Sekce

Galerie

/gallery/santa.jpeg

Vianočný príbeh o dievčine a malom škriatkovi...

A všetkým vám prajem nádherné požehnané sviatky v kruhu rodiny!

Z reproduktorov sa ozvalo rázne zakašľanie.
„Prosím všetkých škriatkov z oddelenia poslušnosti, aby sa dostavili do kongresovej sály!“ Všetci sa ako na povel vyparili a utekali na miesto stretnutia tak rýchlo, až im malé zelené čapičky nadskakovali a topánky so zakrútenými špičkami vyzúvali.

Zoradili sa vo veľkej miestnosti s červenými stenami s rozvešaným imelom. Na pódiu stál zelený mikrofón, pred ktorý sa postavil chlapík v červenom kostýme Santa Clausa. Alebo... alebo to bol Santa Claus?
„Drahí škriatkovia,“ prehovoril hrubým hlasom, ,,celý rok ste poctivo spisovali, kto je poslušný a kto zlý, aby sme vedeli, ako máme roznášať darčeky. No vyskytlo sa tu aj pár nepredvídateľných exemplárov! Ľudia, ktorí boli dobrí, no neveria vo mňa, mi robia vážne starosti. Budeme tam musieť vyslať niekoľkých z vás, aby ste ich o našej existencii presvedčili, no zároveň nás úplne nevyzradili,“ predniesol. „V celých štátoch sa našlo našťastie len šesť takýchto ľudí. Škriatok Mike, Tyler, Edward, Max, Peter a Josh, vy si vezmete moje náhradné sane a Rudolf vás odvezie na miesto, kde dané osoby žijú. Tu máte ich zložky. Prajem vám veľa šťastia a do Vianoc nech ste späť!“ nakázal Santa Claus. Šesť škriatkov vybehlo do garáží. V Rudolfovi už boli zadané súradnice a každý zvieral v rukách zložku s menom, fotkou a základnými údajmi vianočného pacienta.

Škriatka Edwarda vypustili do komína v jednom dome vo Forkse okolo polnoci. Cez krb sa dostal až do obývačky. Ako prvý ho uchvátil rozžiarený vianočný stromček. Aaach, pomyslel si, je to prekrásne. Nerozumiem, ako môže človek, ktorý má takto nádherne vyzdobený dom, neveriť na Santu... Zo žltej zložky vytiahol plán domu. Sledoval, kade vedie trasa na papieri, až sa dostal k bodke, ktorá sa volala Bellina izba. Opatrne a hlavne potichu nakukol dnu. Vyplešzil oči. Ale toto nie je dievča, ktoré mal na fotke! Jasne, podobá sa na ňu, ale ona je už veľká! Ako má presvedčiť skoro dospelé dievča, aby začalo veriť na kúzlo Vianoc? Ešte naňho zavolá políciu, keď ho zobudí! Aj jeho kamaráta Jaspera vzala polícia, lebo mal presvedčiť nejakú bláznivú neviemakú... Tá však začala kričať ako zmyslov zbavená a on už nestihol ujsť... Jedno šťastie, že jeho strážnik patril k tým, čo veria, a na žiadosť pána Clausa ho prepustil.

Došiel až k jej posteli.
„Hej! Zobuď sa!“ jemne ňou zatriasol, aby ju mohol prebudiť.
„Nechaj ma, Charlie, ešte nie,“ zamrmlala zo spánku a prevalila sa na druhý bok.
„Hej! Si Bella Swanová?“ pýtal sa Edward a neprestával ňou triasť.
„Oci, nepýtaj sa tak hlúpo. Ten vtip so Šípovou Ruženkou je už starý,“ mumlala a stále neotvárala oči.
„V mene Santa Clausa ti prikazujem, aby si vstala!“ zahrmel Edward a odstúpil s dostatočne panovačným výrazom o krok dozadu. Bella sebou trhla. Toto by jej Charlie nikdy nepovedal. Rozospato otvorila jedno oko.
„Kto ste? A čo tu robíte?“ povedala preľaknuto. „Okamžite odíďte, lebo zavolám políciu! Cha, čo zavolám, nezavolám! Môj otec je miestny šerif!“ bľakotala, kým sa hrabala z perín. Edwardovi skoro cvrklo. Polícia? Aká polícia?
„Nie, len to nie!“ zatiahol plačlivo. „Ja som vianočný škriatok, Edward, k vašim službám,“ zložil si z hlavy čiapočku s brmbolcom a podišiel k nej. Bol jej skoro po pás. Vyľakane sa po ňom ohnala vankúšom.
„Ideš! Kšá! Kšá! Ty divná stvora, čo otravuje slušných... no... proste ľudí!“ snažila sa nahodiť výraz rozzúreného buldoga, aby ho odohnala, lenže on si zaumienil ani sa nepohnúť.
„Prečo neveríš na Santa Clausa?“ spýtal sa obviňujúco. Belline ruky ochabli, ostala naňho len civieť s otvorenou pusou.
„Kohože či čo?“ dostala zo seba sťažka.
„P-r-e-č-o-n-“ začal hláskovať.
„Dosť!“ uťala ho. „Chápem. Teda... nechápem, ale- Čo? Santa Claus predsa neexistuje,“ zavrtela pochybovačne hlavou a začala uvažovať o psychickom zdraví ako jeho, tak i svojom.
„Chyba! Existuje! A ja som ťa o tom prišiel presvedčiť!“ Belle sa odrazu tvár rozjasnila.
„No jasné!“ capla sa rukou do čela. „Že mi to nenapadlo skôr! Je to sen! Mne sa to sníva, ešte stále spím!“ povedala radostne a zavŕtala sa späť do postele. Edward si povzdychol. Toto bude ešte ťažší oriešok, ako si myslel. Rozhorčene do nej ďubol prstom.
„Nespi!“ zrúkol jej do ucha.
„Daj pokoj!“ okríkla ho.
„Santa existuje,“ nedal sa.
„Za oknom nám tíško sneží, aha, tamto Santa beží,“ zamrmlala. Edward stuhol a utekal k oknu.
„Tu ale nikto nie je,“ vrtel nechápavo hlavou. Bella vyprskla smiechom. „Nesmej sa, mal som pocit, že počujem jeho rolničky na saniach,“ ohradil sa dotknuto.
„Vonku zvonia zvončeky, ľudia kradnú stromčeky,“ zanôtila unavene Bella. Toto ju začínalo baviť... Edward zdúpnel. Na nič nečakal a zbehol dole schodmi k vianočnému stromčeku.
„Uf, ešte je tu,“ vydýchol si. Ona ho sledovala opretá o zábradlie.
„Prečo si za mnou prišiel?“ pýtala sa. Teraz už celkom vážne.
„Prišiel som ti dokázať, že Santa Claus existuje,“ povedal.
„A ako mi to chceš dokázať?“ nadvihla jedno obočie.
„Ja ti vari nestačím? Mám stojeden centimetrov, nikdy nevyrastiem a do konca života budem pracovať vo fabrike na darčeky,“ so smutným výrazom si sadol na gauč. Dievčine ho prišlo ľúto. Nemohol si vybrať, čím by chcel v živote byť, kde žiť, čím sa zapodievať...
„Rozprávaj mi o tom,“ pošepla a prisadla si k nemu.

Po dvoch hodinách Edwardovho rozprávania sa ozvalo pred domom zatrúbenie.
„Ach, už budem musieť ísť,“ povzdychol si. Vstal a vyšiel von. Bella nenápadne došla k oknu, no uvidela už len trblietavú žiaru za vozom, ktorý sa vznášal zapriahnutý do soba s červeným nosom.

Bella:

Ľahla som si späť do postele a uvažovala nad všetkým, čo som sa dnes dozvedela.
Ráno som sa zobudila a cítila sa ako mátoha. Neskoro v noci nespať – to sa mi nepodobá. Stále ma mámil jeho hlas. Celé dve hodiny som vydržala hľadieť do jeho nádhernej tváre. Už som vedela, čo chcem na Vianoce.
Rozhodne som sa postavila k oknu a spustila.

Drahý Santa Claus. V noci som mala návštevu, ktorá tvrdila, že si ozajstný. Ak teda existuješ, prosím...

Pevne som stisla viečka.

Prosím, prosím, prosím...

Zvyšok dňa som sa snažila na nič nemyslieť. Poctivo som upratovala dom a pripravovala zajtrajšiu hostinu. Len sem-tam mi ušla myšlienka, týkajúca sa jeho. Chýbalo mi jeho rozprávanie o severnom póle a o ostatných škriatkoch. Teraz ma už poriadne mrzelo, že som si z neho na začiatku uťahovala.

„Ocko?“
„No?“ ozvala sa mi odpoveď. Toto bol normálne že vysnívaný predvečer v rodinnom kruhu. Charlie pozerá baseball a ja čítam svoje obľúbené romány stále dookola. Veď sa tak aj tvária – ohmatané obálky kníh ledva držia, aj keď sú polepené kilometrami lepiacej pásky.
„Pôjdem už do postele,“ povedala som a vstala z fotelky.
„Tak skoro?“ čudoval sa.
„Hej, som už trochu unavená,“ povedala som a na dôkaz svojich slov hlboko zívla.
„Dobrú noc!“ zavolal za mnou ešte.
„Jasne,“ zamumlala som a hodila sa do perín. S pyžamom a večernou hygienou som sa ani neobťažovala.

Ráno som sa zobudila pomerne skoro. Obula som si papuče a šla si spraviť domácu horúcu čokoládu. Pripravila som hrnček aj Charliemu a sadla si na gauč. Pod stromčekom boli naukladané darčeky, no ani jeden nevyzeral ako to, čo som si priala. Cítila som sa dosť trápne. Ten skrat, kedy som začala veriť na Santa Clausa, o tom sa nesmie nikto dozvedieť, ešte aby som vyšla na smiech. Zamrzelo ma, keď som si uvedomila, že Edward bol len prelud, krásny sen, ktorý sa mi prisnil.

Odrazu však v komíne čosi zašramotilo.
„Au!“ ozvalo sa odtiaľ bolestne. Bola som polomŕtva strachom. Niekto sa sem chce dostať a ukradnúť nám darčeky! Zhrozila som sa. Do krbu padla sadza a nakoniec sa odtiaľ zrútila celá postava.
„Au, au, au,“ opakoval. Vtedy som spoznala ten hlas.
„Edward?“ kňukla som. Oči sa mi pomaly začínali plniť slzami. Hodila som sa mu do náruče a odmietala ho pustiť.
„Bells, ďakujem ti, ďakujem!“ šepkal stále dookola a hladil ma po vlasoch.
„Ako... ako si sa sem dostal?“ pýtala som sa vyjavene.
„Priala si si to,“ nádherne sa usmial. „Chcela si, aby som bol normálny človek a býval tu, pri tebe,“ vydýchol. Aj pre neho to musel byť zázrak. Stúlila som sa mu do náručia. Bol to on! Môj milovaný vianočný škriatok, len asi dvakrát taký vysoký.
„Ďakujem, Santa Claus,“ zašepkala som.
„Ja by som mal ďakovať,“ pokrivene sa usmial, skoro sa mi podlomili kolená. Vyzeral nádherne, s tvárou špinavou od sadze. „Prečo si si ma vlastne želala?“ spýtal sa ma. Sčervenala som a zahryzla si do pery.
„No...“ zatiahla som a postavila sa na špičky. „Pre toto,“ omotala som mu ruky okolo krku a nežne ho pobozkala.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

kajka

3)  kajka (31.03.2012 08:52)

Jo, jo, zase mě to dojímá a rozněžňuje. Jak říkám, vymazlená pohádka. Díky.

Lenka326

2)  Lenka326 (24.12.2010 15:32)

To je hezké!!! Edward v polovičním provedení provedení opravdu není to pravé ořechové. Jen nevím, komu tohle přání udělalo větší radost. Edwardovi nebo Belle????

Carlie

1)  Carlie (23.12.2010 19:52)

Jéé Edward v úsporném polovičním balení :D , skoro se bojím si ho představit :D, ještěže nebyl Santa zákeřný a zvětšil ho Belle
Bylo to kouzeeelnééé!!! To líčení porady skřítků , jak utíkali , jak to BYL Santa , jaké skřítky vybral na misi :D
Moc jsem se zasmála a rozněžnila (a to jdu uspávat bráchovy dětičky, tak Ti budou vděčné :D). Díky, eMusko

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek