Sekce

Galerie

/gallery/trafka.jpg

Pridávam, kým nemám školu, že sa trochu posunieme v deji... :) Dnes dosť významne. :)

Nemocničný stereotyp som znášala horšie, ako by som si bola ochotná priznať. Našťastie doktor Masen povedal, že pozajtra môžem ísť domov. A svojho syna nespomenul ani pol slovom, čo bolo len dobré. Na Zázraka som mala aj tak ťažké srdce. Veľmi výrazne svojou neprítomnosťou narúšal moju ideu silnej ženy, o ktorú som sa v posledných dňoch pokúšala. Chýbal mi, priznávam sa k tomu bez mučenia. Chcela som sa s ním rozprávať a čítať a robiť všetky tie spoločné veci, ktoré by mi vedeli robiť radosť.

Lenže on o to očividne nestál.

Samozrejme, že som mu nemohla zazlievať, že sa na mňa vykašľal. Mohlo sa stať čokoľvek, alebo má proste len veľa učenia, Edward v škole predsa vždy exceloval.

Aj tak mi ale vadilo, že moja spokojnosť je na ňom významne závislá.

A tak som robila to jediné, čo som mohla... čítala som. Teraz mi to šlo dosť pomaly. Nevedela som sa zasústrediť dlhšie ako na desať minút – a hoci ma dej bavil, stránok ubúdalo veľmi pomaly.

Až sa ozvalo zaklopanie na dvere.
„Ďalej.“
Vošiel Edward.
Nevedela som, čo mám robiť, či ho nadšene vítať, alebo sa hnevať, či ho ignorovať, tak som sa iba pokúsila na neho trochu pousmiať. Očividne ho to povzbudilo a tak pristúpil bližšie.
„Doniesol som ti muffiny,“ prehovoril tichým hlasom.
„Čučoriedkové?“
„Áno.“
„Ďakujem.“ Položila som ich na stolík a vzhliadla k nemu. Pochopil.
„Prepáč, že som neprišiel, ale nemohol som. Totiž... otec mal službu.“ Chápavo som prikývla a sklopila pohľad.
„Hej, spomínal čosi, že nechce, aby sme sa vídali.“ Hrala som sa s prikrývkou, nervózne som ju žmolila v prstoch.
„Hovoril s tebou o mne?“ vydýchol prekvapene s náznakom hnevu.
„Možno,“ pripustila som.
„To je neskutočné! Akým právom on o tomto chce rozhodovať?!“ hovoril rozhorčene a začal sa prechádzať popri mojej posteli.
„Bol k tebe nepríjemný?“ spýtal sa. Mimovoľne som sa prihrbila, ako som si na ten rozhovor spomenula. Áno, bol. Trochu...
„Samozrejme, že nie,“ zaklamala som, ale nepresvedčila som ani jeho, ani seba. Zázrak si prehrabol vlasy a ruky si nechal založené na temene.
„Nemá mi do toho čo rozprávať,“ povedal nakoniec pevne.
„Ale...“ ozvala som sa váhavo, „...možno by si ho mal poslúchnuť, Edward.“
„Prosím?“ vyhŕkol a pozrel sa na mňa svojím prenikavým pohľadom. „Ty nechceš, aby som za tebou chodil? Myslel som, že máš z toho radosť! Ja hlupák som už začínal mať pocit, že by si ma mohla...“
„Tak to nie je!“ skočila som mu do reči so stopami paniky v hlase. Nechcela som, aby si toto myslel, aby si myslel, že s ním nechcem byť.
„Tak ako to potom je? Vysvetli mi to, prosím, lebo očividne tomu nerozumiem!“
„Nedvíhaj na mňa hlas, dopekla! Toto nie je jednoduché ani pre jedného z nás, jasné?“ zakričala som, až som poplašila sestru z oddelenia.
„Čo je to tu za krik?“ spýtala sa rozhorčene vrchná, ktorá o tomto čase asi ešte len začínala svoju službu, keď rozrazila dvere a preskenovala izbu pichľavým pohľadom.
„Nič sa nedeje, sestra, len malé nedorozumenie,“ snažila som sa ju presvedčiť milo. Periférne som videla, ako si Zázrak bezhlasne odfrkol.
„Tak si na to dávajte pozor, nie ste tu predsa sami. Okrem toho, návštevné hodiny sa budú každú chvíľu končiť. A nie ste vy náhodou mladý pán Masen?“ Otočila sa na neho. „Váš otec nebude nadšený, keď sa dozvie, že ste sa tu opäť poflakovali. Každú chvíľu nastúpi do služby,“ drmolila.
„Potom jedno šťastie, že sa to nedozvie,“ odvetil Edward a významne sa na ňu zahľadel. Ona ho len posmešne prešla pohľadom a zabuchla za sebou dvere.
„Takže,“ začala som zas už o poznanie tichšie. „Vidíš? Budeš mať z toho iba problémy. Ja pre teba nie som tá správna, Edward.“
„Ako to tak môžeš povedať?“ Rozhorčene pristúpil ku mne, zaprel sa rukami z každej strany postele a naklonil sa nado mňa. „Čo nevidíš, ako mi na tebe záleží?“ zasyčal mi do tváre úplne zblízka. Chcela som pred ním ujsť, vtlačiť sa ešte viac do vankúša, aby som sa prepadla až o celé poschodie nižšie, ale to nebolo možné, tak som len nehybne ležala a skoro nedýchala, sledovala som jeho tvár úplne zblízka – a on si ma tiež obzeral. „Pamätáš sa na tú chvíľu, keď si prišla za mnou a boli sme v mojej izbe?“ V hlave sa mi okamžite vybavili tie momenty.
„Čítal si mi Sylviu Plathovú,“ povedala som, aj keď mi bolo jasné, že o Plathovej básne tu vôbec nejde.
„Povedala si mi, že mám šancu. A ten bozk, Bella, veď ja keď nie som s tebou, na nič iné ani nemyslím!“ Z jeho slov sa mi robilo úzko.
„Ale potom na ďalší deň... celé si to rozbila. Nevieš si ani predstaviť, ako mi bolo. Lenže ja už mám toho dosť! Tá tvoja snaha držať sa ďalej bolí nás oboch, neuvedomuješ si to? Čo do toho má hovoriť môj otec? Jedno jediné slovo, Bella. Povedz jedno jediné slovo a ja pri tebe budem stáť, nech sa deje čokoľvek. Neveríš mi?“
Vyčkávaco na mňa hľadel, kým sa mne pomaly tlačili slzy do očí.
„Verím ti,“ šepla som. Moja slza sa vpila do vankúša presne vtedy, keď jeho pery narazili na moje. Cítila som sa inak. Dospelo. Toto nebol len tak hocaký bozk. Toto bol prísľub.

Opatrne som ho hladila po tvári, ako keby sa mi mal vypariť.
„Je divné byť niečia,“ zašepkala som mu do úst.
„Bell, ty ale nie si vec, ktorá môže niekomu patriť.“
„Nie som vec. Ale som tvoja. Ak teda chceš... Presvedčil si ma, Edward. Možno... my to ustojíme,“ šepkala som váhavo s prstami na jeho rozjasňujúcej sa tvári.
„Som rád, že si si to konečne uvedomila. Už sa tomu nezdráhaj, prosím.“ Usmial sa.
„Už nebudem,“ povedala som do ďalšieho bozku.
„Čo má toto znamenať? Edward?!“
Zázrak sa odo mňa rýchlo odtrhol a vystrel sa, aby mohol čeliť svojmu otcovi.
„O niečom sme sa doma bavili,“ pripomenul mu doktor Masen, ktorý stál medzi dverami s rukou ešte stále položenou na kľučke.
„Máš pravdu, otec. Doma som ti niečo povedal. Očividne to neberieš na vedomie,“ odvetil Edward a zaťal ruky do pästí.
„Tak si to zopakujeme, keď sa vrátim zo služby. Teraz odíď, Edward. Okamžite. Neprajem si, aby si túto osobu navštevoval!“ Rázny tón doktora Masena ma až mrazil. „Pomohol si jej už dosť, viac ťa tu netreba!“
„Choď, Edward,“ pípla som ticho. Obaja na seba zazerali tak, že som sa bála čo i len ozvať. „Poslúchni, bude to tak lepšie,“ povedala som s pohľadom Ja-som-to-hovorila. Edward sa zamračil. Nechcela som, aby moje správanie bral ako zradu, ale vedela som, že naozaj bude lepšie, ak teraz nevystrojí nejakú scénu.
„Ale Bella...“
Zavrtela som hlavou. Prídeš za mnou inokedy, posielala som mu v myšlienkach.

Zázrak sa naklonil, aby mi vtisol pusu na čelo. Počas toho doktor Masen čosi zasyčal, ale ani sa nepohol.
„Zatiaľ ahoj, Bella,“ povedal Edward a dal sa na odchod. Svojho otca so škaredým pohľadom obišiel. Ten ostal stáť vo dverách.
„Len som vám prišiel povedať, že zajtra môžete ísť domov. Osobne zavolám šerifovi Swanovi, aby po vás prišiel. Dúfam, že už nebudete robiť problémy,“ povedal, na čo som zas osamela.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

emam

6)  emam (02.02.2015 22:31)

A jejej, jablko asi tentokrát nepadlo daleko od stromu a gentoyp tvrdé neústupnosti do sebe bude asi pěkně narážet. No, jsem zvědavá, co nakonec praskne

5)  flautistka (02.02.2015 17:49)

Hurááá,jsou spolu...ale asi to budou mít v budoucnu ještě nelehké... Tvůj styl psaní chytá za srdce...

SestraTwilly

4)  SestraTwilly (02.02.2015 14:31)

Takže Edwardov otec bol príčinou jeho neprítomnosti.Trochu ho aj chápem...Bellina povesť nie je najlepšia a on ako rodič sa snaží chrániť svoje dieťa.No ale zároveň nevie,že Bella nieje taká,ako to vyzerá navonok.Ja len dúfam,že ich vzťah to všetko ustojí,pretože tuším,že ty im to určite neuľahčíš:D .Som zvedavá,ako to bude ďalej,tak prosím píš

3)  Seb (02.02.2015 14:30)

Ten výzamný posun v ději se mi moc zamlouvá, teď ještě co s tím doktorem Masenem.

2)  betuška (02.02.2015 12:31)

som to tušila ,že rodičia budú robiť obštrukcie:( a inak skvelé, ako vždy!!!

1)  evelsten (02.02.2015 11:09)

Táto kapitola bola úžastná, ako si obaja konečne priznali, že sa ľúbia... dočerta, ale nenormálne ma štve ten doktor, kebz bola na scéne Carlisle, určite by nič nenamietal, ja len dúfam, že táto poviedka bude mať šťastný koniec...A neskutočne veľmi ďakujem za rýchle pribúdanie tejto poviedky...

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek