07.11.2011 [09:15], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 21×, zobrazeno 5326×

Kapitolka číslo tri na svete a v nej verím, že zaujímavý rozhovor medzi Edwardom, Emmettom a Jasperom.

V texte nájdete i úrivok z diela od J. Keatsa, je to v angličtine a pod tým je môj skromný preklad, nakoľko som nevedela nájsť slovenský, alebo český ekvivalent tohto diela. Dúfam, že sa bude páčiť :)

Konečne som sa s grófom stretla a je ešte otravnejší, než som si myslela. Vydržať s ním v jednej miestnosti dlhšie ako päť minúť a nechcieť ho poriadne praštiť je umenie.

z listu slečny Isabelly Swanovej určenému Tanyi Irwinovej

V jej očiach sa zračila výzva, ktorej Edward nemohol odolať. Keď však urobil krok dopredu, slečna Swanová urýchlene opustila miestnosť. Nasledoval ju na dlhú chodbu a ohromene za ňu pozeral.

Prešla okolo jeho dvoch bratov, ktorí postávali iba pár metrov schodišťa a s neuveriteľne pobaveným pohľadom sledovali jej odchod. Vďaka svojmu výbornému sluchu určite počuli každé slovo a Edward si bol istý, že mu hneď, ako to bude možné v tom neporiadku, ktorý narobil vymáchajú čumák. Isabella zatiaľ zišla schodisko a cez vstupnú halu došla k hlavným dverám, ktoré jej lokaj ihneď otvoril. Keď vyšla von, Edward potlačil nutkavú túžbu prenasledovať ju. Vzrušujúce stretnutie v ňom prebudilo hlad po ďalšom.

„Zízaš s otvorenými ústami, braček,“ podotkol Emmett pobavene.

Edward zavrel pusu, ale túžbu, ktorú v ňom prebudila Isabella Swanová, sa len tak zbaviť nedokázal. Zamyslene potriasol hlavou, vrátil sa do salónu, kde si hneď nalial poriadnu dávku brandy. Škoda, že na neho alkohol nemal žiaden účinok, aspoň, že chuť ostala taká, akú poznal za ľudského života, vlastne vďaka ich vylepšeným zmyslom, ku ktorým sa radila i chuť to bol ešte väčší pôžitok. Rovnako to bolo i s jedlom. Nemalo pre nich absolútne žiaden výživný faktor, ale ich vycibrená chuť a čuch z neho robila čosi výnimočné. Keď žili vo Volterre, videli, že starší upíry stratili záujem o tieto pôžitky. Pripadalo im zbytočné „namáhať“ sa jedením. Jemu a jeho bratom sa to ešte nestalo. Našťastie. Keď nechal svoje hrdlo spláchnuť prvým hltom korenistej, jačmenno-medovej tekutiny, posadil sa do koženého kresla a zvažoval nečakanú reakciu na svoju najstaršiu chovanku.

Jeho bratia nasledovali jeho príkladu a posadili sa na neďaleké stoličky. Ako prvý prehovoril Emmett. „Prečo si nám nepovedal, že slečna Swanová je tak okúzľujúca, Edward?“

„Pretože som to sám nevedel.“ Jeho právnik ho síce pripravil na to, aby očakával krásu, ale nevaroval ho pred živelnosťou, vnútorným ohňom a temperamentom.

„Tá ti dala,“ prehlásil Emmett ironickým tónom. „Podľa toho, čo sme počuli, sa ti vyhrážala, že ťa prepichne. Mal si pravdu, braček, dostal si otravné bremeno.“

„Inak, Edward, určitý moment naozaj zvažovala, že ťa bodne. Jej emočná krivka bola neuveriteľná. Nič živelnejšie som hádam ešte nevidel. Zatiaľ čo ty si lovil rozum z nohavíc, ona bojoval s potrebou neodstrániť ťa ako otravný hmyz.“ pobavene dokončil Jasper.

„Áno,“ súhlasil Emmetth. ,Je ako amazonka alebo valkýra.“ V tóne jeho hlasu sa odrážal tichý obdiv.

„Ja dávam prednosť pokojnejším ženám,“ podotkol Jasper. Edward si myslel, že je tomu tak preto, že búrlivé ženy príliš útočili na jeho obranné múry, ktoré si ako empatik musel vybudovať. Ak by ich nejaká dračica prelomila, bolo by to akoby sa ste sa ositly uprostret sopky a nad hlavou vám hučalo tornádo.

,Ja nie,“ odpovedal Emmett. „Škoda, že si nás poslal preč, Edward. Rád by som bol svedkom toho vášnivého výbuchu.“

Vášeň bola presne to, čo Edward k Isabelle cítil.

„Ešte stále vypadáš zmätený,“ dodal Emmett prekvapivo vážnejším hlasom.

Edward prikývol. Ešte nikdy predtým k žiadnej žene necítil to, čo k Isabelle. Stačila jej blízkosť, aby po nej zatúžil. Bolo to zvláštne. Veď behom svojej existencie poznal stovky prekrásnych dievčat. Do čerta, vo veciach lásky nie je žiadny zelenáč. Tak prečo je jeho najstaršia zverenkyňa tak iná? Je to hádam tým, že pred ním neomdlieva a zbožne k nemu nevzhliada? Že ho nechce potešiť a uspokojiť ako ostatné ženy? Alebo tým, že nevidí do tej jej rozkošnej hlavičky?

„Možno ma tak vyviedla z miery, pretože som na ňu nebol pripravený,“ snažil sa svoju reakciu objasniť predovšetkým sám sebe. To, že nevedel čítať jej myseľ si ponechal pre sebe. Sám sa nevedel s touto myšlienkou vyrovnať a bratia by to len zbytočne rozoberali viac, než by mu bolo milé.

„Tá žena je jasná výzva,“ podotkol Emmett celkom zbytočne.

To áno, pomyslel si Edward, keď si spomenul na jej slová o vojne. Vzrušujúca a zvodná. Obraz jej planúcich hnedých očí a gaštanových vlasov bol tak hlboko vrytý v jeho mysli, že na neho nemohol zabudnúť.

Poriadne si odpil z brandy. Možno to nie je až takým prekvapením, že jeho záujem vzbudila elegantná vášnivá žena, ako je Isabella. Poslednou dobou mu všetky dievčatá a ženy, ktoré ho obletovali, pripadali nudné a nezáživné.

„Zaujímalo by ma, ako tú vášnivú slečnu Isabellu chceš skotiť,“ ozval sa Emmett.

„Pravdu? To ešte sám neviem. Hneď zajtra pošlem Chiswicku svoju vizitku a ohlásim sa na pondelok.“

„Vydať ju za nejakého dôverčivého tupca asi nebude tak ľahké.“

Edward sa trpko zasmial. „O tom nepochybujem.“ Úloha vydať ju za vhodného manžela bude zrejme omnoho ťažšia, než sa zozačiatku zdalo. „Obávam sa, že sa mi to nemusí podariť.“

„To by som netvrdil,“ namietal Emmett. „Viem si predstaviť, že mnohým mužom sa jej vášnivá povaha bude zdať príťažlivá. A pokiaľ je v posteli len z polovice tak temperamentná, potom bude skvelá milenka.“

Edward sa na svojho priateľa zamračil. „Dávaj si pozor na jazyk. Hovoríš o mojej chránenke.“

Jasper, ktorý bol doteraz prevažne ticho sa pousmial. „hoci tvoja reakcia bola akoby Emmett hovoril o tvojej milenke, Edward. A to je práve tvoja smola. Svoju zverenkyňu predsa zviesť nemôžeš. Škoda, že je urodzeného pôvodu. Je ako zakázané ovocie.“

Škoda, pritakal mu Edward v duchu. Jeho súčasné spojenie so sestrami Swanovými je čisto právnou otázkou a všetky sú vo veku, kedy už nie je potrebné kontrolovať každý ich krok, no i tak je podľa závetu za ich blaho zodpovedný práve on.

Nemohol však poprieť, že predstava Isabelly ako jeho milenky bola veľmi vzrušujúca, i keď už dlhšiu dobu žiadnu stálu milenku nechcel. Poslednou ženou v jeho posteli bola práve klebetná markíza Victória a i to bolo skôr jej potešenie, než jeho. Ukájať svoju túžbu v navoňanom tele pre neho už dávnejšie stratilo svoje kúzlo – až dodnes.

Predstava ochotnej Isabelly v jeho posteli prebudila ďalšiu vlnu túžby a Edward sa nepohodlne zavrtel. Mať pod sebou všetok ten oheň a temperament muselo byť vskutku opojné.

Emmett ho uprene pozoroval a provokatívne dodal: „Môžeš sa ju pokúsiť získať pre seba. Už sa nemôžem dočkať, až ťa budem sledovať, ako sa jej dvoríš.“

Jasper sa usmial. „Možno to pre teba bude osviežujúce. Prenasledovať namiesto toho, aby si bol prenasledovaný.“

Edward sa na svojich bratov otrávene pozrel. „Dávajte si pozor, kamaráti. Pokiaľ sa ma budete snažiť dostať do chomúta, postarám sa o to, aby ste si moje zverenkyne vzali práve vy dvaja.“

„Celkom chápem,“ podotkol Jasper, „prečo ťa sestry Swanové nechcú za poručníka. Ženy ako ony sú zvyknuté ťahať za nitky a donútiť mužov tancovať tak, ako ony pískajú. Nemôžeš sa im páčiť, keď ich niekto núti urobiť niečo, čo nechcú, a navyše sa tvári, že to je jeho nepríjemná povinnosť. Presne toto vyšľahalo jej krivku zlosti tak vysoko.“

„Mne tá povinnosť vôbec nepripadá nepríjemná,“ prehlásil Emmett. „Osobne som sa na Vás dvoch výborne bavil. A bojovať so slečnou Isabellou sa mi zdá viac než vzrušujúce.“

„Čo na to hovoríš ty, Edward? Poslednú dobu sa často sťažuješ na nudu. Vášnivý stret by tvoj život isto poriadne okorenil.“ Jasper sa odmlčal a sledoval svojho priateľa a brata cez okraj brúseného pohára. „Hoci nečítam myšlienky ako ty, nemôžeš mi klamať, že Isabella Swanová v tebe nezanechala určitú... hm, potrebu.“

Posledné slovo vyslovil takým spôsobom, že viacznačnosť z neho doslova kričala. Edward sa na brata pozrel a hoci sa vnikaniu do mysle svojim bratom zo zdvorilosti vyhýbal, tento krát neodolal. Potreboval vedieť ako to Jasper myslel. Ale ten bastard to očakával a tak mu jeho hlava ponúkla akurát tak citáty od Johna Keatsa.

So! Said he one fair morning, but all day, his heart beat awfully against his side. And to his heart he inwardly did pray for power to speak. But still the ruddy tide stifled his voice, and puls’d resolve away. Fever’d his high conceit of such an eager bride, yet brought him to the meekness of a child: Alas! When passion is both meek and wild!  When make him both complit and destroys!

Tak! Povedal si jedno obyčajné ráno, ale po celý deň jeho srdce hrozivo bilo proti nemu. K tomuto srdcu sa vo vnútri modlil, za moc hovoriť. No neústupný červený príliv potlačil jeho hlas, a pulz sa plašil ďalej.
Horúčka jeho vysokej márnomyseľnosti bola ako nedočkavá nevesta, napriek tomu ho priviedla k pokore dieťaťa: Beda! Keď vášeň je oboje, tichá i divoká! Keď urobí oboje, naplní ho i zničí!

„Podľa tvojho nadšeného výrazu by som povedal, že sa mnou súhlasíš.“ Pokračoval Jasper. „Mimochodom, tie verše sú z Keatsovej tragédie Isabella, je to adaptácia príbehu z Dekameronu a odohráva sa prevažne v Pekle.

Edward prikývol. Jednánie s Isabellou Swanovou iste do jeho života vnesie poriadnu dávku vzruchu. „Určite to bude zaujímavé. Zistím to hneď budúci týždeň, kedy sa hodlám vydať do Chiswicku, aby som dojednal záležitosti ohľadne ich vydaja.“

Ešte nevedel, čo presne Isabelle povie, ale už sa na ich ďalšiu konfrontáciu neobyčajne tešil. Keby to jeho tiché srdce dokázalo, bilo by vzrušením rovnako ako tomu hrdinovi z Keatsovej básne.

Beda! Keď vášeň je oboje, tichá i divoká! Keď urobí oboje, naplní ho i zničí!

No uvidíme.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

1)  Bosorka (07.11.2011 10:53)

Jaspere, Emette - nebojte se, i na vás se dostane

«   1 2