20.12.2011 [19:00], nikolka, ze série Návrat minulosti, komentováno 0×, zobrazeno 2115×

Neznamenáme nič, len čistú zábavku pred koncom.

Spolupráca

Čakali na dievča. Nervozita, ktorá tam panovala, bola doslova hmatateľná. Boli blízko a predsa sa nemohli priblížiť. Jasper sa neunúval upokojiť situáciu. Nemal silu a ani vôľu. Všetci sa narovnali, keď zbadali, ako k nim kráča mladá žena.

„Prepáčte, idem neskoro, no bolo ťažké dostať sa nepozorovane z pevnosti,“ ospravedlňovala sa. „Možno to bude trúfalá požiadavka, rada by som sa so slečnou Analiou porozprávala osamote,“ povedala.

„Ani najmenej, drahá, pretože mám pocit, že sa všetko deje kvôli mne. Lenže moja rodina má rovnaké právo vedieť, čo mi chceš povedať,“ odpovedala jej Annie. Nevedela sa ubrániť pocitu, že ju s touto dievčinou spája niečo veľké. Niečo dôležité, nutné a potrebné v jej živote.

Selenia prikývla. Ona nemá právo čokoľvek od nej žiadať. Ak je spolupráca s nimi cestou k záchrane, nemá žiadne podmienky. Zhlboka sa nadýchla, aby si dodala kúsok odvahy.

„Mám mladšiu sestru, ktorá pre nich pracuje. Samozrejme nedobrovoľne,“ začala. Selenia bola vystrašená. Pozerala sa na ich tváre a nevedela, čo očakávať. Pochopia správanie Farrah alebo Ekrema?

„Nemusíš sa báť,“ uistil ju Edward.

„Pokračuj,“ vyzval Seleniu Alec, čím ju povzbudil. Ak je Alec nažive, jej sestra a milovaný majú nádej.

„Prinútili ju k tomu. Cezo mňa. Keď odmietla ponuku, ktorú jej predniesli, uniesli ma a vyhrážali sa jej, že mi ublížia, že zo mňa ostane iba popol, ktorý rozprášia po okolí, ak neurobí, čo od nej žiadajú.“ Seleniu pálili oči a v hrudi, ako keby jej vytrhli srdce. Keby mohla vyplaviť svoju bolesť do neznáma. Annie podišla k nej a objala ju. Nemohla si pomôcť. Nemohla sa pozerať na zúbožené dievča, ktoré očividne trpí pre skutky iných.

„Ako ich potom všetkom mohla odmietnuť?“ vzlykala. Seleniu odrazu zaplavil pokoj. Pripadala si, že je v bezpečí a nič zlé sa nemôže prihodiť. Odmietala pripustiť, že niekde von ju čakajú oveľa horšie problémy. Pripadala si ako v nejakej kupole, kde neexistuje ďalší iný svet, okrem toho, ktorý si vysnívala. Teraz mohla pristúpiť na čokoľvek, čo by od nej žiadali.

„Zavreli ma do akejsi izby. Boli to mučivé dni. Dni plné čakania, že sa vôbec niečo udeje. Čas sa pre mňa zastavil. Nemohla som navštíviť svoju sestru. Nedokázala som vyčkávať a začala prehľadávať svoje väzenie. Otvorila som skriňu, aspoň som si myslela, že je to skriňa. Mohla som sa kamkoľvek dostať bez toho, aby ma niekto spozoroval. Nemohla som len tak odísť so sestrou. Bolo by to podozrivé. Zatiahla by som ju do nebezpečenstva. Pohybovala sa príliš blízko okolia bratov. Preto som  získavala dôležité informácie a hľadala ten najlepší spôsob uniknúť z tej hrôzy. Skôr, či neskôr, by som vás vyhľadala, ale dopočula som sa o Alecovi. Bola to moja šanca. Nájsť ho skôr ako Volturiovci. Podarilo sa mi to.“

Pozrela sa do všetkých tvári. Ticho mlčali a premýšľali. Selenia im ponúkala jedinečnú príležitosť. Nemohli dúfať v takýto zázrak. Otázky budú konečne zodpovedané.

„Vieš, čo chceme?“ spýtal sa Carlisle.

„Áno. Ja chcem presne to isté.“ Selenia sa otočila k Annie.

„Madam, mali by ste ešte niečo vedieť.“

♦♦♦♦♦

Ostal som otrasený. Akým právom mal osud tú moc vziať šťastie a lásku, ktorú si tvrdo vybojovali? Kde je spravodlivosť? Pravdepodobne sa niekde ukrýva, alebo ju v zajatí držia mocnejšie bytosti, než sme my. Bol som pevne rozhodnutý napraviť všetky krivdy, ktoré Ekrem a Farrah okúsili. Kto za tie krivdy zaplatí, ma tentoraz nezaujímalo. Pevnejšie som zovrel Farrah v náručí. Nedovolím, aby jej ktokoľvek ublížil. Budem za ňu bojovať.

„Pomôžem vám,“ povedal som rozhodne. Pomôžem nájsť, čo stratili. Darujem im všetko, čo mám. Lásku.

„Ako?“ spýtal sa ma Ekrem.

„Pozri, ja viem, v akej situácii sa momentálne nachádzam. Podľa mňa to treba využiť,“ presviedčal som ho. Dávalo mi to zmysel, aj keď sa naokolo otvárali čierne diery, ktoré pohlcovali veci, nachádzajúce sa v tesnej blízkosti. Stál som si pevne za svojím slovom. Musel som, ak chcem byť aj ja šťastný. Najskôr sa budú musieť vyriešiť isté nedorozumenia a to nebude ľahké.

„Nechcem, aby si riskoval. Nechcem, aby ti opäť ublížili,“ zapojila sa Farrah.

„Mama s otcom mi rozprávali, že za lásku treba bojovať. Som si vedomý toho, čo riskujem. Stojí to za tú námahu!“ Spoločne bojujeme za rovnakú vec. Musia to pochopiť. Každý vojak padne, ak bojuje sám. Spojené sily sú oveľa pevnejšie a dajú sa ťažko rozbiť.

Ekrem sa mi pozrel do očí. Ako keby mi v nich chcel niečo prečítať. Bol som rozhodnutý a odhodlaný brániť, čo mi je najdrahšie. Pomaly prikývol.

„Dobre, síce neviem, ako to mieniš dosiahnuť,“ nakoniec súhlasil. Postavil sa na odchod. „Mal by som ísť za bratmi. Keďže prišla tá ženská, je privysoká pravdepodobnosť, že nás prichytia a nebude to príjemná záležitosť,“ rozlúčil sa Ekrem. Návšteva. Zabudol som na tajomnú ženu v maske. Kto sa môže nachádzať v tom prestrojení?

„Prečo to robíš?“ spýtala sa Farrah. Pozrel som sa na ňu. Láska príde, keď to budeš najmenej očakávať. Kto by to povedal, že sa niekedy splnia otcove slová? Najmä v tak krátkej dobe?

„Pre seba, pre teba, pre všetkých,“ odpovedal som. Keď som ju raz našiel, nechcem ju stratiť.

„Niečo ti dlhujem,“ zašepkala. Bol som zvedavý.

Farrah sa ku mne približovala. Delili nás milimetre. Nepatrná vzdialenosť, ktorú sme spoločne prekonali. V tej chvíli prestal existovať celý svet. Nevšímali sme si, kde sme. Kvôli čomu sme tam, kde sme. Boli sme len my dvaja.

Nanešťastie, nič netrvá večne. Do izby vtrhol Mihai. Zakaždým sa musí ukázať v tej najnevhodnejšej chvíli. Začínam si myslieť, že ho stvoril samotný pán pekla a vyvrhol ho zo svojho podsvetia pre zlé správanie.

S Farrah sme sa od seba vzdialili. Všimol si nás. Nedal na sebe poznať prekvapenie. Ktovie, čo sa udeje. Farrahin život závisí od toho, ako perfektne zahrá svoju úlohu v tomto divadle. Teraz bola prichytená pri neodpustiteľnej chybe. Ak jestvuje niekto vyšší a mocnejší, nesmie dopustiť, aby sa jej niečo stalo.

Mihaiovi sa na perách zjavil úsmev, z ktorého doslova mrazilo.

„Mám vás odprevadiť k pánom,“ oznámil, pričom sa pohŕdavo pozrel na Farrah. Ako sa postavenie dokáže zmeniť. Predtým by si k nej nedovolil takéto správanie.

Farrah prikývla. Už nemusela predstierať. Srdce mi splašene bilo. Nikdy som sa takto neobával. Farrah statočne prijala svoju nasledujúcu úlohu. Pevne a presvedčivo ma držala za ruku. Stála po mojom boku. Čo viac som si mohol priať?

Osud nesmie dopustiť, aby sa všetko skončilo skôr, než sa to vôbec začalo. Čo to nechápe, že som konečne našiel stratenú polovičku svojho srdca? Že je Farrah anjelom, ktorý spadol z neba len kvôli mne?

Mlčky sme kráčali na koniec nášho života. Neľutujem nič, čo sa stalo. Cesta netrvala tak dlho ako predtým. Tentoraz som poznal svoju trať.

Vstúpili sme do siene. Už nás očakávali.

„Hmm, pozrime sa. Situácia sa nám akosi zauzlila,“ poznamenal Stefan. „Nachádzame sa vo veľmi nepríjemnej chvíli a zisťujem, že nemôžem veriť ani svojim najbližším. Ako mi to vysvetlíš, drahá?“ spýtal sa Farrah a svoj pohľad upriamil na naše spojené ruky.

Farrah sa ku mne ešte viac pritúlila. Mlčala.

„Stefan, láska si nevyberá,“ informovala ho neznáma.

Celé dianie bolo divné. Každý z nich sa správal rezervovane. Pozrel som sa na Ekrema. Vtedy mi to došlo. Poznajú pravdu. Iba sa so mnou a s Farrah obyčajne zahrávajú. Kvôli tomu si nás zavolali. Neznamenáme nič, len čistú zábavku pred koncom.

Vladimir potichu sedel na svojom tróne a sledoval hru svojho brata. Pripadal mi ako bábka v Stefanovych rukách. Asi si to neuvedomuje.

Stefan prišiel k nám. Ja som sa postavil pred Farrah. Budem ju brániť. Nepripustím, aby jej ublížil, aby trpela v rukách šialenca. On sa len zasmial. V krátkom zlome sekundy, nech som sa akokoľvek snažil, rozdelili nás. Stefan sa pokojne, ako keby sa nič neudialo, prechádzal.

„Nerozumiem. Prečo?“ spýtal sa potichu.

„Netreba sa znepokojovať,“ upokojovala ho žena v maske.

„Nemyslím si, madam. Vychoval som ju, učil som ju ako používať dar a ona sa spriatelila s nepriateľom. Dal som jej všetko a ona ma sklamala. Podviedla ma!“ Nechcem ani pomyslieť na výchovu Farrah. Ktovie, čo si musela prežiť. Vynasnažím sa, aby som to napravil. Zabudne na roky, ktoré strávila v blízkosti rumunských bratov.

„Všetko to bolo pre moju sestru,“ odpovedala Farrah. Bola zraniteľná. „Neprijala som vás, vy ste ma k tomu donútili!“ vyčítala mu.

„A preto neuznávam tak primitívny cit, pretože láska z nás robí slabochov. Sme zraniteľní a nedávame pozor na vlastné bezpečie,“ poznamenal, pričom sa pozrel na Ekrema. Nachádzal sa vo svojom živle. Nič mu nerobí väčšiu radosť, než mučiť ostatných. Správa sa, ako keby to bolo jeho poslaním.

„Už to ukonči,“ provokoval ho Ekrem. Nevládal ďalej bojovať. Celkom mu rozumiem. Nedokázal získať späť cennosť, pre ktorú si prišiel. Kvôli čomu má ďalej bojovať?

Musí predsa niečo jestvovať! Toto trápenie sa nemôže takto skončiť. Rozprávka doznela, zlo vyhralo a môžeme pokojne odísť? Nie! Nemôžem to prijať. Život nám nepriniesol len tak lásku, aby sme ju vzápätí mohli ľahko stratiť!

„Výborne!“ prekvapivo zvolal Vladimir. Asi ho už dávno domrzelo toto zbytočné naťahovanie.

Pozrel som sa na Farrah. Očami sme sa navzájom lúčili. Musíme si priznať, že sme zažili niečo neobyčajné. Aj keď len na krátku chvíľu. Rozhodne naša láska prišla za nesprávnych okolností.

Stefan sa obrátil späť k Farrah. Prehliadol Ekremovu provokáciu a ignoroval Vladimirovu poznámku. Svoju pozornosť naplno venoval Farrah. Chytil ju za bradu, aby nemohla odvrátiť tvár. Zlosť a nenávisť sa pri mne striedali a navzájom sa doplňovali. Vytrhol som sa z rúk svojich strážcov a postavil sa priamo pred nepriateľa. Nebál som sa. Už nie. On sám ma za tieto dni, ktoré ma väznili, naučil nepripustiť si k telu tak primitívny cit ako strach o seba samého.

„Nedotýkaj sa jej,“ varoval som ho. Nedovolím mu, aby jej ublížil. Radšej sa obetujem, ako keby mala ona trpieť.

„Chlapče, začínam s tebou strácať trpezlivosť. Rodičia ťa nenaučili, čo je slušné správanie?“

„Ale áno, naučili sme ho to,“ ozvalo sa odo dverí. Otočil som sa a stáli tam všetci. Mama, otec, súrodenci. Nedokázal som pochopiť, ako je to možné, no po ich boku stál Alec.

„Selenia,“ zašepkala Farrah a zovrela moju ruku. Pozrel som sa na neznáme dievča, ktoré stálo skryté za Alecom. Moje modlitby a prosby sa naplnili. Nemohol som uveriť, že sú tu. Prišli si po mňa.

„Mali by sme sa porozprávať, páni. Nie je tak, drahá Sulpicia?“

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře