Sekce

Galerie

/gallery/edibelli.jpg

Kto sa pamätá na Okenice, nech zdvihne ruku, a do komentu napíše, že ju zdvihol... :D

„Oci, ja to tak chcem,“ povedala som a intonačne jasne dala najavo, že tento stav rozhodnutia je minimálne konečný.

„Ale Bella... Tyrkysová? Prečo nie modrá, zelená, akákoľvek iná? Divnejšiu farbu si si nevedela vybrať?“

„Vedela,“ prikývla som. „Videl si už čierne okenice?“ opýtala som sa. Ruku si nacapil na čelo.

„Som zvedavý, kto ti to natrie. Mňa ani nehne a ty si dostatočne šikovná na to, aby si z okna vypadla skôr, ako stihneš spraviť čo i len čiarku.“ Ofučala som sa. Charlie mal pravdu a veľmi dobre to vedel. Ale ja som tú tyrkysovú proste chcela!

„To je detail,“ zavrčala som a vybehla z domu. Detail to totiž vôbec nebol...

Sadla som do nákladiačika a odviezla sa kúsok za mesto, kde sídlila malá auto opraváreň.

„Hej, Jake!“ zavolala som už od dverí.

„Bella,“ prehlásil nadšene sotva šestnásťročný chlapec. Pracoval u svojho otca ako automechanik.

„Čauko, došla som sa ťa niečo popýtať,“ začala som hneď. Nie vždy som mala dostatočnú trpezlivosť na to, aby som chodila okolo horúcej kaše.

„S mŕtvolami zo zásady nepomáham, ale poznám chlapíka, ktorý sa jej za dolár zbaví.“ Vyvalila som oči, no nechcela som sa nechať zahanbiť mlčaním.

„Tak ho pozdrav, aby sa zoznámil s nadchádzajúcim úlovkom. A aby si nezapustil korene,“ otočila som sa na päte a vykĺzla spred prahu.

Jeden, dva, tri, štyri...

„Bella, stoj, počkaj! To bol len vtip!“ Skoro som si dokázal predstaviť, ako pri tých slovách krčí ten obrovský nos, vďaka ktorému sme sa vlastne spoznali. Kto by povedal, že sa mi podarí rozbiť také hebedo?

Otočila som sa späť.

„Čo potrebuješ?“ spýtal sa a v jeho hlase hral ľútostivý podtón.

„Namaľovať okenice.“ Zamyslel sa.

„Tak ja ti určite nepomôžem, ale...“ vyhýbavo začal tikať pohľadom po všetkom okolo. „Eh, poznám niekoho, kto ti pomôže. Hej, Edward!“ Poslednú vetu už volal kamsi dovnútra do útrob opravárne. Spoza police s náradím vyšiel chlapec. Mohol byť tak o rok, prípadne dva starší od Jacoba. Vlasy mal rozstrapatené od práce a na tvári mastnú šmuhu od oleja. Modré montérky mu boli očividne veľké, no károvaná košeľa pod nimi so záplatami na laktiach mu padla ako uliata. Jeho smaragdový pohľad sa stretol s mojím. Jeden kútik pier sa roztomilo vytiahol nad druhý.

„Kamoška Bella potrebuje helfnúť. Okenice. Maľovať. Trúfaš si?“ vravel Jake. Hm, táto heslovitá komunikácia je rozhodne zaujímavá. Edward kývol.

„Kedy?“

„Kedykoľvek,“ vypálila som. Opäť kývol.

„Vezmem si veci.“ Vykoľajene som za ním hľadela.

„Toto bolo rýchle,“ prehodila som len tak.

„Edo je chlapák,“ súhlasil Jacob. Jeho známy sa o chvíľu vrátil, stále v tom istom oblečení, len tú šmuhu z tváre mal už zotretú. V ruke mal vedierko a z neho trčala rúčka hrubého maliarskeho štetca.

„Ideme?“ Otvorila som dvere na aute a naštartovala. Pred naším domom sme sa ocitli po niekoľkých minútach. Zaviedla som Edwarda na záhradu pod moje okno.

„Máte tu rebrík?“ S jemným úsmevom som otvorila dvere garáže, odkiaľ si potrebné náčinie vytiahol už sám. Ja som medzi tým skočila po farbu, ktorá ešte stále stála na stole od našej hádky s ocom.

„Tu je farba,“ podala som mu kýblik.

„Tyrkysová?“ nadvihol obočie.

„Čo s tým všetci máte?“ vykríkla som.

„Ja nič, len, že je to moja obľúbená farba,“ opäť sa tak pokrivene usmial. Jeho výraz donútil aj moje pery roztiahnuť do neforemného úsmevu.

„Fajn,“ zamumlala som. To bolo všetko. Na viac som sa nezmohla...

Rozhodla som sa sledovať ho menej nápadne. Vyšla som do svojej izby a tvárila sa, že sa učím, kým on a jeho dokonalý ksichtík vykukovali spomedzi okeníc. Na jeho tvári hral sústredený výraz, ako rukou robil čisté ťahy. Opäť som si všimla pár farebných šmúh, tentoraz však neboli od oleja. Bol vskutku nádherný. Určite by som mala Charlieho prehovoriť k hromadnému premaľovávaniu okeníc, aj keby to mala byť úplne iná farba. Tento pohľad mi za to rozhodne stál.

Stala som a prišla k nemu bližšie. Očividne nevedel, že som sa priblížila, pretože na moju spoločnosť nereagoval ani zdvihnutím pohľadu.

„Baf!“ vypľula som pri jeho tvári.

„Uá!“ vypískol a zmizol mi z dohľadu. Dokelu, ja som ho zabila!

Bez meškania som zbehla po schodoch až na záhradu a snažila sa nikde nepotknúť – to som teraz potrebovala zo všetkého najmenej.

Dokelu, nezabila, preletelo mi hlavou, keď som ho zbadala visieť na rebríku asi meter nad zemou. Kýblik s farbou ležal teraz prevrátený pri mojich nohách.

„Dora jedna šialená, zbláznila si sa?“ syčal, kým sa dával dokopy a liezol dolu. Zastavil sa až tesne predo mnou, jeho pohľad ma uväznil, horúci dych som cítila na svojej tvári.

„Hm,“ zatiahla som. V jeho očiach prebleskli iskričky.

„Hm? To je všetko čo mi povieš?“ nadvihol jedno obočie.

„Hm,“ zopakovala som. On sa aj napriek situácii krátko zasmial.

„Si zvláštna. Vtipná. Úžasná,“ posledné slovo iba zašepkal. Celý obsah nôh sa mi pod kožou zmenil na vodu a keby mi neostala tá štipka hrdosti, bola by som sa pred ním skydla ako huspenina.

„Dokonalosť sama,“ trhla som jedným ramenom.

„Dokonalosť,“ zopakoval a naklonil sa bližšie k mojim perám.

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

DopeStars

14)  DopeStars (08.09.2013 11:12)

Hlavne, že to prežil, chudák SUPER!

HMR

13)  HMR (08.04.2012 19:24)

zase jsem tu

HMR

12)  HMR (24.04.2011 15:58)

Popáté a pořád skvělé!!!

Yasmini

11)  Yasmini (22.04.2011 10:43)

Jen pokračuj s okenicemi, jsi čím dál lepčejší ;) ;)
Y.

10)   (18.04.2011 20:42)

Ja síce okenice nemám, ale škoda, že si sa s ním neozvala pár týždňov dozadu, mohol mi dojsť vymaľovať izbu
*poslušne dvíham ruku* Prezrela som si všetky okenice. A sú super

Twilly

9)  Twilly (18.04.2011 17:22)

eMuš, mám rada tieto tvoje výlety do fantázie aj zasadenie E+B do reality všedných dní. Má to svoje čaro... čo ma však vytáča (ALE S TEBOU TO FAKT NEMÁ ČO DOČINENIA!!!! ) je tá nepružnosť našej hovorovej slovenčiny. V podstate si ani neviem predstaviť, ako inak by sa niektoré zvraty dali povedať, pretože ty si to urobila presne tak, ako ti naša "milovaná" slovenčina dovoľuje, ale FAKT je nepružná a asi by som to takto nepovedala v reálnom živote nikdy... teda buď (fuj spisovne :p ) alebo totál ementál slang, ktorý sa ale do písanej formy absolútne nehodí.... Si malá čarodejnica a dokážeš z tej našej slovenčiny vyťažiť VEĽA a tvoja nežná fantázia??? No hotová FANTÁZIA

LadyLilianne

8)  LadyLilianne (18.04.2011 16:54)

hlásim sa! pamätám!

ooooj to bolo tak, tak ...... tak krásne, sladké, ách!
rozhodne by si mohla napísať niečo takéto častejšie... farieb máme dosť :D

krista81

7)  krista81 (17.04.2011 23:27)

Zdvihám ruku

Parádní okenice, moc mě pobavily.

Baf :D :D, chudák Edward sletět - teda skoro ze žebříku. Bella je fakt šikovná .

HMR

6)  HMR (17.04.2011 18:46)

Nejúžasnější okenice ze všech nejúžasnějších okenic

5)  Lucka H... (17.04.2011 16:53)

krásné!!!

semiska

4)  semiska (17.04.2011 13:47)

Zvedám obě ruce. ;)
Tyhle Okenice byly skvělé, moc se mi líbily. Chudák Edward, takhle ho vystrašit.

DjKasicka

3)  DjKasicka (17.04.2011 13:00)

Zdvihám ruku a volám „skvělé"

2)  mia (17.04.2011 10:10)

zdvihla som obe a náruživo nimi mávala
"dokelu,nezabila..." - to bolo čo?
krása, hneď z rána si mi spravila skvelú náladu

Carlie

1)  Carlie (17.04.2011 09:55)

To myslíš vážně? : "S mŕtvolami zo zásady nepomáham, ale poznám chlapíka, ktorý sa jej za dolár zbaví."
"kým on a jeho dokonalý ksichtík vykukovali spomedzi okeníc."
Ty vrahu, jak jako baf?
No opět úžasnej bonbónek, pohlazení po duši

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek