26.08.2011 [12:15], Alsee, Povídky jednorázové, komentováno 5×, zobrazeno 1883×

Moja prvá jednorázovka. Pozmenila som Bellin pôrod. Renesmee je na svete, ale dozvedá sa bolestnú pravdu. Dúfam, že zanecháte komentár.

Alsee.

Darovala mi svoj život

Sedela som schúlená na posteli, nohy pritisnuté až k brade a po lícach mi stekali krokodílie slzy. V duchu som na seba nadávala a myslela som si, že od toho smútku a seba obvinení, sa mi rozpadnú celé pľúca. Ani nie tak pľúca, ale ta diera, ktorá sa mi viac a nezastaviteľne rozprestierala po mojom vnútri. Myslela som si, že takto sa umiera, lebo ja som chcela umrieť. V smútku a obrovitánskych bolestiach...

Sedela som s ockom na pohovke a pozerali sme televíziu. Nik iný nebol doma. Všetci sa vybrali na lov. Chcela som sa na niečo ocka opýtať, no nemohla som na to myslieť, lebo by ma prekukol.

„Ocko, kde ja mamka?“ vybavila som na ocka svoju otázku, nad ktorou som rozmýšľala už nejaký čas.

Moja jediná spomienka ma mamku bola tá, ako bola celá od krvi, no na tvári mala úsmev plný lásky. Ešte raz som si tú spomienku v mysli vybavila a ockovi sa vedľa mňa skrivila tvár, ako od bolesti. Nechápala som to.

„Ocko, bolí ťa niečo?“ spýtala som sa ho znepokojeným hlasom.

Otec, len pokrútil hlavou.

Čakala som na to kým mi odpovie, na moju prvú otázku.

Ocko si vzdychol a pozrel sa mi do očí. Zdráhavo som sa nadýchla. Nevedela som prečo ale v otcových očiach, bolo plno bolesti, ktorá, ako keby bola plno rokov zavretá v zásuvke a teraz sa bezpečne zavretá zásuvka nečakane otvorila.

„Renesmee, to čo ti teraz poviem, je krutá pravda, ktorú sme ti dlho zatajovali, no teraz ti ju budem musieť povedať,“ povedal ocko zdráhavo.

Prešiel k zásuvke, ktorá bola v obývačke.

Tú skrinku som mala od narodenia zakázanú otvárať. Nevedela som prečo, ale neriešila som to. Bola to len prostá zásuvka pod televízorom, ktorá bola stále zavretá.

Otec ju  jedným prudkým pohybom otvoril a začal v nej niečo hľadať. Sedela som tam ako prikovaná a nič som nechápala.

Otec vybral zo zásuvky nejakú fotografiu a sadol si naspäť ku mne na pohovku. Fotografiu mi podal do ruky a podal: „Pozri sa na ňu.“

Pomaly som začala otáčať fotografiu a...

Bola tam ona. Moja matka.

Vlasy gaštanovej farby jej ľahučko padali na plecia a na konci sa stáčali do jemných vĺnok. Srdcovo biela tvár, bola až neprirodzene biela, až sa mi zdala, že je upír. Moje domnienky, ale neboli pravdivé, lebo následovne ma upútali jej oči. Boli čokoládovej farby a zrazu nebolo pochýb, že je to moja matka. Presne také isté oči som mala aj ja. A bodkou na jej tvári boli prekrásne plné pery. Bola taká nádherná.

„Renesmee, sľúb mi, že za to čo ti teraz poviem sa nebudeš obviňovať,“ začula som vedľa seba otcov hlas.

Nedobrovoľne som sa pozrela na otca. Nemo som prikývla, aj keď som nevedela prečo, by som sa mala za niečo obviňovať.

„Zaľúbil som sa do tvojej matky. No Bella bola človek a človek s upírom neidú dokopy. Bellu som miloval a tak som začal porušovať všetky zákony. Naša láska však bola všeličím skúšaná, no to obdobie sme mali za sebou a Bella konečne prijala moju ponuku na sobáš. Pár dní po tom, ako sme sa zasnúbili, mi pred oltárom povedala svoje áno. To boli tie najkrajšie chvíle môjho života. Večer po obrade sme vyrazili na svadobnú cestu. Na ostrove Esme sme strávili našu prvú spoločnú noc. Bolo to úžasné. Nepredstaviteľné, nádherné. Dohodli sme sa, že pár dní strávime na ostrove Esme a až potom pôjdeme domov. No nastali komplikácie. Bella začala vracať. Nevedel som čo mám robiť, ale Bella ma presvedčila, že je to len obyčajná brušná chrípka. Bella však zistila, že jej mešká menštruácia. Hneď sme vyrazili domov. Carlisle nám potvrdil to čo sme už vedeli. Bella bola tehotná. Nikdy sme o niečom takom nepočuli, že upír môže splodiť dieťa. Carlisle začal hľadať v rôznych knižkách až našiel jednu legendu, ktorá hovorila o tom, čo sa stalo Belle. V tej legende sa hovorilo o iných deťoch ako sú ľudké, že každá ľudská žena, ktorá sa rozhodne takéto dieťa vynosiť, už počas nosenia dieťaťa začne zomierať. A presne to s stalo aj u Belly. Začala mi miznúť pred očami. Nakoniec dieťa prežilo, no Bellu som nestihol premeniť. Zomrela.“

Až potom v izbe som si začala uvedomovať, že som zabila vlastnú matku. Kvôli mne zomrela.

Počula som, ako sa rozrazili dvere v mojej izbe a potom ma niekto opatrne zdvihol z postele a privinul si ma do náručia.

„Ššš. To bude dobré,“ začula som pri uchu hlas Rosalie.

„Nebude. Zabila som ju,“ povedala som medzi vzlykmi.

„Čo to hovoríš! Renesmee veď ty si ju nezabila! Bella sa rozhodla sama, že si ťa ponechá a ja som stála pri nej. Každý Bellu presviedčal, aby ťa mohol Carlisle vybrať, no Bella ťa nedala. Už keď si bola v brušku, veľmi ťa milovala,“ povedala mi Rosalie a začala ma kolísať.

„Rosalie, ja... ja chcem zomrieť. Chcem ísť za mamou,“ musela som sa jej zveriť. Už som to nedokázala držať v sebe.

Rosalie sa trochu naklonila, aby som jej videla do tváre a milým hlasom, ako keby cítila to čo ja, mi povedala: „Renesmee, Bella, tvoja matka, ťa porodila za cenu svojho života. Darovala ti svoj život.“

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

5)  Astrid (27.08.2011 23:59)

Takže, Alsee, pekne si to vystihla, a bez Belly je to veľmi smutné.

4)  janulka (26.08.2011 22:44)

1)  Alison (26.08.2011 13:03)

také smutné... a pri tom také pekné...

1