22.11.2011 [18:30], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 7×, zobrazeno 2673×

Večera, časť druhá. Dámy, bude to jazda ako sa patrí! Edward sa rozhodol vziať zvyšok večera do svojich rúk a myslím, že sa mu to olatilo. Čo poviete vy?

Isabella sa rozhodla ich spoločnú večeru sabotovať, pomyslel si Edward. Rozhodol sa, že je najvyšší čas začať hrať podľa jeho pravidiel a trošku jej to okoreniť.

„Rád by som tvoju školu navštívil.“ povedal.

Presne podľa očakávania Isabella spozornela. „Prečo by si ju mal chcieť navštíviť?“

„Už som ti to predsa hovoril. Ako tvoj poručník sa musím rozhodnúť, či tebe a tvojim sestrám dovolím, aby ste vo svojej činnosti pokračovali.“

Vydesene pozorovala jeho tvár, ale keď v jeho očiach uvidela šibalské iskričky, trochu sa upokojila. „Zrejme sa ma zase snažíš vyprovokovať.“

„Prečo by som to robil?“ spýtal sa nevinnosť sama. „Už si dojedla?“

„Áno, ďakujem.“

„Klobúk dole. Ja by som do seba toľko soli nedostal.“

Isabella sa pri jeho poznámke rozkošne začervenala. Edwardovi pripadala ako anjel... nie, ako čertík v rúchu anjelom a to ho neuveriteľne rozpaľovalo. Zazvonil na komorníka, aby odložil zo stola a podával ďalší chod. Zrazu bol skoro rád, že prítomnosť slúžiaceho preruší zvláštne intímne kúzlo, ktoré ho celkom ovládlo.

Bola tak blízko, že jej jemná omamná vôňa ho dráždila ako nejaké ópium a šaty, ktoré si vybrala pre dnešnú večeru, ho lákali preskúmať, čo skrývajú. A že toho skrývali poriadne veľa. Edward bol zvyknutý na ženy, ktoré sa mu ponúkali ako na trhu. Ich prsia sa mu všade tlačili do pozornosti. A práve táto Isabellina konformita bola omnoho viac vzrušujúcejšia než tie najplnšie výstrihy. Jej šaty pôsobila ako drahý baliaci papier, ktorý ukrýva vzácny darček pod ním.

Jeho predstavivosť bežala na plné obrátky. Jej štíhle krehké telo. Plné obliny hebkých pŕs skryté pod mušelínom. Jej dlhé elegantné nohy…

S vypätím všetkých síl Edward odtrhol pohľad od zvodného tela a zahľadel sa na pôvabnú tvár, to mu však príliš nepomohlo. Bolo to po prvýkrát, čo videl jej vlasy celkom vypnuté. Mal sto chutí vytiahnuť ozdobné spony z účesu a presvedčiť sa, ako tie čokoládové pramene vypadajú, keď sa rozlejú po ramenách a prsiach.

Erotická predstava bola tak silná, že úplne stuhol túžbou, a prinášala ďalšie predstavy, jednu za druhou. Vedel si predstaviť, ako zo stolu zmetie všetok porcelán a položí ju na neho, aby okoštoval ten najdelikátnejší pokrm, jej zvodné telo. A čo viac, chcel okúsiť, aké to je dať jej rozkoš…

Musím s tým okamžite prestať, napomenul sa Edward. Predsa si sľúbil, že sa nebude nikam ponáhľať. Tento krát sa jedná o romantické dvorenie, nie len o vášnivé zvedenie, a on vedel, že k tomu, aby získal Isabellu, bude potrebovať niečo viac, než len fyzickú rozkoš.

Cez všetky útrapy, ktoré prinášalo bolestné napätie v slabinách, mu bolo v jej spoločnosti veľmi príjemne. Chcel sa o ňu toho dozvedieť čo najviac a večera k tomu bola skvelou príležitosťou. Len keby víno nechutilo ako ocot a jedlo, ktoré pred neho naservíroval Simpkin, nevypadlo ešte menej vábivo než presolená polievka.

Edward opatrne ochutnal, len aby si overil, či to bude naozaj až také zlé. Pripálené zemiaky, rozvarená kapusta a kus jahňacieho, ktoré bolo tak tuhé, že mali problém sa do neho zahryznúť i jeho ostré zuby a to je už čo povedať. Pani Simpkinová splnila Isabellinu prosbu do bodky.

Keď si všimol, že ho Isabella znovu uprene pozoruje, rozhodol sa, že jej ten jej plán trochu prisolí, podobne ako to ona urobila s polievkou.

„Ako kuchárka nestojí paní Simpkinová za nič,“ prehlásil nenútene.

„Naozaj?“

Isabellin tón bol tak nevinný, že len ťažko zadržiaval smiech. „Pokiaľ to tak bude pokračovať, pošlem domov pre svojho vlastného kuchára.“

Isabella len pokrčila ramenami. „Skús omáčku. Dodá jahňaciemu lepšiu chuť.“

„Nie toľko, aby sa dalo jesť,“ povedal Edward a po márnom snažení ukrojiť kus mäsa odložil vidličku a nôž. „Zrejme sa s paní Simpkinovou budem musieť porozprávať.“

Isabellin nevinný výraz zmizol. „To nebude potrebné, Edward.“

„Nie?“

„Väčšinou varí výborne.“

„Nie som si istý, či som ochotný tomu uveriť. A pokiaľ tak príšernú hostinu prichystala zámerne, potom ju medzi svojim služobníctvom nechcem.“

Jeho hrozba mala požadovaný efekt. Isabella zbledla a rýchlo gazdinú začala brániť. „To nie je chyba pani Simpkinovej. Môžem za to ja. Požiadala som ju, aby svoje recepty dnes večer trochu pozmenila.“

„Ty si ju požiadala, aby vysušila mäso a do vína naliala ocot? To by som od tebe nečakal.“ Pobavene Isabellu pozoroval. „Nechaj ma háďat. Chcela si mi tunajší pobyt znepríjemniť natoľko, aby som čo najskôr odišiel a vzdal sa našej stávky.“

„Áno,“ priznala sa previnilým výrazom. „Taktiež som chcela prekaziť intímnu atmosféru, o ktorú sa ty tak snažíš.“

„Hladný muž nie je dobrým spoločníkom.“

„Presne tak. Ale varovala som ťa, že ti nič neuľahčím. Hneváš sa?“ spýtala sa sladko.

V jej úsmeve bolo toľko uspokojenia, že Edward sa taktiež musel usmiať. „Hnevať sa? Vôbec nie.“ Bol pobavený, po dlhom čase nejakou ženou prekvapený o zo všetkého najviac bol však fascinovaný jej vášnivou snahou zbaviť sa ho. Od začiatku večera chcel jej plán využiť proti nej.

A tak vstal a natiahol k nej ruku. „Poď so mnou, Isabella.“

Ten šibalsky úsmev sa jej vôbec nepáčil. „Kam?“

„Uvidíš.“

Keď ju chytil za ruku a vytiahol zo stoličky, nemala na výber nič iné, než poslúchnuť. Prešli okolo prekvapeného pána Simpkina a vydali sa dlhou chodbou, ktorá viedla k zadnému schodisku.

„Kam ma to vedieš?“ dožadovala sa Isabella odpovede.

„Do kuchyne, aby som našiel niečo, čo sa dá jesť.“

„Ale to nie je treba…“

„Je. Na tom trvám. Musíš mať hlad rovnako ako ja. No... možno môj hlad je predsa len... iný.“

Isabella sa pozrela do jeho temne jantárových očí a pokúsila sa mu vytrhnúť. „Myslím, že budem radšej hladovať.“

Edward sa ticho zasmial. „Ale ja nebudem. Poď so mnou, drahá. Predsa nechceš, aby som ťa vzal do náruče a niesol.“

Isabella nepochybovala o tom, že pokiaľ by sa ďalej vzpierala, Edward by svoju hrozbu uskutočnil a preto sa radšej vzdala a nasledovala ho dobrovoľne. Keď došli do kuchyne, pani Simpkinová sedela u dlhého dreveného stolu, kde obvykle jedli sluhovia, zatiaľ čo slúžka u drezu drhla panvice a kastróly. Gazdiná ihneď vstala. „Mylord! Stalo sa niečo?“

„Povedal by som, že áno, pani Simpkinová. Jedlo, ktoré ste dnes uvarila, bolo príšerné.“

„Uvarím teda niečo iného, mylord…“

„To nebude nutné. Ospravedlňte nás, prosím.“

Gazdiná sa naraz zdala vyplašená. „Čo chcete urobiť, lord Masen? Pokiaľ chcete potrestať slečnu Isabellu…“

„Len ju chcem nakŕmiť. Teraz odíďte. Nemusíte sa báť. Vašej pani neublížim.“

Po váhavom pohľade na Isabellu gazdiná neochotne opustila kuchyňu a tesne za ňou vyšla i slúžka. Edward zaviedol Isabellu ku stolu a prinútil ju, aby sa posadila na lavicu. „Počkaj tu, dokiaľ nevyplienim špajzu.“

Neochotne poslúchla. Teplo kuchyne sa príjemne miesilo s vôňou byliniek a korenia, ale Isabella sa pri pohľadu na Edwarda nedokázala uvoľniť. Vidieť svalnatého štíhleho aristokrata oblečeného vo večerných šatách, ako sa prechádza po kuchyni a sliedi v komore, nebolo obvyklé, ale Isabellu najviac rozrušovala predstava, čo má asi prichystané pre ňu.

Než pred ňu na dlhý stôl nanosil toľko potravín, ktoré by stačili pre rotu vojakov, prehľadal špajzu, otvoril niekoľko skriniek a nahliadol i do pivnice. Potom obišiel kuchyňu, zhasol všetky lampy a nechal horieť len oheň v krbe.

„Čo to robíš?“ spýtala sa Isabella roztraseným hlasom.

„Už som ti to hovoril, hodlám ťa nakŕmiť.“

„Po tme? Nebudem si vedieť ani trafiť do úst.“

Musel sa jej námietkam usmiať. „Kto hovoril, že budeš niečo robiť. To ja ťa budem kŕmiť. A mne toto svetlo stačí, na to aby som videl ako sa ti po tvári rozlieva rozkoš z každého kúska, ktoré ochutnáš.“

Jeho odpoveď ju znervóznila rovnako ako ďalšia veta, ktorú preniesol, keď sa posadil vedľa nej. „Je to tu omnoho intímnejšie než v jedálni, čo hovoríš?“

Mal pravdu. Sedel vedľa nej tak blízko, že sa jej skoro dotýkal. Jej plán vyhnať ho zlým jedlom zlyhal.

„Edward, toto sa nehodí…,“ začala so zatajeným dychom.

Pozeral sa na ňu svojimi zase jasne zlatými očami. Ich meniaca sa farba Isabelle pripadala zvláštna. Než nad tým ale mohla premýšľať, Edward pokračoval. „Tíško, maličká, a prijmi trest so vztýčenou hlavou.“

Isabella si uvedomila, že nemá inú možnosť než poslúchnuť, a naraz sa jej zovrelo hrdlo. Edward sa k nej naklonil a ona na svojej nohe ucítila tlak jeho stehna. Tento obyčajný a pritom tak vzrušujúci dotyk spôsobil, že sa celá rozochvela, srdce jej začalo biť ako na poplach a v ušiach počula cinkať zvončeky. Bradavky jej stuhli túžbou a v útrobách a medzi nohami ucítila zvláštny pocit.

Najhoršie bolo, že podľa úsmevu na Edwardovej tváre bolo zrejmé, že si svoj vplyv na ňu dobre uvedomuje. Natiahol sa k mise a vytiahol červenú jahodu, jednu z posledných v tomto roku. Potom z druhej nádoby zložil plátno, zrelý plod namočil do hustej smotany a potom jej ho priložil k perám.

Isabella pochopila, že ju chce vlastnoručne nakŕmiť. Neúspešne sa snažila vziať mu jahodu z ruky. „Viem sa najesť sama.“

„Lenže ani pre jedného z nás by to nebolo tak príjemné. Otvor svoje krásne ústa, Isabella, Alebo ti ich mám otvoriť bozkom?“

Rozhodla sa pre menšie zlo a naklonila sa dopredu, aby šťavnatý plod odhryzla zo zelenej stopky. Chuť, ktorá sa jej rozliala v ústach, jej pripomenula, že jahody so smotanou sú jej obľúbeným dezertom. I tak si ju nemohla dostatočne užiť, pretože ju Edward uprene pozoroval. Kútiky úst sa mu zdvihli do spokojného úsmevu.

Podal jej ešte ďalšie dve jahody, než Isabella zakrútila hlavou. „Naozaj už nemám hlad.“

„Ja ale mám hlad stále. Hlad po tebe.“ Srdce jej poskočilo tak, že jej skoro vyletelo z hrude. „Viem si predstaviť, ako jedinečne musíš chutiť, láska.“

Ich pohľady sa stretli a Isabella zalapala po dychu. Ešte nikdy pred tým necítila tak bolestnú fyzickú príťažlivosť. Nech sa snažila akokoľvek, nemohla od neho odtrhnúť zrak. A tú tmavnúcu nádheru, ktorú videla v Edwardových očiach identifikovala ako jeho túžbu, túžbu takmer hmatateľnú.

Celá sa zachvela, a to dokonca ešte skôr, než Edward zdvihol ruku a končekom prsta obkreslil líniu jej vlhkých pier. „Od teraz už zakaždým, keď ťa uvidím jesť, budem cítiť vzrušené pokušenie.“

Potom pomaly kĺzal prstami dole, až sa dotkol pulzujúceho miesta na jej krku. Napätie medzi nimi bolo tak intenzívne, že by sa dalo krájať. Edward sa k nej naklonil. No namiesto k jej perám, sa priblížil k jej krku, k tomu miestu, ktoré predtým láskal svojimi nežnými prstami. Isabella zadržala dych, no v momente, keď sa jazykom dotkol jej pokožky prudko vydýchla a zvuk, ktorý jej vyšiel z úst sa nedal nazvať inak, ako zastonanie.

V zúfalej snahe prerušiť vzrušujúce kúzlo Isabella rýchlo vstala. „Musím ísť,“ vykríkla a snažila sa utiecť, no skôr, ako sa jej to podarilo, ju Edward chytil za ruku.

V hlase sa mu odrážal smiech. ,Ale drahá, veď si ešte skoro nič nezjedla.“

„Mám toho už dosť! Všetkého!“

Vytrhla mu ruku zo zovretia a utiekla pred jeho tichým smiechom. Keď za sebou zabuchla dvere svojej spálne, srdce jej búchalo až v krku a celé telo sa chvelo potlačovanou túžbou.

Isabella starostlivo zamkla a potom sa chrbtom oprela o drevené dvere. Pokiaľ s Edwardom nedokázala zvládnuť ani prvú večeru, je vo veľkom maléry. Snažila sa prekaziť jeho plány na jej zvádzanie, ale príliš neuspela.

Isabella Swanová sa však nevzdáva. Nikdy! Rozhodne potriasla hlavou. Možno prehrala jednu bitku, ale vojna ešte nie je stratená.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

6)  Bosorka (23.11.2011 12:01)

Tak to jsem více než navnaděna....prstík? prstík! bože můj, co s ním bude dělat?!

5)  monikola (23.11.2011 09:07)

drsné??? tak to sa teš ma kapitolu 12 včera som ju dopísala a bude to mazec...chuderka Bella...Edward vytiahne do útoku a použije pri tom iba jeden jediný prstík...podotýkam, že to bude zvedavý, ale nie nemravný prstík...to len pre uistenie, keby niekoho napadali všelijaké "nechutnosti"

3)  Twilly (23.11.2011 07:09)

Celkom drsné, drahá Moni, drsné ale vzrušujúce!!!

1)  Bosorka (22.11.2011 19:02)

ááááááááááááá Jahody!!!!

1