Sekce

Galerie

/gallery/tucet_a_dosť.jpeg

Po trolinku dlhšej odmlke je tu tretia časť poviedky Tucet a dosť!

Kto je Ťaví zub a ako sa tam dostal ten pľuvanec?

Jasper:

O pár týždňov sme mali začať chodiť do školy, preto sa dátum svadby stanovil na koniec letných prázdnin, aby sme kvôli prípravám nezameškali štúdium. Akoby sme ho potrebovali, pousmial som sa sám pre seba. Sadol som si pred televízor a zapol prvý kanál. Dávali správy, šlo o nejakého záhadného masového vraha či gang blízko Vancoveru. Zamyslel som sa. Všetko sa až príliš podobalo situácii v Seattly. Vtedy proti nám budovala Victoria armádu.
„Carlisle!“ zavolal som naňho. Okamžite bol pri mne. Ukázal som na obrazovku.
„Myslíš, že...“ Len som prikývol. „Ešte chvíľu a situáciu budú riešiť Volturiovci,“ prešiel znepokojene po izbe.
„Prídu aj k nám?“ ozval sa Edward, ktorý práve zišiel dolu.
„Sledujem Arove rozhodnutia. Myslím, že do Vancoveru čoskoro pôjdu, no o našej návšteve ešte neuvažovali,“ odpovedala mu Alice.
„No nič, uvidíme, čo sa bude diať ďalej. Nás by to nemalo ohroziť,“ ukončil debatu Carlisle.
Snažil som sa zabudnúť na situáciu blízko nášho domova, v čom mi pomohla moja manželka – spolu s ostatnými chlapmi v rodine nás poslala postaviť altánok za domom. Poobede nám nákladiakom doviezli drevené trámy a dosky a my sme sa mohli pustiť do práce.

Do zotmenia sme mali všetko hotové hlavne vďaka prirodzenej rýchlosti a Alice, ktorá po nás vždy kričala.
„Toto si slabo pribil!“
„Toto silno!“
„Veď to zhodí aj jemný vánok! Ani nechcem vidieť, čo sa stane, keď sa tam Jacob postaví!“
„Táto doska patrí inam!“
„Ten trám nie je od podlahy!“
Ticho som sa pre seba zasmial. Tomu sa hovorí rodinná idylka.

Na druhý deň ráno som ležal na posteli s knižkou v ruke. Moja žena stále pobehovala, napriek tomu, že Nessie penila ako besný pes. Alebo besný vlkolak. Ten sa jej len smial, za čo aj patrične dostal. Renesmé má teraz novú vyhrážku: „Prestaň, lebo mojou odpoveďou v deň D bude nie!“ Samozrejme, že by to nikdy nespravila, no Jake je potom okamžite krotký ako baránok. Opäť som sa zasmial. V našej rodine majú ženy vždy hlavné slovo. Aj Carlisle je na niektoré veci krátky.

Svadobný deň sa blížil závratnou rýchlosťou. Všetci sme pracovali na výzdobe, kvetoch, Alice bola ešte nespokojná so šatami, preto sa rozhodla ich prešiť, na čo Nessie reagovala fučaním, dudraním a všelijakými vyhrážkami a neviem, čím ešte.
Dnes sme mali vyzdobiť všetko v dome i na záhrade. Prenášali sme obrovské koše s ľaliami, ružami, fréziami a... tými takými malými onými... Chce to herbár...

Ďalej sme riešili zasadací poriadok. Koho posadiť ku komu tak, aby sa nepobili, v horšom prípade neprizabili. A poviem vám, bolo to vážne namáhavé, keď sa sobášia teoreticky úhlavní nepriatelia. Z tých všetkým zúfalých pocitov som sa musel smiať. Znelo to síce ako dosť divný smiech, vzhľadom k mojej moci, no mne osobne to prišlo vtipné.

Cez každú jednu stoličku som povinne prehadzoval biele plátno a vzadu ho zaväzoval do úhľadnej mašle. Samozrejme, Al potom videla, že prichádza búrka, tak sme museli celú výzdobu a stoličky odstrojiť. Proste úžasný deň.

Renesmé:

Hneď ako mi Jacob vybral šaty, vletela do obývačky teta Alice.
„Dobrý výber,“ zamumlala a už jej nebolo.
„Hej! Kam to ideš?“ volala som za ňou.
„Idem ti tie šaty trochu poupraviť!“ zavolala na mňa odniekiaľ zhora.
„No to určite,“ odfrkla som si. „Teta Alice, toto nie je tvoja starosť! Ja nechcem na mojich svadobných šatách žiadnu zmenu!“ kričala som a šinula si to za ňou, priamo do jej izby.
„Nessie!“ volal za mnou Jacob. „Počkaj, nechaj ju tak, ty budeš aj tak najkrajšia,“ ťahal ma za ruku späť dole schodiskom. „A potrebujem ešte niečo spraviť,“ dodal. Ostala som prekvapene stáť.
„Chceš zrušiť svadbu? Ja necúvnem!“ pohrozila som mu.
„Zrušiť svadbu? Na to si kde prišla? Nie, len chcem... niečo spraviť podľa tradície,“ žmurkol na mňa.
„Tradície? Akej tradície? Prepánajána, kam ma to vláčiš?“ snažila som sa vzpierať, no jeho nežné zovretie na mňa pôsobilo až príliš omamujúco. Jake ma posadil k nemu na motorku. Pevne som ruky omotala okolo jeho pása a tvár mu zaborila do chrbta. Užívala som si rýchlosť, vietor, ktorý mi zapletal vlasy do neidentifikovateľných chuchvalcov. Nevadilo mi to, bola som tu s ním, s mojím vyvoleným. Zastavili sme až pred jeho domom. Odo dverí nás už vítal Billy.
„Ahojte, deti! Prišli ste sa pozrieť na táborák?“ zazubil sa.
„Táborák?“ zopakovala som.
„Presne tak, táborák,“ zasmial sa Jake.

Doobeda sme sa prechádzali po pláži. Hľadeli sme si striedavo do očí a na oblohu, po ktorej sa preháňali čajky. Na to, že sme sa nachádzali na Olympijskom polostrove tu dnes bolo pomerne teplo a – prekvapivo – nepršalo.

Na obed ma Jacob vzal k nim domov. Snažil sa uvariť špagety s omáčkou.
„Jake!“ zhíkla som. Hľadela som na tú... divnú hmotu na tanieri a čakala, kedy sa vezme a sama odíde.
„Nechutí?“ spýtal sa s plnou pusou.
„Ech...“ zadrhla som sa. „Nie, že by mi to práve nechutilo, ale v našej domácnosti budem radšej variť ja,“ prehlásila som.
„Neverím, že dokážeš navariť lepšie špagety ako ja,“ založil si ruky na prsiach.
„Moje aspoň nie sú zlepené do jedného neidentifikovateľného... niečoho,“ doberala som si ho.
„No dovoľ,“ odfrkol si. „Toto si ešte vypiješ!“ zastrájal sa.
„No určite!“ vyplazila som naňho jazyk.

