08.11.2011 [19:15], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 52×, zobrazeno 6201×

Aké dojmy mala Isabella s prvého stretnutia s lordom Edwardom Masenom? To sa dozviete v tejto kapitole. Taktiež vás čaká i zopár vysvetlení o tom, ako sa tieto tri sestry stali neočakávaným dedičstvom a nakoniec konečne i naživo spoznáte Rosali i Alicu... dúfam, že sa vám obe budú páčiť i v tomto historickom razení :)

Keď dráždite leva v jeho skrýši, premýšľala Isabella, keď nastupovala do prepychového koču svojej patrónky, musíte si dát pozor, aby vás nezhltol skôr, než si to vôbec uvedomíte. Dnes síce Edwardovi Cullenovi, novému grófovi z Masenu, unikla bez ujmy na zdraví, ale jej hrdosť značne utrpela.

Keď kočiš praskol bičom, Isabella sa pohodlne usadila do mäkkých vankúšov a čakala, až sa jej prestane točiť hlava. Lord Masen ju tak vyviedol z miery, že na chvíľu zabudla, prečo vlastne prišla.

Dnes ráno sa vydala k nemu do sídla Masenovcov pevne rozhodnutá použiť svoju logiku a šarm, aby lorda Masena presvedčila, že jeho opatrovníctvo nie je nutné. Vlastne všetko začala chybne hneď od začiatku, kedy grófa vyrušila pri tréningu šermu.

Bolo zahanbujúce, ako jej ta zradná červeň stúpla do tváre, keď ho po prvýkrát uvidela. Mal vysokú, atletickú postavu, nie samý sval na svale, ale skôr štíhle, pružné telo. Svetlohnedé, či skôr medovo-hnedé vlasy, oči zlatkavé ako šperky, ako dva topásy dokonalo dopĺňali a zjemňovali ostré rysy jeho krásnej tváre. Hoci tie oči boli čierne, nie? Teda, na chvíľu sa zdali byť... akoby... ale nie, to sa mi iba zdalo. Ale... nie, nie.

V každom prípade jej pripadal ako grécky boh. Ako sochy či busty, ktoré si dáva márnotratná šľachta vytesať, ale v ktorých im umelci ich podobu úmyselne vylepšia, aby sa tak priblížili božskému ideálu. V každom prípade žiadna mramorová socha, či už išlo o Apolóna, alebo o portrét hocijakého šľachtica v nej ešte nikdy neprebudila túžbu dotknúť sa jej a pohladiť jej hladké telo.

Keď si Isabella spomenula, ako jeho rozopnutá košeľa odhaľovala mužnú hruď pokrytú príťažlivými líniami prsných svalov, ktoré doslova prosili o pohladenie, vystrašenie sebou šklbla. Masonov polooblečený stav spolu s pobaveným výrazom jeho očí ju celkom vykoľajil. Akoby presne vedel, ako sa jej rozbúchalo srdce ad vzrušenia. Práve preto sa zrejme prestala ovládať a popustila uzdu svojmu temperamentu.

Nedokázala si vysvetliť, čo ju donútilo, aby sa mu takto vyhrážala, keď ho prišla sladko prehovárať. Sľubovať vojnu bola zrejme chyba, pretože muži jeho typu si na výzvy obvykle potrpia.

A nakoniec ju Lord Masen celkom vyviedol z rovnováhy, keď ju takmer pobozkal. Najhoršie však bolo to, že chcela, aby to urobil! Preto radšej urobila hanebný, avšak rozumný ústup, bez toho aby dosiahla svojho.

Stretnutia s grófom ju zanechalo zmätenú a roztrasenú. V duchu si nadávala nie len za to, že nezískala to, prečo prišla, ale predovšetkým za svoje hlúpe pobláznenie.

„Si hlúpa hus,“ mumlala si Isabella pre seba. „Chovala si sa ako každá iná pobláznená ženská, ktorú priťahuje hocijaký urodzený gentleman.“

Nadradenosť a samoľúbosť Jeho Milosti očakávala. Je to povýšený hlupák, ktorý si myslí, že vie, čo je pre ňu najlepšie, a že za ňu môže rozhodovať. Nemohla však poprieť, že dokáže zapôsobiť. Keď sa stretli v súboji vôlí, cítila oheň, ktorý medzi nimi doslova pulzoval.

So znechuteným povzdychnutím Isabella otočila hlavu a zahľadela sa na okolitú krajinu.

Mala sa na neho lepšie pripraviť. Jej dobrá priateľka Tanya Irwinová, s ktorou sa poznala od detstva a ktorá v súčasnosti patrila k najznámejším londýnskym kurtizánam, ju pred Edwardom varovala. Povedala jej všetko o jeho bezchybnom vzhľade, o jeho odzbrojujúcom šarme, o jeho bystrej inteligencii. Ako jeden z najbohatších aristokratov priťahoval dobrú polovinu anglických žien – a rovnako sa s nimi vyspal. Hoci ju Tanya upozorňovala, že väčšia polovica týchto fám pochádza z úst tých žien, a nemusia sa zakladať na pravde, jej stačila i tá druhá polovica, ktoré pravdivá bola.

Väčšina žien považovala jeho chovanie za okúzľujúce, lenže väčšina žien nevytrpela so svojimi rodičmi to, čo Isabella. Jej nový opatrovník bol až príliš krásny. Isabella pevne zovrela pery. Jej matka pre krásnu tvár obetovala úplne všetko… vrátane svojich dcér. Zrada vlastnej matky ešte stále bodala ako ostrý nôž, i keď ich opustila už pred viacerými rokmi.

Keď Regina Swanová utiekla so svojim milencom, nechala svoje dcéry, aby sa vyrovnali s verejným pokorením a hanbou. Ako by toho nebolo dosť, ich otec sir Charles Swan štrnásť dní nato prehral zvyšok ich rodinného majetku a nechal sa zabiť v súboji pre jednu zo svojich mileniek.

Okrem toho, že dievčatá naraz stratili oboch rodičov, museli za škandál, ktorý nespôsobili, zaplatiť i inak. Isabella prišla o svojho snúbenca. Jej trojmesačné zasnúbenie s mužom, ktorého úprimne milovala, bolo naraz zrušené, pretože vikomt Jacob Blackmore nebol dostatočne statočný, aby dokázal čeliť odsúdeniu celej spoločnosti. Jeho láskyplné vyznania spľaskli ako mydlová bublina a zanechali Isabellu so zlomeným srdcom presne tak, ako to často popisujú básnici.

Rosali, ktorá bola skutočnou kráskou, bola odoprená akákoľvek úctyhodná budúcnosť. Jej sezóna predčasne skončila a s ňou i nádeje na žiadosť o ruku od urodzeného gentlemana.

Rovnako Alica nemala šancu na vhodnú svadbu, lenže tá tvrdila, že jej to nevadí. Aby skryla svoj smútok a hanbu, najmladšia sestra v podstate zvlčila a nahlas kritizovala spoločenskú etiketu, ktorá neprávom odsúdila ju i jej sestry. Často nosila veľmi moderné oblečenie, ktoré obsahovalo množstvo prvkov mužskej módy, založila krúžok emancipovaných žien a posledným výstrelkom bolo, že si ostrihala vlasy. Hoci Isabelle osobne sa jej krátky účes páčil, pripadala jej ako rozkošné vtáčatko, no spoločnosť všetky tieto činy odsudzovala.

Práve Alice spôsobovala Isabelle najviac starostí. Ako najstaršia cítila vinu za to, že svoje sestry nedokázala ochrániť. Keď ich matka opustila, bolo jej sotva devätnásť, napriek tomu na svoje bedrá prevzala všetku zodpovednosť. Zo začiatku si myslela, že to zvládne bez cudzej pomoci, no netrvalo dlho a objavili sa prvé problémy, ktoré neskôr prerástli do nezvládnuteľnej situácie. Dlhy.

Ich otec po sebe zanechal obrovské dlhy. Najskôr museli predať rodný dom v Hampshiru a presťahovali sa do Chiswicku, do ich vidieckeho sídla. Starého, zanedbaného domu s pár akrami neobrábanej pôdy. No na svetlo sveta prichádzali stále noví a noví dlžníci, objavovali sa nové nevyplatené zmenky a ich situácia začínala byť zúfalá a keď už sa bála, že skončia na dlažbe, do hry vstúpil lord Anthony, siedmy lord z Masenu.

Bol to zázrak a prekliatie zároveň. Lord Masen starší sa postaral o všetky dlhy. Odkúpil Chiswick, ktorý už bol určený na dražbu. Sestrám Swanovým určil doživotné právo užívania toho sídla, finančne podporoval chod domácnosti a urobil by určite i viac ak by ho medzitým nezastihla smrť. Česť jeho pamiatke, pomyslela si Isabella a prekrižovala sa. Potom si spomenula, že starý pán vlastne urobil viac. Včlenil ich životy do svojho závetu a tým ich upísal  diablovi menom Edward. Starý pán bol so starej školy a vidina šťastného života pre mladú dámu bola v jeho prípade iba v manželstve. Preto svoj závet podmienil tým, že sa nový dedič musí splniť jeho poslednú vôľu, vydať ich do jej dvadsiateho piateho roku, aby bola závet právoplatná.

Táto podmienka Isabelle priniesla strach, že bude nútená do svadby s neznámym a nemilovaným človekom a toho sa báli i jej sestry. Samozrejme nechceli pripraviť mladého dediča o jeho majetok a tituly, tak vymýšľali plán, v ktorom by obe strany došli k uspokojivému výsledku .Rozhodli sa, že jedinou šancov na ich záchranu od tohto osudu je finančne sa osamostatniť a získať nezávislosť, čo by mohlo byť jediným argumentom vhodným pre napadnutie závetu a následne zmenu jeho podmienok. Keďže však boli celkom bez prostriedkov, rozhodli sa speňažiť jediné, čo mali, a to bolo ich vychovanie a vzdelanie.

S podporou bohatej patrónky Iriny Freemantlovej, s pomocou svojich sestier a dvoch priateliek začala Isabella bohaté dievčatá neurodzených rodičov učiť, ako byť pravou dámou, aby uspeli v žiarivom svete vyšších kruhov.

Po troch rokoch tvrdej driny sa škola stala natoľko známou, že si dievčatá mohli dovoliť finančnú nezávislosť. No nekonečné dohadovanie s právnikom lorda Edwarda Masena nikam neviedlo. Odmietli veno, ktoré im bolo ponúknuté, odmietli každú snahu o pomoc pri hľadaní ženíchov. Celá tá situácia bola vlastne komická i smutná zároveň.

To bol dôvod k obavám. Keby sa novému lordovi Masenovi zachcelo, mal legálnu právomoc, aby im zakázal učiť. Táto ich kariéra je ohrozené dokonca i pokiaľ sa mu podarí nájsť pre ne manželov a donúti ich k tomuto hroznému kroku. Celkom iste sa žiadnemu mužovi nebude páčiť, že sa jeho žena zaoberá výučbou neurodzených dievčat.

Navyše stačila len predstava, že by sa Isabella mala znovu zasnúbiť, a po chrbte jej prebehol mráz. Rozhodne nemienila nikomu znovu otvoriť svoje srdce a nechať si ho pošliapať, ako sa to stalo pred štyrmi rokmi.

Rovnko jej sestry si svoju budúcnosť predstavovali úplne inak. Nemienili svoju tvrdo získanú nezávislosť len tak hodiť za hlavu a podvoliť sa nadvláde svojho manžela. Rosali bola rozhodnutá vydať sa jedine z lásky, zatiaľ čo Alica pohŕdala svadbou úplne.

„Vďaka bohu za Irinu,“ mumlala Isabella ticho.

Ich patrónka Irina, lady Freemantlová, o sebe tvrdila, že pochádza zo strednej triedy, hoci jej minulosť je vlastne pre Isabellu veľkou neznámou. Jedného dňa sa proste objavila a vydala sa za urodzeného gentlemana. Vdova stredného veku, stále však neuveriteľne krásna a žiadané, pre nich bola veľkou oporou, a to nie len pre školu, ale i pre ich súkromný život. Napríklad ponúkla Isabelle svoj koč, aby nemusela cestovať v povoze ktorý používali u nich na statku, pretože sa zdalo, že tento dopravný prostriedok Masenovcom ani nedôjde.

Keď dorazili do dediny Chiswick, bolo chvíľu po poludní. Rovnako ako iné mestečká a dediny na brehu Temži sa i Chiswick stal v poslednom storočí obľúbeným miestom pre výstavbu panských domov, pretože bol blízko Londýna.

Koč minul niekoľko sídiel, ktoré lemovali brehy rieky, než zahol na štrkom vysypanú príjazdovú cestu, ktorá viedla k Swan Hall. Krásny panský dom z červených tehál stál priamo na brehu rieky Temže. Obklopoval ho veľký park, ale neupravený trávnik a nestrihané kroviny pripomínali skôr džunglu. Zariadenie domu bolo rovnako opotrebované a zašlé vekom, zatiaľ čo umelecké diela a všetko striebro bolo dávno predané, aby boli zaplatené účty za chod domu.

Hŕstku služobníctva riadil majordómus a gazdiná. Bol to postarší pár, ktorý byl oddaný miestu, pretože tu prežil takmer štyridsať rokov svojho života. Oba pred štyrmi rokmi ponúkli sestrám Swanovím, že budú robiť zadarmo iba za stravu a ubytovania a za záruku, že ak ich staroba premôže, bude o nich dôstojne postarané. Isabella mala tento bezdetný pár úprimne rada.

Akonáhle kočiar zastavil pred domom, Isabelline sestry vybehli, aby sa s ňou privítali.

Rosali bola vysoká a štíhla so zlatými vlasy, nebesky modrými očami a krásnou tvárou, ktorá jej vzhľadu dodávala krehkosť brúseného krištáľu. Nebola však len krásna, ale rovnako múdra a vzdelaná a oplývala osobitým kúzlom. Rosali by bola veľmi šťastná ak by sa vydala a mala deti, ale láska, ako jediná podmienka pre svadbu, sa v dnešnej dobe zdala nedosiahnuteľná. Svoju túžbu po rodine a deťoch si vynahrádzala v škole, kde neotesané školáčky učila etiketu a spoločenská vedy.

A hoci i Alica vyučovala v ich škole, dobré spôsoby a chovanie neboli práve jej silnou stránkou. Niežeby bola drzá a protivná, to nie. Najmladšia a najmenšia zo sestier Swanových bola veľmi priama a živá a žiačky vyučovala streľbe, jazde na koni a všetkým športovým aktivitám. Alica mala i neohrozený výraz. Jej žiarivé a trošku čertovské tmavé oči a krátke vlnité gaštanové vlasy jej dávali vyniknúť a rovnako ako jej vášnivá povaha a duša rebelanta spôsobovali nemalé problémi.

Obvykle sa jej oči smiali a žiarili šťastím, ale teraz vypadala ustarane.

„Nedopadlo to tak ako si plánovala. Ja som to tušila!“ povedala, hneď ako Isabella vystúpila z koču. Nebola to otázka ale konštatovanie, Isabella nechápala ako je to možné, ale Alicine tušenia sa skoro do vždy vypĺňali. To, že kočiš i služobníctvo môžu počuť sestrinu odpoveď, ju vôbec nezaujímalo.

„To sa dozvieš, až budeme v súkromí,“ odpovedala Isabella, i keď sestrinu netrpezlivosť dokázala pochopiť.

Keď Alica dotknuto ohrnula noštek, Isabella sa pohľadom stretla s rozosmiatymi očami svojej prostrednej sestry.

„Vieš si vôbec predstaviť,“ vysvetľovala Belle Rosali, „aké to bolo čakať s týmto malým škriatkom na teba? Každú chvíľu si predstavovala tvoj rozhovor s lordom Masenom. Myslím, že som počula asi pätnásť verzií toho, ako by to mohlo prebiehať!“

„Len ťažko by uhádla, čo sa v skutočnosti stalo,“ zamumlala Isabella ticho.

„Mala si nám dovoliť, aby sme išli s tebou,“ povedala Alice, keď vystupovali po schodišti a prechádzali dvermi. „Mohli sme ťa podporiť.“

„Možno sem skutočne mala,“ súhlasila Isabella so smiechom, než Simpkinovi odovzdala svoj plášť a rukavice.

Jej sestry udržali svoju netrpezlivosť na uzde, dokiaľ nevošli do malého salónu na poschodí, kde ako v jedinej miestnosti v dome horel oheň, aby ohrial chladný jarný vzduch.

„Musím vám s ľútosťou oznámiť, že sem dnes ráno príliš neuspela,“ priznala sa Isabella, pričom zatajila svoj hlúpy nápad s kordom. „Nepodarilo sa mi lorda Masena presvedčiť, i keď sem sa naozaj snažila. Je to tvrdohlavý a neústupný muž.“

„Takže nestiahol svoju ponuku, že nám poskytne veno?“ spýtala sa Rosali.

Isabella sa smutne usmiala. „Nie. Vlastne tvrdí, že sa okolo nás za chvíľu začnú točiť tucty nápadníkov.“

Rosali len pevne zovrela pery, pretože sa vždy chovala ako dáma, zatiaľ čo Alica škrípala zubami. „Takže čo urobíme, aby sme sa ho zbavili?“ chcela vedieť.

Isabella vedela, že plány nového grófa, že im nájde ženícha, Alicu naozaj desili. Nielenže bola so slobodou, ktorú jej prinášal súčasný spôsob života, nadmieru spokojná, ale prácu v škole zbožňovala. A teraz si príde nejaký chlap a chce to všetko pokaziť tým, že ich vydá. Za celou tou drsnou škrupinou sa totiž nachádzalo jemné srdiečko, ktoré sa bálo, že jej osud priveje tvrdého, rozkazovačného a despotického muža a ona sa stane iba zastrčenou ženičkou v domácnosti, dobrou tak akurát na rodenie detí.

Pochopiteľne, že spolu už predtým preberali rôzne možnosti, čo by mali urobiť, keby Isabella u nového grófa neuspela, a teraz sa zdalo, že im nezostává nič iného, než sa vydať cestou, ktorú vymysleli.

„Myslím si,“ povedala Isabella pomaly, „že vy dve budete musieť na čas zmiznúť. Keď vás na Swan Hall nenájde, potom vás nemôže nútiť do svadby s niekým, koho vám vyberie.“

Alice sa zamračila. ,Ja si i tak stále myslím, že by sme ťa tu s ním nemali nechať samú. Mám také divné tušenie.“

Rosali sa schuti zasmiala. „Ach drahá sestrička. Ty a tvoje tušenia ma vždy rozosmejú.“

Alica sa na sestru zamračila. „No smej sa koľko chceš, ja viem svoje! Hovorím, že by sme mali zostať a postaviť sa mu. Musí pochopiť, že nás k ničomu takému nemôže nútiť!“

„Jaj sestrička, nečerti sa na mňa. Veď vieš, že som to myslela v dobrom. Veď mne sa taktiež nepáči, že tu Isabellu máme nechať samú.“ dodala Rosali.

„Bude v poriadku,“ odpovedala a snažila sa, aby jej hlas znel iste. „Budem omnoho pokojnejšia, keď vy dve budete stranou.“

Rosali konečne váhavo prikývla. „Ako dlho budeme musieť zostať v ústraní?“

„Dokiaľ lord Masen nepochopí, že nemá ani tu najmenšiu šancu.“

„Predsa za nás nemôžeš vybojovať všetky naše bitky, Bella,“ trvala Alica na svojom.

Isabella sa usmiala. Ja viem, ale myslím si, že tento krát to bude to najlepšie, čo môžeme urobiť. Niekoľko dní budete bývať u Emily. Povedala by som, že tam ho nenapadne vás hľadať.“ Emily Blanchardová bola jej najlepšia priateľka a učiteľka na Freemantlovej škole pre mladé slečny, ktorá bola pomenovaná po ich patrónke.

Som si istá, že rovnako Irina by nás u seba pár dní nechala,“ navrhla Rosali.

„Áno, ale u nej by vás lord Masen mohol hľadať, pretože som mu povedala, že Irina je naše patrónka.“

Keď sa Alica stále mračila, Isabella sa na ňu povzbudivo usmiala. „Alica, sľúb mi, že ma aspoň tento krát poslúchneš.“

„Dobre teda.“ Objala Isabellu a pobozkala ju na tvár. „Ale vôbec sa mi to nepáči. Radšej by som tu ostala s tebou a postavila sa tomu príšernému grófovi.“

Isabella jej komentár ignorovala, pretože dobre vedela, že s novým lordom Masenom to po zlom nepôjde. „Možno bude najlepšie, keď k Emily odídete ešte dnes. Lord Masen nás príde čo nevidieť navštíviť a ja nechce, aby vás tu našiel.“

„Ako si s ním poradíš ty?“ spýtala ss Rosali.

„To ešte neviem,“ zamumlala Isabella. Ako ich poručník má právo dohovoriť pre ňu a pre jej sestry svadbu z rozumu, ale ona stále dúfala, že ho prinúti, aby na vec zmenil názor. „Žije v mylnej predstave, že nám môže rozkazovať, a ja mu musím ukázať, že sa strašne pletie.“

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1 2 3   »

51)  monikola (09.11.2011 19:02)

jej Michangela ďakujem za všetky tri smajliky pod všetkými kapitolami

50)  Michangela (09.11.2011 18:55)

49)  monikola (09.11.2011 18:46)

no ja som na tuto knižku narazila náhodou pri poslednej chorobe...prvé kapitoly budú veľmi podobné pôvodnému zdroju no postupne tam chcem vsunúť viac toho upírskeho a najmä viac Emmetta a Jaspera a scén ako budú lámať srdcia Belliným sestráma koniec...no koniec plánujem úplne inak...skončí to vo Voltere...ale pssst to už prezrádzam veľa

48)  Judy (09.11.2011 17:49)

Jak tak koukám, tak tahle knížka jako inspirace pro spisovatelky už není oblíbená jen u nás v ČR, ale nově i na Slovensku.
Musím se přiznat, že jsem zatím tvoji povídku vůbec nečetla. Jen stručný obsah, a tak jsem se hned rozhodla ti napsat.
Tuhle knížku znám a mám ji moc ráda. Přivedla mě k ní vlastně povídka na Stmivani.eu od Dorianny - Zkroť ji!, která si jako inspiraci vzala právě ji. (I když je to skoro jen přepis se změnou jmen a přidání upírů.) Tak až se pustím do čtení tvé úpravy, doufám, že to nebude jen její slovenský překlad (jak Jordan, tak Dorianny), ale že tam dáš mnohem víc sebe.
A ještě jedna věc, ke které se chci přiznat. po přečtení téhle knížky jsem zůstala u četby červené knihovny a závislost na ní je už možná o něco větší než na twilight. Takže jestli do toho nechceš taky spadnout, tak se měj na pozoru.

47)  Twilly (08.11.2011 22:22)

Dej jednorázovky, je to lepší než chodit do posilky věř mi!

45)  HMR (08.11.2011 22:15)

Ano, souhlasím, Bos a Carlie, ale doporučuju - nepít, nejíst a tak vůbec... no, hadr na monitor se taky sejde...

44)  Twilly (08.11.2011 22:13)

Pak jednoznačně Bosi a Carlie

42)  HMR (08.11.2011 22:02)

Hm, to je jen nepatrná komplikace... časem přejde, u mě to taky tak začínalo a kde jsem dneska, že?

41)  Bosorka (08.11.2011 22:01)

Haní - když ona je ajka na romance...najdeš u mě romanci?

40)  HMR (08.11.2011 21:56)

Jo, jo, začíná to hnátománií, pokračuje závislostí na vlkouších... otázkou je, čím to skončí?
Bos: Jak můžes nedoporučovat číst sebe? To nechápu když vezmu v potaz, jak dlouho jsme na tvoje výstižné výtvory čekaly, jistěže se musí přečíst!!! bez nich to nejde! Ať žijí koše!

39)  monikola (08.11.2011 21:56)

presnééééééééé Bosi...ani nehovor ako mi toto chýbalo pekne "zaspamovať" komentáre

38)  Bosorka (08.11.2011 21:52)

Jejda my zase plevelíme už dlouho jsem neplevelila!

36)  Bosorka (08.11.2011 21:45)

Mě si nech až budeš mít všechno přečtený Karolka a její Lost in Twilight

35)  Twilly (08.11.2011 21:45)

Naopak, robíme jej dealerov

34)  monikola (08.11.2011 21:44)

chuďerka Ajka...sme ju teraz zahnali

33)  monikola (08.11.2011 21:44)

a Hranicaaaaaaa od Astrid vlastne čokoľvek od Astrid

1 2 3   »