24.04.2012 [18:00], nikolka, ze série Návrat minulosti, komentováno 0×, zobrazeno 2047×

Odistili časovanú bombu, ktorá v tejto chvíli dosiahla svoju explóziu.

Kráľovná a princezná

Nechceli svojho syna pustiť z rúk. Dni, keď bol v osídlach týchto rumunských bratov, boli pre nich trýznivé. Teraz je po všetkom a predsa nie je definitívny koniec. Carlisle s Annie zatiaľ mohli urobiť len to, že svojho syna držali čo najďalej od rumunských vládcov. Všetky svoje deti! Bez výnimky!

Ich nepriatelia boli zhrození. Posledný pilier, posledné tajomstvo, ktoré ich držalo nad hladinou, bolo prezradené! Dočkali sa tej, po ktorej nesmierne túžili. Nanešťastie je teraz Arova dcéra, dedička trónu, ich sudcom a zároveň katom. Volturiovci nikdy nezabúdajú a vonkoncom neodpúšťajú. A ona bola Volturiová!

Annie sa posadila na jeden z trónov. Bola teatrálna ako jej otec. Vedela to, nemôže však prezradiť svoju slabosť, nepokoj, bolesť. Musia vidieť nekompromisnú, tvrdú ženu. Presne ako najsilnejší vládca.

Carlisle svojej manželke rozumel. Dokonale ju poznal, pred ním nedokázala niečo tajiť. Ani on nedokáže vymazať posledné dni. Ako rád by to chcel uskutočniť! Ich syn by na vlastnej koži nezažil hrôzu a nenávisť. Annie by nemusela trpieť kvôli pomstychtivosti vlastnej matky. Sulpicia vo svojej úlohe zlyhala, nechcela prehltnúť hrču krivdy. No napriek všetkému to bola jej dcéra, jediná dcéra, ktorú mala.

„Musím sa ospravedlniť. Prichádzam akosi neskoro,“ ironicky poznamenala Annie. Bude to únavné a bolestné. Musí však dokončiť, čo Sulpicia začala.

„Rola tvojho otca ti nesedí. Možno kedysi, keď si sa ešte nezaplietla s nežným Cullenom,“ provokovala Sulpicia. Má jedinečnú príležitosť ukázať tej malej, kto je kráľovnou. Komu leží svet pri nohách.

„Odpusť si svoje poznámky.“

Carlisle si slová svojej svokry nebral k srdcu. Vedel, že si chce ubrániť svoju vznešenosť aj za nepriaznivých a nevhodných okolností. Urážkami chce provokovať, aby dosiahla svoje.

„To nebola úrážka!“ bránila sa.

„Mám jednu otázku. Prečo ona? Ste dosť silní, aby ste na Volterru zaútočili bez pomoci!“ Annie svoju matku ignorovala.

„To bolo kedysi, princezná. Neustála kontrola vášho otca spolu s jeho bratmi nás oslabila. Nedovolia, aby sme boli v počte, ktorý ich dokáže ohroziť. Vedia, že by sme využili príležitosť a nárokovali by sme si na to, čo nám právom patrí. Preto sme potrebovali spojencov z okolia ich „výsostí“, ktorí by hrad oslabili zvnútra, a my by sme zasadili už len posledný úder. Zničili by sme ich,“ vysvetľoval Vladimir. Nie je nutné naďalej zamlčiavať plány. Pre neho a pre Stefana je už všetko stratené. Odistili časovanú bombu, ktorá v tejto chvíli dosiahla svoju explóziu.

„Je pravda, že keď nám kráľovná predostrela návrh, už sme ju nepotrebovali. Mali sme Ekrema, vášho brata. Spoluprácu s ňou sme brali ako ďalšiu výhodu. Ako sa neskôr ukázalo, neurobili sme chybu, keď sme ju neodmietli. Prichádzali k nám informácie, o ktorých sa nám ani v tých najbláznivejších snoch nesnívalo!“ doplnil svojho brata Stefan. Ak padá do priepasti, stiahne so sebou všetkých.

Ekrem sa pomrvil na stoličke, keď sa spomenulo jeho meno. Nevedel, čo má očakávať. Selenia bola v poriadku a relatívnom bezpečí. Či to tak ostane, netuší. Svoju sestru nepoznal, aby mohol uhádnuť, čo urobí, ako premýšľa. Ublížilo sa jej synovi a to nie je malý zločin, ktorý sa poľahky prehliadne. Ekrem sa chcel postaviť a vysvetliť veci. Povedať o sebe pravdu, že si nenárokuje trón, že chcel len svoju najdrahšiu. Lenže čiasi ruka ho zastavila.

„Nemusíš nič vysvetľovať. Dôveruj mi. Ona vie, čo robí, hoci sa mi to nepáči,“ zašepkal mu Carlisle. Keď ho Ekrem prvýkrát uvidel, ostal prekvapený. Podoba medzi ním a Xavierom bola obrovská. Keby nestáli vedľa seba, mohol by si ich ľahko zameniť. Teraz ho Carlisle opäť uviedol do pomykova. Možno jeho sestra pozná motív jeho konania, no nemôže vedieť, ako prijala správu, že on je rovnako ako ona, potomok Ara Volturiho.

„Brat?“ spýtala sa zhrozene Sulpicia. Ako je to možné? Pokým poznala, dievča malo iba jedného brata po matke.

„Teba to prekvapuje?“ spýtala sa Annie. „Myslela som si, že ste jej túto nemenej dôležitú informáciu povedali.“

„Mali sme dôvod  myslieť si, že táto skutočnosť nie je pre ňu dôležitá a prospešná. Určite by sa postarala o to, aby zmizol, a nikto sa nedozvedel o jeho existencii. Viete, mali sme iné úmysly. Keby nám nevyšiel prvotný plán, chceli sme, aby sa svet dozvedel, že Aro, vládca, ktorý žiada, aby sa zákony dodržiavali, ich sám porušuje,“ odpovedal Stefan. Vedel, že ak pôjdu proti najmocnejšej, najväčšej vrchnosti, bude to poslednýkrát. Nikdy už nebudú mať šancu. No vidina absolútnej nadvlády ho natoľko uchvátila, že nevenoval pozornosť obavám svojho brata. Zabudol na pomstu, zabudol, kým je. Chcel to, čo mali oni.

„Ten bastard!“ skríkla Sulpicia. Zúrivosť, ktorú doteraz úspešne skrývala, vyplávala na povrch. Ako mohol? Sľuboval, prisahal, že sa to už nestane, že tá žena bola jediná a posledná. Podlo jej klamal a ona mu uverila. Splodil ďalšieho potomka, tohto však skrýval. Aj tak posledná kvapka dávno spadla na tvrdú zem.

Svoju pozornosť upriamila na Ekrema. Bola hlúpa, nepozorná, keď si nevšimla, čo bolo dávno očividné. Skôr ako chcela ukončiť svoje nové a ďalšie trápenie, zlyhali jej všetky zmysly. Padla na kolená. Neuvedomovala si, čo sa s ňou deje. Obklopovalo ju len prázdno, ničota.

„Správaj sa, ako sa patrí na dámu. Tvoje výbuchy zúrivosti nemienim tolerovať,“ varovala Sulpiciu Annie. Napriek všetkému ženu pred sebou ľutovala. Sama sa cítila podvedená. Nevinní však nemôžu trpieť za činy druhých.

Po prvý raz sa zahľadela na muža, ktorý bol jej bratom. Stál v pozore a svoj zrak upieral na Sulpiciu. Jej brat. Annie cítila určitú neistotu a pokoru. Dlho si uzurpovala miesto, ktoré patrilo aj jemu. Spoločne mali stáť po boku ich otca. Život mu uštedril ranu a ona ju chce zoceliť. Milovala ho od prvej chvíle, čo sa o ňom dozvedela. Nepripustí, aby mu ktokoľvek ublížil.

„Už som ti povedala, nehraj sa na otca,“ zašepkala Sulpicia, ktorá pomaly vstávala z podlahy. Uhladila si zovňajšok a tvárila sa, ako keby sa práve nič nestalo. Naďalej žiadala všetku pozornosť.

„Nie, nehrám sa naňho. Chcem len vedieť prečo. Dokážem pochopiť, ako sa cítiš, no otec ti daroval, čo si nikdy nemohla mať. Dal ti dcéru, aj keď si ju neporodila. Dal ti...“ Keď bola malá, snažila sa, aby ju táto vznešená dáma ľúbila, aby ju považovala za vlastnú a aspoň jediný raz povedala – moja dcéra. Jej snahy boli márne a modlitby nevyslyšané.

„Daroval mi všetko. Postavenie, silu, bohatstvo. Zabudol však na lásku! Miloval tvoju matku, úbohého, primitívneho, krehkého človeka. A ja som mala vychovávať a darovať lásku dieťaťu, ktoré mi ukradlo, rovnako ako jeho matka, jedinú vec, po ktorej som najviac túžila? Nie! Znenávidela som ťa. Pretože ty si dôkaz, že som zlyhala ako žena.“ Konečne mala možnosť vykričať svoju bolesť, ktorá ju zvnútra spaľovala.

„A teraz zisťujem, že nie si jediná. Mala by si sa nad tým zamyslieť, Analia.“ Sulpicia sa s krutou radosťou pozerala na slzy, ktoré sa Annie kotúľali po tvári. Nezáležalo jej, že ubližuje. Ona bola prvá, ktorá dostávala rany.

„Čo tým chceš povedať?“

„Možno si bola naozaj len experimentom a Arove slová o láske k tvojej matke boli možno obyčajné výmysly.“ Vedela, kde má Annie najslabšie miesto. Bola až príliš citlivá na svoju matku. S radosťou pozorovala, ako ubližuje svojimi slovami drahokamu Volterry.

Annie chcela Sulpicii ublížiť. Nikto jej to nemôže odoprieť. Už nevládala zniesť lži tej ženy. Zabránili jej však v tom. Miestnosť bola odrazu plná a ona v náruči svojho manžela. Už necítila divokú zúrivosť, ktorá ju prednedávnom zachvátila. Jej srdce bolo odrazu plné radosti. Chcela sa zabávať, dokonca sa smiať. Úkosom zazrela na Jaspera, ktorému pery zdobili úsmev. Emmett s Edwardom stáli pred Sulpiciou. Annie sa zamračila. Vôbec sa jej to nepáčilo.

„Nemali by ste byť s Xavierom?“ spýtal sa ich Carlisle.

„Alice videla prichádzať Ara,“ odpovedal Edward. Informácia všetkých prekvapila. Konečne zareagoval. Jeho nečinnosť poburovala.

Pre Stefana a Vladimira Arov príchod znamenal koniec. Ak príde Volturi osobne, pochybovali, že ich dohoda bude v platnosti. Môžu začať počítať minúty do konca trvania ich predlhého života.

„Kedy?“

„Každú chvíľu.“

Annie si odfrkla. Otec príde až príliš neskoro. Čo robil, keď ho prosila o pomoc? Pre neho je prvoradá vláda nad svetom ako rodina. Neraz jej to dokázal. Definitívne ju stratil.

„Ostaňte na blízku. Bude sa to týkať aj vás,“ oznámila chlapcom. Všetkých sa to bude týkať. Už je rozhodnutá.

„Nemôžeme tu ostať?“ prosil Emmett. Usmiala sa.

„Nie. Nechcem, aby bol Xavier sám.“ Všetci traja prikývli a otočili sa na odchod. Annie mlčala. Už je zo všetkého unavená. Čo si ešte bude musieť vytrpieť?

Ekrem nevedel, čo má cítiť. Onedlho uvidí svojho otca. Bude si ho pamätať? Ako zareaguje na jeho prítomnosť? Prizná svojej dcére pravdu? Už dávno stratil záujem o Arovo uznanie. Obával sa však jediného. Čo urobí Selenii alebo Farrah. Postaví sa proti nemu, aby ich ochránil. K Ekremovi pristúpila Annie. Zapozerala sa mu do očí a bez slova ho objala.

„Prepáčte, nemohli by ste si toto nádherné rodinné objatie nechať na neskôr?“ provokovala Sulpicia.

„Nie, nemohli. Prekvapuješ ma. Na tvojom mieste by som nebola tak pokojná,“ oponovala jej Annie.

„Nemám dôvod. Dávno som poznala svoj osud, no na druhej strane, myslíš si, že ma potrestá?“

„Stať sa môže všetko.“

„Ja budem proti tomu. Nedovolím, aby si z toho vyviazla,“ varoval Sulpiciu Carlisle. Ublížila synovi, ublížila jeho manželke, ublížila celej jeho rodine. Spôsobila príliš veľa bolesti. Aro ju bude musieť potrestať. Musí pochopiť, že právo je na jeho strane.

Dvere sa otvorili a vo verajach sa ukázal Edward.

„Je tu,“ povedal.

Annie bola pokojná. Vyšla zo siene spolu s Carlislom. Pokoj jeho manželky bol podozrivý. Kráčala k svojmu otcovi. Nechcela to urobiť, nechcela ho tak ponížiť. Lenže zvuk facky každému rezonoval v ušiach.

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře