27.10.2011 [19:45], nikolka, ze série Návrat minulosti, komentováno 0×, zobrazeno 2251×

Život s nimi bez ostychu hral krutú hru.

Tajomstvá

Sedeli v lietadle. Napätie a radosť, že si konečne idú poňho. Všetkým ubiehali myšlienky k tomu, čo teraz nastane.

Annie informovala svojho otca o nasledujúcej situácii. Nedbala na jeho protesty. Prečo by aj mala? Nezachoval sa k nim najvhodnejšie. Nikdy nezabudne, ako sa k nej, k manželovi a k deťom zachoval.

„O kom si rozprával, že nám pomôže?“ spýtal sa Carlisle.

„Volá sa Selenia. Spojila sa so mnou, keď som odišiel z Volterry a získaval informácie,“ odpovedal mu Alec. Carlislovi neostávalo nič, len dôverovať tomuto chlapcovi. Veril Alecovi, že sa chce napraviť.

„Môžeme ti veriť? Predsa si, kto si,“ ozvala sa Rosalie. Nemohla zabudnúť na Alecovu minulosť. Patril k Volturiovcom a mlčal o rumunskom útoku. Môže ich naviesť na pascu, pomstiť sa za smrť svojej sestry.

„Rose, prosím ťa. Chce pomôcť. Ja mu verím,“ krotil ju Emmett. Bolo mu úplne jedno, s kým sa spoja, len aby bol Xavier spolu s nimi.

Alice s Jasperom sedeli vzadu, za ostatnými. Alice si stále nechcela odpustiť. Keby aspoň niečo videla. Stačil by iba krátky záblesk. Chcela vedieť, či je jej maličký braček v poriadku.

„Ale nemôžeme...!“

„Rosalie, súhlasím s Emmettom. Alec hovorí pravdu,“ ozval sa Edward. Bella sedela vedľa svojho manžela. Napriek všetkému  nad nimi držala ochranu. Pre istotu.

„Stačilo! Ideme si po Xaviera a to je prvoradé,“ napomenul ich Carlisle a ukončil začínajúcu sa hádku. Jeho manželka sa naňho usmiala. Bol to prvý úsmev po troch dňoch. Carlisle sa naklonil k Annie a jemne ju pobozkal.

♦♦♦♦♦

Hnev, bolesť, znechutenie. Znechutenie zo seba samého. Ako som im mohol uveriť? Šíp ma zasiahol presne do srdca a rozpolil ho na dve polovice. Myslel som si, že naše priateľstvo, naša láska sú reálne. Ďalšie klamstvo sa kopilo na hromadu smetí. Nikdy som nepoznal pravdu.

„Čo to má znamenať?“ spýtal som sa po chvíli mlčania. Musím uvažovať racionálne, nesmiem podľahnúť unáhleným záverom.

Ekrem s Farrah sa na seba zahľadeli a pomaly prikývli.

„Nechajte nás,“ prikázal Ekrem mojim strážcom. „A ty poď dnu,“ rozkázal mi.

Zneistel ma. Nevedel som, čo mám teraz očakávať. Vonkoncom sa nesprávali ako dvaja zaľúbení, ktorých v tej najnevhodnejšej chvíli niekto vyruší.

Všetci traja sme vošli do mojej cely. Sadol som si na posteľ, oni dvaja ostali stáť.

„Keď sme sa prvýkrát stretli, pýtal si sa ma, čo ma spája so Stefanom a Vladimirom.“ Čo majú vládcovia spoločné s mojou otázkou? Čo tým sleduje?

„Obchod,“ povedal som. Pamätám si jeho odpoveď. Láka ma poznať jeho minulosť, jeho tajomstvá, lenže teraz je pre mňa dôležitá iná záležitosť.

„Správne. Tí dvaja nepoznajú pravý dôvod, prečo som ich oslovil. Kvôli čomu som im o sebe povedal pravdu a podal im pomocnú ruku. Pretože nevedia, že mi uniesli bytosť, pre ktorú by som dokázal umrieť.“ Bolo to stále horšie a horšie. Uniesli ju? Už rozumiem môjmu pocitu, ktorý som mal pri Farrah, že aj ona je väzňom.

„Potrebujem, aby si poznal môj príbeh, môj život, aby si pochopil, prečo som tu, a hlavne, čo ma s Farrah spája,“ ozval sa po menšej odmlke. Veď už to vysvetlil! Alebo sa mýlim? Nerozumiem... Skutočne ničomu nerozumiem.

„Môj život nebol ako z rozprávky. Svetlé momenty striedali tmavé. Šťastie nikdy netrvá večne,“ začal rozprávať. Mlčal som. Nechcel som ho vyrušiť. Bude to kruté a hlavne bolestivé. Jedinú vec, ktorú môžem urobiť, je, že si ho vypočujem skôr, ako budem právom súdiť.

„Moja matka, nepamätám si ju. Snažím sa vybaviť si jej tvár, úsmev, hlas. Nedarí sa mi to. Nemala šťastie. Žiadna ľudská žena, ktorá pod srdcom nosí dieťa upíra, nemá šťastie. Venujú nám všetku lásku a darujú vlastný život. Vzdajú sa ho, len nech my sme živí, zdraví a hlavne silní, aby sme dokázali prežiť.“ Ekremovi sa začal triasť hlas.

Ani mama nerozpráva o svojej matke. Každý rok s otcom odchádzajú osláviť svoje výročie do Chicaga. Keď sa vrátia, vidím na nej, že je zničená. Kliatba poloupírov. Nikdy nepoznajú svoju skutočnú matku.

Ekrem sa zhlboka nadýchol, aby vládal ďalej pokračovať. Nečudujem sa.

„Čakal som pri jej mŕtvom tele, kým nevstane a nepozrie sa na mňa. Svetlo striedala tma, dni ubiehali. Možno vtedy som ju prestal vnímať, až som celkom zabudol na jej výzor. Neviem.“ Ekremov výraz sa náhle zmenil. Ľútosť sa zrazu premenila na povýšenosť, nezaujatosť, ľahostajnosť.

Nechcel som vedieť, čo bude pokračovať. Už mu nepomôžem. Stalo sa to dávno, no cítim, že Ekremove rany sú otvorené a démoni ho stále prenasledujú. Celkom som zabudol na vlastné problémy. V momentálnej chvíli nič neznamenajú.

„Nakoniec prišiel. Pohyboval sa, ako keby sa vznášal. Dlhé čierne vlasy a púdrová pokožka mu dodávali určitú charizmu, isté nadprirodzeno. Bál som sa a snažil sa pred ním skryť. Ale čo dokáže urobiť novorodenec? Iba sa pomaly plaziť. Vzal ma do svojho náručia a zabalil do plášťa. Nikto sa nesmel dozvedieť o mojej existencii.

Vedel som, že ma nikdy nemal rád. Jeho návštevy v dome, kde ma ukrýval, boli vzácnosťou. Stal som sa majetkom, s ktorým mohol bezmedzne disponovať. Prestalo ma baviť čakať, kým príde, a podriaďovať sa jeho príkazom. Ušiel som.
Preňho to nič neznamenalo. Zbavil som ho bremena, ktoré ho nesmierne ťažilo. Vonku som blúdil, hľadal cieľ, šťastie a lásku, ktorú som nepoznal a ktorú som toľko potreboval. A našiel som ju!“ Mlčal a čakal.

Nikdy by som si nebol pomyslel, že starý otec dokáže nenávidieť svoje dieťa. Prečo sa rozhodol ignorovať svojho syna a prijať svoju dcéru? Jedno nenávidí a druhé zbožňuje. Je to zvrátené, nepochopiteľné. Ako to mohol urobiť?

Je mi to tak ľúto. Keby sa to dalo napraviť. A prečo nie? Prečo mu nemôžem dať lásku rodiny, ktorú nepozná? Rodičia určite budú súhlasiť. Som si istý.

Ale príbeh ešte nie je dokončený. Všetko sa nevysvetlilo. Chýba detail a ja môžem zabudnúť na svojho anjela. Znovu.

„Moja sestra bola na love a keď sa vrátila, mala spoločnosť. Odvtedy sa od seba nepohli. Môžem povedať, že sa do seba zaľúbili na prvý pohľad,“ zamiešala sa Farrah. Chce sa zo mňa vysmievať? Nemôže ma stretnúť toľké šťastie! Je to náhoda? Osud?

„Sestra?“ spýtal som sa neveriacky. Jednoducho som tomu nemohol uveriť. Bolo by to príliš nádherné.

„Áno, Selenia je moja staršia sestra a je oveľa rozumnejšia.“ Keď o svojej sestre rozprávala, v jej očiach svietili hviezdy. Celá sa rozžiarila.

Tieto dni ma naučili dávať si pozor aj na vlastný tieň, pretože aj on dokáže zradiť. Musím sa zbaviť tohto pocitu. Musím prestať nedôverovať a všade hľadať štrbinu, kade prechádza zlo.

„Čo sa stalo ďalej?“ Chcel som poznať pokračovanie celého príbehu. Ako sa sem dostali, pravý dôvod spolupráce s nepriateľom.

„Zistila som, že mám dar,“ chytila sa slova Farrah. Prisadla si ku mne a chytila ma za ruku.

„Dokážem omámiť nepriateľa, až natoľko, že zoslabne alebo dokonca omdlie, čo je vo väčšine prípadov. Stefan s Vladimirom sa o tom dozvedeli.“ Odmlčala sa.

V jej slovách, v jej pohľade, všade vládla bolesť. Chcel som ju povzbudiť, chcel som zmyť všetko, čo ju trápilo. Ako to mám dokázať, keď sa sám nachádzam v blúdnom kruhu?

„Odmietla som ich ponuku. Nemohla som predsa opustiť svoju rodinu! Oni však moje rozhodnutie odmietli akceptovať, uniesli Seleniu a mne sa začali vyhrážať. Prinútili ma, aby som prijala ich vznešenú ponuku. Unikátnu príležitosť života a vynikajúcu šancu zlepšiť svoju budúcnosť, ako mi vysvetlili. Selenia sa o mňa starala, keď sme osireli. Teraz sa ja chcem postarať o ňu, chcem jej to vynahradiť.“

Schúlila sa do môjho náručia. Trhalo mi to srdce, ale nemohol som nič urobiť, iba ju utešovať. Teraz všetkému rozumiem. Prečo...

„Keď sa to stalo, bol som preč,“ ozval sa odrazu Ekrem. Zabudol som naňho. Desivá predstavaa všetkého, čo sa stalo, ma uniesla. Prečo je niekedy život krutý k tým, čo si to nezaslúžia? Prečo dovolil, aby víťazili tí zlí?

„Selenia ma prehovorila, aby som pátral po otcovi, aspoň sa o ňom niečo dozvedieť. Informácie, ktoré som pátraním získal, ma prekvapili. Ja mám sestru. Svoju pozornosť som upriamil na ňu. Otec ma už nezaujímal. On nie. Neprekvapilo ma, že nie je pri ňom. Vedel som, kde moja sestra býva, o čo sa zaujíma, kde pracuje, no nikdy som nemal odvahu ukázať sa pred ňou.“  Zmienka o mame ma zvláštne povzniesla. Pre Ekrema to muselo byť rozporuplné. Vtedy asi ešte nenadišiel ten správny moment ich stretnutia. Kedy to bude? Možno teraz, v tejto situácii. Toto trápenie sa musí skončiť. A ja im pomôžem.

„Potreboval som premýšľať. Vrátil som sa domov,“ pokračoval. „Dom bol prázdny. Nevedel som, čo sa deje. Odišli bezo mňa? Nemohol som im to zazlievať. Bol som dlho preč, možno si mysleli, že som ich opustil, vrátil sa k otcovi. Ostal som v dome v bláznivej ilúzii, že sa vrátia. Nechcel som pochopiť, že je koniec. Nádej ma nikdy neopustila. Aké prekvapenie a radosť pre mňa bolo, keď sa Farrah vrátila. Vysvetlila mi, prečo odišli. Stefan s Vladimirom o mojej existencii nevedeli. Bol som vo výhode a ponúkol im obchod. Bol som spojivom k Volturiovcom. Odvtedy ubehlo mnoho času. Iba pred pár týždňami mi oznámili, že využijú moju ponuku. Dovtedy som bol tichým spoločníkom. Stále som voči nim vo výhode. Nepoznajú moje pravé dôvody. Nevedia, že vlastne bojujem proti nim.“

Všetci traja sme mlčali. A všetci traja sme sa cítili príšerne. Moje povzbudivé slová by zneli zbytočne. Nikdy nesfúknu sviečku nespravodlivosti, hnevu, bolesti a najmä krutosti. Život s nimi bez ostychu hral krutú hru. Oni bohužiaľ mali obyčajný pár a peklo života najvyššie možný full house.

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře