31.08.2010 [16:00], Hope, ze série Next Chance? Yes, please! , komentováno 3×, zobrazeno 2144×

Tak, máme tu 2. kapitolu a kratučký bonus. :D Mell sa dozvedá, kto sú Cullenovci. Prajem príjemné čítanie.

PS: Touto kapitolou to všetko začína. :) Prosím, budte pozorní! :)

Stále sme sa pozerali jeden druhému do očí. Periférnym videním som zbadala, ako sa Edward nechápavo pozerá raz na jeho a raz na mňa.

„To je Jacob,“ prehovoril po chvíli ticha Carlisle. „Jacob, to je Melinda.“ V krátkosti nás predstavil.

„Teší ma,“ usmial sa. „Ona vie o vašom tajomstve?“ zrazu sa spýtal a pozrel sa na Edwarda.

„Jacob!“ zavrčalo niekoľko hlasov naraz. Zmätene som sa pozrela Emmettovi do tváre. Povzdychol si.

„Carlisle. Chceš, aby tu bola s nami, nie? Tak by mohla vedieť pravdu,“ ozvala sa... Esme.

„Ale Volturiovci. A čo potom...?“ Kto sú to Volturiovci? Aké tajomstvo? Čo mi všetci taja?

Celá scéna sa odrazu zmenila.

Edward schytil Jacoba a ťahal ho von. Rosalie si prisadla k Belle na pohovku. Pocítila som čiesi ľadové ruky, ako ma schytili a potiahli. Bol to Emmett a viedol ma do kuchyne. Za nami sa vybrali aj Carlisle s Jasperom. Alice sa na mňa usmievala, no zostala v obývačke.

„Melinda, s takými ako sme aj my, máš už skúsenosti z minulosti. Tvoj strýko bol...“ Carlisle sa odmlčal, akoby mi to nechcel povedať. Premeral si ma svojim pohľadom.

„Upír,“ dodal za neho potichu Jasper.

„Upír?“ spýtala som sa.

„Áno.“

„Vy? Vy ste upíri?“ Všetci prikývli. „Ale prečo...“

„Áno, sme. Nechceli sme, aby si sa to dozvedela, ale keďže to Jacob začal, my sme to dokončili. Tvoj strýko bol novorodený, a preto sa neovládol a zabil si takmer celú rodinu. Poznal som ho, vedeli sme, že ho niekto premenil. Ja som ťa ako jedinú stihol zachrániť. To, čo ťa včera v lese naháňalo, bol upír. Viac nevieme. Alice mala ešte dávnejšie víziu, že sa ku nám pridáš, ale potom tvoja budúcnosť náhle zmizla,“ povedal.

„No moment. Všetko mi je jasné. Ale... ako moja budúcnosť zmizne, to akože prestanem existovať? Čo sa stane?“ Pocítila som vlnu dobrej nálady. To bolo zas čo? Ale stále som bola zmätená. Upíri...

„Mel, nevieme. Ale asi.. asi sa k tebe Jacob pripútal,“ mykol plecom.

„Že sa čo?“ neveriacky som sa ho spýtala.

„To ti bude musieť vysvetliť on sám. A čo sa týka toho, že vieš, kto sme, tak ťa pravdepodobne budeme musieť premeniť.“

„Na upíra?“ neveriacky som sa ich spýtala.

„A to sa netešíš? Keby si toto povedala Belle pred rokom, tak od radosti skáče meter dvadsať!“ zažartoval Emmett. Carlisle sa na neho prísne pozrel.

Po niekoľkých dňoch...

Zmierila som sa s tým, že budem upír. V mojom prípade je to niečo podobné ako u Rosalie. Nechcem ním byť, ale nemôžem tomu zabrániť. Členok bol, našťastie, v pohode. Jacob je čím ďalej, tým viac otravnejší. Stále je pri mne, ale keď ja po jeho prítomnosti nejako netúžim. Zistila som, teda mi to on povedal, že neexistujú len upíri, ale aj vlkolaci, a že on je jedným z nich. Veľmi vtipné. To sa mi však zdalo do osudového dňa, keď som ho zbadala, ako sa premenil.

Edward s Carlisleom zistili, že pre Bellu by bolo dobré piť ľudskú krv. Keďže Carlisle má malú pracovňu aj s vybavením, ponúkla som sa, že im krv môžem darovať. Každé tri mesiace som totiž chodila darovať krv, tak mi to nerobí problém, bola som na to zvyknutá. Takto som im ušetrila zopár starostí.

Znova som ležala v kresle u Carlislea. Na pravú ruku mi dal infúziu. Pri sebe som mala položený pohár s vodou. Celý čas bol pri mne a kontroloval, či sa mi náhodou netočí hlava. Vždy, keď som si hlasnejšie povzdychla, tak sa ma pýtal tú istú otázku: „Si v poriadku?“

„To by už stačilo,“ povedal a odpojil mi ihlu. Podal mi kúsok vaty, aby som si to priložila na miesto, odkiaľ mi bral krv. Dobre vedel, že sa mi žila zacelí až o niekoľko minút.

Postavila som sa. Na to, že mi odobral asi pol litra krvi, som sa cítila výborne. Síce sa mi málinko točila hlava, no dalo sa to vydržať. Chodila som rovno, tak si to nik ani nevšimol, a preto som bola rada.

Vybrala som sa von – na čerstvý vzduch. Samozrejme, že som tam našla Jacoba ako sa na mňa usmieva. Snažila som si od neho sadnúť čo najďalej. Prosebne som mrkla okom na Emmetta, ktorý prišiel ku mne s úsmevom na tvári.

Hneď na to zareagoval aj Jacob, tak sa s hlasným frflaním vybral k nám. Emmett sa postavil. Zbadala som aj Alice, ktorá mala neprítomný výraz.

Alicina vízia:

Pohľad Mell

„Nie, toto si vybavím sama. Ďakujem za pomoc, no teraz ju nepotrebujem,“ povedala som.

„Pre prípad...“

„Emmett!“

Podišla som ku Jacobovi.

„Prečo si necháš brať krv pre tú malú pijavicu?“ vyštekol na mňa.

„Ale je to môj život, ta sa mi do toho, prosím, nepleť, Jacob!“

„Ale keď mne na tebe záleží!“ pošepkal.

„Mne nie!“ Neviem, čo to do mňa vošlo, že som mu to povedala. Neveriacky sa na mňa pozrel. Na jeho tvári som zbadala bolesť... ale aj zlosť. Jeho telom začala prechádzať triaška, ktorá nabrala na intenzite.

„Melinda!“

Bonus (alebo čo sa dialo pred niekoľkými rokmi)

Carlisle:

Pred sebou som mal nočnú službu. Tú som mal najradšej, keďže vtedy svietia len lampy. Tie odo mňa neodrážajú toľko svetla.

Šiel som autom okolo jedného domu. V iný deň by to bolo normálne, ale teraz sú Vianoce a zacítil som upíra. Pach, ktorý som nikdy predtým necítil ma donútil zastaviť auto a vyjsť z neho. Započúval som sa do zvukov. Vlastne bolo počuť len niekoľko zrýchlených tepov a nepravidelné dýchanie.

Výkrik. Bezmocný výkrik dieťaťa.

To ma hneď naštartovalo. Vyrazil som dvere a upírskou rýchlosťou vyletel na druhé poschodie. Tam stál nejaký muž. Dookola boli mŕtve tela, ktoré stihol vysať. Pred ním sedelo na zemi dievča. Bola schúlená do klbka a hlavu si držala v dlaniach. Srdce jej bilo ako o život.

Upír sa pohol. Že ju zabije, ale ja som po ňom skočil. On mal však väčšiu silu ako ja. Bol novorodený!

Po chvíli sa mi ho však poradilo zlikvidovať a odpratať. Otočil som sa na to dievča. Nemôžem ju tu len tak nechať. Čo ak mal ten upír ešte nejakých spoločníkov, ktorí sa vrátia? Pozrel som sa na ňu. Ešte stále sa chvela od strachu.

„Poď, vezmem ťa so sebou. Tu neostaneš,“ pošepkal som a vzal si ju na ruky.



předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

3)  lied (31.08.2010 23:28)

skvělí že by se do ní Jacob otisknul tak to pak chápu proč se tam naštval ale měli jí to říct

2)  eMuska (31.08.2010 17:51)

No tak to je teda veľmi zaujímavá poviedka, teším sa na pokráčko!

1)  nessienka (31.08.2010 17:41)

Podarená kapitola, kde je pokračovanie?

1