28.09.2012 [19:00], Pilly, Povídky jednorázové, komentováno 8×, zobrazeno 2169×

Niekedy cítime veci, ktoré si nechceme priznať. Potláčame ich a snažíme sa schovať pred pravdou. Lenže to nejde. Stále tam sú. A skôr alebo neskôr sa proste musia prejaviť. Akokoľvek...

Skláňal sa k môjmu krku a ja som sa ani nebránila. Bolo to zbytočné. Vyhrá, vždy vyhrá. Oni neprehrávajú...

Krv sa mi divoko prelievala žilami a srdce bolestivo tĺklo o rebrá. Bola som si istá, že to počuje. Počuje, ako sa mi tá životodarná tekutiny otiera v steny tepien. Počuje, ako sa ma moje telo zúfalo snaží zachrániť. Počuje, ako sa bojím...

Bolestivo ma chytil za ramená a pritiahol ešte bližšie k sebe. Už som sa neopierala o studenú stenu budovy. Lenže som v tom žiadny rozdiel nevidela. Teraz bol presne ako ktorýkoľvek kameň. Chladný, bezcitný, prázdny...

Vedela som, že už nie je najmenšia šanca na útek. Jeho sila bola neporovnateľne väčšia.  Toto je koniec...

Zhlboka sa nadýchol. Cítila som ako sa mi nosom otiera o tepnu.

Zavrčal. Bol to zvuk, ktorý mu rozochvieval hruď a mne sa zarezával hlboko do kostí. Štiepil ich, trhal...

Perami sa mi dotýkal krku. Pomaly ich ohrnul a otvoril ústa. Podvedome som zadržala dych. Edwardove rezáky som ucítila na tenkej citlivej koži. A potom to urobil. Zahryzol...

S trhnutím so otvorila oči. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala a uvedomila si to podstatné...

Nikdy sa to nestalo. Nikdy mi neublížil. Bol to sen...

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

8)  maryblack (11.10.2012 17:50)

6)  eMuska (28.09.2012 22:05)

wah, ten koniec bol ako facka! myslím, že to musím rozdýchať...

5)  Ajvi (28.09.2012 20:26)

jo jasně, prý já chci zabít tebe, ty chces zabít mě

3)  Empress (28.09.2012 19:47)

Pilly, bolo to skvelé , prečítané so zatajeným dychom

2)  Pilly (28.09.2012 19:37)

Ešte aby si sa nám tu zadusila ja som vedela, prečo to píšem také krátke a dakujem

1)  Ajvi (28.09.2012 19:20)

nice my darling .. úžasné.. ještě že je to krátké, dávala jsem to jedním dechem

1