. Očakával som od neho takúto reakciu.

„Hmmm, niekto tu má problém.“ Typický Emmett. V každej situácii si nájde niečo zábavné.

„Emmett!“ napomenula ho Rosalie, „teraz nie!“

Zhlboka som sa nadýchol, otočil sa na Edwarda a pozrel mu priamo do očí.

„Pýtaj sa!“

„Ty nevieš, čo jej príchod znamená? Čo konkrétne pre ňu znamená? Nechápem ťa. Nikdy si nebol takýto sebecký.“

„Sebecký, Edward? Nemyslím si. Keby Annie nechcela prísť, neprišla by. Obidvom nám na tebe záleží. Ona jediná mohla vyriešiť túto situáciu. Tým, že si Bellu vezme pod ochranu. Hnevaj sa, koľko chceš, ale naše rozhodnutie tým nezmeníš.“

Videl som, že ho moje slová zranili. Žiadal odo mňa pravdu, tak som mu ju dal.

Dať obetu za jeho život a život ostaných detí nič neznamená. Som ochotný pre nich aj trpieť, ak by to bolo potrebné, a oni ostali v poriadku. Rovnako zmýšľa aj Annie. Tým som si absolútne istý. V tejto chvíli nie sme dôležitý. Dôležitá je Bella a rozsudok Volturiovcov. Ostatné nie je.

„Povedal som ti všetko Edward. Pochop to! Teraz musíme čakať a budeme čakať,“ boli moje posledné slová. Pozrel som sa na ostatných. Hľadeli na nás s neporozumením. Nikdy sme sa s Edwardom takto ostro nerozprávali. Všetko musí byť po prvýkrát.

Bolelo ma Edwardovo nepochopenie. Ale nepoznal všetko. Nevedel, prečo Annie musela odísť, alebo sa spojiť so mnou navždy. To bola tá druhá možnosť jej výberu. Všetko však záležalo len od nej. Ja som nemal žiadnu šancu protestovať. Dúfam, že sa to nikdy nedozvie.

Alice zrazu prestala vnímať okolie. Jej pohľad sa stratil nevedno kam. Keď prišla po pár minútach k sebe, s  obavami pozrela na Bellu.

„Alice?“ opýtal som sa jej.

„Rozhodli. Padlo konečné rozhodnutie.“ Zdvihla pohľad na mňa. V jej očiach bol menší strach a obavy.

„Neviem však ako. Nič nevidím!“

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

6)  ambra (23.08.2010 11:44)

Bella si vybrala Jacoba?!?!? A Annie a Carlisle?!?!?! A Aro je její skutečný otec?!?!?! No tedy, pěkně se to rozjíždí a zamotává!!!

5)  nikolka (19.08.2010 17:29)

Dievčatá veľmi pekne ĎAKUJEM!!!!!!!!!
nesmierne ste ma potešili, že sa vám to páči
nikolienka: mám rovnaký názor
Jarusinka: budem sa snažiť eliminovať chyby a neboj neberem to ako buzeráciu ale ako vzácnu radu


a na záver : nechajte sa prekvapiť,,,,,,

3)  nikolienka (18.08.2010 21:23)

Keď som si prečítala komentár, ktorý mi dala Ambra tak som si uvedomila že má vlastne pravdu. Neviem či je tu viac sloveniek ako sme my tri (pochopíš ak si prečítaš ten koment). Niektorí si naše príbehy neprečítajú už len preto lebo nemajú radi príbehy písané po slovensky. Takže ako povedala ambra mali by sme držať spolu. Teda ak chcete

A teraz k poviedke... Panebože je úžasná
Rýchlo ďalšiu kapitolku aby sme sa dozvedeli jej príbeh a ich rozhodnutie

2)  nikolka (18.08.2010 20:37)

pozrela som si komentár u nikolienky a absolútne s tebou súhlasííím

a potešila si ma, keď si napísala, že si ti moja tvorba páči.

Musím poďakovať aj silvaren, ktorá mi nechala komentár u prvej kapitoly.

ĎAKUJEM DIEVČATÁ!!!!!

1)  ambra (18.08.2010 15:21)

Ahoj nikolko, můžeš prosím mrknout na můj komentář u 3. kapitoly Bozk pre šťastie od nikolienky?

1