05.09.2010 [14:20], Hope, ze série Next Chance? Yes, please! , komentováno 3×, zobrazeno 1707×

Boj... Ale len cvičný! :)

„Mell? Dnes o hodinu ideme cvičiť na záhradu. Príde aj Felix, Jane a Alec. Jemu by bolo potrebné vyskúšať na vlastnej koži svoju schopnosť,“ zasmial sa.

O hodinku sme všetci stáli na dvore. Jane sa ponúkla, že bude niekoho mučiť a ja ho musím obrať o zmysly, aby nič necítil.

„Felix!“ nadšene zvolala a ja som sa na jeho naštvanom výraze zasmiala.

„Prečo ja a nie niekto iný?“

„Lebo ty! A budem sa krotiť, neboj sa,“ varovala ho. „Už!“ dala mi pokyn. Felix dal ruky do päste a zaťal zuby. Jane si jeho bolesť vychutnávala.

Nestál odo mňa ďaleko, takže som ho zasiahla hneď. Vďačne sa na mňa usmial a ja som mu úsmev opätovala.

„Demetri!“

„Nie!“ skríkla som.

„Melinda!“ zavrčala. V tom momente sa záhradou ozval Demetriho výkrik..

„Nie!“ znova som zvolala. Pocítila som, akoby som jedným pohľadom mohla zabiť. Vražedne som hodila pohľadom na Jane, no vzápätí som sa otočila k Demetrimu. Jeho hneď zasiahla moja hmla. Zostal stáť. Znova som sa otočila k Jane. Diabolsky sa na mňa usmievala. Mala som sto chutí skočiť po nej. Taktiež som ju obrala o zmysly. Chvíľu som ich takto držala pod mojou mocou.

Vzdala som to a od úľavy vydýchla. Zatvorila som oči a zhlboka sa nadýchla. Nenávidím svoju schopnosť, nenávidím!

„Mell? Mell, čo sa deje?“ pribehol  ku mne Demetri a schytil ma do náruče. „Mell, zlatko, počuješ ma?“ jemne so mnou zatriasol a pohladil ma po vlasoch.

„Som v pohode. Len ma moja schopnosť veľmi vyčerpáva,“ priznala som.

Povzdychol si. „Mala si to povedať skôr. Ale v žiadnom prípade už na teba nebudeme tak tlačiť, dobre? Pôjdeme na to postupne.“ Všimla som si jeho pohľad, ktorým doslova prepaľoval Jane. „Ešte raz sa to stane, tak uvidíš!“ zavrčal.

„Dobre, dobre. Toto bola potreba, Demetri, vieš? Inak by si z nej tú schopnosť nikdy nedostal.“

„Jane, prosím, nechaj to tak.“

„Môžeme pokračovať,“ povedala som a Demetri ma pustil.

„Naozaj?“ overoval si. Prikývla som mu a na potvrdenie som sa usmiala a prešla zopár krokov, že som úplne v poriadku a schopná bojovať. Jane sa z neznámych dôvodov naštvala, všetkým venovala svoj vražedný pohľad a odišla.

„Tak teraz môžeš skúsiť bojovať proti Alecovi. On v boji využíva väčšinou len svoje schopnosti, a tak vlastne ani nebojuje,“ ozval sa po chvíli Demetri a Felix nadšene prikývol.

„Tak to pre mňa budeš teda vyrovnaný súper,“ usmial sa. Pocítila som na sebe nejaký tlak. Alec sa usmieval ako slniečko a vzápätí sa zamračil.

„Na mňa to nefunguje,“ zaškerila som sa naňho. „A ani tá moja na teba,“ dodala som s povzdychom.

„Tak teda začnite!“ ozval sa Felixov hlas. „Stavím sa, že ho Mell zloží,“ pošepkal, ale aj tak sme to obaja počuli. So zdvihnutým obočím som sa na neho pozrela. Stál vedľa Demeriho. Už mi pripomína Emmetta!

Otočila som sa späť k Alecovi. Zložil si plášť a rukou mi pokynul, aby som šla k nemu.

„Tak poď,“ povedal so smiechom. Hneď som na neho skočila. Trošku sa pootočil a ustúpil. Dopadla som presne pred neho. Schytil mi ruky a vykrútil za chrbát. „A mám ťa,“ pošepkal mi do ucha.

„Vážne?“ spýtala som sa a kútiky úst mi jemne cukali.

„Ale no tak, Mell. Poďme! Ja som sa stavil!“

„Sklapni!“ zakričala som na Felixa. Pozdvihla som nohu, čo Alec nemohol zbadať.

„Vzdávaš sa, Mellin... Au!“ zreval, keď sa moje koleno prudko dotklo jeho rozkroku. Začala som sa smiať a spolu so mnou aj Demetri s Felixom.

„Alec, prepáč,“ ospravedlnila som sa mu. „No, kto je víťaz?“ spýtala som sa ho.

„Dobre, dobre. O chvíľu pokračujeme. Nenechám ťa len tak vyhrať!“ Od šťastia som vypískla a prišla k tým dvom, čo sa len prizerali.

„Hmmm, účinná zbraň. Ideš bojovať aj so mnou?“ spýtal sa.

„Nie, idem s Demetrim na lov,“ vyplazila som mu jazyk a prišla k Demetrimu, ktorého som objala.

„Na lov? Do lesa?“ prekvapene sa na nás pozrel.

„Áno, dohodli sme sa, že ak ja skúsim zvieraciu krv, tak Mell zas tú ľudskú,“ mykol plecom.

„Aha, no dobre. Potom sa tu stavte, ešte môžeme trénovať.“ Dem potichu zavrčal. Ruku som mu položila na hruď.

„Je potreba, aby som vedela bojovať. Tiež mi treba docvičiť používanie daru,“ povedala som.

„Žiadna Jane, dobre? A hlavne – žiadne tlačenie na teba. Pod týmito dvoma podmienkami sa tu môžeme vrátiť,“ navrhol.

„Dobre,“ a prikývla som. „Teraz už môžeme ísť, aby sme sa potom vrátili čo najrýchlejšie."

„Fajn.“

Spolu sme sa vybrali do lesa neďaleko Volterry.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

3)  nessienka (06.09.2010 17:12)

Super diel, teším sa na pokračovanie.

1)  eMuska (05.09.2010 14:23)

Veľmi pekná kapitola, už sa teším na ďalšídiel, ten boj bol perfektný, aj keď bol len cvičný.
A Mell bude akože piť ľudskú krv? Som zvedavá na jej názor na to...

1