04.11.2011 [08:15], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 28×, zobrazeno 5962×

Prvá kapitola novej poviedky...:)

Prostredie Londýnskeho vidieka na začiatku 19.storočia. K dispozícii sú traja slobodní upíry a tri slobodné slečny. Ideálna kombinácia, ibaže sa každí z nich vyhýba svadbe ako čert krížu? Čo sa stane, keď do toho vstúpi posledná vôľa starého grófa Anthonyho Masena?

Ignorant, idiot a arogantný blbec! Ja si plne uvedomujem, že sa asi budeš diviť, ako dáma môjho postavenia a prísnej výchovy, ktorá mne a mojim sestrám bola dopriata, vypustí z úst, či v tomto prípade na papier, podobné výrazy. No drahá priateľka, tu nič iné nepomôže. On si snáď myslí, že nás môže ponúkať na trhu ako vrece zemiakov.

z listu slečny Isabelly Swanovej určenému Tanyi Irwinovej

LONDÝN, MÁJ 1817

Manželstvo. Už to samotné slovo znelo príšerne. Lenže nový gróf z Masenu ho už ďalej nemohol ignorovať.

„Škoda, že starý gróf zomrel,“ zavrčal lord Masen a ostrím svojho kordu prudko zašermoval vo vzduchu. „Keby sa tak nestalo, prebodol by som mu srdce. Takto ma napáliť. Ľsťou ma donútil, aby sa zo mňa stala pestúnka troch dievčat, o ktoré vôbec nestojím.“

Jeho brat sa srdečne zasmial.

„Ale no tak, Edward, pestúnka? Nie je to prehnané slovo?“ Lenže presne takto sa cítil.“ „Skôr by som ťa nazval dohadzovačom.“ Dohadzovač. Ó, Bože, ako nízke a nedôstojné.

Lord Edward Masen, ktorý bol ešte donedávna barónom Cullenom, sa znechutene zamračil. Hoci v bežných situáciách vítal každú výzvu, vydať tri nezadané mladé dámy, z ktorých žiadna nemala ani halier, mu pripadalo ako nadľudská úloha, či skôr v jeho prípade sa mu to zdalo nadúpírsky nemožné. A ako by toho nebolo dosť, v závete stálo, že ich nemôže vydať len tak za niekoho, ale za úctyhodných gentlemanov.

So svojim novým titulom proste zdedil i slečny Swanové, takže sa o ne musí skôr či neskôr postarať.

Snáď by stačilo neskôr.

Muselo sa však tak stať do dvadsiatehopiateho roku života najstaršej z nich. A to dúfal, že v sídle grófa z Masenu šťastne pobudne aspoň desať, dvanásť rokov, kým on a jeho bratia budú musieť znova odísť preč. Toto neustále sťahovanie bolo súčasťou ich nestarnúceho života.

Edward si vo svojich dvadsiatich troch rokoch, ktorú už zažíval dvestosedem rokov, užíval života slobodného mládenca a s úspechom sa vyhýbal nástrahám vydajachtivých slečien a ich matiniek, žiarlivých milencov, manželov, prísnych otcov a to všetko taktiež s úspechom nevyzradenia vlastnej identity, identity upíra. A keďže slovo manželstvo stálo vysoko na pomyselnom rebríčku hodnôt, ktorými opovrhoval, otravovalo ho, že sa teraz musí zaoberať svadbou troch nechcených zverenkýň, a snažil se celú záležitosť odložiť na neurčito.

Ničmenej, slnečné jarné ráno ho prinútilo ostať ukrytý v sálach svojho sídla a konečne poskytlo možnosť začať hovoriť o tom, čo bude musieť urobiť, so svojimi dvoma najbližšími priateľmi, ktorých už inak ako bratmi nenazval. I oni dvaja sa rovnako ako on úspešne vyhýbali nástrahám manželstva. Aby zahnali nudu cvičili šerm, umenie, ktoré za tie roky, a vďaka ich podstate, už všetci ovládali dokonalo, takže im to nebránilo v živej diskusii o Edwardovom „zdedenom“ probléme.

„Čo nevidíš moju dilemu?“ spýtal sa Edward a svižne vyrazil proti svojmu rovnako hbitému súperovi, Emmettovi McCartymu, v súčasnej dobe vojvodovi z Ardenu. Či z Dranversu? Hmm, vlastne ani poriadne neviem.

Dostať sa do priazne starým šľachticom, ktorý nemali dedičov a svojimi úpírimi schopnosťami, šarmom a zvláštnymi darmi, ktoré im boli dané do vienka vôbec nebolo ťažké. Takto vždy zdedili pohodlné miesto na život i pozíciu v spoločnosti na zopár rokov, kým sa nepohli ďalej.

„Ale áno,“ odpovedal Emmett a odrazil výpad. „Musíš vydať tri zverenkyne, ale dobre vieš, že to nebude ľahké.“

„Presne tak.“ Edward sa zoširoka usmial. „Nepredpokladám, že by si sa ponúkol ako dobrovoľník pre jednu z nich.“

Emmett uskočil stranou a pohoršene sa na Edwarda pozrel. „Hoci by som ti veľmi rád pomohol, starý brachu, svojej slobody si cením príliš, než aby som sa takto obetoval, a to dokonca i keby som po pár rokoch „tragicky“ umrel. Žena, manželka. No, to už by nám len v našom živote chýbalo. Taká osoba by sa nedala balamutiť rovnako ako služobníctvo. To by som nerobil nič iné, iba vymazával spomienky na to, prečo som zase nevečeral, neochutnal ani hlt vína, prečo sa s ňou nejdem prejsť keď je tak krásne slnečno, bla, bla, bla. Veď by som jej upiekol mozog.“

„Hanbi sa, Edward.“ Pobavené zvolanie prišlo od dlhej rady stoličiek, kde se pohodlne usadil Jasperovi Whitlock, markýz z Claybournu, a čakal, až na naho príde rada. „Pokiaľ si myslíš, že nás presvedčíš k svadbe s jednou z tých troch krasotiniek, tak si sa zrejme pomiatol na rozume. Ostatne by to vysvetľovalo fakt, ako čitateľovi myšlienok, ako si ty, unikol tento drobný, no výrazne nevýhodný detail pri spracovávaní grófa Masena.“

„Že vraj to sú skutočné krásavice,“ snažil sa ho nalákať Edward.

Jasper sa hlasito zasmial. „A staré panny. Koľko rokov je najstaršej slečne Swanovej? Dvadsať štyri?“

„Toľko rozhodne nie.“ Ticho protestoval Edward.

„Ale hovorí sa o nej, že je to dračica.“ Vplietol sa do konverzácie znovu Emmett.

„To je možné,“ priznal Edwards váhavo. Jeho právnik popísal Isabellu Swanovú ako okúzľujúcu, ale tvrdohlavú a výbušnú mladú dámu, ktorá je hrdá na svoju nezávislosť.

„Ty si ju ešte nevidel?“ spýtal sa Jasper.

„Nie, podarilo sa mi jej vyhnúť. Keď som pred tromi mesiacmi prišiel k nim domov, aby som im vyjadril úprimnú sústrasť, slečna Swanová bola preč. A od tej doby som všetku korešpondenciu prenechal svojmu právnikovi. Nakoniec to však s nimi budem musieť nejako vyriešiť,“ povzdychol si. „Budúci víkend by som asi mal zájsť do Chiswicku.“

Malý zámoček Swanovcov, kde slečny Swanové žili, sa nachádzalo na vidieku blízko malej dedinky Chiswick, asi šesť míľ západne od sídla grófa Masena. S dobrým záprahom sa vzdialenosť dala zvládnuť v krátkom čase a jeho prirodzenou rýchlosťou tam vedel byť za pár minút, ale Edward ani nedúfal, že sa celá záležitosť obíde bez komplikácii.

„Podľa toho, čo som počul,“ povedal Emmett a chladne odrazil ďalší útok, „tvoje zverenkyne budú tvrdým orieškom. Nebude ľahké vydať ich, zvlášť potom tu najstaršiu.“

Edward prikývol a uškrnul sa. „To iste nebude. Najmä, keď sa celkom verejne stavia proti vydaju. Ponúkol som im slušné veno, vďaka ktorému by sa im mohlo podariť získať urodzeného nápadníka, ale odmietli.“

„Nepatria náhodou medzi „Modré pančuchy“?“ spýtal sa Jasper na skupinu žien, ktoré sa snažili oslobodiť od starého systému a presadiť v spoločnosti emancipáciu žien.

„Zdá sa, že áno. Škoda, že mi ani jeden z vás nechce pomôcť.“

Budem musieť inak vyriešiť svoju dilemu, pomyslel si Edward a pustil se do útoku, snažiac sa nevnímať Emmettove myšlienky kričiace do okolia aký úder plánuje. Ľahká výhra a jednoduchý boj ho nikdy nelákal. Možno práve preto sa snaží tento jeho problém vyriešiť čo najlepšie, pretože je to tak ťažký problém. Sestrám Swanovým by prospela priazeň s nejakým vplyvným a bohatým barónom, ktorý by zbedačenú usadlosť a pozemky okolo zámku dal do poriadku a tak sa postaral o pohodlný život jeho trom chudobným obyvateľkám. Všetky tri sestry mali dobrý pôvod, skvelé vychovanie, ale bohužiaľ pevne zakorenenú nechuť k manželstvu a zároveň príliš veľkú hrdosť, aby prijali finančnú pomoc, ktorú ponúkal.

To, že sa nevydali, sa však nedalo pričítať nedostatku bohatstva, ale skôr škandálu v rodine. Pred viacerými roky ich matka utiekla na kontinent so svojim francúzskym milencom. Potom, ani nie za štrnásť dní, bol ich otec zabitý v súboji kvôli svojej bývalej milenke, čo urobilo škrt nádeji na akúkoľvek vhodnú ponuku na sobáš.

V snahe posunúť nechcené zverenkyne do omnoho ochotnejších rúk sa Edward rozhodol obdariť ich tučným venom. Lenže to bolo predtým, než zistil, ako sú tieto tri krásky nezávislé a tvrdohlavé. List najstaršej z nich bol plný plamennej obhajoby ich slobody.

„Podľa zákona sú mojimi zverenkyňami, dokiaľ im nebude dvadsaťpäť,“ vysvetľoval Edward, „ale najstaršia z nich, Isabella, ma už teraz začína dohánať k šialenstvu. V minulom mesiaci som od nej obdržal štyri listy, v ktorých tvrdí, že ona ani jej sestry žiadneho opatrovníka ani ochrancu nepotrebujú. Bohužiaľ jej prianiu, aby som im nezasahoval do života nemôžem vyhovieť, pretože som viazaný poslednou vôľou zosnulého grófa.“

Na chvíľu sa odmlčal, aby zvládol súperov výpad. „Aby som povedal pravdu,“ zavrčal, „bol by som rád, keby som o žiadnych sestrách Swanových nikdy nepočul, a to i na úkor titulu. Mal som radšej ostať tých pár rokov priateľom jedného z vás, prichádzajúcim z cudziny. Koho to napadlo, aby sme naraz všetci traja mali vlastné tituly, majetky a sídla? Veď nám doteraz stačilo, aby to mal iba jeden z nás.“

Jeho bratia sa na neho pozreli pobaveným pohľadom, čo Edwarda popudilo. Najviac asi preto, že to bol práve jeho nápad. Chcel si tak oživiť stereotyp ich dlhého života. Nedal však nič najavo a pokračoval „Takže teraz očakávam vašu pomoc, vy bezchrbtoví zvrhlíci. Som si istý, že viete o nejakých vhodných kandidátoch, ktorí by vyriešili môj problém.“

„Jednu z nich si môžeš vziať ty sám,“ navrhol Jasper s pobaveným výrazom.

„To nikdy!“ vykríkol Edward a Emmett len horko-ťažko uhol jeho hnevlivému výpadu.

Takmer od dňa ich premeny boli nerozlučnými priateľmi – Edwar, Emmett a Jasper. Ich stvoriteľkou bola šialená upírka Maria, ktorá si vytvárala armádu novorodených upírov a plánovala zaútočiť na mocenskú základňu ich rodu, na Volteru. Jej plány boli odhalené a ona i jej armáda boli vyhladení, až na túto trojicu. O ich záchranu sa postaral upír menom Carlisle Cullen. Veril, že každý si zaslúži šancu a hoci vládcovia Voltery jeho názor nezdieľali mali v úcte jeho hlbokú odolnosť voči lákaniu krvi a voči jeho úžasným znalostiam.

Carlisle sledoval Mariu a jej novorodených. Hľadal náznaky jasného zmýšľania, snahu postaviť sa Mariinmu vplyvu a bláznovstvu a presne toto našiel u nich. Boli jej miláčikmi, najme kvôli ich schopnostiam. Edward vedel čítať myšlienky, Jasper cítil a ovplyvňoval emócie a Emmett... Emmett vedel mazať pamäť smrteľníkom. Všetci traja však mali spoločnú ešte jednu schopnosť. Oplývali vysokou mierou empatie a nestratili svedomie. Ich konanie bolo i počas ich novorodeneckého obdobia výrazne pokojnejšie a kultivovanejšie, než chovanie ostatných i Márie samotnej.

Keď už sa museli nakŕmiť postupovali spoločne a cielene. Edward pomocou myšlienok vyhľadal násilníkov, vyvrheľov spoločnosti. Jasper upokojoval ich chute po krvavom besnení a zároveň zjemňoval utrpenie ich obetí a Emmett mazal spomienky nevinným, ktorí sa náhodou priplietli a tak ich nemuseli odstrániť.

Na základe týchto informácii Aro, Caius a Marcus Volterskí rozhodli o ich uchránení od eliminácie. Keď sa bratia dozvedeli, že existujú i iné možnosti, ako tie, ktoré im predostrela Maria, prijali svoj osud konečne i s inými pocitmi ako boli pocity zúfalstva a prekliatia. Spoločne tak vo Voltere prežili novorodenecké obdobie, spoločne prijali Carlislov spôsob obživy, teda zvieraciu krv, spoločne uznali tohto muža za svojho záchrancu, za svojho otca a prijali meno Cullen ako ich druhé meno, pod ktorým sú známi v upírom svete. A nakoniec sa i spoločne rozhodli kráčať svetom. Za nejaký čas opustili Volteru. V ich vojenskom spôsobe života nenašli záľubu a ani Carlislov živo plný vedy a výskumu ich nelákal.

Spôsob života, ktorý si zvolili, zahŕňal síce časté sťahovanie a zmeny identít, ale cítili sa tak slobodne a bez obmedzení. Edward sa ešte nestretol so ženou, ktorú by chcel pojať za svoju manželku a stráviť s ňou časť života, nie to ešte zvyšok samotnej existencie. Len predstava toho, že by mal byť pripútaný k žene, ktorú sotva pozná a vôbec ju nemiluje, mu naháňala husiu koži, obrazne povedané. Hoci i v otázke lásky im bol Carlisle príkladným učiteľom. Jeho vzťah s jeho ženou Esme, ktorú miloval už ako človeka a po rôznych osudových ťažkostiach úspešne premenil, bol jedinečný a plný šťastia, lásky a harmónie.

Vyvedený z miery všetkými týmito rečami a myšlienkami o manželstve Edward urobil krok dozadu, zdvihol kord a ironicky sa usmial. „Radšej sa vzdám skôr, než zo mňa urobíš fašírku, braček. Jasper, si na rade.“

Keď ho markíz vystriedal, Edward prešiel miestnosť k príručnému stolu, kde odložil kord a vzal ručník, ktorým si otrel pot z čela.

Naraz jeho pozornosť upútal zvláštny rozruch, ktorý sem doliehal zo vstupnej haly. Ak by nemal ako upír tak výrazne zdokonalené zmysli, nemal by šanci postrehnúť, že problém, o ktorom doteraz diskutovali a ktorému sa mu darilo úspešne vyhýbať ho práve dostihol. Žena, a bol si istý, že sa jedná o jeho zverenkyňu Isabellu Swanovú, sa práve hašterí s jeho majordomusom, ktorý ju evidentne nechce vpustiť ďalej.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

8)  Twilly (04.11.2011 11:28)

To vieš, ony nemajú asi taký silný kontakt so slovenčinou aj napriek mamine Slovenke, zato my hej

7)  monikola (04.11.2011 11:22)

vôbec sa nehnevám neboj ...text preberám z tej knihy a ta je po česky tak mi tam ostalo veľa slov...tým že čítame tak veľa v českom jazyku sa nám potom ani tie slová nezdajú nesprávne...je celkom sranda, že my s tou češtinou problémy nemáme ale české deti nám už takmer nerozumejú...napr. moje sesternice majú 14 a normálne majú problémy a to majú maminu Slovenku

6)  Twilly (04.11.2011 11:14)

ja viem, som rýpalka,ale... veď vieš, že to nie je v zlom

5)  monikola (04.11.2011 11:11)

Twilíku ten text by mal byt už opravený...ja som ho včera sem dávala v noci a fakt som tam tie chyby nevidela ale od rána som ho prerábala

4)  monikola (04.11.2011 11:10)

jaj to oslovenie Marcus sa mi tam omylom dostalo asi ke´d som prerábala niečo na pôvodnom texte...hrdina z knihy z ktorej čerpám je totiž Marcus...Na mojom zhrnutí to mam napísane, a keď mi schvália sériu, bude to napísane i tam

som rada, že sa vám to zdá sľubné...tú knihu som čítala pre týždňom keď som z horúčkou ležala v posteli a už pri čítaní som si predstavovala ako by sa to dalo prerobiť na twilightovskú tématiku

3)  Twilly (04.11.2011 11:07)

Moni, dovolila som si poslať ti mailik. Dúfam, že sa nenaštveš

2)  Twilly (04.11.2011 11:02)

Vypadá to slibně, dokonce mooooc slibně.

1)  Bosorka (04.11.2011 10:38)

Ha, on je s nima i Marcus? no téda.....
Myslím, že "dědictví" mu bude dělat hodně těžkou hlavu
Jen poznámka... proč si utíral pot z čela? Šmíroval ho snad nějaký sloužící?

«   1 2