Sekce

Galerie

/gallery/kn.jpg

Brutálne nevalentínske. Som sa práve rozhodla, že si prečítam Goetheo Werthera.

Ukradomky som sledovala, ako hľadí do knihy a niečo si starostlivo vypisuje do hrubého zápisníka s pevnou väzbou, ktorý sa od neho raz pani Copeová, knihovníčka, snažila vynútiť, lebo si myslela, že je to kniha, ktorú si vypožičal. Vtedy som sa len ticho smiala a schovala ten svoj do tašky, aby sa mi nestalo niečo podobné. Odvtedy mu povedala už len Dobrý deňDovidenia.

Na sekundu zdvihol zrak od zápiskov a prichytil ma na slivkách. Rýchlo som sklopila oči a snažila sa zo spomienok vymazať jeho boľavý pohľad. Až ma pichlo pri srdci. Tmavozelené očí boli povädnuté a vôbec nežiarili.
Viac sa na mňa už nepozrel.

Vzala som si do ruky prvú knihu, ktorá mi prišla pod ruku, oprela sa podrážkami o hranu stola a začítala sa. Pohľad sa mi ale stále presúval nad hlavičku a sledoval, ako rýchlo obracia stránky. Dnes ma ešte neprichytil. Prevrátila som nad sebou oči. Určite chvályhodné. Veď ja by som ho vlastne vôbec nemala sledovať!
„Swanová!“ zasyčala knihovníčka mojím smerom. „Tie nohy!“
Trhla som sebou, až mi kniha skoro vypadla z ruky a zhodila svoje nohy zo stola. Červenala som sa až za ušami. A keď som sa snažila nenápadne zavadiť pohľadom o Edwarda Cullena, zistila som, že sa pri čítaní mierne usmieva. Aj keď jeho očí sú stále strápené.

Zamyslela som sa. Prečo je stále taký smutný? Nesvedčalo mu to. Vzala som svoj zápisník a len s ťažkým srdcom som z neho vytrhla jeden list. Knihovníčka sa na mňa poplašene otočila.
„Swanová!“ zavrčala – a bolo to oveľa desivejšie ako po prvý raz.
„To nebola kniha!“ bránila som sa okamžite a mávala pred sebou linkovanou stránkou.
„Veď preto,“ zamumlala si a schovala svoj pohľad za počítač s databázou titulov, autorov a užívateľov. Ak by bola blondínka, určite by si ma na monitore zakrúžkovala červenou fixkou. Zhlboka som si vydýchla. U nej som problém mať nepotrebovala, to bolo jasné, pretože neviem, ako by som svoje štúdium dokončila bez materiálu z knižnice. Copeová to veľmi dobre vedela. A ja som zas veľmi dobre vedela, že ona to veľmi dobre využíva.
Haló! Napísala som na papier. Si tam?
Skrčila som ho do guľôčky a hodila po Edwardovi. Trafila som mu do brady, papierik sa mu odrazil na hruď a tam sa spokojne usalašil medzi jeho košeľou a knihou. Zamračil sa na neho. Fascinovane som sledovala, ako svoje obočie stiahol skoro až úplne k sebe.
Potom pozrel na mňa. Pokynula som mu rukou a naznačila, aby mi odpísal. Úprimne som dúfala, že to z toho dramatického pásma pohybov aspoň vydedukoval. Vzal ceruzku a krátko napísal.
Nie.
Sledovala som papierik, ktorý ku mne priletel, tuho premýšľala a obhrýzala ceruzku. Prišlo mi jej ľúto, keď som si uvedomila, že ju budem musieť vyhodiť – nenávidela som obhryzené ceruzky.
Tak to ale neklam, pretože ja ťa vidím.
Tentoraz som mu ho hodila do vlasov a guľka sa mu tam zasekla. Zachechtala som sa, keď sa začal prehrabávať svojím hniezdom a natriasať hlavou.
Nakoniec papierik rozprestrel, pripísal krátku odpoveď a hodil mi ho späť. Teraz sa už naozaj usmieval.
Keď ma vidíš, prečo sa správaš, akoby sme spolu telefonovali?
Jeho otázka ma zarazila a ja som na chvíľu naozaj nevedela odpovedať, tak som napísala prvú vetu, aká mi napadla a potom ju začmárala, aby to vyzeralo, že som odpoveď vedela, ale nebola vhodná pre jeho uši. Oči. To je jedno.
Prečo si taký smutný?
Keď mu moja otázka doletela, už nevyzeral vôbec nadšene ani pri pohľade z lietadla. Miesto ku mne lístoček obratne hodil do koša. Potvorák jeden! Vytrhla som ďalšiu stránku a chcela ju po ňom hodiť pekne silno, ale „Swanová!“ sa mi pri uchu ozvalo tak nahlas, že som stuhla na mieste a nebola schopná pohybu.
„Áno, slečna Copeová?“ pípla som nesmelo.
„Ocenila som, ak by ste neotravovali pána Cullena a celý zvyšok knižnice, a najlepšie sa zbalili a odišli!“
„Ako si prajete, slečna Copeová. Smiem si vypožičať túto knihu, slečna Copeová? Rozumiem, slečna Copeová,“ zamumlala som a po pekne spraženom pohľade z jej strany som knihu vrátila na jej miesto. Keď som odchádzala, nezabudla som na Edwarda vyplaziť jazyk...

Na ďalší deň som sa k miestu, kam moje srdce najviac tiahlo, neodvážila ani priblížiť. A Edward sa na mňa dnes v škole ani nepozrel. Ako keby som mu nebola obetovala dve strany a vstup do najposvätnejšieho miesta stráženého Kerberosom s trvalým PMS. Mala som dôvod cítiť sa urazene a dotknuto, okrem toho, že som dnes dostala nedostatočnú z biológie kvôli nedokončenej úlohe.
Podrazák, očami visel na visiacom výstrihu Jessicy Stanleyovej vždy, keď mu ho ponúkla. A také, že z očú do očú on nepočul?
Och!

Len jedna vec sa mi zdala zvláštna. V knižnici bol vždy taký strápený – a v škole akoby sa nič nedialo. Ech, bol horší ako ženská! Blbá bláznivá ženská, ktorá ma robila bláznivou a pobláznila mi hlavu!
Edward bol veľmi... pekný. Pomerne múdry, čo usudzujem z toho, že tú prácu z biológie mal. Ale každý sa aj tak vždy vracal k bodu číslo jedna – k jeho vzhľadu. Áchajúca postava, vlasy ako... spachtoš? Dajú sa vlastne vlasy prirovnať k spachtošovi? Rozhodne tak niekedy vyzeral, najmä na hodinách trigonometrie.
A mňa, ako správnu nádejnú medičku, očnú lekárku na forksskej klinike, ktorá nebola klinika, iba taká búdka s bielymi plášťami (toľko k náhlemu rozvoju mesta, ako sľuboval starosta pred voľbami), zaujali najviac jeho krásne buľvy. Niekedy v nich boli slzy, málokedy radosť, najčastejšie súmrak rozvalený na veľkom golfovom ihrisku. Rozprávkové...

V knižnici som nebola ešte ďalšie dva dni, pričom som minula všetky svoje ponožkové bankovky schované na výšku v kníhkupectve, aby som sa nedohrýzla nudou a dokončila úlohu z biológie, ktorú mi, ako sa pán profesor rozhodol, nemohol nechať neskontrolovanú.
Nenávidela som úlohy navyše. A Cullenovo ignorovanie. Cullen. V mysli som si dvakrát podčiarkla, že ho už nebudem volať Edward, to by bolo príliš pekné na to, ako sa ku mne správa. Proste Cullen.

Keď som šla po námestí, oči mi ku knižnici bežali ako keby to boli verejné toalety a ja tehotná panička. Ja musím, ja to už nevydržím! Strčila som do dverí. Otvorili sa a zasa zavreli. Hmm. Zatiaľ to vyzerá bezpečne. Vošla som a opatrne sa rozhliadla. Dotieravý zvonček, ktorý kvôli mne už raz zvonil – a to práve pred sekundou - upozornil slečna Copeovú, že si má pripraviť rýchle vytáčanie na ochranku a s kajúcnym pohľadom som prešla k pultíku.
„Dobrý deň, slečna Copeová, mohla by som si prísť vypožičať nejaké knihy?“
Vzápätí som si ale začala nadávať. Prečo som sa jej, ja hlúpa, pýtala? Keby som len prišla a vzala si, čo potrebujem, poslala by ma do hája minimálne o pár minút neskôr.
Už sa nadychovala, že mi niečo pekné odpovie, ale za mnou sa ozval hlas:
„Spolu so slečnou Swanovou pripravujem projekt na biológiu, preto si potrebujeme požičať nejaký materiál.“ Zaťala som zuby a uvažovala, si by sa mi oplatilo omdlieť. Len tak, teraz, priamo na mieste. Ak by ma oživovala Copeová určite nie. Ak Edward Cullen, ktorý už nie je iba Cullen a práve pre mňa klame Kerberosovi s PMS, určite áno. A mohla by som na chvíľu prestať dýchať. To by som určite zvládla.
„S-samozrejme,“ vyjachtala zo seba zarazene a pokynula rukou smerom k policiam.
„Zbláznil si sa alebo čo?“ zavrčala som rozhorčene, keď sme spoločne prešli k jednému stolíku. „Vieš, čo mi teraz spraví, keď prinesiem  na pult Búrlivé výšiny? Sa ma spýta, či preberáme geomorfologické procesy a či som si nesplietla odbor!“ hučala som nevďačne.
„Tak prepáč, že som sa ťa zastal!“ nafučal sa.
„Aj nabudúce,“ povedala som a hodila sa do nepohodlného kresla, natiahla ruku k najbližšej polici a modlila sa, aby to bolo niečo čitateľné. Utrpenie mladého Werthera. Nemám ani tušenia, čo si ten chlapík odžil, tak som sa rozhodla, že chvíľu budem trpieť s ním.
„Vraj po vydaní tejto knihy nastalo mnoho samovrážd,“ ozvalo sa mi nad hlavou.
„Tak si to v pokoji prečítaj a ja ti potom pomôžem.“ Natiahla som ruku za seba a čakala, že si knihu vezme. Nevzal, tak som ruku stiahla späť a roztvorila ju. Snažila som sa opäť začítať a dostať sa do roku tisícsedemstosedemdesiatštyri, lenže do hlavy ma trafil papierik.
Nerád sa bavím o tom, prečo som smutný. Je to... ponižujúce.
Prevrátila som očami.
Ponižujúce je jedine čumieť Stanleyovej do výstrihu.
Zápästím som vystrelila do priestoru a ani som neuvažovala, či dobrým smerom. Prines, Puňťo!
Hľadal som tam svoje pero!
Zachechtala som sa. Vtedy sa mi pred očami zjavila jeho dlaň a schmatla lístok.
„Prestaň, ja to už nevydržím!“
„Prečo si tu bol stále taký smutný?“
Zamračil sa a uhol pohľadom.
„Čítal som... Werthera.“
„Ty si plánuješ samovraždu, preboha?“ zajačala som.
„Swanová!“ Copeová.
„Projekt z psychológie!“ zahučala som k nej. Nevadí, že to u nás ani nevyučujú.
„Bolo to... dojímavé. Vcítil som sa do hlavného hrdinu.“
„A už iba púť do Walheimu a o polnoci sa zastreliť,“ zamrmlala som.
„Ako vieš?“
„Prečítala som si záložku na obale.“ Prevrátila som očami nad takou absurditou.  
„Aha,“ zamumlal ticho.
„Nie je to ponižujúce,“ povedala som po chvíli mlčania, kedy stál stále sklonený nad kreslom a mlčky na mňa pozeral.
Pousmial sa.
„Takže sa nebudeš hanbiť ísť so mnou do kina?“
„Pokiaľ sa nerozplačeš,“ mykla som ramenom.

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Pilly

16)  Pilly (20.07.2012 22:36)

Astrid

15)  Astrid (18.02.2012 13:05)

Strašne sa mi páči ako jej napísal NIE :D
Emuš, to s tými očami bolo očálne!!! seňorita ;) áááá tie toalety!! a Kerberos,,,, Ty si glosátorka Emuš, ja odpadnem:D :D :D
uááááááááááááá Prines, Puňťo! ja som dnes žrala nejakú veselú kašúúú ooooo majn pomoooc *fworks*
ja ho milujem, len nech sa nerozplače moc dobré to bolo

nikaok

14)  nikaok (15.02.2012 17:48)

Jééé to bolo super... a ten koniec...

13)  martisek (15.02.2012 16:55)

nádherná jednorázovka na spravení špatné nálady. děkuju za překrásný zážitek

12)  lekuš (15.02.2012 16:14)

Lenka326

11)  Lenka326 (15.02.2012 15:21)

Po přečtení perexu jsem se trochu bála, ale jsem ráda, že zvědavost byla silnější. Skvělé!

TeenStar

10)  TeenStar (15.02.2012 11:38)

eMuš, tak toto bolo naozaj dokonalé! A kúzelné, kúzelné, kúzelné.
Samozrejme, že už vtedy, keď som si tento článok otvorila, tak som vedela, že to nebude len taká hocijaká poviedka, veď je jasné, že keď sa levočanka pustí do písania, tak to vždy stojí za to, no aj tak si ma príjemne prekvapila.
Vážne nádhera, ďakujem! ;)

Twilly

9)  Twilly (15.02.2012 09:15)

Začiatok mi prišiel taký....štylizovaný, ale koniec... To už si zase bola ty, EMuš s v plnej sile.

matysekmj

8)  matysekmj (15.02.2012 08:58)

Kouzelné,kouzelné,kouzelné...
Jak už bylo několikrát řečeno (napsáno) Je To Tam

Hanetka

7)  Hanetka (15.02.2012 08:38)

eMusko, ti tvoji B+E jsou vždycky tak nádherně normální! Tohle se mohlo stát! Ne, to se stalo! Úplně uvěřitelní zamilovaní středoškoláci... A skvělí.

Mabel

6)  Mabel (15.02.2012 00:50)

Moc hezké, ale když jsi psala "brutálne nevalentínske" a že to bude souviset s Wertherem, tak jsem si nejdřív myslela, že to skončí špatně, ale beru i tenhle konec, navíc na toho Valentýna. ;)

ambra

5)  ambra (15.02.2012 00:09)

Ááááách! Milujem, ako ho miluješ! Je to tam, vždy!!!
Kerberos s PMS?

Nosska

4)  Nosska (14.02.2012 23:18)

Pošťuchovačka, to beru!

3)  misa (14.02.2012 22:25)

gucci

2)  gucci (14.02.2012 22:24)

Kamci

1)  Kamci (14.02.2012 22:12)

:) :) :) :) :)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek