Sekce

Galerie

/gallery/hurikán.jpg

A je tu ďalší songfic inšpirovaný úžasnou MUSE-ovkou "Butterflies and Hurricanes". Tentokrát je z pohľadu Belly...

 

 

 

Change everything you are
and everything you were
your number has been called

Fights and battles have begun

revenge will surely come
your hard times are ahead

Best, you've got to be the best

you've got to change the world
and use this chance to be heard
your time is now

Don't let yourself down

and don't let yourself go
your last chance has arrived

Zmeň všetko, čím si
A všetko čím si bývala
Už vyvolali tvoje číslo

Súboje a bitky sa začali

A určite príde aj pomsta
Pred sebou máš ťažké časy

Najlepšia, ty musíš byť najlepšia

Ty musíš zmeniť svet
A využiť tuto šancu aby ťa vypočuli
Teraz je tvoj čas

Nenechaj sa zraziť na zem

A nie že odídeš
Prišla tvoja posledná šanca

Keď som mu oznámila, že mám v pláne nechať ostatných Cullenovcov hlasovať o mojej premene, neveril mi. Teda, aby som bola úprimná, najprv to evidentne považoval iba za dobrý žart, čím ma len dostal do riadnej vývrtky. Keby som ho tak nemilovala, myslím, že by som vôbec nemala problém označiť ho za poriadneho tupca... niekedy.

Sledovala som, ako sa jeho pobavený výraz mení na ostražitý po tom, ako som nezvolala žiadne nadšené „apríl“ ani nič podobné. Mám dojem, že ma to naštvalo snáď ešte viac. To som vážne tak tupá, že mi musia dávať čas na to, aby som si mala možnosť ešte premyslieť to, čo zo mňa vypadlo? Edward Cullen si PAKO!!! Môj milovaný pako.

Z ostražitého sa pomaly menil na zmätený. Ako ho poznám, v duchu uvažoval o tom, kde spravil chybu. ON. Nie ja, ale on. Ale moje rozhodnutie nie je žiadna chyba. A ak mi to ostatní Cullenovci odkývajú, už s tým nikto a nič nenarobí. Bolo by fajn... no dobre, bolo by to romantické, keby ma premenil práve on, ale keď sa tak na neho dívam... Zabudni, Bella! moje podvedomie so mnou viedlo tichú debatu.

Presne v tej chvíli, keď jeho výraz dosiahol najvyššej miery naštvanosti na celý svet - lebo veď na mňa sa predsa hnevať dokonalý Edward Cullen nebude – som sa rozhodla, že by bolo ideálne odísť.  Stáť tu pred ním a dívať sa na jeho bezmocný hnev, ktorý by na ňom videl aj slepý, nebolo práve bezpečné. Hrozilo a to celkom reálne, že ma ako omámenú husičku - ktorou podľa mňa pri ňom často bývam, ale nech... - ešte v mojom presvedčení napokon otočí. A to ja veru nechcem. Chcem byť upír, chcem byť s ním a just chcem byť s Cullenovcami. Ja... nechcem byť bez Charlieho... doprdele, Charlie.

Tuho som zažmúrila oči a hoci poslepiačky, ale aj tak naisto som ho neomylne schmatla za rukáv a ťahala ho k dverám. Skôr, než si to rozmyslím. A skôr, než sa to ON pokúsi celé zvrátiť.

„Myslela si na Charlieho?“ Na prvý pohľad bol jeho hlas nevinný. Ale presne vedel, čo robí.

Panebože, toto je nátlak! vrešťalo moje podvedomie.

„Myslela a teraz už, prosím ťa poď!“ odsekla som a ťahala ho z izby. Bolo mi jasné, že ak by chcel, nikdy by som s ním ani nehla. Ale táto polobojovná pasivita bola snáď ešte horšia ako priamy útok.

„Kam ideme?“ spýtal sa akoby mimochodom.

Zastala som. Neverila som vlastným ušiam a musela som sa setsakramensky premáhať, aby som nevybuchla.

„Edward, bol si pri tom, keď som vyslovila svoju požiadavku, pamätáš sa?“ Kde sa vo mne bral ten ľadový pokoj, to netuším.

Sledovať zásah v podobe zaťatej sánky, bolo moje prvé malé víťazstvo.

„Takže ideme ku vám, Edward.“ Teraz už nemôžem cúvnuť! Túžila som zúfalo dodať, ale hrdosť mi to nedovolila. Na oko som sa tvárila sebavedome, možno trochu zanovito, ale vo vnútri? V duši mi zúril hotový hurikán. Milujem ho, ale zároveň nenávidím, keď chce o mne rozhodovať. Keď si myslí, že vie všetko najlepšie. Nenávidím, keď nás chce, v mene akéhosi môjho poondiateho šťastia, rozdeliť. Ale ja predsa nemôžem byť šťastná bez neho... čo to ešte stále nepochopil? Že bez neho nemá môj život zmysel? Že už je neskoro? A že NAŠA jediná šanca je moja premena?

„Edward,“ oslovila som ho a môj hlas znel prekvapivo pokojne, bez stopy predošlého ľadu.

„Ty vieš, že ťa milujem a že hoci nie vždy s tebou súhlasím...“ začala som svoju reč.

Trochu nesúhlasne si odkašľal, ale môj pohľad ho spražil.

„... toto je moje rozhodnutie a ja ho potrebujem prejednať aj s ostatnými ak mám patriť do rodiny. Myslím, že to je celkom fér...“

Nesúhlasne sa zaškeril.

„Netrucuj ako malý a pochop, že ja to už teraz nevzdám, prišla moja posledná šanca... byť s tebou naveky.“

Zhrnutie

 

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

6)  Aalex (10.03.2011 06:29)

Nádherné, přesně jsi to vystihla. Dokonalé. Taky bych Edwarda vždycky nejradši roztrhla, když si myslí, že ví nejlíp, co je pro koho nejlepší.

5)  Tery (10.03.2011 00:44)

Úplně skvělý výběr písně, skvěle napsané, nemohu si pomoc musím jen zatleskat

kytka

4)  kytka (10.03.2011 00:41)

To bylo zase kouzelné. Písnička, text, povídka. Užila jsem si to!

julie

3)  julie (09.03.2011 23:29)

Krásně sehraná situace a písnička!!!!

krista81

2)  krista81 (09.03.2011 23:22)

Tahle Bella je perfektní

Evelyn

1)  Evelyn (09.03.2011 22:49)

EDward, me milovane pako :) twilly, krasne! Bella jdouci si za svym se mi moc libi.

«   1 2

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek