16.01.2012 [17:00], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 12×, zobrazeno 2398×

Kapitola sedemnásť je vlastne také ticho pred búrkou, tak si ho užite, bude už len horšie ;)

Isabella si rannú jazdu na Vločke naozaj užívala. Vôbec ju nemrzelo, že Inferna sa zhostila Irina, koniec koncov, táto vysoká nádherná blondínka na ňom vyzerala ako ruská cárovná a ladilo im to spolu dokonalo. Chvíľu klusali bok po boku, obe zahĺbené do svojich myšlienok a ticho prerušoval iba pravidelný dupot konských kopýt. Bellu však niekde hlboko v podvedomí trápil neznámi tieň, ktorý jej miestami nedovoľoval dýchať. Potrebovala sa s tým zdôveriť.

„Irina?“ oslovila svoju priateľku.

„Len hovor, drahá. Vidím, že ťa niečo trápi. Mňa neoklameš, no tak, zdôver sa mi.“ Usmiala sa na ňu tak materinsky, že si Isabella chtiac-nechtiac spomenula na svoju matku, na ženu, ktorá ich tak chladnokrvne opustila.

„Viem, že Edward je iný. On, jeho priatelia, či bratia... vlastne neviem, aký vzťah je medzi nimi, pretože dnes ráno si ich nazvala bratmi, ale to nie je podstatné. Oni, ty, James ste zo sveta, ktorý mi je neznámi a Edward povedal, že je to nebezpečný svet, alebo, že taký kedysi bol. Chcela by som vedieť, aké nebezpečenstvo mu hrozí? Mám totiž taký zvláštny pocit, kdesi hlboko vo vnútri. Bojím sa, že sa mu niečo stane.“

„Moja milá priateľka. Neviem, či ti mám povedať pravdu, pretože ťa môžem vyľakať viac. Edward sám určite nie je v žiadnom ohrození. Má svojich priateľov, ktorí sú mu bratmi, má mňa a podporu i z vyšších kruhov nášho sveta. V nebezpečenstve je iba osoba, ktorá má v opatere jeho srdce. Si to ty drahá. Je mi to ľúto. No, James sa mu chce pomstiť. Chce sa vlastne pomstiť i mne, každému, kto nesie zásluhu na jeho, hmm, neúspechoch. Tak to vníma on. No, my máme na to iný názor.“ Irina sa potom odmlčala, nahla sa k Isabelle a chytila ju za ruku. „Bella, som rozpoltená. Je mi ľúto, že sme ťa namočili do týchto problémov, no zároveň nedokážem svojmu srdcu zakázať radovať sa z toho, že ťa nestratím, že možno... Ach, ale to by som povedala príliš a to by som Edwardovi urobiť nemala. Prepáč, drahá, ale toto by mal byť jeho krok.“

„Tomu rozumiem, neboj sa. Len možno... rada by som vedela, ako je v tom zapletená Renesmee. Aké nebezpečenstvo jej hrozí. A čo mali znamenať tie reči o pravidle nedotknuteľnosti. Bohužiaľ sme s Edwardom nemali čas sa od plesu poriadne porozprávať.“ Keď si Isabella spomenula na najväčší dôvod, prečo tomu tak bolo, znovu sa jej tá zradná červeň nahrnula do líc. Irina sa našťastie iba jemne usmiala a nekomentovala to.

„Isabella, ťažko sa mi to bude vysvetľovať, pretože to súvisí s tým, kto sme. Renesmee je však skutočne vo veľkom nebezpečenstve, nakoľko je pri nej niekto, kto nebude vedieť ovládnuť svoju novú osobnosť. Ach, nie, drahá, prosím nechci odo mňa viac. My urobím všetko pre to, aby ste sa ocitli, ty i malá Nessie, mimo nebezpečenstva a keď bude znovu pokoj, určite ti všetko vysvetlíme. Ver nám, prosím.“

„Ale ja vám verím, len možno by som mala vedieť... ale nie, v poriadku. Verím vám. Verím Edwardovi a to mi na teraz stačí.“

„Isabella si neskutočne statočná. Veľmi si ťa za to vážim. Už keď si ku mne napochodovala prvýkrát, vtedy, keď si ma chcela presvedčiť, aby som financovala vašu školu, som vedela, že sa v tebe skrýva omnoho viac, než videli ostatní. Viac, než si videla ty. Bola si ako rozzúrená levica, ktorá chráni svoje mladé. Alice a Rosalie sú šťastné, že ťa majú. A keď už o nich hovoríme. Pozri, tamto je Emilyn dom.“

Isabella si uvedomila, že má pravdu. Keďže sa blížili k domu od rieky, prichádzali k nemu zozadu a tak prvé, čo videli bola terasa, na ktorej stál Jasper a mával im. Keď prišli bližšie a zosadli z koní, Irina sa i s Jasperom i Emmettom vybrala do záhrady prebrať plán dnešného dňa a keďže Isabella vedela, že im je pri tom zbytočná, pobrala sa do vnútra, aby sa zvítala so sestrami a s Emily.

Návšteva trvala iba pár minút, pretože Isabella, Emily i Alice mali hneď z rána svoje hodiny a tak sa museli poponáhľať, aby nezmeškali začiatok vyučovania. Jasper sa so všetkými rozlúčil, s Alicou obzvlášť dôkladne a vybral sa ich drožkou do Londýna za Edwardom. Emily preto dala zapriahnuť svoj skromnejší kočiar a keď sa Emmett zhostil úlohy kočiša, tri zvyšné dámy sa v dvojmiestnom koči už nejako potlačili. Bella s Irinou ich sprevádzali na svojich koňoch.

Doterajší priebeh dňa nasvedčoval tomu, že prebehne všetko bez problémov. Isabella a jej sestry si odučili svoje predmety, Rosalie dokonca do svojho vyučovania zapojila i Emmetta, ktorý skutočne tancoval tak, ako tá útla blondínka pískala. Hoci, tento krát to bolo podľa toho, ako Rosalie hrala na piane. Ich žiačky boli nadšené. Veď v priebehu niekoľkých dní si mohli zatancovať s grófom Masenom i s vojvodom s Ardenu.

Popoludnie prebiehalo omnoho pomalšie, pretože dievčatá mali len doobedňajšie vyučovanie. Po obede a spoločnom čaji sa mohli venovať voľno časovým aktivitám, a skoro všetky sa vybrali do stajní za Alice. Ich pohnútky boli jednoznačné, pretože tam s ňou bol i Emmett, ktorý ju nechcel nechať vonku osamote. Väčšina ostatných si čítala a škola tak zostala neobvykle tichá.

Navzdory svojmu najlepšiemu presvedčeniu a úsiliu sestier i Iriny sa Isabella nemohla ubrániť myšlienkam na Edwarda a na to, že sa niečo zlé prihodilo, alebo má prihodiť. I preto uvítala návrh Rosalie, aby si vypili čaj s Jane Caruthersovou, ktorá mala na starosti ekonomický chod školy. Bella dúfala, že pri predkladaných číslach príde na iné myšlienky, čo sa i nakoniec stalo. Keď sa k nim pridala i Irina a Emily, príjemné popoludnie sa začalo podobať dňom pred otvorením školy, kedy sa pravidelne stretávali a hovorili o svojich plánoch.

Sotva sa však Isabella upokojila, Irina zrazu vyskočila zo svojho miesta, prebehla k oknu  veľmi znepokojene sa pozerala smerom k lesíku, ktorý tvoril zadnú hranicu ich pozemku. „Isabella, Rose, spomenula som si na jednu záležitosť, ktorú s vami potrebujem prediskutovať. Súkromne. Prosím, môžete so mnou isť do hudobného salónika, teraz by tam nikto nemal byť, však?“ vyhŕkla zrazu a hlas sa jej triasol nervozitou. Keď Isabella i Rosalie kývli hlavou na znak súhlasu, Irina sa otočila na zvyšné prekvapené spoločníčky. „Dámy, ospravedlníte nás?“ A bez toho, aby čakala na ich súhlas, chytila Bellu jednou rukou a Rosalie druhou a obe ťahala von z miestnosti. Namiesto do hudobného salónika však zamierili k schodisku a doslova behom zišli až dole na prízemie do vstupnej haly, kde sa zrazili s Emmettom, ktorý za sebou rovnako vliekol Alice. Tú však okamžite vymenil za Rose, ktorú si stúlil do náručia.

On i Irina sa na seba nervózne pozreli. Prehovoril najskôr Emmett.

„Neverím tomu, že má tú drzosť prísť sem.“

Isabelle bolo ihneď jasné, o kom je reč. „James, je tu James? Kde je? Čo chce?“ zvolala.

„Drahá, určite chce teba, ale nerozumiem tomu, prečo je tu. Musí o nás vedieť rovnako dobre, ako my vieme o ňom. A taktiež si musí byť istý, že teba i tvoje sestry strážime ako oko v hlave.“

„Strážite mňa i moje sestry, ale ostané dievčatá už tak pod dozorom nie sú. Čo keď... preboha, čo keď nás chce vyprovokovať tým, že urobí niečo jednaj z našich žiačok. Ako vtedy na plese, keď si omotal okolo prsta Jessicu.“ Pripomenula im Isabella.

Emmett sa na ňu obdivne pozrel. „Musím povedať, že to je skutočne dobrý úsudok. Myslím, že je to tak. Už teraz nás rozdelil kvôli tomu, že nevieme kde je Nessie, ak by našu pozornosť rozptýlil kvôli ďalšiemu dievčaťu, nech je pre neho akokoľvek bezvýznamné, rozbil by našu jednotu ešte viac. Musíme ho zahnať Irina. Nesmie sa priblížiť ku žiadnej z dievčat.“ Otočil sa na Rosalie. „Láska, prosím, zaveď so svojimi sestrami všetky dievčatá do vnútra. Nech ste všetky pokope. Ja s Irinou pôjdeme von a budeme sa snažiť odohnať Jamesa čo najďalej od pozemkov školy.“

Skôr, ako mohla Rosalie, či jej sestry čokoľvek povedať, on i Irina zmizli. Isabella už vedela, že sú toho schopní, jej sestry však iba prekvapene stáli a svoje oči upierali na miesta, kde pred tým stáli Emmett a Irina. Bella chytila svoje sestry jemne za ruku a vtedy sa, ako prvá, spamätala Alice.

„No, moje sny mi všeličo ukázali a vedela som, že Jasper je iný, no ako veľmi, tak to sa mi stále iba ukazuje. Ale to, čo sme videli, znamená, že i Irina patrí k nim?“ spýtala sa svojej sestry.

„Sestrička, odpoveďou je áno, i keď ani ja stále neviem, kto vlastne sú.“ Odpovedala jej Isabella.

„Nuž, čoskoro sa to dozvieme, keďže Rosalie prijala ponuku vojvodu z Ardenu a súhlasila so sobášom.“ prezradila Alice so smiechom v hlase.

„Rosalie, skutočne? To je nečakane rýchle rozhodnutie, ale ja verím, že si sa rozhodla správne. Že sme sa rozhodli správne. Ostatne, mám pre vás zaujímavé novinky a doteraz som nemala šancu byť s vami osamote. Poďte, zavedieme dievčatá dovnútra. Povieme im, že sa v lese túla svorka divokých psov, preto nesmú byť vonku a pripravíme im náhradný program.“

Alice i Rosalie súhlasili a i keď obe boli veľmi zvedavé na Belline novinky, pomohli zvolať všetky dievčatá do spoločenského sálu, kde im podávali čokoládové sušienky a cheescake s čajom, aby im tak aspoň trošku spríjemnili čas, ktorý musia stráviť vnútri s knihou v ruke.

Keď ich zanechali v starostlivosti Emily, vybrali sa všetky tri sestry k Isabelle do pracovne. Hneď, ako sa usadili, podala im do rúk na preštudovanie dokumenty, ktoré jej včera večer daroval Edward a ktoré si dnes zobrala so sebou. Obe najskôr nechceli veriť, že sú tie listiny pravé i keď na nich svietili pečate a úradné podpisy.

Alice neveriacky vrtela hlavou a Rosalie sa tíško rozplakala. Každá jedna stránka, ktorá im prešla prstami hovorila, že všetko, čo od života chceli, a to mať ho vo vlastných rukách, sa im splnilo. Sú slobodné, zabezpečené a navyše nechutne bohaté ženy s titulom.

Zrazu sa Alice skúmavo pozrela na svoju sestru. „Ale to znamená, že si ho odmietla, že si vyhrala? Ale vaša stávka predsa ešte neskončila, nie je tak?“

„No, ak mám povedať pravdu, tak so sobášom som naopak súhlasila, ale až po tom, čo mi odovzdal tieto dokumenty. On... chcel, aby som sa rozhodovala úplne slobodne a sestričky, ja som sa do neho naozaj zamilovala. Bezhranične. Keď porovnám to pobláznenie, ktoré som zažívala pri Jacobovi, tak sa až smejem. O tom som si myslela, že to je láska? Ach, sestričky...“ Isabelle sa vytratil hlas a oči plné sĺz šťastia viac nevydržali a prepustili svoj vlhký poklad svetu.

Rosalie hneď pribehla k Belle a silno ju objala. „Och, Bella, som taká šťastná, taká spokojná. Viem, čo prežívaš, i keď som sa snažila zatvrdiť si srdce, bolela ma predstava, že ja svoju lásku nikdy nenájdem, že nebudem mať rodinu, veľkú šťastnú rodinu. Stačilo mi päť minút strávených v prítomnosti Emmetta a vedela som, že všetky bariéry, ktoré som si pracne okolo seba vystavala sú zrúcané ako domček z karát.“

Isabella, stále objímajúc Rose sa zasmiala. „Vidíš, tebe to trvalo päť minút a ja som na to potrebovala toľko dní.“

Keď sa obe upokojili a opäť sa usadili na svoje miesta, videli, že Alice je zamyslená a mračí sa. Isabella na ňu prehovorila: „Alice, nad čím dumáš, neboj sa, som si istá, že ty a Jasper ste si súdení a teba stretne rovnaké šťastie ako nás dve.“

„Ach, Bella, nie, nechcem aby ste si mysleli, že vám závidím, to nech vás ani nenapadne. Nič mi nemôže urobiť väčšiu radosť, ako vidieť vás dve šťastné a spokojné, ale keď ja jednoducho... juj, ako ti to mám povedať. Mala som jeden sen, videnie. Bola si v ňom ty a bola si neskutočne šťastná. Bola si v izbe, kde bola jedna stena celá zo skla. Vlastne som nevidela teba, ale som sa pozerala tvojimi očami cez to sklo do nádherného lesa. Zároveň som ťa mohla vidieť v odraze toho obrovského okna. Bola si taká krásna, usmievala si sa, vlasy divoko rozpustené a oblečené si mala nohavice. Počuješ? Skutočne si mala oblečené nohavice. Okolo teba bol nábytok, aký som nikdy nevidela a priamo za tebou bola obrovská posteľ a v nej niekto. Neviem, kto to bol, nevidela som ho, ani som nepočula, čo sa ťa pýtal, ale ty si mu povedala toto: Nie láska, ani dnes si ťa nevezmem. Skús to o ďalších dvadsať rokov. A potom si sa rozosmiala tak nádherne, že som mala pocit, akoby som počula smiať sa nebeské zvončeky.“

Keď Alice stíchla, neozvalo sa nič. Isabella i Rose doslova zadržiavali dych. Obe na ňu prekvapene pozerali. „Ja viem, mohol to byť iba zvláštny sen, lenže to som si myslela i o mojich vidinách mňa a Jaspera a on nakoniec existuje. Navyše, videla som i Jamesa, ale to, že je to on som si uvedomila až keď prehovoril na plese. Táto moja vidina sa totiž odohráva v tmavej miestnosti, je tam vlhko a niekto tam hrozne kričí a zmieta sa v kŕčoch a ja to vidím, či skôr počujem prostredníctvom osoby, ktorú nepoznám. No tá osoba je veľmi drobná a strašne plače. Nič viac neviem. Bojím sa, aby si to nebola ty.“

Isabella zrazu vyskočí zo svojho kresla a začne sa prechádzať hore dole po miestnosti. „Nie, Alice! To musí byť Nessie, Edwardova sestra! James ju niekde drží a vydiera tak Edwarda.“ Povie nakoniec celá rozrušená. „Naozaj nevidíš nič, čo by nám mohlo pomôcť spoznať to miesto?“

Skôr než mohla Alice odpovedať, zaklopal niekto na dvere. Keď následne vstúpila do pracovne slúžka, Isabellu znovu premohol zlý pocit.

„Ospravedlňujem sa, že vás ruším, slečna Swanová, ale slečna Blanchardová by s vami nutne potrebovala hovoriť.“

„Dobre, kde je?“ spýtala sa Isabella.

„V spálni slečny Stenleyovej.“

Isabella sa otočila na svoje sestry a povedala. „Alice, skús, prosím urob preto maximum a skús si spomenúť na niečo, nejaký zvuk, predmet, čokoľvek. Pre nás je dôležité všetko, ver mi. Ja idem zistiť, čo zase Jessica vyparatila.“  

Keď Isabella dorazila do Jessicinej spálne, našla tu Emily, ako lomí rukami.

„Jessica zmizla,“ vyhŕkla Emily, „a ja sa bojím, že sa už nevráti.“

Isabella sa zamračila. Jessica neprišla už ani na poobedňajší čaj, ale to nikoho z nich neznepokojilo, pretože jedna spolužiačka tvrdila, že jej nebolo dobre a že išla do svojej izby.

„Prečo si myslíš, že sa nevráti?“ spýtala sa Isabella.

„Zmizol i jej cestovný kufor a spolu s ním niektoré najlepšie šaty. A rovnako tak zmizla i jej služobná, ktorá na ňu mala dávať pozor. Okrem Lauren Malloryovej ju od dnešného obeda nikto nevidel.“

Isabella sa zamračila. Tieto dve dievčatá zdieľali jednu izbu a Lauren bola tá slečna, ktorá tvrdila, že Jessice nie je dobre a že išla do svojej spálne.

„Zrejme sa budeme musieť so slečnou Malloryovou porozprávať,“ povedala Isabella.

„Myslíš, že mohla utiecť?“ spýtala sa Emily ustarane.

„Dúfam, že nie,“ upokojovala ju Isabella, i keď vedela, že to je jedno z možných riešení zmiznutia.

Zatiaľ čo slúžka išla pre Lauren Malloryovú, Isabella a Emily trpezlivo čakali v dievčenskej spálni. S Jessicou boli vždy len samé problémy, ale keby utiekla, musela mať nápadníka…
Isabella náhle stuhla hrôzou: James Skelleton. Presne ten, ktorého Isabella pristihla, ako s ňou odchádza z tanečnej sály Perryho domu.

Edward a Jasperom ju vtedy od neho odviedli, možno to Jamesa nahnevalo tak, že by ju chcel odviesť i druhý krát. Možno preto tu bol. Ešte šťastie, že trvala na tom, aby do školy dnes išla. Inak by tu nebol Emmett a Irina a teda nikto, kto by Jamesa dokázal spozorovať. Tí dvaja ho teraz zaháňajú niekam preč, takže už treba iba nájsť Jassicu. Isabella dúfala, že jej priateľka bude vedieť niečo o mieste, na ktorom sa mali stretnúť. A vlastne odišla by s ním Sibyla dobrovoľne? Chýbajúce šaty sú dôkazom toho, že áno…

V tom do spálne vošla slúžka i s Lauren. Slečna Malloryová bolo nevýrazná dievča s plachým pohľadom, a keď sa za ňou zavreli dvere, ihneď ju prezradil previnilý výraz.

Isabella nemienila márniť čas. „Lauren, musíme vedieť, kedy Sibyla odišla.“ Dievča sklonilo hlavu a zamumlala niečo nezrozumiteľného.

„Zaprisahala ťa, aby si mlčala, že je to tak?“ Isabella začala strácať trpezlivosť.

„Áno, slečna Swanová… Sľúbila som jej, že nikomu nepoviem, že odišla. Jessica prisahala, že pokiaľ čokoľvek prezradím, vyreže mi jazyk.“

Isabella sa pomaly nadýchla. „Nedovolíme, aby ti ublížila, Lauren. Prosím, musíme vedieť, čo sa stalo. Môže byť v nebezpeční.“

Chvíľu trvalo, než dievča odpovedala. „Ale Jessica nie je v žiadnom nebezpeční, slečna Swanová. Síce mi nechcela povedať nič o tom, kam ide a za kým, ale zabudla si na posteli list, v ktorom je všetko napísané. Je na ceste do Gretna Greenu. Nech sa páči, tu máte ten dopis. Môžete povedať, že ste ho našli vy a ja som o ňom nevedela?“

Emily sa pozrela na Isabellu. Sibyla mala utiecť alebo uteká do Škótska. Pre obe to bola prekvapivá informácia. Isabella vytrhla Lauren z rúk poskladané papiere, ktorá mladá slečna vytiahla z vrecka šiat a ešte pred tým, než sa do nich začítala, opýtala sa: „Odišla s grófom Skelletonom?“

Lauren údivom otvorila ústa. „Nie, to nie. Ten list je od pána Royca Kinga II.

Teraz ostala v šoku Isabella. Hneď sa začítala do listu a zistila, že skutočne je to tak, ako povedala Lauren. List bol od toho špinavca Royca a on v ňom nabáda to hlúpe dievča na útek. Isabella vedela, čo si má myslieť o jeho sladkých rečiach, ktorými ju ohlupoval, no Jessica mu evidentne naletela.

„Emily toto je katastrofa. Musíme okamžite zakročiť. Ty, Lauren, nám ešte povedz kedy presne odišla?“

„Hneď po vyučovaní…, chcela aby som ju ospravedlnila z čaju. To preto som povedala, že jej nie je dobre.“

„Čo ste urobili s jej služobnou?“ spýtala sa Emily. „Pochybujem, že by Martha všetkému len tak mlčky prizerala.“

Lauren znovu zahanbene sklonila hlavu. „Jessica vedela, že by Martha nezostala ticho, preto jej ráno naliala do jablčného džúsu uspávadlo. Neviem s kadiaľ ho mala, ale zabralo skoro okamžite. Pomohla som jej ju schovať v miestnosti pre upratovačky. Mala by sa prebrať až niekedy podvečerom, ako mi povedala. Sibyla vlastne dúfala, že sa na jej zmiznutie príde až večer pri modlitbe v kaplnke.“

„Ale hlavná komorná začala Marthu hľadať, a keď sa zistilo, že zmizla, zistilo sa i to, že v spálni chýba Jessica i jej šaty.“ dokončila Emily

Lauren sa podívala na Isabellu. „Je mi ľúto, že som klamala, slečna Swanová.“
Isabella si radšej hryzla do jazyka, aby dievča neodbila rozhnevanou poznámkou a otočila sa k Emily.

„Toto nás zničí,“ zamumlala Bellina priateľka „Pán Stenley bude úplne rozzúrený…“

Isabella však nechcela hovoriť o záležitostiach školy pred jednou zo žiačok. „Lauren, teraz sa vráť do jedálne a ak nechceš, aby si z toho mala problém i ty, nikomu nehovor ani slovo.“

„Budem mlčať ako hrob, sľubujem.“ Po týchto slovách vyšla na chodbu a zavrela za sebou dvere.

Isabella sa ustarane pozrela na svoju priateľku. Pokiaľ jednej z ich najbohatších žiačok dovolí, aby utiekla s lovcom vena a tajne sa za neho vydala, žiadny z rodičov im už nebude dôverovať natoľko, aby im zveril svoju dcéru.

Ešte horšie je však to, že Jessice hrozí niečo omnoho nebezpečnejšieho, než zničená povesť. Pretože utiekla sama, bez gardedámy, ktorá by jej mala slúžiť ako ochrana, hrozí jej zneuctenie, a to si rozhodne nezaslúži. V stávke je jej budúcnosť. Royce rozhodne nie je ten typ muža, ktorý by mohol niekoho milovať, pretože ten miluje len sám seba.

„Musíme ich zastaviť,“ povedala náhle.

„Ale ako?“ spýtala sa Emily.

„Okamžite sa za ňou vydám,“ odpovedala Isabella. „Má síce dvojhodinový náskok, ale v liste je napísané, že sa majú stretnúť o piatej na stanici St. Margarets v Richmonde. Odišla okolo jednej. Dostavníkom to trvá tri hodiny. Ak si vezmem Vločku i Inferna a budem sa na nich striedať, mohla by som to stihnúť včas. Sú omnoho rýchlejší než dostavník, ktorý Jessica mala použiť, ako jej to Royce radí v liste. Myslím, že by som okolo pol piatej mohla byť v Richmonde.“

„Ja neviem, Isabella, bojím sa, že to nie je dobrý nápad. Rozhodne by si sa tam nemala vybrať sama. Počkaj až sa vráti Emmett, či Edward. Určite ti radi pomôžu. Čo keď budeš potrebovať pomoc?“ obávala sa Emily.

Isabella prikývla. „Ani mne sa táto situácia nepozdáva. Lenže Edward odišiel do Londýna a vráti sa až podvečer a s ním i Jasper. Ale, ako mi bolo povedané, jediné nebezpečie, ktoré mi hrozí je od Jamesa a o toho sa teraz stará Emmett.“

„Aha, tak to boli tie divoké psy?“ spýtala sa Emily.

„Áno, objavil sa tu na pozemku školy ale Emmett s Irinou sa postarali o to, aby tomu tak dlho nebolo. Pozri sa, toto je najideálnejšia možnosť, akú môžem dostať. James je zamestnaný a nebude vedieť, že som odišla a už vôbec nie kam. Prosím, vysvetli čo sa stalo mojím sestrám. Oni sa už postarajú o to, aby sa o tom dozvedeli i ostatní

Emily sa ešte raz pozrela na svoju priateľku. „Nechcela by si predsa len radšej počkať, až sa vráti Jeho lordstvo?“

Samozrejme že by radšej počkala na Edwarda, ale nemala čas. „Musím odísť čo najskôr a čo najnenápadnejšie, Emily. Pokiaľ sa poponáhľam, snáď sa mi podarí priviesť Jessicu späť skôr, než si toho niekto všimne.“

„Možno by som mala ísť s tebou,“ navrhla Emily.

„Bude lepšie, keď pôjdem sama,“ odvetila Isabella. „Keď odídem sama, nikomu to nebude podozrivé, ale keď by sme chýbali obe, niekto by sa mohol dovtípiť, čo sa stalo. A ak by sa i prišlo na to, že Jessica chýba, môžeme povedať, že je chorá a že som ju vzala do Londýna, aby ju prezrel lekár lady Freemantlovej.“

„To znie vierohodne,“ povedala nakoniec Emily, i keď sa stále tvárila nespokojne. „Teraz už len aby si našla Jessicu a obe ste sa v poriadku vrátili.“

„To sa neboj, však ja ju nájdem,“ povedala Isabella rozhodne. Nemala v úmysle nechať tu malú rozmaznanú hlupaňu, aby zničila seba i jej školu. „Privediem ju späť, i keby som ju mala celú cestu vláčiť za vlasy.“

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

12)  monikola (17.01.2012 16:30)

Bajíčku, bouře, presne tak, bouře přijde a inak si znovu čítala správne medzi riadkami a všimla si si taký malý detail, ktorý som tam naschval strčila hodná holka, šikovná

11)  Bye (17.01.2012 15:59)

Ach Bože! Cesta do pekel je dlážděná dobrými úmysly! Isabella určitě vběhne Jamesovi přímo do chřtánu a Alicina vize z vlhkého sklepení se splní
A pak tu máme ještě vizi z budoucnosti Takže budou spolu, Bella bude upírka ale copak? Jak, že si ho nevezme ani za dalších devadesát let? To má být nějaký způsob, jak si udržet erotické napětí ve věčném vztahu?
A co Rose, chudák, už se vidí s velkou rodinou... ale myslí tím děti, že? No, procitnutí asi nebude úplně příjemné...
Uf, takže bouře, říkáš? No, tak jo.

9)  Twilly (17.01.2012 08:47)

No a práve preto nehádam

8)  monikola (17.01.2012 08:36)

Mušíček, tvoja živo opísaná predstava, ako by si najradšej privliekla Jessicu naspäť ma veru pobavila a teraz kto je blbý...Jess alebo Bella? a perex? nuž nebudem vám predsa klamať
Bosíííí prďka???? na prďce? to je aké úžasné slovo
ajka, pokúsim sa nechať tvoje hormóny na pokoji, lebo viem ako to býva... nespokojná mamina, nespokojné bábo a to nechcem...ale, neviem či sa mi to podarí
Twillčulo a možnože si vedľa iba ako je tá borovica

7)  eMuska (16.01.2012 22:01)

jo! za koňom a po zemi a na nej lodný kufor! ona je neuveriteľne blbááááááá inak strašne povzbudzujúci perex, fakt...

6)  Bosorka (16.01.2012 20:29)

Ukázka daleké budoucnosti?
Nc svatba?
Sakra, zůstaň trčet doma na prďce, Bello!!!!

4)  Twilly (16.01.2012 19:19)

potvora, dobre vieš, že ja nerada hádam dopredu... rozhodne očakávam, že to, čo sa práve stalo, je len šikovný spôsob, ako odlákať Bellu od svojich strážcov. Nepochybujem, že James nejakým fyzickým spôsobom ublíži Belle a príde k prvému rozhodovaniu - premeniť či nepremeniť Dosť možné, že ju nepremení sám Edward, to by som celkom tipovala, pretože to vidím na obchod (vo svetle flash"forwardu" ) - ty ma uhryzneš a ja sa za teba vydám! (takže, hmmmm možno Carlouš? ).... no a teraz som určite veľa jak tá jedľa a máš to mať

3)  monikola (16.01.2012 19:10)

flashforward??? dobrý názov, fakt dobrý a čo si myslíš? čo sa stane najbližšie..teraz som strašne zvedavá na vaše názory, najmä preto, že už to mám napísané a nemôžete to zmeniť

2)  Twilly (16.01.2012 18:51)

No teda, Moni, rýchly flashback (skôr flashforward ) do budúcnosti??? Interesantné! ... uáááááááá tešíííííím

1