Sekce

Galerie

/gallery/upirova milenka.jpg

Nasleduje krátky pohľad do Vivieninej hlavy. Zistíte, že upíri nehrajú len baseball a Cullenovci budú mať návštevu.

Vivienin pohľad

Sedela som na posteli vo svojej izbe a premýšľala. Nad Bellou, nad Edwardom, nad všetkým! Aj keď ma Cullenovci prijali medzi seba a súhlasili so zotrvaním v ich rodine, predsa som mala niekedy dojem, že by radšej po Edwardovom boku videli Bellu ako mňa. Niekedy som mala chuť proste sa zbaliť a odísť. Ale kam by som šla? Za Victoriou a jej priateľmi? Asi ťažko! Naše vzájomné vzťahy nikdy neboli ideálne. Bola som si istá, že Victoria by ma určite neprivítala s otvorenou náručou. Odkedy som spoznala Cullenovcov, spomínala som na ňu veľmi málo. Prirodzene, nikdy som Edwardovi nepovedala, kto ma stvoril. Nezdalo sa mi to dôležité.

Carlisle sa z rannej zmeny vrátil predčasne a ihneď zavolal všetkých členov rodiny do jedálne. Prirodzene okrem mňa. Nevedela som, o čom sa zhovárajú, ale podľa vydeseného Carlisleovho výrazu som tipovala, že ide o niečo závažné. Zasa som mala dojem, akoby som bola neželaným votrelcom v Cullenovskej rodine.

Z myšlienok ma vytrhlo slabé zaťukanie na dvere.

„Ďalej!“ pozvala som návštevníka dovnútra. Bola to Rosalie.

„Potrebuješ niečo?“ spýtala som sa svojej krásnej zlatovlasej sestry. Nestávalo sa často, aby ma práve Rose vyhľadávala, aj keď náš vzťah bol určite lepší ako s Alice.

„Esme by si chcela zahrať beach volleyball. Nechceš sa pridať?“ spýtala sa ma.

„Radšej počkám na Edwarda,“ odvetila som, ale Rosalie sa nenechala odradiť.

„Edward s Jasperom sa vrátia až o hodinu a prídu na čistinku. Alice im už volala.“

„Alice ti už povedala, ako sa rozhodnem, však?“ konštatovala som.

„Áno, ale zdvorilosť je zdvorilosť,“ zasmiala sa a pomohla mi vstať.

 

Keď som s Rose prišla na čistinku, ostatní nás už čakali. Alice s Esme si „pinkali“ neďaleko od nás, zatiaľ čo Emmett a Carlisle sedeli a rozprávali sa. Keď nás zazreli, vydali sa k nám.

„Už sme všetko pripravili. Len natiahnuť sieť a môžete ísť na to,“ oznámil nám môj veľký brat.

Kým chlapci postavili sieť, rozdelili sme sa do družstiev. Ja som bola s Esme a Rose s Alice. Sieť bola vysoká dva metre a namiesto klasického pletiva bola výplň zo železných nitov.

„Vivi?“ zakričal Carlisle a ja som len prikývla. Zavrela som oči a privolala búrku. Prirodzene, na čistinke nepršalo, ale hromov a bleskov bolo viac ako dosť.

Hra sa začala. Skóre sa spočiatku rýchlo menilo, ale potom prevzala iniciatívu Alice a vďaka jej daru sa dostali s Rose rýchlo do vedenia. V polovici hry prišiel Edward, čo môjmu sústredenie dvakrát nepomohlo.

Edward bol rozhodcom, čo nepotešilo Rose, ktorá sa obávala, že sa bude prikláňať na moju stranu. Ale to nehrozilo, pretože môj Edi bol spravodlivý. A aj keby chcel podvádzať, tak by na to Alice veľmi rýchlo prišla.

Na podaní bola Alice. Zavrela oči, aby videla, na akú stranu sa rozbehnem. Vedela som, čo mám urobiť. Keď loptu vyhodí do vzduchu, musím ihneď zmeniť svoje rozhodnutie. Rozhodla som sa ísť pod sieť, ale v skutočnosti som chcela zostať na mieste. Lopta sa ocitla vo vzduchu a ja som urobila krok, akože idem pôvodným smerom. Aké bolo moje prekvapenie, keď lopta šla skutočne pod sieť?!

Zamračila som sa na Alice a zlostne zavrčala. Tá krpaňa mi ide už vážne na nervy.

„7:4 pre Rose s Alice,“ zakričala „moja láska“ a ukázala na moje súperky.

„Nikdy ma nepredbehneš,“ vyplazila na mňa jazyk a hodila loptu Rosalie. Rose nebola na podaní taká dobrá ako jej sestra, tak som loptu ľahko odvrátila, ale Esme nemala žiadnu šancu proti Alicinmu smeču.

„8:4!“ povedal Edward jasným hlasom.

„Však počkaj!“ povedala som si. Vedela som, že si musím dávať pozor na rozhodnutia, inak Alice na všetko príde.

Alice bola opäť na podaní. Zavrela oči a uškrnula sa. Vyhodila loptu do povetria a plnou silou ju zasmečovala medzi mnou a Esme. Nechala som pôsobiť svoju schopnosť a silným vetrom som priviala loptu smerom ku mne. Odrazila som ju a zasadila rozhodujúci smeč.

„8:5!“ oznámil Edward, zatiaľ čo ja som si zvesela tľapla so svojou „mamou“.

„To si nemala robiť!“ zasyčala Alice, keď som išla podávať.

„Nie si jediná, kto podvádza a používa svoje schopnosti,“ odvetila som a zasmečovala. Vietor odvial loptu na druhú stranu ihriska ďaleko od naštvanej Alice.

„Hej, to je nefér!“ obrátila sa Rose na „rozhodcu“, ale ten sa len usmial.

„Vivien má pravdu. Ak podvádza Alice, môže aj ona,“ odvetil. Rose len naštvane odkráčala na svoje miesto pod sieť.

Znova som podávala, ale teraz som si dala záležať, aby som „prcka“ naozaj poriadne naštvala. Vyhodila som loptu a efektným smečom som ju poslala priamo na ňu.

Bum! Lopta sa odrazila od Alicinho tvrdého tela a ja som vyprskla od smiechu. Čakala som, že Alice začne na mňa jačať, ale nič sa nestalo. Moja malá sestrička stála uprostred ihriska ako socha vo výklenku, oči upreté kdesi do diaľky. Vedela som, že to nie je dobré znamenie. Alice mala víziu!

„Alice, čo sa deje?“ pribehol k nej Jasper a jemne ňou zatriasol.

„Prichádza,“ odvetila.

„Kto?“ spýtala som sa so strachom.

„Návštevník,“ povedala, stále duchom neprítomná.

„Čo chce?“ spýtal sa Carlisle.

„Prišiel na návštevu,“ odvetila.

Opatrne som sa pozrela na Edwarda. Jeho tvár nadobudla veľmi zvláštny výraz.

„To nie je možné!“ povedal.

„Čo budeme robiť?“ spýtala som sa.

„Kedy príde?“ opýtal sa Carlisle.

„Asi za dve minúty,“ povedala Alice. „Chce vás vidieť.“

Postrehla som, ako sa Carlisle pozrel na Edwarda. Bolo mi jasné, že sa ho niečo pýta. Edward pokrútil hlavou a svoj pohľad uprel k lesu.

Asi o minútu sa z lesa vynoril upír. Bol vysoký a svalnatý, aj keď na Emmetta nemal, vyzeral impozantne. Mal krátke čierne vlasy ostrihané na ježka a cez ramená prehodenú ošúchanú džínsovú bundu. Už z diaľky bolo vidieť, akú stravu preferuje. Jeho červené oči jasne žiarili. Začula som, ako ostatní z mojej rodiny zalapali po dychu. Carlisle váhavo vykročil a šokovane zašepkal:

„Harry?“

Vivienin pohľad

 

„Ahoj, oci,“ povedal návštevník, keď podišiel bližšie. Prekvapene som sa pozrela na Carlislea. Díval sa naňho ako na strateného syna, ktoré dlho nevidel. Môj ďalší šokovaný pohľad smeroval na Jaspera a Alice. Nezdali sa byť prekvapení. U Alice som to nepovažovala za nič výnimočné. Pochybujem, že na svete je vec, ktorá by ju dokázala prekvapiť. Takže o tom vedeli! Vedeli a nič mi nepovedali!

„Mal som blízko nejakú prácu, tak som sa rozhodol, že vás navštívim,“ povedal upír, keď objímal Carlislea.

„Vitaj, synak. Som rád, že ťa zasa vidím.“ Carlisle bol naozaj dojatý. Takého som ho ešte nevidela.

„Zdá sa, že od posledného stretnutia si si rozšíril rodinku,“ konštatoval upír, keď si všimol ostatných. „Toto je Alice a jej druh Jasper,“ predstavil nových členov svojej rodiny, ktorých nováčik ešte nepoznal. „A toto je Vivien, Edwardova družka.“ Ukázal na mňa. Upír len prikývol, ale nevenoval nám ani pohľad.

„Vidím, že hráte,“ pokýval hlavou smerom k sieti. „Našlo by sa miesto ešte pre jedného hráča?“

„Môžeš hrať so mnou, proti Emmettovi a Jasperovi.“ Prikývol Carlisle a vzal upíra okolo ramien.

„Ak ten upír nemá nejakú zvláštnu schopnosť, proti Emmettovi a Jazzimu veľa šancí nemá, nemyslíš?“ poslala som myšlienku Edwardovi, ktorý robil rozhodcu. Ten sa len usmial.

„Čo je zač?“ znovu som sa ho spýtala.

„Poviem ti to neskôr,“ odvetil ticho a venoval sa hre.

 

koniec 10. časti

 

9. kapitola 11. kapitola

 

prosím o komentáre

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

3)  slim (09.03.2013 21:38)

harry na scéně konečně :-D :) :)

2)  MayaMystery (26.02.2013 19:43)

Jalle

1)  Jalle (24.02.2013 20:25)

skôr som čakala, že im lopta nikdy nespadne

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek