Sekce

Galerie

/gallery/v_kome_konecna_verzia.bmp

Jednorázovka o Belle a Edwardovi... Napadla mi, keď som klopala na dvere mojej susedke a tá mi neprichádzala otvoriť. Dúfam, že sa Vám to be páčiť a zanecháte mi nejaký komentík. Nie je to veľmi dlhé, takže by Vám to nemalo zabrať veľa času, preto dúfam, že Vašich názorov tu bude hojne.

Skláňal sa nad lôžkom, pery, ktoré sa nepatrne pohybovali, boli roztiahnuté do mierneho úsmevu, v ľadovej ruke zvieral horúce končeky prstov dievčaťa. I táto – povedzme si na rovinu – nezvyčajná chvíľa lahodila jeho srdcu, ktoré už po stovku rokov nebije.
Našiel ju, pravdupovediac, náhodou, keď prechádzal okolo jej izby k svojmu otcovi. Nedokázal si pomôcť. Vtedy si uvedomil, čo znamená život a uvedomil si, že takto „nežil“, ani keď bol ešte človek. Učarovala mu, presne v tej chvíli keď pohľadom zavadil o jej hnedé, kučeravé vlasy, rozprestreté po vankúši a ľúbezný, hoc nehybný úsmev. Zostal stáť ako soľný stĺp. I jemu sa na tvári zjavil akýsi neprítomný úsmev.
Znova si spomenul na tú prvú chvíľu.
„Už je to dlho,“ zašepkal zamatovým hlasom, „no ja si na to predsa spomínam – ako by aj nie,“ ticho sa zasmial. „Hovoril som ti predsa, kým som. Ako žijem. Predstav si, že včera som sa bol pozrieť za mojou rodinou. Esmé bola šťastná. Pamätáš sa ešte, ako som ti o nej rozprával? O tej dokonalej materskej bytosti?“ Jej tep sa zrýchlil to preňho bolo znamením. Pohladil ju po ruke, končekmi svojich prstov prechádzal od zápästia až po lakeť. Na tých miestach sa jej spravila husia koža, jej srdce vynechalo jeden úder. Bol by za začal báť, no keď nabehlo na správny rytmus, opäť sa upokojil. „Toto mi už nikdy viac nerob,“ vstal a pritisol svoje pery na jej čelo. Jej srdce opäť vynechalo. Upír si povzdychol. „Za čo ma tak trestáš?“ zaskuvíňal a pohladil ju po tvári. „Musím ísť, ale zajtra zas prídem. Dávaj na seba pozor,“ zašepkal a posledný raz sa otočil na lôžko. „Moja Bella,“ vydýchol a zaklapol dvere.

Ich príbeh je veľmi výnimočný. Hádam ešte nikto nenašiel lásku tak, že by ona sama trpela bolesťou. Zrážke s protiidúcim vozidlom, čo vošlo do protismeru, sa už však nedalo vyhnúť. Dievča upadlo do kómy. Úžasný darček na privítanie. Prisťahuje sa z Phoenixu za svojím otcom, aby nechala svojej matke priestor pre manželské radovánky a sama sa vystaví takémuto nebezpečenstvu. Jedno šťastie, že v tom čase mal službu akurát doktor Cullen...

Mladý upír sa vrátil do svojho bytu, malej vilky hlboko v lese, asi tri míle od rodinného domu. Tentoraz sa rozhodol žiť sám. Už ho unavovalo žiť medzi šťastnými pármi, no teraz, keď už našiel svoju drahú polovičku, pripadalo mu všetko pusté. Odkedy našiel svoju Bellu, častejšie navštevoval svoju rodinu. Nikto – možno až na Alice a Jaspera – nevedel, čo sa s ním deje, prečo je taký rozžiarený, ale boli za to radi.
Hneď, ako sa slnko dotklo oblohy, nasadol do auta a uháňal k nemocnici.
„Synu, tuším to tu máš radšej ako ja,“ zasmial sa jeho otec, keď ho našiel stáť pred jednou z izieb pri rannej vizite. Edward sklopil pohľad. Naozaj tu trávil až nezdravo veľa času, no mohol si snáď pomôcť? Jednoduchá odpoveď na jednoduchú otázku: Nemohol. Padol až príliš hlboko a vôbec sa nesnažil dostať von.

Opäť si prisunul stoličku k jej lôžku. Už to bude mesiac, povzdychol si.
„Chýbala si mi,“ šepol. „Dnes ráno som bol opäť s rodinou,“ usmial sa nad spomienkou, ako si s Emmettom dali zápas. Ako vždy sa jeho spoluhráč nahneval, lebo Edward mal dar. „Už dlho som nebol u seba. Je to tam také... pusté. Som tam sám, úplne sám, bez teba,“ vydýchol. Bellino srdce zrýchlilo svoju činnosť. „A vlastne... Ešte som ti o svojom dome ani nerozprával,“ predniesol trochu zahanbene. „Je ukrytý hlboko v lese, asi míľu severne od mesta. Nie je veľmi veľký, no pomestili by sme sa tam...“ bolestne ho pichlo pri srdci. Uvedomil si, že jeho čas sa kráti. Dievča sa čo chvíľu prebudí a on zmizne z jej života. Veď je človek, krehký človek, ktorému neprináleží existovať medzi príšerami. Čo však Edwarda najviac bolelo bolo, že zabudne. Nebude sa naňho pamätať a keby aj, ľudská myseľ je ako sito. Deravé a drobné črepy a miniatúrne úlomky cezeň prejdú, ani si to neuvedomí. Smutne sklonil hlavu. Nechcel nad tým uvažovať, nechcel, no pri nej inak nešlo. Jeho čas sa krátil, koniec prichádzal až nebezpečne rýchlo.
„Odpusť,“ vydýchol, dovolil si posledný kradmý pohľad a vstal zo svojho miesta. „Vrátim sa, snáď...“

Ako guľový blesk vybehol z nemocnice a zamieril priamo do hustého lesa. Auto nechal stáť na nemocničnom parkovisku – chcel, potreboval nájsť zámienku, vďaka ktorej by tam šiel opäť. Už nevládal. Bol tak psychicky vyčerpaný, cítil sa ako zatvorený v obrovskej bubline bolesti, z ktorej niet úniku.
„Prečo?“ ticho vzlykal, búšil do zeme päsťami a trhane sa nadychoval. „Prečo nesmiem okúsiť šťastie, lásku?“

Ešte nebol pripravený, ešte nie. Keď dostal telefonát od Alice, skoro sa zrútil. Preberá sa...

Je koniec.





Dievča sedelo na lôžku a zmätene sa obzeralo okolo seba. Niekto jej tu chýbal. Bol to presne ten človek, ktorý ju stále držal za ruku a rozprával jej o upíroch... Upíroch...
„Nechajte ma samu,“ vydýchlo dievča sípavo. Bola zmätená. Hovoril jej onen hlas pravdu? Bol tak krásny, zamatový, nedokázala si predstaviť, že by jej mal klamať. Verila, že všetko, čo vypustil zo svojich úst bola pravda. Potrebovala si to premyslieť...

...asi míľu severne od mesta...

Považovala to za jedinú možnosť. Hneď, ako ju prepustili z nemocnice (a že to trvalo), sa vydala tam, kam ju to celý čas najviac tiahlo. Šla dlho lesom, až myslela, že sa stratila, lenže ako posledné záchytné lanko zbadala medzi stromami svetlo. Rozbehla sa teda ta a nebrala ohľady na všetky korene, ktoré sa z radosťou motali pomedzi jej nohy. S pocitom víťazstva dobehla až k domu a s vervou zabúchala na dvere. Teraz sa rozhodne.
Mladík sa však rozhodol búchanie na dvere ignorovať. Myslel, že je to niekto z jeho rodiny, preto sa neobťažoval ani len pohnúť a ďalej myslel na svoju lásku, o ktorej si myslel, že ju už nikdy neuvidí.
Dievča pocítilo bolestivý tlak v hrudi. Nikto neprišiel otvoriť. Skúsila ešte raz zabúchať na dvere. Nič. Otočila sa na odchod. Ešte nikdy nepocítila takéto sklamanie. Verila, že odkryje tajomstvo mladého muža, čo jej ľúbezným hlasom rozprával o sebe a svojej rodine. Bola hlúposť veriť nejakým báchorkám, pomyslela si nakoniec a vstúpila späť do lesa, do úkrytu medzi stromami.
Jemu to však nedalo. Búchanie sa ozvalo druhý raz, no myšlienky nikde. Ešte sa nestalo, že by niekomu nemohol čítať myšlienky. S očakávaním rozrazil dvere. Nikto. Ticho, len ševelenie lístia, štebot vtákov a... kroky? Poriadne nasal vôňu nosom.
„Bella?“ vyletelo mu z úst. Nemohol, nesmel veriť, dávať si plané nádeje, zbytočne by sa trápil. Pre ňu bol však zvuk jej mena dostatočný podnet na to, aby sa rozbehla späť. Späť, do ľadovej náruče svojho milovaného.
„Pamätáš sa,“ znelo medzi šepotom pier, čo sa láskali v dokonalom tanci.
„Pamätám,“ pritakala...

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

ireen

16)  ireen (01.04.2012 14:00)

DĚKUJU! NÁDHERNÉ!

kajka

15)  kajka (25.03.2012 18:09)

eMusko, děkuju za nádhernou, něžnou, romantickou pohádku.

Alda

14)  Alda (20.02.2011 21:22)

eMusko, to bylo tak krásné. Musím mrknout na tvoje povídky . Takovou krásu si nemůžu nechat ujít. MOC, MOC, MOC, MOC a MOC děkuju !!!

LadyLilianne

13)  LadyLilianne (01.12.2010 16:25)

úžasné! nádherné! neprekonateľné!
tlieskam!

12)   (20.10.2010 18:50)

Měl jsem tooolik práce, že jsem si půlku přečetl ve škole při informatice a nemohl jsem se dočkat, až budu KONEČNĚ doma. No kráásné jak já mám rád tenhle příběh omlouvám se, že jsem to okomentoval tak pozdě...

11)  Lucie (20.10.2010 06:18)

Karolka

10)  Karolka (19.10.2010 20:23)

Bylo to překrásné! Četla jsem se zatajeným dechem a doufala, že mu ji dáš. Že jí dáš jeho. Tak něžné a romantické, pokojné. Úplně jsi mi rozsvítila v srdci. Děkuji!

ambra

9)  ambra (19.10.2010 13:28)

Ach jo, mně tady v tom mém psacím transu uteklo tolik skvělých povídek...:( . Ale Tebe si utéct nenechám . Emi, křehké, něžné, krásné - jen Ti nevím, proč bulím...

krista81

8)  krista81 (18.10.2010 20:04)

Jééé, to bylo hezké

Hanetka

7)  Hanetka (18.10.2010 19:40)

Moc krásné, vážně. Takové sladkobolné... romantické a něžné. Paráda.

Mystery

6)  Mystery (18.10.2010 16:19)

Páni... tohle bylo tak něžný a krásný!
eMusko, děkuju.

Janeba

5)  Janeba (18.10.2010 13:32)

Wau, to bylo krásné! Budu se muset podívat na tvoje práce! Skvostné!

SarkaS

4)  SarkaS (18.10.2010 09:55)

Emí, to bylo nádherné... Bylo mi ho tak líto když se jí dobrovolně vzdala pak se probrala a vsechno si pamatovala... U toho vynechávání srdce jsem se opravdu bavila. Proste krásné

3)  bellla87 (18.10.2010 07:26)

to bolo krásne :) prkný príbeh, romantický ... ale to ako sa Edward hneval nad tým ako jej vynechávalo srdce bolo fakt že dobre

tigriska

2)  tigriska (17.10.2010 23:28)

Ach to bylo hezký:'-( :'-( :'-( :'-(

Carlie

1)  Carlie (17.10.2010 21:57)

Působíš jako sanatorium pro srdce , eMusko , takové krásné romantické pohádky píšeš
Kouzelné, milé
Nejvíc se mi líbilo, jak se Edward rozčiloval nad vynecháváním Belliny srdeční činnosti , se mu to řekne :D

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Bree Tunner