Nič mi nedávalo zmysel. Všetko bolo poprekrúcané a zamotané. Ako je to možné? Prečo som to od samého začiatku nevidel? Každučký kúsok zapadal do obrovskej hádanky a ja som bol slepý. Najväčšie tajomstvo bolo prezradené!

„Sulpicia?“ opäť som sa spýtal súrodencov. Vtedy som nedokázal uveriť nevinnej otázke, až kým si dotyčná nezložila masku. Ako sa to mohlo stať? Ako je možné, že práve ona mala prsty v týchto nechutnostiach? Čo sa stalo tak podlé, aby Sulpicia mohla ospravedlniť svoj zločin?

„Nie si jediný, koho to prekvapilo,“ poznamenal Jasper. Nepochybujem.

„Vy ju poznáte?“ spýtala sa nás Selenia.

„Sulpicia je nevlastná matka našej Annie,“ odpovedala jej Alice.

Čo sa asi deje vo veľkej miestnosti? Kľúč odomkol trinástu komnatu a vypustil všetkých démonov, ktorý sa tam doteraz skrývali. Kto ich nakoniec skrotí?

„Áno, je to Arova manželka,“ doplnil Alice Edward. Pravdepodobne odpovedal na nevyslovenú otázku.

„Netráp sa. Vie to.“ Pozrel som sa na Edwarda. Odľahlo mi, ale skade sa to dozvedela? Pravdaže, Selenia.

„Ako to prijala?“ spýtal som sa.

„Ako by si na jej mieste reagoval?“ Prikývol som. Ani ja som nechcel uveriť, dôverovať, prijať. V istej chvíli som zúril, no nie na svojho nového príbuzného. Musel som si priznať, že som zúril na starého otca. Ako sa asi mama môže cítiť? Ako sa zachová k starému otcovi, keď sa tento zlý sen konečne skončí?

„Kto je na prvom?“

„Kto iný, než jej najobľúbenejší syn? Mám na mysli seba, Xavier. Pravdaže, aby si správne pochopil.“

„A ja som kde?“

„Och, celkom som zabudol. To mení celý rebríček.“

Bol som doma. Bol som so svojou rodinou. Automaticky som si k sebe privinul Farrah. Môj nádherný anjel. Láska má prenášať hory. Prenesie tá naša všetku zlobu?

„Bude problém,“ ozvala sa Alice. Jasper ju držal za ruky, aby sa upokojila. Stane sa niečo zlé, závažné. Niečo, čo určite pozmení naše životy. Určite videla našu budúcnosť.

„Alice?“ spýtala sa Bella.

„Xavier?“ spýtala sa ma Farrah

„Čo bude s nami?“ spýtal som sa bez okolkov. Prisadla si ku mne a zapozerala sa niekam ďaleko. Obaja sa musíme postaviť čelom k zrkadlu. Najmä v tejto chvíli.

„A čo nás spája? Pár bozkov?“ spýtala sa. Nedovolím, nepripustím, aby zmizla. Nemôžem. Ak sa obáva muža, ktorého príchod nad nami visí ako Damoklov meč nad svojou obeťou, ja ju ochránim.

„Nie je to pár bozkov, ktoré som si bez dovolenia vzal. Je to tá zvláštna hmota medzi nami. Svetlo v našich srdciach.“

„Sú to obyčajné ilúzie! Tvoja rodina, ako sa im mám pozrieť do očí? Po tom všetkom? Moja minulosť nikdy nepripustí, aby sme boli šťastní. Vždy bude číhať v tieni.“

Prekliata minulosť! Kedy prestane robiť hriechy? Kedy odvráti svoje neúprosné ruky?

„Chceš sa so mnou rozísť?“ spýtal som sa zlomeným hlasom. Chcel som bojovať. Prisahal som, že nepripustím, aby mi odišla. Dokázal by som vytrvať v boji proti všetkému. Lenže nedokážem ísť proti jedinej, ktorú nosím vo svojom srdci ako vzácny poklad. Vtedy som bezbranný ako ranený vták. Ak sa rozhodne žiť bezo mňa, nebudem jej v tom brániť. S bolesťou v hrudi, ale prijmem akékoľvek rozhodnutie.

Farrah sa ku mne naklonila a pobozkala ma. Cítil som, že je to bozk na rozlúčku.

„Nemôžeme ostať spolu. Pokúšali by sme osud. Vytvorilo ma peklo. Pochádzam z podsvetia. Lásku si nemôžem dovoliť. Bol by to neodpustiteľný hriech.“ Nie, ona nemá pravdu. Farrah stvorilo nebo. Ona je práve tá, ktorá si zaslúži šťastie a lásku.

Nenávidím tento svet! Ako mohol dovoliť, aby som v krátkej chvíli zažil lásku a zároveň smútok? Prečo sa to vlastne začalo?

V tichosti som odkráčal preč. Srdce som mal v plameňoch, ale čo som mal robiť? Nemal som síl. Všetko sa zničilo. Mohol som preklínať, obviňovať. Nemalo by to však zmysel. V prvom rade som bol sám vinný. Otvoril som bránu svojho srdca, hoci som vedel, aké to môže mať následky. Už nikdy viac sa to nestane, pretože moje rany môže zoceliť jedine Farrah.

„Tak tu si!“ odrazu sa predo mnou objavila Bella.

„Teraz nie je vhodné, aby si kade-tade pobehoval.“ Mala strach. Kiežby vlastnila liek pre moje srdce. Pevne som ju objal. Potreboval som cítiť náruč, cítiť bezpečie, istotu. Nič nepovedala.

S Bellou sme prišli pred dvere sály. Boli otvorené. Len čo som chcel nakuknúť dovnútra, Alec ich zatvoril.

„Čo sa stalo?“ spýtal som sa zvedavo.

„Chlapci oznámili Carlislovi a Annie, že Aro má v úmysle navštíviť Rumunsko,“ povedala mi Rosalie. Zabudol som na starého otca. Moje myšlienky zamestnával iný, dôležitejší problém.

Čo ak to má istú súvislosť? Čo ak sa Farrah rozhodla na základe príchodu obávaného vládcu? Možno si robím čisté ilúzie. Lenže takáto myšlienka ma povzniesla. Znamenalo by to, že nič nie je stratené. Aj keď som už prehral a zložil zbrane. Ale ak existuje, čo i len maličký plamienok nádeje, budem bojovať za svoju lásku.

Udivovalo ma, že sme sa nevrátili naspäť do izby. Mal som mnoho otázok, na ktoré som sa chcel opýtať. Nevedel som, ktorú som mal vysloviť ako prvú.

„Povie mi už niekto, čo sa deje vo vnútri?“ spýtal som sa nakoniec. Všetko má svoj čas. Preto musím konať pekne po poradí.

„Rozprávajú sa,“ odpovedal mi Jasper. Mohol som si domyslieť, ako bude znieť odpoveď.

„Xavier, vedia všetko. Netráp sa, je tam s nimi Alec. Nič im nehrozí. Pozri, ani my tam nemôžeme byť,“ upokojil ma Edward.

„Ja chlapca úplne chápem. Rád by som si vypočul Sulpiciu,“ ozval sa hrozivo Emmett.

„Čo by si tam robil?“ oponovala mu Rosalie.

„Rose, ľúbim ťa.“ Mám rád tých dvoch, až kým si nezačnú na verejnosti prejavovať svoju lásku. Teraz nepotrebujem pridávať soľ do mojich čerstvých rán.

„Prosím vás, mohli by ste s tým prestať?“ napomenula zaľúbenú dvojicu Bella. V tichosti som jej ďakoval. Nie je nič nepríjemnejšie, ako sa pozerať na zaľúbených. Najmä, keď v srdci blčí plameň, ktorý v ňom zhasína všetku lásku. Cítil som pokoj, radosť, aj vďaka Jasperovi. Nanešťastie, ani on nedokáže zastaviť všetku trýzeň. Moje odhodlanie stále viac zhasína.

Pozrel som sa na Farrah. V tichosti sedela pri svojej sestre. Selenia jej niečo šepkala a pritom ju držala v náručí. Dosť dlho boli od seba odlúčené. Dokážem si predstaviť, ako sa musia cítiť. Videl som na Farrah, že už bola dávno rozhodnutá a presvedčená o svojej myšlienke. Ako jej mám zabrániť v odchode, len čo sa vyriešia všetky problémy?

Alice odrazu vyskočila zo stoličky. Jasper si ju obrátil k sebe.

„Prichádza,“ zašepkala.

„Bells, daj pozor,“ poprosil Edward a zmizol v dverách do sály. Nedochádzalo mi, prečo odrazu nastal rozruch. Až keď ku mne pristúpili dievčatá a Emmett s Jasperom sa postavili na obranu Farrah a Selenie.

K našej skupine kráčala osoba, o ktorej som si nemyslel, že ňou budem niekedy opovrhovať. Kráčal k nám Aro Volturi aj so svojou trestnou výpravou.

Sála sa otvorila a vo dverách stáli rodičia. Otec podišiel ku mne a položil svoju ruku na moje plece. V tej chvíli som sa upokojil. Nikdy som sa takto starého otca neobával.