15.11.2011 [21:30], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 9×, zobrazeno 2463×

kapitolka číslo sedem... hmm, čo by som Vám tak napísala k nej? no sedmička je pre niekoho šťastné číslo, myslíte, že bude rovnako šťastné i pre Isabellu? Pretože to vyzerá, že sa upísala diablovi... muhahahaaaa :P

Musela som sa zblázniť, pretože som pristúpila na jeho hru.

z listu Isabelly svojej priateľke Tanyi

„Dobre teda, Vašu stávku prijímam.“

Záblesk v jeho očiach prezrádzal, že je s vývojom situácie spokojný, a Isabella v tu chvíľu skoro ľutovala, že jeho nátlaku podľahla. Nechala ho, aby ju vyprovokoval k prijatiu stávky, i keď si dobre uvedomovala, že ju gróf priťahuje.

Lenže výhra bola taká lákavá. Zbaviť sa nechceného poručníctva lorda Masena bolo všetko, čo si mohla priať. Už by im nestál v ceste a nebránil ich nezávislosti. Už by nemal žiadne právo k tomu, aby ich nútil vydať sa alebo sa vzdať svojho miesta v škole.

Nie, povedala si Isabella v duchu, nemôže sa vzdať príležitosti bojovať za ich slobodu.

Mesiac však bola veľmi dlhá doba. Isabella si nebola istá, či tak dlho dokáže grófovi odolávať.

„Prijímam pod podmienkou,“ povedala Isabella, „že obdobie stávky bude kratšie. Mesiac je príliš dlho. Dva týždne, ani o deň viac. Dlhšie by som Vašu aroganciu nezniesla.“

Lord Masen na malú chvíľu zaváhal. „Dobre, dohodnuté,“ povedal nakoniec. „Urobila si dobrý obchod, drahá.“

„Asi som sa úplne zbláznila,“ mrmlala Isabella.

„Nie viac než ja,“ povedal úprimne. „Teraz je nutné dohodnúť všetko potrebné. Aby som mal šancu vyhrať, musím dostať príležitosť každý deň nejakú dobu stráviť v tvojej spoločnosti. Nesmie to byť menej než štyri hodiny a bude to vtedy, kedy určím ja.“

Isabella sa zamračila. „Nesmie to však narušiť moje povinnosti učiteľky.“

„Súhlasím. Nariadim, aby mi zbalili veci, a presťahujem sa na ten čas do Swan Hall.“

Keď si Isabella uvedomila, že sa lord Masen hodlá na štrnásť dní presťahovať do Chiswicku, prudko zakrútila hlavou. Chápe, že mu dom i pozemky patria, pretože ich zdedil po tom, čo ich starý Masen odkúpil na dražbe a vyplatil tak ich dlhy, ale jeho neustála prítomnosť bude príšerná. „Nemôžete zostať na Swan Hall, keď nemám gardedámu. I keď ste môj poručník, nie sme pokrvní príbuzní.“

„Na to si mala myslieť skôr,“ povedal nevzrušene, „než si poslala preč svoje dve sestry.“

Pohoršene sa na neho pozrela. „Ak tu chcete zostať, budem sa musieť odsťahovať k lady Freemantlovej.“

Gróf zdvihol jedno obočie. „Tam ukrývaš svoje sestry?“ Keď neodpovedala, pokrčil ramenami. „Budeme mať okolo seba celú armádu služobníctva. Môj pobyt na Swan Hall by mohol uraziť snáď len toho najväčšieho puntičkára, ale pochybujem, že by sa to nejako vážne dotklo tvojej povesti.“

„Máte pravdu,“ povedala a snažila sa potlačiť horkosť, ktorá sa jej drala na jazyk. Jej povesť bola už tak dosť poničená, a to vďaka škandálu ich rodičov, takže bolo zbytočné zvažovať vhodnosť pobytu poručníka na jeho vlastnom sídle. Keďže sa nikdy nehodlá vydať, je navyše úplné jedno, že jej povesť nebude úplne nepoškvrnená, i keď veľký škandál si dovoliť nemôže, a to kvôli škole.

„Môžeš zavolať svoje sestry,“ navrhol gróf nenúteným tónom.

To už napadlo i Isabellu. Prítomnosť jej sestier by jej pomohla ochrániť sa pred jeho diabolským vplyvom – lenže kto by potom chránil jej sestry pred jeho machináciami?

„Tak zúfalá ešte nie som,“ povedala sladko.

Zamyslene sa na ňu zahľadel. „Možno je dobre, že sú tvoje sestry preč. Aspoň nás nikto nebude rušiť.“

Tá myšlienka sa Isabelle s nejakého dôvodu nepozdávala, ale potom len pokrčila ramenami. Dva týždne nie je tak dlho a po tú dobu si s lordom Masenom už nejako poradí. Bola pevne rozhodnutá tu príšernú stávku vyhrať.

Zrejme sa jej rozhodnosť odrážala v očiach, pretože sa usmial. „Povedal by som, že pre nás oboch to bude veľmi zábavných štrnásť dní.“

Možno pre neho, pomyslela si Isabella zachmúrene. Iste pre neho bude veľkým rozptýlením, keď sa ju bude snažiť presvedčiť, aby sa stala jeho manželkou. Ale koniec koncov prečo nie? Prečo by nehrala rovnakú hru ako on?

Práve zvažovala tuto vzrušujúcu možnosť, keď gróf znovu zaútočil. „Poď ku mne, Isabella,“ zamumlal zvodným hlasom.

Inštinktívne odmietla. „Prečo?“

„Pretože ťa chcem pobozkať, aby som tak spečatil našu stávku.“ Keď nehnuto stála na svojom mieste, pokračoval: „Súhlasila si, že mi dovolíš, aby som sa ti dvoril, pamätáš?“

„Lenže som Vám nedovolila, aby ste ma bozkávali.“

„Bozkávanie je súčasťou dvorenia.“

„Nie tak, ako bozkávate Vy! Nikto, kto má v sebe kúsok hanby, sa tak nebozkáva.“

V očiach mu tancovali iskričky smiechu. „Sľubujem, že sa budem chovať slušne.“ Jeho hlas znel vrelo, provokujúco, omnoho zvodnejšie než kedy predtým. „Poď ku mne a proste ma pobozkaj, nič viac. Dokonca ťa ani neobjímem. Máš moje slovo.“

Isabella však stále váhala. Mal ten najzvodnejší pohľad, aký kedy u muža videla. Bolo nebezpečné pohybovať sa kdekoľvek v jeho tesnej blízkosti. „Ako Vám mám veriť, že nezneužijete situáciu?“

„Pokiaľ tak urobím, máš plné právo na to, aby si ma praštila. Ale prosím, nie tvojou jemnou rúčkou. Nech sa páči, tu máš môj bičík. Môžeš použiť ten“ povedal a spomínaný predmet jej podával.

Isabella si bičík vzala a odpovedala mu: „To rozhodne urobím.“

„Uvedomujem si to a ďakujem za varovanie. A taktiež za príjemné predstavy.“ Keď sa na neho Isabella nechápavo pozrela, pokračoval. „Ale teraz už prestaň byť tak podozrievavá. Všetko záleží len na tebe.“

Jeho lenivý provokatívny úsmev a pohľad s jedným obočím vydvihnutým nebezpečne dohora spôsobil, že sa Isabelle divoko rozbúchalo srdce. Ani v najmenšom si neverila, že to zvládne. Ako by mohla odolať niekomu, kto ju tak priťahuje?

„Isabella…,“

Prinútila sa urobiť niekoľko krokov. Upieral svoje oči do jej a ona nedokázala premýšľať.

Keď sa zastavila, pristúpil k nej, až sa ich telá skoro dotýkali. Isabella celá stuhla a zmietala sa medzi strachom a očakávaním. Nedokázala prestať myslieť na to, ako sa jeho pevná hruď tisla k jej prsiam, ako ju jeho silné ruky objímali, ako ju jeho pery zbavovali dychu.

Edward ju však len vzal za ruku, pozdvihol jej ju k perám a… potom sa zarazil.

„Ty si sa ešte nikdy s nikým nebozkávala, že, Isabella?“

Prekvapene zamrkala. „Samozrejme, že som sa bozkávala. Veď som bola zasnúbená.“

„Stavím sa, že to bol taký ten vlažný bozk.“

„Čo na tom záleží.“

„Záleží na tom, a veľa. Keď nemáš s čím porovnávať, nevieš, čo očakávať a o čo sa ochudobňuješ.“

Isabella sa zhlboka nadýchla, pretože Edward jej bruškom palca prešiel po nahej koži nad rukavicou.

„Je to škoda.“

„Čo je škoda?“ povedala bezmyšlienkovite. Uprene hypnotizovala jeho pery a nedokázala sa od nich odtrhnúť.

„Že si ešte panna. Že nemáš žiadnu skúsenosť s vášňou a telesnou rozkošou.“

Isabella celá sčervenala. „Samozrejme že som panna. Napriek škandálom v našej rodine som stále ešte dáma. My nie sme dcérami svojej matky.“ Tento krát nedokázala skryť horkosť, ktorú chovala v srdci.

Jeho zlaté oči znežneli. „Keby si poznala rozkoš, nedokázala by si sa jej tak ľahko vzdať a neodmietala by si mužov tak ľahko. Nemáš ani tušenie, o čo prichádzaš.“

„A Vy mi to zrejme hodláte ukázať.“

„Vlastne... áno.“

„Nechcem, aby ste mi čokoľvek ukazovali, lord Masen. Chcem len, aby ste ma pobozkali a nechali ma byť.“

„Dobre.“

Pomaly sklonil hlavu. Isabella stuhla a snažila sa pripraviť na to, čo ju čaká. Tento krát nemienila utiecť ako nejaký zbabelec. Nebude to nič iného než obyčajný  bozk…

Problém bol v tom, že jeho bozk nikdy nebol obyčajný. I keď sa jeho pery tých jej len zľahka dotkli, boli vzrušujúce a šepkali tichý prísľub rozkoše. Isabella cítila, ako jej prudko bije srdce a ako sa chveje. Zrazu bola slabá, roztúžená.

Kúzlo, celkom určite to bolo kúzlo, napadlo ju. Ako inak by ju Edward mohol tak vzrušiť jediným dotykom svojich pier?

Keď po chvíli zdvihol hlavu, bola sklamaná. S očami uprenými do tých jeho sa prstami opatrné dotkla vlhkých pier. Naraz v hlbinách zlatých očí uvidela divokou čierňavu…, ale nebála sa jej. Pripadala jej ako esencia vášne, tej istej vášne, ktorá teraz pohlcovala celé jej telo.

„Takže som nezneužil situáciu, že?“

Isabella sa snažila spamätať. „Prosím? Akú situáciu?“

„To je jedno.“ Spokojne sa usmial a urobil krok dozadu. Si pripravená vrátiť sa domov?“

Zakrútila hlavou. „Ešte nie. Dnes poobede mám v škole poslednú hodinu a potom ma očakáva lady Freemantlová. Chce byť informovaná o každom detaile.“

„Odprevadím ťa.“

„To nie je nutné. Jej panstvo je hneď za kopcom.“

Pozrel sa smerom, kam ukazovala Isabella. „Potom pre teba pošlem lokaja, aby ťa sprevádzal domov. Nepáči sa mi, že sa tu prechádzaš sama.“

Isabella sa ironicky uškrnula. „Jazdím sama už niekoľko rokov, lord Masen. Tu nie sme v Londýne. Naši susedia sú celkom neškodní, nemajú žiadne zločinecké zámery.“

„I tak by s tebou mal jazdiť lokaj. Nechápem, ako môžeš byť tak ľahkovážna.“

Isabella sa vystrela do pozoru. „My si žiadneho lokaja nemôžeme dovoliť, mylord.“ Jej úsmev bol bez akéhokoľvek náznaku veselia. „Náš otec nám toho síce veľa zanechal, našťastie z toho najhoršieho dedičstva nám pomohol starý pán Masen, no my sa nechceme nikomu vešať na krk viac ako je nutné a tak do podobných hlúpostí neinvestujeme.“

Lord Masen sa zamračil. „Ponižuje ťa, že si na niekom závislá?“

„Samozrejme.“

„Dokážem si to predstaviť.“

Isabella sa pobavene usmiala. „Tak o tom úprimne pochybujem. Som si istá, že Vy ste nikdy na nikom závislí neboli.“

Edward sa na ňu smutne pozrel. Obdobie jeho života s Máriou by sa závislosťou nazvať dalo. I keď jemu i jeho bratom skoro vo všetkom klamala, rozhodne boli odkázaný na jej milosť. Až Carlisle ich postavil na vlastné nohy. „To by si sa čudovala, v každom prípade i tak vyžadujem, aby s tebou jazdil lokaj. Hneď zajtra nejakých prijmem.“

Isabella vzdorovito pohodila hlavou. „Prečo by som Vás mala poslúchať?“

„Pretože mi na tebe záleží, drahá.“

Jeho odpoveď ju uviedla do rozpakov. Po dlhej dobe to bolo po prvý krát, kedy na nej nejakému mužovi záležalo. Jej vlastnému otcovi nie a ani jej snúbencovi a lord Anthony? No on bol pre nich taká anonymná postava. V mnohom ich pomohol, ale vlastne sa s ním naživo nestretli nikdy.

„Zvážim to,“ povedala nakoniec.

Usmial sa. „Nikdy sa nevzdávaš, čo?“

„Nie, mylord,“ odpovedala Isabella sladko.

„Volám sa Edward. Pokiaľ mám byť tvojim nápadníkom, mala by si ma oslovovať krstným menom.“ Posunul ruku k jej ústam a bruškom palca ľahko prešiel po jej spodnej pere. „Na večeru ťa budem čakať doma. Sľúbila si mi štyri hodiny svojho času, pamätáš?“

„Pamätám,“ podarilo sa jej zo seba vypraviť rozochveným hlasom.

Edward sa vrátil ku svojmu koňovi, chytil opraty a vyskočil do sedla. „Aby som nezabudol, Isabella, nabudúce, keď sa rozhodneš predo mnou utekať, vezmi si rýchlejšieho koňa, pretože až ťa chytím, nenechám ťa tak ľahko vykĺznuť. Ale ja ťa chytím vždy, tak radšej prestaň utekať.“

S týmito slovami popohnal koňa a netrvalo dlho a zmizol za obzorom. Isabella tam mlčky stála, zízala za ním a prstami sa rozochvelo dotýkala svojich vlhkých pier.

------------------------

Edward prichádzal k Swan Hall a neveriacky krútil hlavou. Nemohol uveriť tomu, že svoju najstaršiu chovanku požiadal o ruku. Po toľkých rokoch úspešného vyhýbania sa vydajachtivým dievčat teraz sám a dobrovoľne strčí hlavu do chomúta. Jednal však čisto inštinktívne.

Pokiaľ sa mal niekedy oženiť, chcel ženu ako Isabella. Inteligentnú, odvážnu, nezávislú a hlavne rovnako temperamentnú a vášnivú. To posledné síce ešte nepoznala, no nepochyboval o tom, že vášeň jej cudzia nebude. A preto nedovolí, aby mu táto žena prekĺzla medzi prsty. Edward bol prekvapený, že kdesi vo vnútri dokonca počuje hlas, ktorý ho nabáda k tomu, aby jej ponúkol i jeho spôsob existencie. Bol to hlas, ktorý kričal „Moja! Moja! Navždy moja!“ Snažil sa túto akúsi primitívnu časť svojho podvedomia a libida udržať na uzde čo najviac. Na podobné úvahy je ešte príliš skoro.

V každom prípade, Isabella, je so svoju inteligenciou, krásou, vzdelaním a drzým temperamentom taká očarujúca, že nech sa snažil akokoľvek, nemohol si spomenúť na žiadnu ženu, ktorá by v ňom prebúdzala takú túžbu ako ona. Bol si istý, že do manželskej postele si nemohol priať lepšiu milenku. Keď ju dnes pobozkal, vzplanul v oboch taký oheň, aký si snáď ani nedokázal predstaviť. V jeho prípade to bolo doslovné. Jeho život, či skôr existencia, bola spojená so strnulosťou, akýmsi zamrznutím. To, čo robil, bolo iba akési preplávanie osudmi druhých ľudí. Na pár rokov sa im votrel do života a potom zdvihol kotvy a posunul sa ďalej. Ak by nemal bratov, asi by sa už zbláznil. Už viac ako dvesto rokov hral iba divadlo. Hral sa na ľudí. Hral sa na to, čo práve vyhovovalo spoločnosti. Nebol sám sebou už tak dlho, že sa cítil znechutený a duševne unavený. No Isabella, krásna Bella, dokázala jeho zmrznuté telo rozpáliť a unavenú myseľ osviežiť tak, že ho to samého prekvapilo.

Edward spomínal na ich prvý bozk a okamžite cítil, ako Edward II. tuhne túžbou. I keď ich druhý bozk bol len letmým dotykom pier, ani ten ho nenechal chladným.

Vedel, že i ona bola vzrušená. Nie však toľko, aby ju presvedčil, nech zváži jeho ponuku.

Keď si spomenul na jej odmietavú reakciu na jeho žiadosť, musel sa usmiať. Nikdy ho nenapadlo, že sa ocitne v pozícii, kedy bude musieť presvedčovať dámu, aby sa stala jeho manželkou. Vlastne nikdy o žiadnou ženu ani neusiloval. Až doteraz mu ženy, ako koniec koncov takmer všetko v jeho živote, samé padali k nohám. Keď sa so svojimi milenkami hral na lásku, bolo to len preto, že sa mu páčila ich reakcia, alebo to bolo nutné zlo.

Takto to bolo napríklad s markízou Viktóriou de Montrac. Bože, keď sa tá ženština dozvie, čo práve urobil... Edward sa musel nahlas smiať. Nemal tú ženu rád. Bola vášnivá a jej ryšavé vlasy jej dodávali zvláštnu erotickú iskru, ale bola zlá, zákerná a ohováranie bolo soľou jej života. Hoci mu jej klebety priniesli výborné zázemie v spoločnosti a nikto by sa vďaka jej rečiam nikdy nepýtal s kadiaľže to ten mladý lord Masen vlastne prišiel, tak dlho s ňou ostal iba kvôli mladej slečne Renesmee.

Stále nechápal ako mohla tak odporná ženská porodiť takého anjela. Nesie bola živá, veselá, úprimná a láskavá. Bol rozhodnutý postarať sa o ňu za každú cenu. Našťastie však mala vlastnú hlavu a v nej vynikajúci inštinkt na odhaľovanie podvodníkov a tak sa úspešne vyhla už dvom chamtivcom. Je krásna, veľmi bohatá a jej meno nesie punc urodzenosti. Bude pre to ňu životná výzva nájsť lásku v tomto falošnom svete.

Edward sa ticho zasmial. Isabella bola zase výzva pre neho a on výzvy zbožňoval. Pokiaľ však má vyhrať, musí prehodnotiť svoju stratégiu zvádzania a nasadiť omnoho silnejšie zbrane. Pevne veril v to, že výhra bude liekom na jeho súčasnú nespokojnosť. Edward si musel priznať, že zrejme trpí i niečím iným než len nudou. Celé dni sa zamestnával rôznymi ľudskými zábavkami, ale nič z toho ho neuspokojovalo.

Nevýhodou boli jeho schopnosti. Hrať karty v pánskom klube a poznať pritom myšlienky svojich spoluhráčov bolo deprimujúce. Športy boli taktiež neuspokojujúce. Načo sa hnať za výhrou keď viete, že ste sto krát rýchlejší, silnejší, obratnejší. Jedlo a pitie síce stále ponúkalo jeho zmyslom mnohé rozkoše, no boli to veľmi krátkodobé pocity. Milovať sa so ženami, ktorým vidíte každú myšlienku, mu taktiež prinášalo skôr negatíva. Útechu dokonca nenachádzal ani v plnení povinností spojených s chodom jeho rozsiahleho majetku. Načo sa namáhať, keď ho i tak o pár rokov po jeho záhadnej smrti zdedí niekto iný. Už teraz bol presvedčený, že väčšinu majetku nechá rozdeliť medzi jeho miláčika Renesmee a sestry Swanové. Koniec koncov, ak by si Isabellu vzal, dedila by to v súlade s právom. A keď by odišiel, ostala by zaopatrená. Keď by odišiel... Už vyše dvesto rokov necítil žiadnu bolesť, preto ho zvláštny tlak na hrudi, ktorý práve pociťoval prekvapil.

Chvíle s Isabellou na neho pôsobili ako zázračný elixír. Dvoriť sa jej a usilovať o jej priazeň bolo niečo celkom nové. Niečo, čo ešte nepoznal a čo mu prinášalo vzrušenie. A to, že jej myseľ mu bola odopretá, toto vzrušenie znásobovalo.

Edward chápal, prečo je Isabella tak zásadne proti svadbe, avšak veril, že ju dokáže presvedčiť.

Mal na to však len dva týždne. Netrpezlivo popohnal koňa a v prudkom cvale vyrazil na svoje nové panstvo. Musí zariadiť mnoho vecí. Čím skôr sa začne Isabelle romanticky dvoriť, tým skôr sa stane víťazom.

------------------------

Keď Isabella po dvoch hodinách dorazila domov, mala dostatok času na to, aby premýšľala o stávke lorda Masena a rozhodla sa pre ofenzívnu stratégiu.

Lord Masen verí, že ju dokáže prinútiť k tomu, aby akceptovala jeho žiadosť o ruku, i keď je pevne rozhodnutá nikdy sa nevydať. Vedela, že je vo veľkej nevýhode, pretože s podobnými záležitosťami nemala žiadnu skúsenosť.

Navyše Edward je tak neuveriteľne príťažlivý, pomyslela si Isabella, keď zoskakovala z koňa. Mimovoľne sa prstami opäť dotkla svojich pier, na ktorých stále cítila jeho bozk. Pokiaľ dnešné ráno bolo len ukážkou toho, čo ju čaká, potom bude mať čo robiť, aby mu odolala.

I tak si priala čo najskôr začať, aby získala slobodu pre seba i svoje sestry. A vlastne stretnúť sa vo vojne vôlí s lordom Masenom môže byť celkom zábavné. Najskôr však musí vymyslieť plán, ako odolať jeho zvádzaniu. Gróf je rozhodnutý, že ju prinúti, aby súhlasila s tým, že sa stane jeho manželkou, a ona mu v tom musí zabrániť.

Okamžite napíše Tanyi a požiada ju o radu. Tanya Irwinová bola známa kurtizána, ktorá kedysi taktiež bývala mladou dámou. Prakticky vyrástla spoločne so sestrami Swanovými, pretože v Chiswicku boli blízkymi susedkami, a i keď Tanya v šestnástich odišla do Londýna, aby tam prišla k bohatstvu, stále zostali blízkymi priateľkami. Keď Isabellin snúbenec zrušil ich zasnúbenie, Tanya ju naučila všetko, čo by mala o mužoch vedieť. Ona bude omnoho lepšie vedieť, ako môže lordovi Masenovi odolať.

Medzitým, uvažovala Isabella, by bolo múdre využiť všetky domáce zdroje, čo znamenalo gazdinú a komorníka.

So zvláštnym pocitom očakávania Isabella odovzdala svojho koňa jednému z lokajov lorda Masena a s rozochvetými útrobami vošla do kuchyne, aby sa pozdravila s paní Simpkinovou. Keďže v dome takmer nebolo viac slúžiacich, gazdiná taktiež zastávala pozíciu kuchárky. S pomocou jedinej komornej pripravovala prosté, ale chutné jedlo. Pokiaľ Isabellina žiadosť ohľadne dnešnej večere starú ženu prekvapila, tak bola natoľko zdvorilá, aby to na sebe nedala poznať. A iskričky v jej láskavých hnedých očiach svedčili o tom, že bude svojej pani nápomocná.

„Ach, paní Simpkinová,“ dodala Isabella nenútene, „bola by som rada, keby pán Simpkin po celú dobu večere zostal v miestnosti. Nechcem zostávať s lordom Masenom o samote.“

„Odkážem mu to, slečna Isabella, môžete sa spoľahnúť,“ povedala paní Simpkinová. „Budete si priať, aby sa vám Simpkin držal nablízku ešte pred večerou? Lord Masen Vám totiž odkazuje, aby ste s ním vypili pohár vína.“

„Áno, prosím,“ odpovedala Isabella. Bola rada, že gazdiná tak ochotne súhlasí s tým, že jej pomôže.

Potom, čo sa vo svojej izbe opláchla a trochu učesala, sa Isabella prezliekla do tých najkonzervatívnejších večerných šiat, aké mala. Jej garderóba nebola bohvieako veľká. Väčšina šiat vyšla z módy alebo bola poriadne obnosené, ale od tej doby, čo otvorili školu, Isabella investovala istý finančnú čiastku do zaobstarania si niekoľkých modelov, aby urobila dobrý dojem na rodičov svojich žiačok. Rozhodne potrebovala budiť dojem urodzenej dámy.

Keď sa však prezrela v neveľkom zrkadle, nebola so svojim zjavom vôbec spokojná. Empírové šaty z tmavo modrého hodvábu mali dlhý rukáv a decentný výstrih, ale jej červenajúce sa líčka svedčili o vzrušení z toho, že má celý večer stráviť v spoločnosti krásneho lorda.

Než jej gróf tak nečakane vstúpil do cesty, bol jej život nezáživný a nudný. Teraz sa chveje vzrušením a očakávaním toho, čo bude nasledovať. Isabella si uvedomila, že sa usmieva. Bude hrať jeho hru a nakoniec vyhrá.

Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila, a odhodlane opustila izbu.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

8)  Michangela (17.11.2011 11:51)

7)  monikola (16.11.2011 20:17)

tak eMusiček nevieš, nevieš ako to skončí

6)  eMuska (16.11.2011 20:05)

tak doba žúrky sa nám skracuje... Ale aj tak by som bola rada, keby obstála a dokopy sa dali mimo stávku. To by bolo jaké super!

3)  monikola (15.11.2011 22:41)

jojo dámy...bičík..ja som vedela, že práve toto vás zaujme najviac...milujem vás

2)  Twilly (15.11.2011 22:30)

Takže bičík? Vieš, čo mi napadlo? Ktorá replika?

"Daj sem bičí! Nedám! Daj sem bičík! Nedám! Daj sem bičík! Riť Paľovu!" ... nie, tak toto nebude tento prípad.

Moni, tým humorom len zahmlievam (lepšie než tá vata, čo je momentálne za oknami), že som rozhicovaná jak taká oná je to jednoducho klasika v TW podaní a ja?

1)  Bosorka (15.11.2011 21:49)

Tak bičík?

1