23.12.2011 [11:15], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 11×, zobrazeno 2464×

Takže kapitolkou číslo 20. vám všetkým chcem popriať šťastné a veselé Vianoce, bohatého Ježiška, množstvo skvelých koláčov, vaječného likéru, vianočného punču či vareného vínka a hlavne pohodu, klídek, tabáček...

Na najbližšie dni sa pravdepodobne odmlčím ;)

Nasledujúce doobedie Isabella robila čo mohla, aby bola so všetkým čo najskôr hotová a mohla sa pripraviť na dôležitú udalosť. Spolu s Edwardom sa večer zastavia u Emily a vyzdvihnú Rosalie, Alice i Emily na ples.

Pretože Edward najal komornú, aby Isabelle pomohla s prípravami, bola okúpaná, oblečená i učesaná skôr, než predpokladala. Keď sa pozorovala vo veľkom zrkadle, bola so sebou celkom spokojná.

Reakcia jej novej komornej bola vášnivejšie. „Ach, slečna, ste nádherná!“

Šaty boli vskutku jedinečné. Zlatými niťami vyšívaný smaragdový hodváb skvelo ladil k farbe jej hnedých očí, zatiaľ čo drobné riasené rukávy a hlboký výstrih odhaľovali hladkosť jej pokožky. Práve sa chystala zísť dole, keď ju Edward prekvapil tým, že za ňou poslal svojho sluhu s malou zamatovou škatuľkou, v ktorej sa skrýval prekrásny smaragdový náhrdelník a náušnice. Isabella váhala, či by mala tak drahý dar prijať, i keď vedela, že medzi poručníkom a jeho chovankou na tom nie je nič nevhodné. A keď sa komorná nad šperkmi doslova rozplývala, dovolila si ich vyskúšať a sama bola prekvapená, ako sa k šatám skvelo hodia.

Zdalo sa, že i Edwarda nové šaty a šperky okúzlili, pretože keď zišla dole, dlhú chvíľu len mlčal a ohromene na ňu pozeral. Potom sa usmial a povedal: „Dnes si skutočne prekrásna.“

„Nemal si toľko míňať,“ namietla Isabella, aby skryla radosť z jeho lichôtky.

„Samozrejme, že som mal. Bolo mi veľkým potešením.“

Keď Edward ju odprevádzal ku koču, uvedomila si, že taktiež on vo večerných šatách a bielej košeli vypadá neodolateľne. Cestou k Emilynmu domu sa z neho znovu snažila dostať nemá gentlemanov, ktorí majú jej sestry sprevádzať na plese. Nechcel jej to prezradiť, ale vždy jej povedal, že sa nemá báť, že o ne bude dokonalo postarané. Isabella sa bála, že jej sestry len tak hocikoho vo svojej blízkosti neznesú a ak to budú nejaký londýnskych namyslenci, tak ich doslova roztrhajú v zuboch. Alice určite a Rosalie, hoci je na povrchu pokojná a umiernená, si s niečím takým poradí tiež. A ona si tak želá, aby sa dnes správali ako dámy. Ďalšie škandály by už ony i škola niesli ťažko.

Jej sestry a priateľka ich už netrpezlivo vyzerali. Keďže tu ešte neboli gentlemani, ktorí mali sprevádzať Isabelline sestry, usadili sa všetci v malom salóniku pri šálke čaju. Emily priamo žiarila a dnešný večer videla veľmi optimisticky. Hoci nemala žiadny majetok, vďaky svojmu pôvodu bola vždy pozývaná na všetky plesy a spoločenské udalosti, takže to pre ňu nebolo nič nové, bola však rada, že tento krát sa zúčastnia i jej priateľky.

Rosalie, ktorá vo svojich nových večerných šatách vypadala kúzelne, budila dojem chladnej rezervovanosti a vyrovnanosti, i keď Isabella dobre vedela, že je nervózna a že dúfa, že dnešný večer rozhodne kladne o jej osude. Rosalie z nich troch najviac stála o to, aby znovu získala odopierané postavenie, pretože sa celkom nedokázala zmieriť s myšlienkou, že nikdy nebude mať manžela ani deti. Potom, čo odmietla niekoľko ponúk na sobáš od tých najväčších darebákov a podvodníkov, prijala ochranu a podporu ich poručníka omnoho ochotnejšie, než jej sestry.

Isabella vedela, že i Alice v skutočnosti túži po partnerstve, no sníva o tom, že jej muž ju bude chápať ako rovnocennú bytosť a nebude ju nijako obmedzovať. I ona sa bojí najmä zblíženia s nejakým falošným panákom z urodzených kruhov. A tak i najmladšia zo sestier tušila, ako je pre ne dnešný večer dôležitý a ako môže ovplyvniť ich budúcnosť. Vďakabohu nesúhlasila len s tým, že ples navštívi, ale sľúbila, že bude okúzľujúca a milá.

„Sľúbila si, že sa dnes večer nebudeš chovať ako uličnica, pamätáš sa, Alice?“ pripomenula Isabella svojej sestre hneď, ako vystúpila z koča.

Alice sa zatvárila naoko urazene. „Pamätám. Nemusíš sa báť, Bella. Keby som chcela dnešný večer pokaziť, určíte by som nevytrpela všetky tie hodiny na skúškach šiat.“

Isabella i Rosalie sa naraz rozosmiali.

„Čo je vám tu na smiech?“ čertila sa Alice.

„Ty, milá moja. Hovoriť o trpení pri skúškach šiat môžu skôr naši krajčíri. Pamätáš, boli sme na tých skúškach s tebou a tvoje komandovanie nemalo konca kraja. Vlastne si im nedala šancu na vlastný názor a všetko šili podľa tvojho želania. Miestami som ich naozaj ľutovala.“ povedala Rosalie stále ešte zo smiechom na perách.

„No, ale výsledok je perfektný. Nie, je tak?“ Na dôkaz svojich slov sa Alice vo svojich nových šatách niekoľkokrát otočila a usmiala sa. „Vypadáme elegantne, že?“

Isabella sa musela usmiať. Alice si skutočne vydupala nádherný plesový model, ktorý jej neuveriteľne sedel, no ani tie najvyberanejšie šaty nedokázali zakryť tú úžasnú energiu, živosť i čertovstvo, ktoré sa jej odrážalo v očiach. A jej rebelský krátky účes, hoci elegantne upravený, to len potvrdzoval.

„Vypadáte skvostne, všetky tri.“ Povedala Bella nakoniec.

„Ó, moja drahá, ale i ty vyzeráš úžasne. Som rada, že si sa dala presvedčiť na tú smaragdovú farbu. Moderná bude až na budúci rok a to i vďaka tebe. Musím uznať, že i šperky sú zvolené vynikajúco.“ Povedala Alice a uškrnula sa smerom k Edwardovi. „Musím uznať, Lord Masen, šperky vyberať viete.“

„Prosím, volajte ma Edward. Rád by som sa považoval za vášho priateľa, nie za vášho poručníka. Verte mi, v tom som sa už poučil.“ Reagoval Edward pohotovo na šancu, ktorú mu Alice pochvalou šperkov, ktoré Belle daroval, ponúkla.

„V poriadku, Edward. Koniec koncov medzi nami nie je až taká veková priepasť, tak bude príjemné, ak budem Alice a nie slečna Swanová. Myslím, že Rosalie so mnou bude súhlasiť, však, drahá?“

„Iste, myslím, že formality môžeme pokojne odsunúť stranou. Čo by ma však zaujímalo, Edward, je to, akými partnermi nás ohúrite. Isabella nám nechcela nič prezradiť“ odpovedala Rosalie.

„Pravdou je, že nemohla, nie, že nechcela. Držal som to totiž v tajnosti i pred ňou.“ povedal Edward s úsmevom.

„Fíha, toľko tajností. To môže znamenať iba jedno. Buď je ten výber tak hrozný, že sa bojíte, že zdupkáme skôr, ako ples začne, alebo si myslíte pravý opak, Edward. Tak, kedy nám prezradíte to prekvapenie?“ ujala sa oprát konverzácie znovu Alice.

„Niečo mi hovorí, že vás, Alice, prekvapí, len máločo.“ Odpovedal Edward s úsmevom od ucha k uchu.

„To máte pravdu. Častým radcom v mojom živote je moja intuícii. Zatiaľ ma sklamala málokedy. Ale priznávam, že v otázke výberu nášho sprievodu som zatiaľ bezradná.“ Odpovedala Alice s rovnakým zubatým úsmevom.

Isabella bola prekvapená, že si túto slovnú prestrelku užíva. Vlastne bola prekvapená, že si ju evidentne užíval i Alice. Dlho nevidela svoju sestru takú uvoľnenú. Dúfala, že to je dobré znamenie a nie iba ticho pred búrkou.

Ale jedno bolo isté. Edward a Alice si akýmsi zvláštnym spôsobom rozumeli. Kto by ich nepoznal tak dobre ako Bella, nevšimol by si, že medzi hašterením je v skutočnosti vložených veľa sympatií.

Rosalie naopak stála ticho vedľa nich. Jej sestry sa zachovali úplne inak, než očakávala. Tá spoločenskejšia a rozradostenejšia bola Alice. Utiahnutosť a zreteľná nervozita, ktoré badala u Rosalie, jej dali jasne vedieť, že ich spoločenský status ju trápil viac, než s myslela. Rosalie zrejme vkladala do dnešného večera oveľa viac, než Alice, či ona.

Skôr než sa mohla ďalej zamýšľať nad reakciami svojich sestier, Isabella začula prichádzajúci koč.

„Dámy, moje tajomstvo bude čoskoro odhalené.“ Reagoval na túto skutočnosť Edward.

Všetky ženy ako na povel vstali a vybrali sa rovno k dverám. Tesne pred nimi sa zastavili, pozreli sa na seba a nahlas sa rozosmiali.

„Vidíte, čo ste spôsobili, Edward. Všetky sme také nedočkavé, že sa hrnieme zhostiť úlohy majordóma a uviesť si hostí samé.“ Usmiala sa na neho Isabella, aby tak žartom zakryla ich zbrklé správanie.

„To vôbec nevadí, dámy.“ odpovedal Edward a sám sa vybral ku dverám, ktoré následne otvoril za evidentného nesúhlasu Emilynho komorníka. „Rád by som vám predstavil mojich priateľov Jaspera  a Emmetta, inak známych ako markíz z Claybournu a vojvoda z Ardenu, ale oni si na formality taktiež nepotrpia, však?“ posledné slovo už venoval dvom mužom stojacich pred dverami.

Isabella si ich matne pamätala z jej prvého stretnutia s Edwardom. Veľmi dobre ich však poznala z Edwardovho rozprávania. Pravdupovediac predpokladala, že Edward zavolá práve ich. Nebola si istá, či je to dobrý nápad. Ich renomé predsa len nebolo bez poškvrny, no to isté si ale zo začiatku myslela i o Edwardovi. A hoci svoj názor nezmenila, nemohla uprieť fakt, že napriek tomu ho považuje za gentlemana a čestného muža. Dúfala, že jeho priatelia budú rovnakí.

Už, už sa chystala prehovoriť a privítať sa s nimi, keď sa zrazu ozvala Alice a neznela zrovna pokojne.

„Ty?!? To nemôže byť pravda! Ty predsa neexistuješ! Nemôžeš!“ zvolala a pomaly, akoby v mrákotách pristúpila k Jasperovi. Prezrela si ho od hlavy až po päty, dôkladne, skúmavo a keď sa jej pohľad znovu vrátil k jeho tvári, zdvihla ruku a dotkla sa jeho líca. Pri tom dotyku sa obaja striasli, akoby nimi prešiel blesk. Alice ruku stiahla späť, no nechala ju pred sebou a pozerala sa striedavo na ňu a na Jaspera, na ruku a na neho a vyzerala, že nemôže uveriť tomu, čo vidí. Zrazu vzlykla, pritiahla si obe dlane k ústam, oči sa jej rozšírili úžasom, otočila sa a utiekla preč, rovno ku schodom a potom nimi hore k izbám, kde sa im stratila z dohľadu.

Všetci stáli, mlčali a tvárili sa nechápavo. Všetci až na Jaspera a Edwarda. Ten prvý vyzeral, že sa v ňou striedajú snáď všetky emócie, aké človek dokáže mať. Ten druhý sa zase tváril absolútne prekvapene, neveriaco a pobavene zároveň. Otočil sa a rozbehol sa smerom ku schodom. Na ich úpätí sa zarazil a znovu sa otočil ku zvyšku spoločnosti, ktorá na chodbe stála ako soľné stĺpy.

„Ja..., neviem vám povedať prečo, ale potrebujem sa porozprávať s Alice a potrebujem, aby so mnou išiel i Jasper. Prosím vás, Emily, môžete nás odprevadiť do Alicinej izby, nechcem byť tak netaktný, že sa tam vyberiem bez vášho súhlasu, ale verte mi, je to potrebné.

„Samozrejme, Edward, poďte.“ Povedala Emily, ktorá pochopila, že ide o vážnu situáciu. Isabella to tiež chápala a preto sa k nim pridala. Keď kráčala hore schodmi, uvedomila si, že dole zostali už iba Emmett a Rosalie. Dúfala, že sestra zachová rozvahu a uvedie ho ďalej.

Isabella ostatných dohonila v momente, keď chcel Edward otvoriť dvere. „Edward, nie. Prosím, nechaj ma ísť za ňou prvú. Poznám ju najlepšie a myslím... myslím, že viem, čo sa stalo.“

Edward sa na ňu hĺbavo pozrel. Ako by teraz potreboval, aby jej videl do hlavy rovnako, ako videl pred pár minútami jej sestre. Takto môže len odhadovať, čo presne si Isabella myslí, že sa stalo. Vie, že má Alice určité schopnosti a vidí čriepky budúcnosti? Vie, že práve spoznala v Jasperovi muža, ktorý má byť jej životným partnerom, jej láskou? Vie, že Alice má vidiny samej seba ako... ako upírky, len to ešte nevie takto pomenovať? Koľko toho prezradilo to malé žieňa, ktoré jeho i Jaspera pred chvíľou totálne vyviedlo z miery. Nevedel nič, no uznal, že predsa len najlepšie bude, ak za ňou najskôr pôjde ona. Preto ustúpil od dverí a nechal Isabellu vojsť dnu.

Hneď ako sa za ňou zavreli dvere, otočil sa na Jaspera, ktorý tam stál a pozeral do neznáma. Okrajovo vnímal Emily, ktorá sa ospravedlnila so slovami, že ich nechá tam a pôjde sa venovať ostatným hosťom. Edwardovu pozornosť, teraz zamestnával jeho brat, snažiaci sa vysomáriť z pocitov, ktoré cítil zo strany Alice, no najmä so svojich vlastných. Prvý krát sa v nich nevyznal. Skôr, než mu mohol čokoľvek povedať, ozval sa on sám.

„Ona... Ja... My...? To... to bolo také intenzívne. Ako je to možné?“ vykoktal so seba to, čo mu dávno Edward videl v hlave.

„No, ja tu nie som odborník na emócie. Ja by som ti iba opakoval to, čo si sám cítil. Braček, som prekvapený rovnako, ako si bol prekvapený ty zo mňa a som rovnako šťastný. To, že ničomu nerozumiem, odložíme stranou.“

„Ale, ona akoby vedela, že ja a ona... že to bude také... také silné.“

Edward sa na brata dlhšie pozeral, než odpovedal. „Ona má určitú schopnosť vidieť veci. No mnohé výjavy považovala iba za svoju fantáziu, za sny a keď uvidela teba, pochopila, že niektoré jej sny môžu byť skutočné. Myslím, že keby som ti povedal viac, bude to narušenie jej... vášho súkromia. Toto je už na vás. Isabella o chvíľu príde. Alice sa upokojila a chce sa s tebou stretnúť.“

Hneď, ako to povedal, otvorili sa dvere a Isabella vyšla z izby. Pozrela sa najskôr na Edwarda a jej pohľad mu dal jasne najavo, že ho čaká výsluch. Potom prešla očami k Jasperovi. Ten jej pohľad statočne opätoval.

Edward musel uznať, že to bolo obdivuhodné. Bol totiž spaľujúci, čo potvrdili i následne jej slová: „Neviem presne, čo sa tu deje, ale verím v úsudok svojej sestry, no ak sa jej stane čokoľvek zlé, budeš pykať! Teraz choď za ňou, chce ťa vidieť.“ povedala a odstúpila od dverí.

Edward sa už dlho necítil tak neisto. Sekundy, ktoré ubehli počas toho ako Jasper vstúpil dnu a a zavrel za sebou dvere mu pripadali ako hodiny.

Netešil sa na nadchádzajúci rozhovor. Vedel, že bude musieť klamať a on už klamať nechcel. Túžil Isabelle povedať všetko o sebe, všetko o svojej láske k nej a rovnako i všetko o tom, že nie je človek. Ale vedel, že na to nie je pripravená. Musí ju najskôr získať ako muž, až potom o ňu môže bojovať upír.

„Čo vieš o mojej sestre? Ako... ako si vedel, že ona... že vie... Bože, nikto, nikto sa to nemal dozvedieť. Otec sa postaral... my sme nemohli... ach... ako si to zistil?“ nedokázala zo seba dostať súvislú vetu. Na čele sa jej vytvorila milá vráska, ktorá ale teraz nesmela Edwarda rozptyľovať.

„Isabella... Bella, počúvaj ma, pozri sa na mňa.“ Musel ju chytiť za ramená a otočiť k sebe, pretože sa práve vo chvíli, keď začal rozprávať, rozhodla kráčať sem a tam naprieč chodbou. Keď mu konečne venovala pozornosť, pokračoval: „Niečo viem, niečo som pochopil. Ale neviem všetko. Z toho, čo si sa mi tu snažila povedať, som veľa nerozumel. Čo sa nikto nemal dozvedieť? To, že Alice má... vie... Bože ani neviem ako to mám nazvať!“

„Vidí.“ zašepkala Isabella. „Ona vidí. V poslednom čase sa tomu bráni, ale keď bola malá, boli jej vidiny nekontrolovateľné a veľmi časté. Videla, ako zomrie naša stará mama, videla..., videla všeličo, i to, že naša mama utečie a to otca najviac rozzúrilo. Alice si vyčíta, že kvôli tomu začal mamu podvádzať, aby sa jej tak pomstil za niečo, čo ešte neurobila. Ale najhoršie bolo, že náš otec sa tej jej schopnosti bál. On to nenávidel a často ju za to trestal. Dá sa povedať, že to z nej vytĺkol. Bil i nás, my... museli sme prisahať, že to nikomu nepovieme a ani sme to neurobili. Ako si sa to mohol dozvedieť ty? Ako, Edward, ako?

Edward až teraz pochopil hĺbku tragédie, ktorá túto rodinu postihla. Alice. Úžasné dieťa obdarené neuveriteľným darom, schopnosťou vidieť budúcnosť bola úplne nepochopená, trestaná za to, za čo nemohla a s ňou trpeli i ostatné sestry. Už naplno chápal ich potrebu byť samostatné, byť nezávislé na nikom.

„Edward, povedz mi pravdu, prosím.“ Vytrhol ju zo zamyslenia jej tichý hlások. Oči stále upierala do jeho a on v nich videl toľko odvahy a taký strach zároveň. Pochopil, že jej nedokáže klamať. Nemôže to urobiť. Dúfal, že čiastočná pravda jej bude stačiť.

„Isabella. Tvoja sestra má dar. Vidí budúcnosť, aspoň teda určité útržky budúcnosti. To už nemôžeš poprieť.“ Keď jemným pokývaním s ním súhlasila, pokračoval: „Ona nie je jediná, ktorá dokáže to, čo iný nedokážu. Napríklad i ty vieš niečo, čo nikto iný.“

„Ja?“ ozvalo sa z jej úst nechápavo.

„Áno, ty. Vieš blokovať moju schopnosť. Schopnosť čítať v ľuďoch. Ja... počujem myšlienky. Viem čítať mysle.“ Keď videl šok, ktorý sa jej prehnal tvárou, zľakol sa. Bože, určite odo mňa teraz s krikom utečie. Stratí ju, Bože on ju stratí. Nikdy sa necítil tak zraniteľný. Ako by jej mohol povedať, že je upír?

Isabella chcela od neho o krok ustúpiť a až teraz si uvedomila, že ju stále drží za ramená. Panebože, ja som to vedela. Ja som to tušila a mala som pravdu. Jednoducho spôsob, akým s ľuďmi komunikoval bol až príliš unikátny, príliš dokonalý, neomylný, hovorila si. Chcela utiecť, bála sa ho, chcela...

Ó, Bože, Isabella, správaš sa ako tvoj otec! Okríkla sa zrazu. I Alice je iná a nie je preto o nič horšia ako ktokoľvek iný. Ona nemôže za to aká je, a pravdepodobne, ani Edward. Bolo to zvláštne, strašidelné, ale len preto, že to bolo pre ňu nové.

Keď Edward cítil, ako sa pokúsila oslobodiť z jeho zovretia, pukalo mu srdce. A je to tu. Utečie. Odoženie ho od seba, ale čo sa čudoval. Nie je človek, je... netvor. Krv sajúca príšera. Vedel, že neuteká kvôli tomu, že je upír, ale i strach z jeho schopnosti bolel, pretože ten dar získal v deň jeho premeny, takže je to vlastne to isté. Pustil ju, nechcel jej ublížiť, keď sa bude snažiť od neho dostať preč. Ustúpil a naposledy sa na ňu pozrel.

Isabella cítila ako ju jeho ruky pustili. Ich pohľady sa stretli a ona v jeho očiach videla všetok ten strach a bolesť, ktoré vídavala i u Alice. Ach, to nesmie dopustiť. Nechcela mu ublížiť. Už vedela, že v tomto arogantnom egoistickom mužovi je mnoho dobra a ona neznesie vidieť toľko žiaľu v jeho očiach. Pristúpila k nemu a objala ho.

„Edward, odpusť mi. Len ma to prekvapilo. Ale ja ťa neodsudzujem, nie za niečo také. Ako by som mohla, keď moja sestra je taká, aká je. Ako by som mohla po tom všetkom, čo pre nás robíš. Ako by som mohla po tom, čo... čo sme spolu zažili.“ Pri poslednej vete sa začervenala, ale prekonala svoju hanblivosť, stúpla si na špičky a oprela svoje pery o jeho.

Ach, ako jej tie pery chýbali.

Ach, ako mu jej pery chýbali.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

10)  Bosorka (23.12.2011 19:36)

Hezkýýýý, Moni, moc se mi to líbilo. Tak líbačky se jim zachtělo, zpustlíkům!

9)  matysekmj (23.12.2011 18:33)

Jojo ten siovesrovskej by tam mohl zůstat*fworks* je velice výstižný

8)  monikola (23.12.2011 17:58)

Ajka ja chcem taktiež----už len čakám, kým sa mi chlap konečne vráti s roboty aby som i ja spomínala na to ako mi tie pery chýbali a mám i imelo
matysekmi jojo iskrilo to iskrilo...sama rozmýšľam že adminkám dám návrh aby nám tu silvestrovskú animáciu nechali a ďakujem

7)  matysekmj (23.12.2011 17:23)

jůůů střet Alice a Jaspera to bylo tááák*fworks*
A ten konec

5)  monikola (23.12.2011 13:24)

som strašne rada, že sa ti to páčilo a som hrozne zvedavá ako sa vám bude páčiť pokračovanie...za chvíľu na scénu vstúpi i špatňák

4)  Twilly (23.12.2011 13:11)

Moni, tak táto čerešnička bola nádherná. Prekrásny stret Alice a Jaspera. Všetko po starom a pritom v novnom šate... tlieskam a vrním spokojnosťou *fworks* *xmas*

2)  monikola (23.12.2011 12:25)

kujém táto kapča sa mi písala neuveriteľne ľahko, pamätám si ako mi to presne zapadlo do seba...najmä to, že Emmett ostal sám s Rosalie... a čo sa udialo medzi nimi? nepoviem...aspoň zatiaľ

1)  eMuska (23.12.2011 12:20)

uá, to bolo úplne mňamkové! ja sa tak tešííím!

1