Sekce

Galerie

/gallery/zelene_okenice.jpeg

Pohodlne sa, prosím, usaďte, pretože jeden strom by Vám veľmi rád porozprával istý príbeh...

Nie je to dlhé, má to len 839 slov (neviem, ako som to mohla natiahnuť na rovné dve strany), tak hádam sa to bude páčiť a zanecháte mi vašu reakciu a postrehy.

 Stál som na dvore Swanovcov pod oknom slečny Belly. Práve sa uložila spať.

  „To je nuda,“ zatiahla veverička, ktorá sedela na mojom konári.

  „Aká nuda?“ reagoval som rozhorčene. Na to, aká je ryšavá, si toho veľa dovoľuje!

  „Nemám čo robiť. Po orieškoch nie je ani stopy, žalude tiež dávno nikde nevidieť, Popoluška tu vo Forkse nebýva, nemám sa ako zabaviť,“ povedala, keď sa posadila na môj konár.

  „Náhodou,“ odfrkol som si urazene.

  „Náhodou,“ zopakovala po mne drzo, „ako ty môžeš vedieť, čo je to zábava? Veď si len strom,“ rozhodila packami. Tak teraz som sa už naozaj napajedil. Ofučal som sa, až mi pár listov spadlo, a zagánil na ňu.

  „Niekedy, keď tu býval ešte starý šerif Charlie Swan, sa tu bolo na čo pozerať! Také rebelské obdobie si nezažila a ani nezažiješ!“ vravel som. „Mám z tých čias dokonca aj tetovanie,“ pochválil som sa.

  „Neverím,“ vydýchla s pootvorenou papuľkou. Natočil som sa tak, aby ho videla. Miesto obdivného hvizdnutia sa však priestorom rozľahol veveričí smiech.

  „To čo má byť?“ rehotala sa. „Že bé plus éaj lóv jú? Akú ťuťmákovinu si si nechal vytetovať?“ nadskakovala, až skoro spadla z mojej vetvy.

  „Vyznanie lásky, ty trúba,“ zavrtel som korunou. Ona stíchla.

  „A čo sa tu odohrala nejaká lóve stóry?“ nadvihla jedno chlpaté ryšavé obočie.

  „To si ešte nezažila takú lóve stóry, ako sa tu udiala,“ horlivo som vysvetľoval.

 Bolo to takto:

   Raz večer, keď som už chcel zaspať, začul som neďaleko mňa podivný šramot. Hneď som si myslel, že to boli zlodeji, lebo kto iný by sa takto v noci blížil k cudziemu domu? Spomedzi kríkov vystúpila postava.

 To je on!!! Kričalo moje jedno ja, neviem, ktoré z tých piatich. Ten chlapík vzal do ruky kamienok a hodil ho do okna mladej Swanovej.

 Pche, pomyslelo si ďalšie z mojich ja, to čo robí? Chce vari všetkých zobudiť? Aj ja by som bol lepším lúpežníkom! Z neho kriminálnik nebude!

  Sledoval som, čo sa bude ďalej diať. Z okna vykukla strapatá hlava, plná hnedých kučier.

 Keby to bola kôra, tak by som si dal povedať, preblyslo mi hlavou.

 „Edward?“ zašepkala dievčina do tmy.

 „Bella, láska!“ ozvalo sa jej šeptom.

Ach, Edward, Bella, láska, komentoval som v duchu.

Edward, prečo si len Edward? opakovalo moje literárne nadanejšie ja.

 Čo ma však prekvapilo najviac, a samozrejme aj nazlostilo, že ten Edward, nejaký, neviemaký, sa začal šplhať po mojich vetvách až k nej. Snažil som sa ho striasť, no márne, držal sa ma ako kliešť jeden otravný. Až v poslednej chvíli, keď sa chcel presunúť na poslednú vetvu, čo ho delila od okna, uhol som. Len tak-tak sa stihol zachytiť krásnej zelenej okenice slečny Belly, no ani to mu nepomohlo, drisol spolu s ňou.

 A čo je na tom najlepšie...

 ...keby sa to dozvedel šerif Charlie Swan, po Edwardovi by nezostal ani mastný fľak!

 Muhehehe, tešilo sa ďalšie jedno moje ja.

   Chudák chlapec, utekal hneď domov po zelenú farbu. Keď dobehol nazad, vyšplhal sa po mne hore – zase – a pokúsil sa to tam nejako primontovať. Lenže aj slabý vánok (s mojou pomocou) krídlo okenice odvial.

 To bolo radosti, veselosti!

  A najsamlepšie bolo, keď z toho okna vypadol! To som sa rozhodol nebyť zas až taký hnusný a jeho pád zmiernil svojimi vetvami. No aj tak si pekne odrel šišinku! Aspoň mu to trochu skosilo tie večne neupravené vlasy. Lenže hluk privolal slávneho šerifa totálne bezproblémového mestečka.

  „Kto to tam je?“ kričal a zasúval náboje do brokovnice.

 Ako mi vtedy lepilo, moje nervy!

 Ani som nemukol! No to mi ešte chýbalo, aby ma zatkol za narušovanie nočného pokoja, či ako sa to chce volať... Už vidím, ako by tie svoje smiešne putá rval na moje korene.

 Auvajs...

  Edward sa pokúsil schovať za mňa – zradca jeden! Ani kradnúť nevie, okenice poodbíja, len by slušné stromy a devy obťažoval.

 

  „No a čo bolo potom? Čo potom?“ dožadovala sa veverička.

  „Čo potom? No nič. Zachránil som ho pred šerifom vlastným telom, len aby z neho nespravil sitko na rezance. Je mi nadosmrti vďačný, a ani o tom nevie, chuligán jeden!“ durdil som sa pri tej spomienke.

  „Ale nie!“ zatiahla veverička. „Chcela som vedieť, či nakoniec boli spolu!“

  „A či si ty nevidela to moje tetovanie?“ nadvihol som jeden list.

  „Videla,“ povedala.

  „No a nič si si nevšimla?“ pýtal som sa.

  „Hm,“ poklepala si zamyslene po brade.

  „Veď je tam predsa er,“ prevrátil som očami.

  „Er, hej?“ uistila sa veverička.

  „Er,“ prikývol som.

  „Fajn,“ pomädlila si packy. „A to čo znamená?“

  „Predsa je to er ako Renesmée!“ objasnil som konečne.

  „Aha, takže Renesmée,“ zopakovala po mne. „A to čo znamená?“

  „To je ich dcéra,“ vydýchol som. Tak na toto nemá nervy ani moje železné ja. Natiahol som konáre až k oknu. „Môžeš sa ísť na ňu pozrieť, tam v tej izbe spí,“ mykol som listom. Veverička hopsla na jednu vetvu, potom na druhú a...

  „Aaaau!“ vypískla, keď sa odrazu ocitla na zemi pricapená zelenou okenicou.

  „Tuším som ti zabudol povedať, že Edward ju tam potom poriadne neprimontoval,“ zasmial som sa a sám nahliadol do okna k malej Nessie.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

DopeStars

16)  DopeStars (08.09.2013 10:35)

Chudák strom, ten sa musel ,,obetovať,,

HMR

15)  HMR (08.04.2012 19:10)

zatrolený drevokocúr...

kajka

14)  kajka (07.04.2012 23:07)

Jéje, ty jsi do toho koktejlu lásky a něhy tentokrát přimíchala i pár kapek (lžiček) jemného humoru. Hmmmm.....mňamy. Lahodný.* Chutná skvěle, děkuju.

Alda

13)  Alda (15.03.2011 15:15)

hezké !!!

Twilly

12)  Twilly (05.01.2011 12:33)

Skoro som si cvrkla, zlato... , prekrásne, nežnosť tohto príbehu okorenená ľahulinkým humorom ... perfetto

LadyLilianne

11)  LadyLilianne (02.01.2011 22:05)

jééé to bolo perfektné!!!!

Nosska

10)  Nosska (28.12.2010 21:21)

Fanny

9)  Fanny (28.12.2010 15:21)

Nevím co napsat... Už jen vtipný strom a drzá veverka byli skvělí, Edward padající ze stromu a roztomilá Renesmee nakonecheart* *

Hanetka

8)  Hanetka (28.12.2010 09:48)

No tedy, Emko, ten strom nemá chybu! A Edward, co z něj spadne? To teda moc šikovný nebyl! Když si ho představím, jak visí na okenici a pak sviští dolů větvemi, hned mám lepší náladu!

HMR

7)  HMR (26.12.2010 18:58)

Skvělé, miluji vtipné stromy

Yasmini

6)  Yasmini (26.12.2010 18:02)


Dokonalé. A skvěle zvolený vypravěč.
Dokonalé.

Carlie

5)  Carlie (26.12.2010 10:25)

:D Tohle se Ti mega povedlo, eMus!!!
Pár pasáží, které mě dostaly totálně do kolen :
"Také rebelské obdobie si nezažila a ani nezažiješ!“ vravel som. „Mám z tých čias dokonca aj tetovanie,“ pochválil som sa."
"Pche, pomyslelo si ďalšie z mojich ja, to čo robí? Chce vari všetkých zobudiť? Aj ja by som bol lepším lúpežníkom! Z neho kriminálnik nebude!"
"Edward, prečo si len Edward? opakovalo moje literárne nadanejšie ja."
"Aspoň mu to trochu skosilo tie večne neupravené vlasy."
"„Tuším som ti zabudol povedať, že Edward ju tam potom poriadne neprimontoval,“

Lenka326

4)  Lenka326 (26.12.2010 08:51)

Modrá je dobrá :D , ale zelená "lóve stóry" je zas plná vtipu a legrácek. Moc pěkné počteníčko na svatoštěpánské ráno.

"zradca jeden! Ani kradnúť nevie, okenice poodbíja, len by slušné stromy a devy obťažoval". Ten Edward!!!

Janeba

3)  Janeba (26.12.2010 02:44)

eMusko, na to se nedá nic jiného říct!Jsi skvělá! Díky!

Astrid

2)  Astrid (26.12.2010 02:19)

"že ten Edward, nejaký, neviemaký....:D :D a moje ja - jedno z piatich a keby bola kôra

Emuška = spisovateľský multitalenta ešte k tomu veverička

"len by slušné stromy a devy obťažoval. a je tam toho mnoho, jemný a vkusný humor, bavím sa, hih:D
Krásne Vianoce veverička

krista81

1)  krista81 (26.12.2010 01:52)

Parádní, moc krásně napsané a z věty:
Keby to bola kôra, tak by som si dal povedať, preblyslo mi hlavou.....jsem vážně nemohla
Těším se na další

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek