Sekce

Galerie

/gallery/Red_Eye.jpg

V tejto časti sa dozviete, kto zachránil Bellu? Bella I povie Volturiovcom odkiaľ pochádza. Kto pomôže Belle a čo sa stalo s Quilletmi? Victoria ako vegetariánka! Vo svete, kde sa ocitla Bella, je možné všetko.

Bella I


Zacítila slabý vánok na svojej tvári a inštinktívne zavrela oči. Vedela, že leží v náručí akéhosi upíra, ktorý ju unáša nevedno kam.

„Snáď ti nie je zle, Bella!?“

Začula akýsi hlas, ktorý jej bol povedomý. Otvorila oči. Pred ňou stál muž, ktorého sprvu nevedela zaradiť. Vedela, že ho pozná, ale nevedela si spomenúť, kto to je. Mal čierne vlasy ostrihané na krátko a zlaté oči. Zlaté oči! Bella nepochybovala o tom, že pred ňou stojí upír - vegetarián. Mal oblečené čierne džínsy, tmavomodré tričko a čiernu koženú bundu. Ako blesk z jasného neba ňou zasiahlo poznanie.

„Aro!“

„Ako si mohla byť taká neopatrná? Máš obrovské šťastie, že ťa Demetri zazrel a šiel pre pomoc. Radšej si nechcem ani predstaviť, čo by sa stalo s Caiom, keby si skončila ako Cullenovic desiata. A že tomu mnoho nechýbalo, vieš predsa sama!“ začal jej vyčítať.

Odrazu ju začali drviť ľadové paže.

„Ach, zlatko, tak som sa bál!“ Niekto jej zašepkal do ucha a vzápätí ucítila dotyk tvrdých pier na svojej tvári.

Zdesene sa odtiahla, aby sa vzápätí dívala do tváre Caiusa Volturiho.

„Nesahaj na mňa!“ zdesene vykríkla.

„Ale, Bella, miláčik...“ zašepkal a načiahol sa za ňou.

Uskočila a narazila do čohosi tvrdého. Otočila sa.

„Ahoj, Bella!“ začula akýsi detský hlas. Pred ňou stála Jane so žiarivým úsmevom a objala ju. Potom sa obrátila na Ara.

„Pane, James práve úspešne ubránil východnú hranicu pred írskym klanom.“

„Výborne! Konečne dobrá správa!“ potešil sa Aro.

„Navyše sa nám podarilo zabiť ich vodcu!“ povedal práve prichádzajúci James.

„Ahoj, som rada, že si v poriadku. Vraj ťa zachránili len tak- tak,“ pozdravila ju zlatooká Victoria, ktorá práve schádzala zo schodov spolu so svojim druhom a kamarátom Laurentom.

Bella neveriacky vytreštila oči. Jej mozog nedokázal spracovať to, čoho bola za posledné hodiny svedkom. Prebrala sa do sveta, ktorý nemal s tým jej nič spoločného. Jej budúca rodina sa zmenila na partiu krvilačných individuií, zatiaľ čo upírí vládcovia sú mierumilovní "vegetariáni.“ Upírka, túžiaca po jej smrti, sa tu stala jej kamarátkou, rovnako ako Arov sadistický miláčik.

„Toto nie je pravda!“ zašepkala a vzápätí ju pohltila tma.


Prebrala sa v izbe pre ňu neznámom dome. Vedľa postele, na ktorej ležala, stál nočný stolík a na ňom pizza s lístkom.


Najedz sa! Určite si hladná! Čakáme pred domom. Cai

Syrová pizza so šampiňónmi! Odkiaľ Caius vedel o jej obľúbenom jedle, Bella radšej nerozmýšľala. Jej hladný žalúdok si žiadal svoj prídel potravy. Predsa len nejedla od včerajška, keď jej Esme pripravila zapekané zemiaky. Bella si s láskou spomenula na svoju druhú matku a na jej hrejivý úsmev. Vzápätí sa jej v mysli vynorila spomienka Esme z dnešného rána. Krutú, bezcitnú a bažiacu po jej krvi. Kdesi v kútiku duše vedela, že sa na Cullenovcov už nikdy nebude pozerať tak, ako predtým. Jedna časť jej mysle ich bude vidieť ako vraždiace beštie!


Po jedle sa rozhodla vyjsť pred dom. Nemalo zmysel skrývať sa. Navyše, pred kým? V tomto pokrivenom svete to boli jej jediní priatelia. Za Cullenovcami ísť nemohla, zabili by ju! Chcela sa vrátiť do svojho sveta. Do sveta milého Edwarda a priateľskej Alice. Do sveta, kde sa nebude báť vyjsť na ulicu z obáv, že sa stane "dezertom“ krvilačných upírov. Ale nevedela ako!


Zazrela ich sedieť na lavičke pred domov. Aro, Caius, Jane, Victoria, Laurent a James. Keď ju zazreli, spozorneli. Caius vstal a opatrne k nej podišiel.

„Zlatko, si v poriadku?“ spýtal sa a chystal sa ju vziať za ruku.

Bella sa odtiahla, takže upírova ruka zostala visieť vo vzduchu.

„Som o.k., ďakujem za pizzu,“ povedala.

„Niet začo! Veď je to tvoja najobľúbenejšia!“ odvetil.

Chvíľu sa na seba len nemo dívali, kým ich nevyrušil Aro decentným odkašlaním.

„Nerád ruším tú intímnu chvíľu, ale všetkých znepokojuje tvoje správanie, Bells. Môžeš nám ho nejako objasniť?“

Bella sa na neho len nemo pozrela. Čo by mu mala povedať? Že si ich pamätá úplne inak? Že podľa jej spomienok sú len partiou krvilačných beštií obývajúcich staroveký hrad v Taliansku, ktorí bezohľadne zabíjajú nevinných ľudí? Niečo jej našepkávalo, že by jej neverili. Ale nič iné jej nezostávalo! Jej spomienky boli odlišné od tejto "skutočnosti“. Musela priznať "farbu“! Napokon, možno jej pomôžu a ona sa bude môcť vrátiť späť domov. Do svojho skutočného domova!

Bella I

 

„Dnes sa správaš naozaj čudne, Bella,“ konštatovala Victoria.

Bella na ňu neisto pozrela. Červené vlasy mala spletené do úhľadného vrkoča a jej postoj bol civilizovaný - vôbec nie taký divoký, ako si pamätala.

Opatrne sa posadila na lavičku a nesmelo sa nich pozrela. Premýšľala, či sa im má zveriť. Čo ak jej neuveria? Alebo jej nebudú chcieť pomôcť? Potom tu bude musieť zostať navždy! Pri tejto myšlienke jej vyhŕkli slzy.

„No tak! Neplač, predsa! Povedz nám, čo sa stalo? Ublížili ti nejako?“

Jane ju objala, ale Bella len pokrútila hlavou a mlčky si zotrela slzy.

„Nie, som v poriadku. Len som si na niečo spomenula.“

Vravela pravdu. Myslela na Edwarda a jeho rodinu.

„Čo sa ti stalo, láska?“ opýtal sa Caius a jemne ju objal. Bella sa odtiahla.

„Prepáč, ale ja mám iné spomienky,“ povedala.

Caius i ostatní sa zatvárili prekvapene.

„Aké iné spomienky?“ spátal sa Aro, zjavne šokovaný priebehom udalostí.

„Viem, že to bude znieť asi divne, ale ja som asi z iného sveta...“ začala.

„To teda zvie divne!“ povedal Laurent.

James vyprskol od smiechu.

„To má byť vtip?“ podotkol James.

„Ak áno, tak sa ti podaril, Bella. Netušil som, ze máš zmysel pre humor,“ dodal.

Bella sa rozplakala. Vedela, ze jej neuveria, ale netušila, že to bude také ťažké.

„Vravím vám pravdu!“ povedala.

„Čušte, konečne!“ okríkol pochechtávajúcich upírov Caius.

„Zlatko, zrejme si unavená,“ sklonil sa k nej. „Poď, odpočinieš si!“

„Nie, nechcem!“ vytrhla sa mu.

„Vravím vám pravdu! Som zo sveta, kde sa živíte ľudskou krvou, vládnete upírom a žijete v talianskom meste Volterra! A Cullenovci sú tí dobrí! Lovia zver a Carlisle pracuje ako doktor v nemocnici. A chodím s Edwardom!“

Pri poslednom slove sa pozrela Caiusovi tvrdo do očí.

Teraz sa už nesmial nikto. Všetci sa na ňu len zdesene dívali.

„Asi jej pozmenili spomienky...“ začal opatrne hovoriť James smerom k Arovi. Ten len pokýve hlavou.

„To je asi najpravdepodobnejšie,“ povie.

„Poď, Bella. Odpočinieš si a zasa bude dobre.“

Bella sa opäť rozplače, ale už nemá silu odporovať. Ani si nevšíma, kam ju Volturiovci odviedli.

 

Ležala na posteli a plakala. Ešte nikdy sa necítila taká bezradná. Dokonca ani vtedy, keď Cullenovci a vlci bojovali s Victorinou armádou.

„Zlatko!“ ozvalo sa vedľa nej.

Otočila sa. Nad ňou stál Caius.

„Čo chceš?“ opýtala sa ho a utrela si zaslzavené oči.

Posadil sa vedľa nej a pohladil ju po vlhkom líci.

„Bolí ma, keď si smutná,“ zašepkal.

„Prejdi k veci!“ povedala ostro.

Nemala chuť na takého citové výlevy. Chcela sa len vrátiť domov!

„Rozprával som sa s Arom o tvojich slovách. Možno na nich niečo bude pravdy. Ale chce viac dôkazov, než sa tým začne zaoberať.“

„Dôkazov? Akých dôkazov?!“ opýtala sa a horúčkovito začala rozmýšľať, čo by od nej títo Volturiovci môžu chcieť.

„Povedz mi niečo o tých Cullenovcoch, ktorých poznáš!“ Ozvalo sa od dverí.

Caius i Bella sa obzreli, hoci obaja vedeli, kto to je. Aro!

Bella začala rozprávať svoj príbeh. Od momentu, keď sa presťahovala do Forks a spoznala Edwarda, až po návštevu Volterry a boj s novorodenými upírmi. Aro i Caius badali zmeny v Bellinej tvári, keď hovorila o Cullenovcoch. Jej šťastný a zamilovaný výraz bolel najmä Caiusa.

„Takže ty nam chceš povedať, že v tom tvojom svete si bola zamilovaná do Edwarda Cullena a mala si si ho brať?!“ Spýtal sa Aro.

Bella prikývla.

„Takže ten prsteň máš od neho?“ spýtal sa znovu a ukázal na zásnubný prsteň, ktorý dostala od Edwada...

Opäť prikývnutie.

„Bella, láska, ten prsteň si dostala odo mňa!“ povedal Caius.

„Rovnako ako to diamantové srdiečko!“ Ukázal na darček „z druhej ruky“, ktorý dostala od Edwarda tesne pred zásnubami.

Bella na oboch šokovane pozerala.

„Nie, nie, nie! To Edward ma požiadal o ruku!“ presviedčala ich obidvoch, ale na ich tvárach bolo vidieť, že jej neveria. Veď nemala jediný priamy dôkaz!

„Kedy ste sa zasnúbili?“ Opýtal sa Aro.

„13. júna 2006!“ Povedala okamžite. Tento dátum nikdy nemohla zabudnúť.

Obaja si vymenili pohľady a Caius ju vzal za ruky.

„Zlatko, vtedy sme sa zasnúbili my!“ zašepkal nežne a usmial sa.

Bella na neho len šokovane hľadela.

„A odkiaľ máš toho dreveného vlka?“

Vo dverách stál Laurent a ukazoval na jej náramok.

Bella sa usmiala. Vo svojich spomienkach sa jej vybavila šťastná tvár jej najlepšieho priateľa. Ktovie, čo si bude myslieť, keď sa už nikdy nevráti?

„Od jedného kamaráta. Pochádzal z La push.“

Všetci traja odrazu okamžite znervózneli.

„Čo sa stalo?“

„Bella, neviem, či to vieš, ale mladíci z La push sa menili na vlky...“ začal Aro, ale Bella ho prerušila.

„Boli vlkodlaci!“

„Nie, neboli. Aspoň nie skutoční. Na vlky sa len menili. Boli to skôr „meniči!“

Bellino prekvapenie nemalo konca.

„Mala by som ísť za ním. Možno mi pomôže. Alebo aspoň uverí!“ naznačila.

Laurent sa pourel na Ara a pokračoval.

„Ale vlci sú mŕtvi! Cullenovci ich zabili. Quilletský národ už neexistuje!“

 

Koniec 4. časti

3. kapitola 5. kaptitola

Ak by ste nerozumeli deju, pokojne napíšte


 

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Michangela

3)  Michangela (11.10.2011 13:23)

2)  rezinka (31.08.2011 11:28)

uzasne

julie

1)  julie (17.04.2011 21:52)

Tý brďo..dobrý zmatek,těším se na pokračování!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek