Sekce

Galerie

/gallery/Z%C3%A1kon%20vlkov%20-%20perex.jpg

Veď preto pripútanie existuje. Dáva meničom dôvod bojovať. Núti ich chrániť to najcennejšie. Životnú lásku a jej rodinu. Pri našich rozvetvených príbuzenských vzťahoch rovno aj celý kmeň. Neexistuje lepšia motivácia než šťastie milovanej osoby. Prípadne dvoch - troch. Deti sú totiž druhým dôvodom, pre ktorý meniči nesmú ostať sami. Musia šíriť vlčí gén na ďalšie generácie.

Pohľad Leah

Úprimne som verila, že dokážeme nájsť ihlu v kope sena. V našom prípade chlapca v Port Angeles. Možno preto som do Jaredovho auta nastupovala s úsmevom na perách.

Ušlo sa mi sedadlo vedľa vodiča. Miesto vzadu – vedľa Kim – si bleskovou rýchlosťou obsadil môj brat. V poslednej dobe si na ňu vypestoval nejakú slabosť. Radšej som to nekomentovala. Nechcela som u jej skoro manžela vzbudiť žiarlivosť a u Setha zbytočné rozpaky. Bohvie, čo preletelo jeho pubertálnou mysľou.

Zapla som si pás, mierne sklonila opierku a zavrela oči. Nemala som náladu na rozhovor a ostatní to, našťastie, rešpektovali. Jared naštartoval, naladil rádio a dupol na plyn. Mysľou mi takmer okamžite začali behať scenáre prvého stretnutia s mojou životnou láskou.

Všetky boli dosť nereálne. Vítal ma v nich totiž s absolútnym nadšením. Chápal, že sme si súdení. Vôbec neprotestoval, keď som chcela, aby sa ku mne nasťahoval. Dokonca mi ochotne ukázal tú sviňu, ktorá ho udrela. Slastne som vydýchla. Nikdy som nebola extrémne násilná, ale v tomto prípade by som spravila výnimku. Tá predsa vždy potvrdzuje pravidlo.

Moje predstavy zašli ešte ďalej. Videla som nás na prechádzke v lese, na filme v kine či len doma pri televízii. Snívala som o úplne obyčajných veciach, ktoré by jeho prítomnosť robila neobyčajnými. Nebolo v tom ale nič romantické. Na to ešte nedozrel čas. Srdcom mi pretekal len čistý cit. Značne podobný súrodeneckej láske. Možno trošku obohatený o nejaký druh materinského pudu. Potreba ho chrániť prevládala nad všetky ostatné. Úplne ma ovládala. Vraždila by som za jeho bezpečie a to zďaleka nie len teoreticky. Prekvapivo by mi nerobila problém ani praktická časť.

Zmätene som pokrútila hlavou a radšej otvorila oči. Vlastné pocity ma trochu miatli, ich intenzita priam desila. Čím viac som premýšľala, tým častejšie som sa prikláňala k jedinému záveru – Na tom, čo cítim, je niečo neprirodzené. Tak silná láska by nemala ani existovať. Nepatrí do tohto sveta. Je naň príliš nepochopiteľná. Veď ja ho milujem, a pritom ho vôbec nepoznám.

Zovrelo mi pľúca, až som zalapala po vzduchu. Nemohla som sa nadýchnuť. Ako mu to, preboha, vysvetlím? Tomu nemôže porozumieť.

Jared zastavil skôr, ako som o to stihla požiadať. Prinútilo ho moje podivné chrčanie. Vyletela som z auta, padla na kolená, zaprela sa dlaňami o chladnú zem a snažila sa nasať do pľúc kyslík. Našťastie sa mi to podarilo relatívne rýchlo.

Ťarcha z mojej hrude však nezmizla. Spôsobovala ju beznádej, ktorá ma celú zaplavila. Prečo som sa nepripútala k niekomu z kmeňa? K niekomu, kto pozná naše legendy, kto prežil celý život po boku nadprirodzena? Tak by to predsa bolo správne.

Veď preto pripútanie existuje. Dáva meničom dôvod bojovať. Núti ich chrániť to najcennejšie. Životnú lásku a jej rodinu. Pri našich rozvetvených príbuzenských vzťahoch rovno aj celý kmeň. Neexistuje lepšia motivácia než šťastie milovanej osoby. Prípadne dvoch - troch. Deti sú totiž druhým dôvodom, pre ktorý meniči nesmú ostať sami. Musia šíriť vlčí gén na ďalšie generácie.

Príroda si to krásne vymyslela. Len u mňa sa asi trochu sekla a teraz nevie, čo s tým. Tak skúša podivné možnosti a šialene sa u toho zabáva. Sviňa hnusná. Potiahla som nosom a ledva udržala slzy. Prečo, dopekla, ja?

„Moja, všetko bude dobré,“ šepla Kim a donútila ma zas vnímať okolie. Zdvihla som k nej zrak a pozrela rovno do jej ustarostenej tváre. Skláňala sa nado mnou spolu so Sethom. Jared stál obďaleč a radšej sa tváril, že moju slabosť nevidí. Ešte si nezvykol na moju novo nájdenú zraniteľnú časť.

Povzdychla som si a začala sa škriabať na nohy. Seth ma nenechal dlho trápiť. Vyzdvihol ma ako handrovú bábiku a zovrel v pevnom objatí. Na niečo také sa odhodlal prvýkrát po veľmi dlhej dobe. Posledné roky sme si city neprejavovali extra často. Dávali sme prednosť hádkam a podpichovaniu.

Pevnejšie som ho k sebe pritiahla, aby som si tú chvíľu vychutnala. Chcela som si dopriať aspoň jednu krásnu minútu s mojich malým bratom. To by mi ale nemohol pohľad padnúť na dom črtajúci sa v diaľke. Neuveriteľne ma lákal. Vyvliekla som sa zo Sethovho objatia a automaticky k nemu zamierila. Vôbec som nepremýšľala.

„Kam ideš?“ ozvalo sa za mnou trojhlasne. Našťastie ma to prebralo zo zvláštneho omámenia. Otočila som sa a nervózne si prehrabla vlasy. Nevedela som, ako vysvetliť moje absurdné správanie. Ostávala len pravda.

„Myslím, že tam býva,“ ukázala som smer, ktorý ma tak priťahoval. Mesto už bolo skutočne blízko.

„Ale to je najbohatšia štvrť,“ šepla Kim a smutne sa pousmiala. „On skutočne nevyzeral...“

„Ja viem!“ prerušila som ju. „Môžeme sa tam aspoň pozrieť?“ poprosila som. Pridala by som aj šteňací pohľad. Pokojne sa kvôli nemu premenila. No prikývli skôr, ako som na tom stihla zapracovať.

 

Pohľad Christian

Žena pustila moju ruku až pred domom. Vošla a otočila sa na mňa s podvihnutým obočím. Nechávala rozhodnutie na mne, nechcela ma nútiť. Bolo to milé gesto, no pre mňa znamenalo ešte niečo viac. Donútilo ma veriť, že ak slobodne vojdem, budem môcť rovnako slobodne aj odísť. Kedykoľvek. Bez násilia.

Pred dverami som sa vyzul, aby som jej nezašpinil koberec, a prekročil som prah. Intenzívne mi zovrelo žalúdok, no ja som to úspešne ignoroval. Neustály pocit strachu ma nemohol rozhodiť. Už som si naň zvykol.

Malá predsieň viedla priamo do kuchyne. Jasne som z nej videl jedálenský stôl. Zaujímavejšia však bola misa s koláčmi položená na ňom. Vyzerali viac než lákavo, rozvoniavali priam božsky. Radšej som sklonil hlavu. Nechcel som podľahnúť planej nádeji. Jedlo mi síce sľubovala, ale odvtedy mala dosť času, aby pochopila, že mne bohato postačí aj chleba s maslom. Pokojne aj bez toho masla. Škoda plytvať niečím lepším.

„Počkaj tu,“ prikázala, prešla do kuchyne a zmizla za jej rohom. Tušil som tam dvere do ďalšej časti domu. Preplietol som si prsty a poobzeral som sa. Zaujala ma kabelka položená na botníku. Vytŕčala z nej peňaženka. Takmer som od nej nedokázal odtrhnúť zrak. Mohla by na nejaký čas vyriešiť všetky moje problémy. Stačilo by ju vziať a rýchlo utekať.

Žena sa vrátila skôr, ako som zvážil, či to skutočne nemám urobiť. V náručí niesla nejaké oblečenie. Zastavila sa v kuchyni a na papierový obrúsok položila dva kúsky z koláča. Myknutím hlavy mi naznačila, aby som ju nasledoval. Poslúchol som okamžite. Váhanie som si zakázal ešte vonku.

Previedla ma cez skromne zariadenú obývačku až do kúpeľne. Oblečenie položila na prútený kôš, pustila vodu do umývadla a pozrela na mňa. „Umy si ruky,“ šepla a odstúpila, aby som to mohol urobiť. Strčil som ruky pod tečúcu vodu a blahom takmer privrel oči. Neumýval som sa už pekných pár dní a dosť mi to chýbalo. „Mydlom,“ požiadala.

Zarazil som sa a prebehol mi mráz po chrbte. Ako vždy, keď ma niekto upozornil, že niečo nerobím podľa jeho predstáv. Kmitol som k nej pohľadom, ale nezdalo sa, že by ju to nejako nahnevalo. Nabral som mydlo z dávkovača a na dlaniach ho napenil. Voňalo po malinách. Musel som sa pousmiať.

Najradšej by som bol, ak by povedala, kedy stačí, ale po pol minúte som pochopil, že sa toho asi nedočkám. Opláchol som si ruky a zastavil vodu. Automaticky som sa načiahol po uterák. Zaváhal som v polovičke pohybu. Nevravela, či ho smiem použiť.

„Pokojne,“ povzdychla si. Počkala, kým si usuším ruky a vtisla mi do nich koláče. Okamžite som musel prehltnúť, aby mi z úst nezačali tiecť sliny. „Nechám ťa. Osprchuj sa a prezleč,“ pozrela na oblečenie, ktoré doniesla, „asi ti bude trochu veľké, ale to tvoje potrebuje vyprať. Potom príď za mnou do kuchyne, prihrejem ti večeru,“ povedala a opustila kúpeľňu. Dokonca za sebou zavrela dvere, aby mi dopriala súkromie.

Na nič som nečakal a narval som si do úst oba kúsky koláča. Nebol to najlepší nápad. Takmer som sa zadrhol. Napriek tomu tá chuť za to stála. Dokonalá je slabé slovo. Priam znevažujúce. Až som ľutoval, že som si nedal viac času na vychutnanie. Párkrát som si oblizol peru, chcel som zachytiť aj posledné zvyšky. Bohužiaľ som nemal šťastie. Všetko bolo preč.

Pozrel som na dvere. Boli síce zavreté, ale mne to nestačilo. Nemohol som sa vyzliecť s vedomím, že môže kedykoľvek vojsť. Obavy sa vo mne príliš miesili s hanbou. Siahol som po kľúči a nahlas si odkašľal, aby nebolo počuť cvaknutie zámku. Až potom som sa uvoľnil.

Sveter som si pretiahol cez hlavu spolu s tričkom a obe veci hodil do umývadla. Nechcel som zamazať podlahu. Žena mala pravdu. Súrne potrebovali vyprať. Rovnako ako ja. Špinu som cítil asi všade. Lepila sa mi na kožu, akoby ku mne už navždy patrila.

Povolil som opasok a nohavice zo mňa spadli samé. Boli mi trochu veľké. Vyzliekol som si trenky a ponožky a nervózne sa poobzeral. Nikto ma nemohol vidieť. Kúpeľňa mala len jedno okno a aj to vysoko, ale nevedel som si pomôcť. Nahota ma desila. Robila ma príliš zraniteľným.

Vliezol som do vane, pustil vodu a nareguloval čo najteplejšiu. Trochu pálila, ale mne to vyhovovalo. Nádherne mi prehrievala kosti. Namieril som sprchovú hlavicu na nohy a postupoval stále vyššie. Nenabral som odvahu prezrieť si vlastné telo. Radšej som sa sústredil na kalnú vodu miznúcu v potrubí.

Netrvalo ani pár minút a voda začala chladnúť. Rýchlo som ju vypol, vzal z poličky sprchový gél a trochu si vytlačil do dlane. Nechcel som minúť veľa, ale jeho vôňa ma tak omámila, že som ešte kúsok pridal. Pre radosť. Poriadne som si vydrhol každý centimeter kože. Vynechal som len pravý bok. Bál som sa ho dotknúť. Stále bolel.

Bleskovo som sa opláchol, vyliezol som z vane a osušil sa uterákom. Opatrne som pohladil pripravené oblečenie. Pôvodne som si myslel, že si radšej vezmem to svoje, ale zamiloval som sa na prvý dotyk. Bolo tak čisté a hebké.

Natiahol som si tepláky a trochu ich na členkoch vyhrnul, aby som o ne nezakopol. Mikina dopadla podobne. Stačilo vysúkať rukávy a bola priam perfektná. Lepšie som sa necítil už veľmi dlho. Nazul som si o dve čísla väčšie papuče a prešiel som k dverám. Znovu som si odkašľal a rýchlo otočil kľúčom v zámke. Úľavou som si vydýchol. Zdalo sa, že moje nevhodné správanie nepostrehla.

Otvoril som dvere, prešiel do obývačky a zastavila ma neviditeľná sila. Do kuchyne mi chýbalo len pár metrov, ale zrazu som mal pocit, že ich nezvládnem. Nič mi nedávalo zmysel. Prečo by ma niekto púšťal do svojho domu? Dával mi jedlo a oblečenie? Čo za to bude chcieť?

„Vychladne ti to!“ ozvalo sa z kuchyne. Zachvel som sa na celom tele. Premohla ma potreba niekam zaliezť a proste sa len schovať. Pred všetkými. Byť zase sám. V bezpečí. No a čo, že v zime? No a čo, že hladný? Veď to predsa nebolo také zlé.

Zhlboka som sa nadýchol, aby som si dodal trochu odvahy. Je to žena, nemôže chcieť to čo on, presviedčal som sa. Prekvapivo to zabralo. Pri stole som sa ocitol, ani neviem ako. Odsunutú stoličku som pochopil ako pozvanie. Sadol som si a začal skúmať kvetinový vzor na obruse. Nestihol som ani spočítať lístky na prehnane farebnej sedmokráske a výhľad mi zakryl plne naložený tanier. Štyri kopčeky ryže a dve krásne kuracie stehná vyzerali presne tak, ako voňali. Perfektne. Ledva som potlačil nutkanie a hneď sa na ne nevrhol. Potreboval som počuť, že smiem skutočne jesť.

„Chceš niečo iné?“ spýtala sa moja hostiteľka a otvorila chladničku. „Nepočítala som s návštevou, veľa toho ne...“

„Nie,“ vyhŕkol som. Hneď som si rukou prikryl ústa. Skákať do reči sa nemá. Je to neslušné. Žena zavrela chladničku, no inak na moju drzosť nereagovala. Rýchlo som uchopil príbor a nabral si prvé sústo. Teplota ideálna, chuť znamenitá.

Nechcel som jesť ako prasa, ale takej dobrote nešlo odolať. Tanier som vyprázdnil za pár minút. Bolo prekvapivo ľahké predstavovať si, že som v miestnosti sám. Veriť, že sa na mňa nikto nedíva. Sústrediť sa len na jedlo predo mnou.

Príbor som položil v rovnakom momente, ako vrzla stolička a žena si sadla oproti mne. Zdvihol so k nej zrak a naše pohľady sa stretli. Jej hnedé oči sa mi prepaľovali až niekam do duše. Rýchlo som zas sklonil hlavu. „Ďakujem,“ šepol som. Chcel som povedať niečo viac, ale nenachádzal som správne slová. Jej kuchárske umenie som pochválil aspoň v myšlienkach.

„Koľko máš rokov?“ spýtala sa bez okolkov a postrčila ku mne šálku s čajom. Musela ho urobiť, kým som jedol.

„Osemnásť,“ zaklamal som a trochu dúfal, že mi uverí, i keď som na toľko nevyzeral.

„Tak to ja mám tridsať,“ zasmiala sa. Pozrel som na jej tvár a tiež sa mi pery roztiahli do úsmevu. Odhadol by som ju minimálne na päťdesiat. „Skúsme to aspoň s menom,“ natiahla ku mne cez stôl ruku, „Elena,“ predstavila sa.

„Chris,“ šepol som, ale ruku som jej nepodal. Strašne som chcel, ale nešlo to. Predstava jej dotyku ma príliš desila. Radšej som sa napil z čaju. Pochopila a zas sa stiahla.

„Christopher?“ zaujímala sa. Nesúhlasne som pokrútil hlavou. „Christian?“ skúsila druhú možnosť. Zmohol som sa len na prikývnutie. „Christian, kde máš rodičov?“ pokračovala vo výsluchu.

Nervózne som sa obšil a snažil sa zo šálky vydolovať aj posledné kvapky čaju. Nemohol som jej odpovedať. Aspoň na časť jej otázky. Otca som nikdy nepoznal. Bol len ďalší z chlapov, ktorý mal zvyšných dvadsať dolárov, aby si užil s mojou matkou. Vlastne dvadsaťpäť. Taký mala príplatok za sex bez ochrany.

Môj život má presne stanovenú hodnotu. Päť hlúpych dolárov. I keď jej nestojím ani za toľko.


Ambra, Seb, skutočne vám veľmi pekne ďakujem za vaše slová. Až som sa chvíľu bála, či ste si nepomýlili poviedku.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Ivana

6)  Ivana (04.07.2013 15:43)

Bye, ďakujem veľmi pekne za komentáre, ktoré ma strašne moc potešili a aj za to, že si mi "otrieskala o hlavu" dvojicu z jednej knihy s fantastickým prekladom. Poriadne som si to neuvedomila a určite to nebol priamy zámer a ani snaha naznačiť, kam ten vzťah v budúcnosti pôjde. Uff, mrzí ma, ak som ťa nevedomky zavádzala.
Spojitosť prológu s týmto dejom v podstate nie je žiadna. Prológ len naznačil udalosti, ktoré nastanú o päť rokov. Bol myslený asi ako... varovanie.

Bye

5)  Bye (03.07.2013 17:27)

Paádní mezičasová kapitola.
Zatímco Leah hledá a Chris se koupe (je možné, že tak obyčejná scéna může mít takové kouzlo???), necháváš mě z nich číst jako z otevřených knih. Její obavy a nejistota a jeho strach a instinkty v neustálém pozoru... Pořád nevím, jestli ho to odtamtud táhne kvůli otisku, nebo kvůli tomu, že je v nebezpečí. Tady balancuješ pčesně na hraně.
Minule jsi naznačila, že už zažil všechno, a zdá se, že teď jsi to řekla napřímo... :(
Pořád dumám o tom prvním prologu, jakou má asi spojitost s nynějším dějem...
Hmm... takže Christian a Elena? Kurnik, ten svět je malej! B)

Ivana

4)  Ivana (06.06.2013 19:55)

Ambra, ja sa fakt hanbím, ale najskôr po víkende. Umrel mi totiž notebook (nech mu je recyklácia ľahká), čo som si týždeň vôbec nechcela pripustiť a naivne som nútila doktora k resuscitácii. Nakoniec som musela prijať smutnú správu a zmôcť sa na nový, s ktorým sa od utorka zbližujeme (resp. sa snažím nevyhodiť Windows 8 von oknom). Ehm, ale koho to zaujíma...
Každopádne ti veľmi pekne ďakujem za komentár. Veľmi si vážim, že mojej poviedke niekto venuje čas. Hneď zajtra sa pustím do písania.

ambra

3)  ambra (06.06.2013 12:25)

Bude prosím další?

ambra

2)  ambra (29.05.2013 11:00)

Pocit nadšení jako vždy kazí frustrace, že už jsem zase na konci, ale tentokrát je ještě trochu větší, protože kapitolka opravdu byla kratší :( . Nicméně opět dokonale vyvážené každé slovíčko, jsem totálně napnutá, na chvilku jsem ti málem uvěřila, že ten dům, co Leah vidí, je ten dům, ve kterém Chris zrovna je (já vím, jsem naivní ). Takže teď je to ještě zamotanější, protože jeho matka v bohaté čtvrti určitě nebydlela. Nějaký pěstoun? A týral ho a zneužíval? No nazdar, to bude mít Leah co dělat, a přitom má zatím co dělat sama se sebou .
Moc děkuju a netrpělivě vyhlížím další písmenka .

ambra

1)  ambra (28.05.2013 10:38)

Strasne se tesim na vecer, ted bohuzel prace:p .

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek