Sekce

Galerie

/gallery/bella_cullen_breaking_dawn_336306_40884.jpg

Bella nie je po premene taká, ako každý predpokladal. Opovrhuje zvieracou krvou, Cullenových nemôže vystáť, Renesmeé berie ako cudzie dieťa a ani láska k Edwardovi nie je to čo bývala. Jednoducho povedané, je iná. Zmenilo sa až príliž veľa vecí. A ešte sa aj meniť bude...

Bellina premena skončila a problémy začínajú. S Edwardom si nejako... nesadli a nastane menšia demolácia domu.

1. kapitola

Bella:

Zhlboka som nasala vzduch. Po troch dňoch strávených v plameňoch bolo tak príjemné nadýchnuť sa a necítiť bolesť v pľúcach. Síce som kyslík nepotrebovala, páčilo sa mi, ako ma prach šteklil v nose. Užívala som si pocit totálnej slobody a úplne ignorovala sedem osôb so zadržaným dychom čakajúcich na moju reakciu. Len nech si počkajú. Toto je moja chvíľa, im predsa tiež nikto nezakazoval si to vtedy užiť.

Chcela som si do pamäti vryť každú stotinu, a preto som len veľmi pomaly otvorila oči.  Videla som všetko. A úplne dokonale. Oproti mojim ľudským očiam to bolo neporovnateľne lepšie. Pripadalo mi, ako keby som až teraz začala vidieť a ako človek bola slepá.

Toľko detailov. Videla som hádam každý atóm.

Otočila som hlavu k oknu a aj napriek tomu, že som to chcela urobiť pomaly, bol to taký rýchly pohyb, že človek by ho ani nestihol zaregistrovať. Keď za sklom preletel motýľ, skoro som sa rozosmiala. Dokázala som rozoznať každú jednu farbu na jeho krídlach. Bolo to úžasné až mi to pripadalo nemožné. Myslím, že upírí život sa mi bude páčiť. Nechápem, prečo ho Edward nenávidí.  Je predsa super všetko vidieť, cítiť, počuť, byť rýchly a silný. A to ostatné je len... detail.

Až teraz som zobrala na vedomie, že okrem mňa je v miestnosti aj niekto iný. Povzdychla som si a postavila sa zo stola, na ktorom som ležala. Aj toto prebehlo tak rýchlo, ako keby som sa ani nepohla.

Všetci okrem neho stáli pri stene, Emmett a Jasper pred ostatnými, aby ich chránili v prípade potreby.

Aby ich chránili predo mnou. Napadlo mi. Ja som tu teraz tá nebezpečná, tá, ktorá by mohla ublížiť. Na moje prekvapenie sa mi tá myšlienka celkom páčila.

Keď som videla ich bojové postoje, automaticky som sa tiež prikrčila a trochu vycerila zuby. Neuvedomila som si že vrčím, až keď som sa počula. A aj tento krát ma čakal šok, pripadalo mi to ako jeden z tých najúžasnejších zvukov.

„Bella, to je v poriadku,“ ozvalo sa päť a pol metra odo mňa. Otočila som hlavu a uvidela ho. Keďže bol teraz môj zrak perfektný, mohla som ho vidieť lepšie ako predtým. Vo svojom ľudskom živote som bola presvedčená, že je dokonalý a myslela som si, že keď budem upírka, bude ešte dokonalejší, ale až teraz som mohla vidieť, ako veľmi som sa mýlila. Jasné, bol upír, to sa rozumie samo sebou, že vyzeral nadpozemsky krásne, ale nie pre mňa. Už nie. Ako človek som musela byť naozaj slepá. Teraz som mohla vidieť každú chybu na jeho tvári a pravdu povediac, bolo ich tam viac ako dosť. Nevyzeral tak úžasne, ako som bola presvedčená. Možno to bolo tým, že už som nebola človek. V  každom prípade, teraz mi pripadal tak nejako... obyčajne.

„Nič ti nehrozí,“ prehovoril znovu a posunul sa o krok ku mne. Bola som tak zameraná na hľadanie rozdielov, že som na to ani nezareagovala. A tých rozdielov tam bolo naozaj viac, ako som si myslela. Bolo to v jeho hlase. Pohyboch. Očiach. Tvári. Skrátka úplne všade. Už to nebol dokonalý Edward. Teraz to bol... priemerný Edward.

Ani som si nevšimla, keby som prestala vrčať a uvoľnila postoj. Postrehla som iba to, že je pri mne a jeho ruka smeruje k mojej tvári. Nepohla som sa a hypnotizovala podlahu. Prvá reakcia pri zistení, že sa ma chce dotknúť, bolo uhnúť. Tá ľudská Bella by to nikdy neurobila, ale tá upíria sa pri pomyslení, že budeme mať fyzický kontakt otriasla. Bola som ale až príliš zvedavá či v jeho dotyku bude ďalšia chyba a tak som vydržala zostať na mieste a nechať sa od neho chytiť.

Ale hneď ako som pocítila jeho ruku na tvári, vedela som, že je niečo zle. Bolo to až nemožné, ale hnusilo sa mi to.

Nevydržala som tam stáť a odskočila na druhý koniec miestnosti. Postrehla som, ako sa Jasper rýchlo pohol a potom bolo počuť už iba zvuk rozbíjajúceho sa skla. Domyslela som si, že som do niečoho narazila a chcela som zistiť, či to má aspoň aké – také šance na prežitie, ale znovu som neodhadla svoju rýchlosť a silu a zdemolovala skriňu za mnou.

„Bella, Bella, upokoj sa!“ volal Edward, ale jeho hlas zanikal v zvuku trieštiaceho sa skla a rozbíjajúceho dreva.

Zrazu ma zasiahla vlna kľudu a Edward ma prišpendlil na mieste tak, že som nemala šancu sa ani len pohnúť a už vôbec nie sa z jeho zovretia dostať. Asi ma chytil za účelom, aby som sa ukľudnila, ibaže to malo úplne opačný účinok a aj napriek Jasperovej schopnosti,  som sa začala zúrivo metať.

Nemohla som vydržať byť s ním v takej tesnej blízkosti. Jeho dotyk bol pre mňa to najhoršie, čo som kedy zažila, hádam horšie ako premena. Mala som pocit, že sa okolo mňa ovíjajú hady.

„Pusti ma! Daj mi pokoj! Nechaj ma!“ kričala som ako zmyslov zbavená a snažila sa od neho dostať čo najďalej.

Nakoniec ma musel chytiť ešte aj Jasper, ktorého dar som cítila, ale nijak nezaberal a Emmett, ktorý sa výnimočne tváril veľmi vážne.

Vlastne celá táto situácia bola zvláštna. Ja, ako sa snažím dostať zo zovretia troch upírov, oni, ako im robí problém ma udržať, Carlisle, ktorý niečo hovoril ale v mojom kriku ho nebolo počuť a ženská časť rodiny, ktorá iba bezmocne stála.

„Bella, upokoj sa! Bella!“ kričal stále dokola Edward.

„Keby ste ma pustili, tak by som to aj urobila!“ jačala som na oplátku a neprestávala sa mykať. Ublížim im, ak ma nepustia! Prisahám, že  najmä jemu ublížim!

Vyhovel mi a všetci traja povolili stisk. Okamžite som to využila. Vyvliekla som sa im zo zovretia a ušla do rohu izby. Celá som sa otriasla, ale ani to nezahnalo pocit, že ma stále drží.

„Už nikdy sa ma nechytaj! Rozumieš? Nikdy!“ kričala som na Edwarda a prepaľovala ho očami. V tých jeho, som videla akurát obrovskú bolesť, ale bolo mi to jedno. Bol mi úplne ukradnutý. Nezáležalo mi na ňom. Nech si robí, čo chce, hovorí, čo chce, ide, kam chce. Je mi to jedno. Ja len chcem, aby bol odo mňa čo najďalej. Nechcem ho už nikdy vidieť.

„Bella,“ zašepkal hlasom presýteným  bolesťou.

„Žiadna Bella! Niečo som ti povedala a ty ma poslúchneš! Lebo ak nie, o tie ruky prídeš!“ Vyhrážala som sa mu. No a čo, že neviem bojovať. Som novorodená, mám oveľa väčšiu silu a keď budem chcieť, urobím z neho také puzzle, že dokopy ho nedá ani tá jeho milujúca rodinka s ich geniálnymi hlavami.

Ako som ich mohla mať rada? Veď sú to tí najhorší upíri, akých som kedy stretla a tí, s ktorými som mala tú česť, ma chceli väčšinou zabiť. Ale Cullenoví ich porazili na celej čiare. Nedajú pokoj ani keď ste na hranici šialenstva. Buď používajú tie otravné dary alebo vám tlčú do hlavy, že sa máte upokojiť čo je za daných okolností úplne nemožné.

A už vôbec nepochopím ako som mohla mať rada Edwarda. Ako som ho mohla milovať. Dokonca kvôli nemu riskovať život, vydať sa za neho a mať s ním dieťa. Striaslo ma. Už len to vedomie bolo strašné.

Ale to celé sa skončilo. Tá naivná Bella, ktorá poslúchla na slovo a vzdychala vždy, keď sa usmial, to už je minulosť. V duchu som sa zasmiala. Aká som bola hlúpa, keď som si myslela, že Edward je moja láska na celý život. Až teraz som mohla vidieť, ako strašne som sa mýlila. V tomto novom živote som si totiž bola istá jednou vecou.

Nemilujem Edwarda Cullena.

 

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Estampida

3)  Estampida (24.04.2012 18:21)

No, páni!! Jsem vážně zvědavá, jakým směrem pokračuješ!!! :) Hned jdu na další kapitolku!!!

maryblack

2)  maryblack (13.04.2012 13:45)

No vypadá to zajímavě jsem zvědavá, co se bude dít dál Super;)

Ajjinka

1)  Ajjinka (06.04.2012 20:33)

Prosím tě, mrkni do tohoto článku a podle něj si správně nahraj perexový obrázek :)
http://stmivani-ff.cz/articles/od-nas-pro-vas/
Dále by u první kapitoly měl v perexu být stručný nástin děje.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek