30.11.2011 [14:45], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 12×, zobrazeno 2535×

Kapitola číslo 12. prináša už dávnejšie spomínaneného nezbedníka prstíka :) Táto kapitolka sa mi veľmi páčila i v pôvodnej knihe a s našou dvojicou je hádam ešte lepšia... Veď posúdte... :)

a teda +15

Isabella zašla za paní Simpkinovou, aby s ňou prebrala nové nápady ohľadne rekonštrukcie domu. Než však začali, požiadala ju o teplý kúpeľ, takže keď o hodinu neskôr vošla do šatne, ktorú zdieľala spoločne s Rosali, čakala tam na ňu medená vaňa až po okraj naplnená príjemné teplou vodou.

Isabella sa vyzliekla a so slastným povzdychom sa ponorila do vody. Už si ani nepamätá, kedy naposledy jej bolo takto príjemne. Zatiaľ čo si umývala vlasy, voda ochladla, a tak vstala a osušila sa. Potom sa zabalila do mäkkej osušky a čakala, až jej oschnú vlasy. Keď vyšla zo šatne, údivom stuhla. Niekto celú jej posteľ pokryl červenými plátkami ruží.

Edward, napadlo jej okamžite. Musel byť v jej spálni, zatiaľ čo sa kúpala.

Takže toto je nový spôsob, ako ju obmäkčiť, usmiala sa. Keď sa vrátili z prechádzky domov, vo vstupnej hale už po kvetinách nebolo ani pamiatky, ale celkom zjavne si nejaké schoval.

Musela uznať, že je vskutku nápaditý, ale… mohol ho niekto vidieť. Ich spálne ležali na opačných stranách domu a on tu teda nemal čo robiť. Vykukla z dverí a rozhliadla sa po chodbe. Nikde nikoho nevidela.

Isabella sa zamračila a v duchu si povedala, že sa s ním bude musieť porozprávať. Keď sa obliekla a zišla dole, našla Edwarda v prijímacom salóne.

„To ty si na moju posteľ nasypal celé vrece lupienkov ruží?“

„Priznávam, že som vinný. Na moju obhajobu môžem povedať len to, že sa ti dvorím, spomínaš si?“

Keď si ho premerala zamračeným pohľadom, spýtavo vydvihol obočie. „Takže tebe sa moje romantické gesto nepáčilo?“

„To ani nie, je to príliš intímne.“

Usmial sa tak, až sa jej zovrelo srdce. „Isabella, drahá, s intímnosťami sme ešte ani nezačali.“

„Mohol ťa niekto vidieť.“

„Nie, nemohol. Vždy som veľmi... rýchly.“

„Edward, nemôžeš proste len tak vstúpiť do mojej spálne, kedykoľvek sa ti zapáči.“

,Ja viem, ale nebude trvať dlho a sama ma do nej pozveš. Mimochodom, páči sa mi, keď máš rozpustené vlasy.“

Isabella sa odmietavo zamračila. „Nemám rozpustené vlasy, aby som sa ti páčila, ale aby mi uschli.“

„I to viem. Teraz, ale ochutnaj toto víno. Zistíš, že je omnoho chutnejšie než ten včerajší ocot. Je z mojej vlastnej pivnice.“

Víno bolo vskutku skvelé a Edward sa zdržal ďalších provokatívnych poznámok. Pretože stočili tému rozhovoru na bezpečnú pôdu, čo boli ich susedia, Isabella zistila, že tráviť s Edwardom voľný čas je celkom príjemné. Ani sa nenazdala a Simpkin oznámil, že sa podáva večera.

Jedlo bolo skvostné – krémová tekvicová polievka, brokolica so syrovou omáčkou, plnené prepeličie prsia, dusené teľacie so zapekanými zemiakmi a ako dezert puding.

Keď slúžiaci odkladali zo stolov, Edward sa obrátil na jedného z nich. „Odkáž pani Simpkinovej moje uznanie. Ani môj londýnsky kuchár by to nedokázal lepšie.“

„Ďakujem, mylord. Iste bude rada, že Vám chutilo.“

Okamžite, ako sluhovia zmizli, Isabella sa pozrela na hodiny na krbovej rímse a vstala. „Bol to príjemný večer, Edward, ale dnešné povinné štyri hodiny sú za nami.“

„Ešte nie, láska.“ Natiahol ruku a nežne ju chytil za zápästie. Jeho ruka na jej zápästí ju zaskočila. Prvýkrát sa dotkol jej pokožky. Vlastne nie, prvýkrát to bolo vtedy, keď pred ním utekala na koni, ale to len palcom pohladil pokožku nad jej rukavičkou. A ešte keď ju kŕmil jahodami, tak jej prstom putoval po tvári a po krku, no teraz ju pevne držal celou dlaňou a ona zrazu nevedela, či on je tak chladný, alebo ona tak rozpálená. Radšej sa ani nepokúšala zistiť, čo z toho je pravda.

Pozrela sa dole do jeho zlatých očí a povedala: „Ale áno, počítala som to.“

„Stále mi zostáva pätnásť minút. Dosť času na to, aby som začal so svojou výučbou.“

„S výučbou?“

„Musím ti predsa ukázať, o čo všetko prídeš, keď sa rozhodneš byť starou pannou.“

Naraz jej prudko poskočilo srdce. „Nič také nepotrebujem, Edward.“

„Ale áno, Isabella. Potrebuješ skúsiť fyzickú rozkoš. Chcem, aby si vedela, prečo sa máš tešiť na našu svadobnú noc. Ako inak by si mohla urobiť také závažné rozhodnutie týkajúce sa tvojej budúcnosti?“

Jeho návrh ju zbavil slov. Keď mlčala, Edward vstal. „Poďme sa na chvíľu prejsť. Teraz, keď zo záhrady nie je džungľa, v nej bude iste príjemne.“

Isabella sa pozrela k francúzskemu oknu a sťažka prehltla. Vonku bola tma, len na horizonte visel bledý mesiac, ktorý postriebroval lístky stromov lemujúcich rieku.

„Je tam tma.“

„Tma je na dvorenie ako stvorená.“

„Edward, nechcem ísť von. Nech máš v pláne čokoľvek, urob to tu.“

„To by som mohol, ale obávam sa, že nechceš, aby Simpkin videl, ako sa snažím.“ Keď vystrašene zakrútila hlavou, usmial sa, a aby ju upokojil, dodal: „Nemusíš sa báť, prisahám, že tento krát ťa nepobozkám. Keby snáď áno, môžeš mi...čo si mi to chcela... aha, utrhnúť uši.“

„Nepokúšaj ma,“ zamumlala.

Usmial sa. „Ja ťa pokúšam, drahá Isabella? To ty pokúšaš mňa.“

„Takto som to nemyslela.“ Vytrhla mu ruku zo zovretia, došla ku dverám a otvorila ich.

Edward ju nasledoval na terasovitú záhradu, kde ju vzal za rameno. „Poďme k rieke. Tam budeme mať viac súkromia.“

Isabella cítila, ako jej v hrudi prudko bije srdce. Nebolo od nej múdre, že Edwardovi poskytovala súkromie, o ktoré žiadal, ale v mene spravodlivosti stávky mu musí dať možnosť, aby sa jej mohol dvoriť. Pokiaľ však chce jeho zvádzaniu odolať, bude musieť povolať omnoho viac zdravého rozumu a ukázať pevnú vôli. Problém bol, že nevedela, či to chce.

Keď dorazili k brehu rieky, Edward ju zatiahol pod gaštan. Mesiac natoľko prekúkal pomedzi listy, že mohla vidieť jeho krásnu tvár a zlato jeho očí. Len tak stál a uprene ju pozoroval, dokiaľ neprerušila napäté ticho. „Čo chceš robiť, keď ma nebudeš bozkávať?“

Lenivo sa usmial a pomaly po nej prešiel zmyselným pohľadom. „Ukážem ti silu dotyku.“

Tón jeho hlasu sa jej nepáčil. „Edward...“

„Tento krát sa ťa budem len dotýkať. Chcem ti ukázať, že stačí letmý dotyk končekov prstov, aby medzi mužom a ženou rozpútal túžbu.“

„Úplne ti verím, nepotrebujem ukážku.“

Edward sa usmial. „Snáď sa z teba nestal zbabelec?“

Jeho zlatisté oči potemneli, čo len zvýšilo chvenie, ktoré cítila vo svojom vnútri. „Nie, nie som zbabelec. Len chcem, aby si sa poponáhľal a bol čo najskôr hotový.“

„Trpezlivosť, sladká Isabella. „Ver mi, že keby si poznala rozkoš, ktorú ti môžem ponúknuť, nechcela by si, aby som bol hotový čo najskôr. A navyše i poriadne zvádzanie potrebuje čas.“

„Tebe však zostáva posledných päť minúť.“

Edward ju vzal za ruku, otočil ju dlaňou hore, a keď bruškom palca začal nežne hladiť citlivou pokožku nad jej dlaňou, kde jej pulzoval tep ako splašený, Isabella stuhla. Cítila ako je rozpálená, cítila, že horí v porovnaní s, o toľko chladnejšou, rukou Edwarda. Cítila, ako sa jej podlamujú kolená a ako sa celá chveje.

Keby bola múdra, obrátila by sa a utiekla. Avšak ona bez hnutia stála opretá o kmeň stromu a fascinovane sledovala Edwardovu tvár. Bola ňou zhypnotizovaná, očarená, akoby na ňu pôsobil nejaké čary. Edward mierne vytiahol dlhý rukáv jej šiat a pohladil ju jedným jemným pohybom od zápästia až po lakeť.

Isabella sa mu snažila vytrhnúť.

„Len pokoj, maličká,“ upokojoval ju Edward.

„To šteklí.“

„Nie len to.“ Zdvihol hlavu a zadíval sa jej do očí. Ten diabol dobre vedel, ako na ňu jeho dotyky pôsobia.

Isabella zaťala zuby a rozhodla sa jeho zvádzanie ignorovať. Ten muž bol až príliš arogantný.

Pustil jej zápästie a pomaly pokračoval vyššie. Cez tenkú látku hodvábu premyslene hladil štíhlu ruku, krehké rameno a zanechával za sebou pálčivú stopu zmyselných dotykov. Isabella si pripadala ako hudobní nástroj, ktorý čaká na prsty svojho pána, aby ho prebudil k životu a vykúzlil zmyselnú melódiu. Keď sa dotkol odhalenej pokožky tesne nad výstrihom, zachvela sa a celým telom jej prešla ohnivá vlna túžby, a keď prstom pokračoval nižšie popri kraji jej výstrihu, mala pocit, že zhorí zaživa.

„Isabella…,“ varoval ju Edward, keď sa mu znovu snažila vytrhnúť.

Ťažko prehltla. Je vôbec možné nehýbať sa, odolať tak vzrušujúcim dotykom? Pravda bola taká, že chcela, aby sa jej dotýkal, a chcela, aby sa dotýkala ona jeho.

Edward ju ďalej nežne hladil a končekmi prstov sa dotýkal krehkého oblúka jej hrdla. „Chceš snáď poprieť pravdu? Poprieť to, že je ti to príjemné?“ Jeho hlas ju hladil ako hebký zamat, rovnako, ako jeho prsty.

Nie, nemohla poprieť to, čo cítila. Jeho príjemné dotyky vibrovali celým jej telom.

Keď neodpovedala, Edward vložil jeden prst pod jej bradu a pozdvihol jej tvár tak, aby sa mu pozrela do očí. Zbadala oheň v temnote jeho očí, srdce sa jej prudko rozbúchalo a tep na krku začal biť ako o závod.

Edward sa jej dotkol práve na tom citlivom mieste na krku, ktoré spoznala vtedy v kuchyni. Potom sa presunul vyššie, vzal ju za bradu a bruškom palca obkreslil rozkošnú líniu jej pier.

Srdce sa jej na malú chvíľu zastavilo a Isabella mala dojem, že ju pobozká, ale neurobil tak. Ten mučiteľ to neurobil, práve vtedy, keď to tak chcela, vtedy, keď by mu to dovolila. Namiesto toho ďalej prstami hladil jej tvár, dotýkal sa citlivých pier, krehkých lícnych kostí a zanechával za sebou horúcu stopu.

Keď prstami skĺzol opäť dole a znovu obkreslil líniu výstrihu, pokožka ju pálila, ako by to bola žeravá láva. Zastavil sa však na mieste, kde sa začalo klenúť hebké poprsie. Nepokračoval ďalej, len ju objal okolo ramien a pristúpil bližšie.

Keď ju pritisol k sebe, Isabella sa hlasno nadýchla. Jeho telo bolo pevné, silné a prekvapivo chladné. No namiesto toho, aby táto skutočnosť uhasila požiar, ktorý v nej splanul, tie plamene sa vďaka jeho blízkosti rozhoreli dvakrát silnejšie.

„Hovoril si, že sa ma budeš len dotýkať,“ vydýchla.

„Objímanie je súčasťou dotykov. Čo ty necítiš, ako našimi telami prestupuje spaľujúci oheň?“

Bolo to až neskutočne nádherné a Isabella by takto chcela zostať navždy. Cítila splašený tlkot vlastného srdca a vzrušujúce chvenie, ktoré ju celkom pohlcovalo. „Nie, necítim, Edward.“

„Klamárka,“ zamumlal nežne.

K jej veľkému údivu a sklamaniu ju pustil, ale zostal tesne vedľa nej. Sklonil ruky a chrbtom prstov veľmi nežne prešiel cez, jeho predchádzajúcou činnosťou rozcitlivené, hroty pevných pŕs. Isabella pocítila tak prudký pocit, že len ohromene zalapala po dychu. „Pokiaľ sa ti to nepáči, prečo tvoje telo reaguje opačne?“

Isabella si uvedomila, že má pravdu. Pevné bradavky ju zradili rovnako, ako prerývaný dych.

Edward robil, čo bolo v jeho silách, aby jej túžbu zvýšil. Prstami jednej ruky pomaly krúžil po napnutej látke jej šiat, potom zapojil i celú dlaň, ktorou pevne zovrel jeden jej prsník. Isabelle sa podlomila kolena a nebyť toho, že sa opierala o pevný strom, celkom iste by padla. Vedela, že by ho mala od seba odohnať, vedela, že to, čo teraz robia už prekračuje hranice slušnosti, no bolo to také krásne a opojné, že sa nedokázala brániť, že nechcela, aby niekedy prestal.

Zavrela oči a rozkošnícky vychutnávala slasť, ktorú jej poskytoval. Bolo to čisté šialenstvo, že mu dovolila, aby sa jej takto dotýkal, ale nedokázala ho zastaviť. Túžila po jeho dotykoch, chcela, aby ju bozkával, aby ju zovrel v náruči a uspokojil túžbu, ktorá ju celkom pohltila.

Chvíľu trvalo, než si uvedomila, že ukážka skončila.

„Teraz už to chápeš?“ spýtal sa Edward zastreným priškrteným hlasom.

Isabella omámene otvorila oči. Ach, áno, chápe. Edward jej chcel ukázať silu mužského dotyku – svojho dotyku – a celkom uspel. Bola boľavá túžbou…, túžbou po ňom.

„Chcem sa vrátiť do domu,“ povedala roztraseným hlasom.

Edward sa spokojne usmial. „Samozrejme. Povedal by som, že pre dnešok výučba skončila. Dnes v noci sa ti bude zdať o mne a o mojich dotykoch…“

Znovu zdvihol ruku, aby sa dotkol štíhleho hrdla, ale Isabella sa odtiahla a spražila ho ostrým pohľadom. Keď však na neistých nohách pomaly kráčala k domu, obávala sa jeho predpovedi, že sa jej dnes v noci o ňom bude zdať.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

12)  Bosorka (01.12.2011 19:53)

Nazvala bych to přímo "hnátou", Moni To víš, maso, je maso!

10)  monikola (01.12.2011 17:30)

Bosinecko ja som vzdy vedela, ze ty si gurman a neuspokojis sa s hociakou kostnatou koncatinou
A Ajculicek neboj i na ziarlenie pride...pojde sa totiz na ples tam sa planujem dejovo odtrhnut od povodnej knihy a privediem na scenu znova i zostatok muzskych upirov...

8)  Bosorka (01.12.2011 11:40)

To víš, Moni, jen samotný prstík by mi přišel takový...neuspokojující

7)  monikola (01.12.2011 08:53)

Babčo...
Twilly...no odkedy píšem túto poviedku môj chlap tvrdí, že som náročnejšia na frekvenciu Povedal, že konečne moje písanie prináša ovocie
Ajka...co bude příšte? Nabudúce bude návšteva školy a Bella sa ho pokúsi potrestať tým, že ho využije vo vyučovaní a nechá ho v rukách desiatok pubertálnych dievčat
Bosi... ja to tam vidím ja to vidím...ty chceš prstík i s PRÍSLUŠENSTVOM
Blanulik...jeeeeeeej som rada, že si zmenila názor na Edíka...ono je "trošku" arogantný a samozrejme, že chcem aby mu spadol hrebienok, ale Bella si bude sama môcť za svoje šťastie/nšťastie...je to holt trošku tvrdohlavé a zatrpknuté žieňa a i keď bude mať šťastie pod nosom...ale to už by som veľmi prezrádzala

4)  Bosorka (30.11.2011 19:41)

Já chci ten prst okamžitě domů! Dodejte mi ho i s příslušenstvím .
Se mi až orosilo čelo!

2)  Twilly (30.11.2011 15:58)

Moni, úplne iracionálne mi napdalo, že toto je normálne bezpečný sex... ale aký žhavýýýýýýýýýýýýýýýý

1