Sekce

Galerie

/gallery/alice - la famme.jpg

Žena má veľkú moc, dokáže milovať aj ničiť...


Za všetkým hľadaj ženu



Rozhodol sa, že už nikdy neuverí ženám! Rozhodne nie! Ani za ten svet! Veď ony za všetko môžu. Nie nadarmo sa hovorí, za všetkým hľadaj ženu! Tie drobné stvorenia rozhodne robia česť slovu „upír“. Vycucajú z chlapa všetko. Peniaze, sny, život...


Sedel v miestnom hostinci nad svojou whisky, ktorá mu aj tak robila len úbohú kulisu. Zvyčajne, ak mal na niekoho chuť, tak si ho len počkal v odľahlej uličke a urobil s ním krátky proces. Dnes mal chuť sa trochu pobaviť. Vyšiel si „medzi ľud“ a to doslovne. Zapadol do prvého lokálu a objednal si pitie. Usadil sa úplne v rohu a pozoroval okolie. Ako správny predátor, vyhľadával si svoju obeť. Snažil sa splynúť so stoličkou, oblečený bol v tom, čo cestou ukradol spred nejakého domu, dlhý kožený cowboyský kabát a čierny klobúk zarazený do čela. Spod jeho striešky mal výborný výhľad, zatiaľ čo jemu do tváre nikto poriadne nevidel. Aj tak neušiel pozornosti ženskému osadenstvu.


Záhadný chlap vždy u žien vyvolá fantáziu a on bol pre nich viac než záhadný. Keď už bolo tých emócií na neho priveľa, zodvihol sa a zlatožltú tekutinu do seba na ex kopol. Potlačil v sebe všetku vôľu nezaškľabiť sa odporom a nahlas sprosto – ale ozaj sprosto – nezakliať. Aj keď miestne „dámy“ boli ľahšieho razenia, on bol vychovaný tak, že sa to jednoducho nepatrí, aj keby stál len pred žobráčkou...


Naučeným gestom – cvrnknutím ukazováčika do klobúka – sa rozlúčil s barmanom a vyšiel.


Svoju večeru mal vybratú, už stačilo len vyjsť z lokálu a nájsť si strategické vyčkávacie miesto v jednej z tmavých uličiek.


Dlhý kožený kabát za ním zavlal efektne ako kráľovský purpur, keď sa rozhodol zamieriť k východu. Takmer ani nepostrehol kedy k nemu tá „dáma“ pristúpila.


„No čo, fešák...“ lascívne zodvihla jedno obočie a popritom sa na neho usmiala len zodvihnutím jedného kútika. Očami ho už pomaly vyzliekala.


Cítil, že jej záujem je ozajstný. Trochu ho to zaskočilo. Myslel si, že dámy tohto povolania svoje remeslo tak neprežívajú a táto ho ozaj chcela.


Jej túžba ho na malý moment ovládla... mal na ňu chuť! A to nielen na krv, čo jej kolovala v žilách, už dávno nemal ženu... naposledy to bola María.


Pri spomienke na ňu musel zatvoriť oči a zatriasť hlavou, aby odplašil svoje bdelé nočné mory. Bol tak vytočený, že mu uniklo slabé zavrčanie.


Ženu pochytila panika a prekvapene na neho zamrkala. O sekundu neskôr aj o dva kroky ustúpila dozadu.


Lepší strach, než neželaná vášeň! pomyslel si  a lenivým pohybom si zrazil široký klobúk ešte hlbšie do čela. Bez rozlúčenia ju minul, aj keď ho škrelo, že porušil to, čo do neho vštepovala jeho matka. Slušnosť.


Preletel dvermi tak, že sa takmer prezradil a na dva dlhé kroky prekonal drevenú terasku, zatiaľ čo ten úbohý materiál pod jeho ťažkým krokom zakvílil. Ďalšie kroky stlmil všadeprítomný prach, ktorý pokrýval väčšinu mesta.


Jediným letmým pohľadom zhodnotil tmavé kúty tohto až príliš tichého mestečka. Mal v úmysle sa iba nasýtiť a vypadnúť zase niekam ďalej. Aj tak to bola len taká ospalá južanská diera, plná prízemných emócií, ktoré mu už liezli krkom!


Vetrík zavial jeho smerom a k nosu sa mu dostala jedna z najkrajších vôní, aké kedy zacítil. Bola to jemná vôňa agátového kvetu, sladká a svieža zároveň. Tá vôňa ho prinútila zastať a zatvoriť oči. Znovu sa opatrne nadýchol. Akoby neveril, že to pred malou chvíľou ozaj cítil.


Nie, nezdalo sa mu to. Vôňa bola stále silnejšia, intenzívnejšia... sladšia... omamnejšia.


Zväzovala jeho túžby, lámala jeho odhodlanie. Nie, nechcel už viac podľahnúť žiadnej žene! Rozhodne nie po Maríi, po beštii, čo z neho urobila to, čím je... a ešte omnoho viac. Bezduchú bábku v jej zlomyseľných rukách, hračku a mašinu na ukojenie svojich túžob a všemožných predstáv. A predsa by bol kvôli tejto vôni urobiť to isté... ako je to možné? Je to nejaký trik? Sú to čary? Asi by sa mal mať viac na pozore!


Pomalým, ľudským pohybom sa otočil okolo vlastnej osi. Na konci ulice stála mladá žena a prepaľovala ho pohľadom. Bola drobná, takmer ako dievčatko, ale on vedel – nie – bol si ISTÝ, že je to žena.


Do mysle sa vrkradla nepatrná myšlienka, že tá vôňa k nej pasuje. Žasol nad tým, ako dokonale ju vystihuje. Farebnosť jej vlasov, očí, odevu... hrdé držanie drobnej hlávky, aj netrpezlivé podupkávanie elegantnou topánkou.


Sledoval ju, ako si preplietla prsty v bielych rukavičkách. Prepletené ruky zodvihla k prsiam, že to takmer pripomínalo tichú modlitbu. Nedala mu inú zámienku, len tento netrpezlivý postoj, ale on vedel, že ho volá... nie, mal pocit, že ho k sebe vábi. Pripadal si ako očarovaný.


Ani nevedel ako a jeho nohy ho niesli samé k miestu, kde stála. Ulica nebola zase až tak široká a tak sa k nej priblížil pomerne rýchlo.


Nie je ako María, preblesklo mu hlavou. Jeho podvedomie však z plného hrdla kričalo: Ale je to žena! Diablovo plemeno! No aj napriek tomu, ho to k nej ťahalo ako magnet.


Mal problém sústrediť sa na jej emócie. Snáď po prvý raz v živote mal skutočný záujem niekoho preskúmať a on nebol schopný svoju koncentráciu bojovníka zamieriť na cieľ. Stačilo málo a ona ho úplne rozptyľovala... mal čo robiť, aby cítil jej... radosť? Áno, cítil z nej radosť. Nie, to veru nebola typická reakcia na jeho osobu! Na ľudí aj na upírov pôsobil úplne inak. Bol vojak, beštia, vrah! Všetci sa mali pred ním na pozore... všetci, okrem nej.


Veľmi pomalým pohybom si sňala pravú rukavičku. Starostlivo ju držala v ľavej ruke, zatiaľ čo trochu váhala. Nakoniec sa rozhodla. Ruka bez rukavičky sa pomaly, no tentoraz už bez jediného zaváhania, približovala k jeho tvári. Zachvátila ho panika. Takto sa ho už dávno nikto nechcel dotýkať. Nikto... naposledy, ešte za života, to bola jeho matka...


Zavrel oči a zadržal dych... očakával dotyk so strachom aj s ohromným vzrušením. Užíval si vlastný kokteil emócií. Niečo, o čom bol presvedčený, že už nikdy nezažije. Doteraz si myslel, že jeho srdce umrelo s premenou a jeho úcta s Maríou. Táto mladá žena bola takmer ako stelesnený život, vnímal ju ako niečo, čo mu práve kolovalo v tele. Neriedená túžba.


Motýlí dotyk jej malej ruky na svojej brade ho prinútil zodvihnúť hlavu. Pozorne sa na neho dívala a potom mu rukou v rukavičke sňala klobúk. Dívala sa na neho ohromene a nie s odporom ako očakával. Nahá ruka zmenila pozíciu a on ucítil, ako prstom skopírovala najdlhšiu jazvu na jeho tváril. Tiahla sa od spánku až k brade, cez celé líce.


Usmiala sa na neho, úľavne, šťastne, radostne... a jemu sa v tej chvíli rozžiaril svet. Našiel ju!


„Našla som ťa...“


Zhrnutie

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1 2   »

Twilly

27)  Twilly (05.01.2012 14:34)

jééééééééé, děkuju

miamam

26)  miamam (05.01.2012 14:28)

Ou máj gód *fworks* To bola romantika! Kuása, Twilly, kuása. Tohle jejich setkání se mi vždycky strašně líbilo, a pro jednou mě i inspirovalo, a tys to moc hezky popsala

HMR

25)  HMR (15.10.2011 19:31)

24)  kollart (14.10.2011 16:11)

Bosorka

23)  Bosorka (07.10.2011 11:06)

Takže tohle beru jako souhlas! ;)

Twilly

22)  Twilly (07.10.2011 11:02)

znáš to s tím prstem, že jo???... hele ale to je krásně dvousmyslný, co?

Bosorka

21)  Bosorka (07.10.2011 10:54)

Nedělej Zagorku! ;)

Twilly

20)  Twilly (07.10.2011 10:47)

Bosorka

19)  Bosorka (07.10.2011 10:19)

Co já?
Tak po Aurelovi.....B)

Twilly

18)  Twilly (07.10.2011 07:50)

Šetři se na Aurela, jo :D

Bosorka

17)  Bosorka (07.10.2011 07:48)

Twilluš - když to tak čtu...co si vymyslet nového hrdinu, ovšem něco ve stylu Jaspera. Osamělý mstitel....

kytka

16)  kytka (05.10.2011 15:01)

Verunko, tyhle příběhy já můžu - Jasper a Alice. Navíc v Tvém podání jsou vždycky tak milé, emotivní, krásné. Skvělá čtení, děkuju.

sfinga

15)  sfinga (04.10.2011 19:57)

Ani jednou zde nepadla jejich jména a přesto všechny víme, o koho jde. Nikuško, jsi čarodějka, která vykouzlila tuto povídku. Moc krásnou, podotýkám.

Děkuji

Jula

14)  Jula (04.10.2011 19:50)

Úplně je vidím, jak tam proti sobě stojí a dívají se jeden druhému do očí. Pofukuje lehký větřík a Jasperovi se v něm vlní plášť Hlavně, aby se neobjevil nějaký pobrkaný desperát a neobtěžoval je :D

Bosorka

13)  Bosorka (04.10.2011 19:06)

Já toho Jaspera vidím!!!!! i v tom kabátru a klobouku a jak se do něj cvrnká... Bych tam taky asi byla v jeho přítomnosti za tu "lehkou"!

Twilly

12)  Twilly (04.10.2011 16:38)

Ambři, jsi můj oddanej rejpálek a já to bez drobné opravy prostě nevydržím - takže už to teď bude snad lepší - mmch, všimla sis, že tvoje "technické" se vztahují výhradně na mé povídky s Jasperem?

PS: ale toho cowboyského kabátu se OPRAVDU vzdát nehodlám!!!! Já vím, že by měl mít konfederační, ale já ho vidím TAKHLE, promiň

Lenka326

11)  Lenka326 (04.10.2011 15:50)

Úžasná variace na téma Kterak se Alice Jaspera konečně dočkala. Moc se ti to povedlo, všechny Jazzovy pocity, vzpomínky a navrch ještě postoj k ženám, které za všechno můžou. No a pak se objeví jedno malé žíně, stáhne si rukavičku a je to. A mají před sebou celou věčnost.
Příběhy o jejich setkání mě nikdy neomrzí, líbilo se mi už v Prepáčte...., ale tohle je ještě lepší.

Kamci

10)  Kamci (04.10.2011 15:50)

teda Twiluš, to byla krása, všechny ty pocity, ale ona si ho prostě našla a on nemohl jinak, než se zamilovat

9)  Ywyk (04.10.2011 15:33)

Jé!!! Alice a Jazz jsou můj nejoblíbenější pár a ty jsi jejich setkání popsala nádherně. Škoda jen, že v knížce nebylo tomuto páru věnováno více prostoru, protože si myslím, že oni si to zaslouží.
Ještě jednou, je to opravdu skvělé a skvěle napsané! Nádhera!

MisaBells

8)  MisaBells (04.10.2011 14:48)

Tohle bylo něco, co bych s klidným svědomím zařadila do Stepheniina díla, jako znovunalezenou ztracenou část. Tohle tam prostě patří a je škoda, že to tam není, protože to tam MÁ být! Bylo to kouzelný, romantický, sladký, drsný, sexy a... a... No prostě bomba!

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Cullen boys