Takto sme sa doberali celé poobedie, až nastal večer.
„Poď, lebo zmeškáme,“ ťahal ma nedočkavo za ruku môj snúbenec smerom k obrovskej vatre, ktorej plamene už nenásytne olizovali naplavené drevo. Oheň bol od samej soli sfarbený do zelenkava.
„Sadaj,“ nakázal. Poslušne som sa usadila na provizórnu drevenú sedačku. Po chvíli sa zhromaždili i ostatní členovia kmeňa.
„Takže, Renesmé Carlie Cullenová a Jacob Black,“ oslovil nás Billy, „konečne zakotvíte v manželskom prístave, z čoho sa všetci tešíme. Preto sme sa rozhodli pre náš špeciálny indiánsky rituál,“ ozval sa potlesk.
Billy ako jeden zo starších kmeňa začal rozprávaním legiend. Počúvala som o Taha Akim a Tretej žene. Pre Jacoba to muselo byť deja vù, keďže tu pred pár rokmi pri povestiach sedel s mojou mamou. No celkom isto sa potom nedialo to, čo teraz. Keď Billy dohovoril, odviedli si ma ženy do nejakého domu. Tam ma navliekli do ich dobového oblečenia, pozastrkovali mi do vlasov pierka.
Došli sme k ohnisku a na môj veru, stál tam Jacob v takom istom úbore ako ja. Zaškeril sa.
„To mám za to, že som nechcel byť alfa,“ uškrnul sa.
„Ticho, Jake,“ napomenul ho s úsmevom jeho otec, než začal rozprávať. „Je tu ešte jedna legenda, ktorú sme nikdy nehovorili,“ začal. Prerušil ho však – kto iný, než jeho syn.
„Čo tu tak páchne?“
„Dozvieš sa,“ v očiach sa mu zaligotali zákerné iskričky. „Niekedy dávno, ešte pred Taha Akim žil jeden z nášho kmeňa, po našom jeho meno znamenalo Ťaví zub. V doline s ním žila i dievčina, volala sa Kvet prérie. Zamilovali sa a chceli sa vziať, no Zdochnutý kojot chcel Kvet prérie iba pre seba. Preto ju uniesol k z nášho územia k studeným. Ani u nich sa však nezastavil, ušiel až do Starého sveta. Ťaví zub bol zúfalý. Miloval Kvet prérie nadovšetko, preto sa rozhodol ju zachrániť. Putoval veľmi dlho, než ich našiel. Zdochnutý kojot držal jeho milovanú v najvyššej veži akéhosi hradu, vraj v ňom tiež prebývali studení. Zdochnutý kojot sa však Kvetu prérie nechcel vzdať len tak bez boja.“ Napätím som ani nedýchala. Oheň sa odrážal v Billyho očiach, ktoré putovali dávnymi vekmi. V rukách som držala Jakeovu horúcu dlaň a stískala ju od nervozity. Ako to celé dopadne? Prežije to Ťaví zub a zachráni Kvet prérie? Billy pokračoval v rozprávaní: „Strhol sa obrovský súboj, v ktorom Ťaví zub nemal šancu vyhrať,“ hovoril tichým, no naliehavým hlasom. „Kvet prérie mu však pre šťastie dal malú lúčnu rastlinku a ochranné maľovanie na tvár z kravského trusu. To tu tak páchne, Jake,“ povedal akoby mimochodom.
„Čo?“ Jacob vyskočil na nohy a utieral si tvár.
„Ako ste na mňa mohli dať to svinstvo?“ kričal skoro zúfalo.
„To je za moju obľúbenú šálku, ktorú si rozbil!“ založil si ruky na prsiach jeho otec. A kúzlo bolo preč.
„Ako skončil Ťaví zub?“ pýtala som sa naliehavo.
„Neviem,“ mykol plecami Billy. „Ale Jacob si to zaslúžil,“ zubil sa na všetky strany.
„Akože nevieš?“ vypískla som. Tak ma naladil na príbeh a teraz nič? Koniec? Šlus? Finito? Ende?
„Vymyslel som si ho,“ ticho sa smial.
„Čože?“ oči mi vyleteli snáď až na čelo.
„Ideme domov,“ schmatol ma za ruku Jake.
„Jacob, ktorou rukou si si utieral tvár?“ spýtala som sa opatrne.
„No...“ zháčil sa.
„Ja ťa prizabijem!“ zvrieskla som. Rozbehol sa preč a ja bez váhania za ním. „No počkaj, ty Ťaví pľuvanec!“ kričala som po ňom.
„Nessie, Nessie, upokoj sa,“ chytil ma Sam.
„Ja sa mám upokojiť?“ hlas mi vyletel o oktávu vyššie, no potom som sa zarazila.
„Sam? Vieš, za ktorú ruku ma držíš?“ dusila som v sebe návaly smiechu.
„Ja ťa prizabijem, Jacob Black!“ skričal a rozbehol sa za ním miesto mňa.
„Nezabudni na hlboký alfa hlas!“ pripomenula som mu, no nie som si istá, či ma ešte počul.

Môj snúbenec sa vrátil asi o tri hodiny. To som však ja už bola doma a všetko vyrozprávala celej rodine.
„Čau, Ťaví pľuvanec,“ pozdravil ho Emmett. Toto bude ešte zaujímavé, preblesklo mi v hlave.



předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Silvaren

4)  Silvaren (06.09.2010 11:56)

Super, bavila jsem se!

Hope

3)  Hope (03.09.2010 19:11)

Jé! jé! Ďalšia kapitola!
Tak niektoré vety ma dostali. :D A ten táborák nemal chybu!
Teším sa na ďalšiu kapitolu.

2)   (03.09.2010 19:09)

Ó:D Skvělý

Liri2

1)  Liri2 (03.09.2010 19:04)

Pěkné :D

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek