Sekce

Galerie

/gallery/tucet_a_dosť.jpeg

V Úsvite sa nám Cullenovci trochu viac rozrastú. Ako to bude pokračovať ďalej?

Rosalie:

Renesmé sedela predo mnou. Ja som jej hrebeňom rozčesávala bronzové vlásky po otcovi. Tak som si priala, aby som mala tiež dcérku. Česala by som jej havranie vlasy po Emmettovi, vždy by ma obdarila jeho úsmevom a na lícach by sa jej spravili roztomilé jamky. Povzdychla som si.
„Teta Rose?“ dotkla sa ma Ness. V mysli som uvidela seba, zachmúrenú a strápenú.
„To je v poriadku zlatíčko, mám len svoju...“ zaváhala som, „...chvíľku.“
„Och,“ moja neter ma objala. Tisla si ma k sebe, aby som zabudla na svoje trápenie. „Nechcem, aby si bola smutná. Si pre mňa ako druhá mama. Staráš sa o mňa, radíš mi. Je na čase, aby som ti tvoje služby oplatila. Vyrozprávaj mi, čo ťa trápi.“ Teraz to vyzeralo, akoby ona bola dospelá a ja dieťa. Dieťa, ktoré sa so slzami v očiach snaží schovať za sukňu matky. Túžila som zavŕtať sa do jej hrejivého náručia, plného lásky.
Vyrozprávala som jej celý svoj príbeh. Vedela, ako som zomrela, no to nebolo všetko. S pochopením na mňa hľadela veľkými múdrymi očami po Belle. Pripomínali mi jej ľudstvo, keď som ju ešte nemala úplne v láske a brala ju ako votrelca, narušiteľa rodiny. Nakoniec som však prišla na to, že to bol pre mňa dar. Dar, zoslaný priamo z nebies. Aspoň cez ňu som dostala možnosť vidieť vyrastať dieťa pod vlastnými rukami. Doslova...
Nessie začala nervózne pokukovať po hodinkách zavesených za mnou na stene.
„Choď už,“ prepustila som ju s jemným smiechom.
„Ďakujem, teda Rose,“ pobozkala ma líce a utekala za rodičmi...

Edward:

„Ahoj, mami, tati, idem s Jakeom stanovať!“ na chodbe sa ozval nejaký hukot a do izby strčila hlavu naša dcéra.
„Nessie, si si istá, že je to dobrý nápad?“ zamračil som sa. To psisko si moje dieťa obtočilo okolo prsta až príliš rýchlo. Samozrejme aj ona jeho, ale to je iné... Ona nepáchne a nemá nevhodné myšlienky.
„Edward, ja som bola s Jacobom tiež na stanovačke, keď som bola ešte človek a prežila som,“ pozrela sa mi do očí s jasnou autoritou. Ona im priala. Možno preto, že nemala môj dar a ten chlapec – vlkolak – sa pred tým, než sa pripútal k Nessie nepokúsil ukradnúť jej zmysel života.
„Presne. Prežila si, ale vrátila si sa so zlomenou rukou a rozmliaždenou pätou,“ pripomenul som jej.
„Lenže to nebola Jakeova vina. Nemohla som vedieť že za tým krovím je menšia priepasť a bola som človek – tí zvyknú chodiť a potrebu, napriek tomu, že je hlboká noc.“
„A čo ak Nessie tiež...“ ďalší tok slov zarazila rýchlym bozkom.
„Edward, ty si bol tiež zamilovaný a nerobil si v tom čase hlúposti? Uznaj,“ presviedčala ma. „Teraz nie je čas na to, aby bola Ness bezchybné dieťa. Práve naopak, má robiť chyby, aby sa z nich mohla učiť,“ dohovárala mi naliehavým hlasom.
„Prečo sa nemôže učiť na chybách druhých?“ oponoval som zúfalým hlasom. Mala vyhraté a veľmi dobre to vedela.
„Na vlastných chybách sa učíš, na cudzích buduješ kariéru,“ povedala s víťazným úsmevom.
„Tak fajn, taj fajn, vzdávam sa,“ zdvihol som ruky v známom geste. Ešte než stihla Nessie vypísknuť od radosti, dodal som: „Opovážte sa vrátiť s malými vĺčatami,“ na čo sa ozval Emmettov smiech.
„Veľmi vtipné, ujo Emmett!“ zavolala odo dverí Renesmé. „Tak... ja teda idem,“ zamávala nám na rozlúčku, než by som si stihol presadiť svoj názor, čo by som nestihol.
„Dávajte na seba pozor!“ zavolala ešte Bella, no sama si nebola istá, či ju ešte počula. „Ach, naša dcéra dospieva,“ povzdychla si so zasneným úsmevom.
„Dospieva?“ vypískol som. „Má sedem!“
„Je síce pravda, že prišla o celé detstvo, ale vždy bola veľmi inteligentná a dospelá a... zamilovaná, Edward. Bolo to tak vždy, už od jej narodenia. Pripútanie pôsobí obojstranne. Možno je len dobre, že rastie tak rýchlo, aby Jacob nemusel čakať. Pamätáš sa na Quilla zo svorky?“ počkala, než som prikývol. „On sa pripútal k trojročnému dievčatku. Predstav si, aký je medzi nimi rozdiel! On bude starec, kým Claire bude len v najlepších rokoch jej života,“ vysvetlila. Musel som uznať, že má pravdu. Ak by som sa na to pozrel z hľadiska niekoho, kto je pripútaný, mohlo to byť len dobre. A naozaj je pravda, že naša dcéra nebola dieťa po fyzickej stránke, no ani psychickej.
„Je to tak,“ prikývol som.
„Takže ty budeš pekne pokojný, nech sa v tom stane stane čokoľvek,“ obdarovala ma prísnym pohľadom.
„Ale...“ pokúsil som sa odporovať.
„Žiadne ale. To, že sme my dodržali tradície, neznamená, že musí aj ona. Ľúbia sa a je na sto percent isté, že spolu budú až do konca večnosti. Okrem toho žijú v inej dobe,“ vymenúvala mi dôvody, ktoré ma desili asi najviac.
„Moje malé dieťa,“ povzdychol som si.
„Už nie je malá, napriek jej veku,“ pripomenula mi.
„Veď hej, veď hej,“ pokýval som hlavou.
„Nerob si starosti, poznám niečo lepšie, ako môžeš využiť čas, keď nemáš mládež doma,“ usmiala sa a s láskou ma pobozkala na pery.
„Ale no tak, decká, snáď by ste nezanedbávali strýka Emma,“ vletel do izby môj brat, ktorého čoskoro určite prizabijem a s napriahnutou náručou skočil na posteľ, ktorá pod tým tlakom prišla o všetky štyri nohy. Ležali sme skoro na zemi, nebyť odolného matracu.
„Emmett,“ vydýchla s úsmevom Bella. Nedokázal som pochopiť pokojný tón, s ktorým ho oslovila.
„Áno? Chceš sa hrať?“ reagoval hneď.
„Rose,“ dodala už trochu hlasnejšie. Ahá!
„Emmett, celý týždeň nevojdeš do našej izby!“ zavolala.
„Uf, ešte, že je sobota,“ snažil sa povedať tak, aby ho Rosalie nepočula. Bohužiaľ...
„Celý budúci týždeň,“ ozvalo sa zdola.
„Ale kvetinka, to by si mi nespravila,“ volal späť, už ho u nás nebolo.
„Ty vieš teda riešiť problémy,“ pohladil som ju po tvári...

Renesmé:

Rýchlo som vybehla pred dom, než by ocko začal presviedčať mamku o tom, čo je podľa neho správne a napriek tomu, že by sa mu to nepodarilo, som utekala hlboko do lesa, až k La Push. Tam ma mal čakať Jacob. Keď som dobehla pred jeho dom, priväzoval na seba obrovský batoh so stanom, spacákmi a kto vie, čím ešte.
„Eh... Jake? Načo si to...“ nedokončila som otázku.
„Pôjdeme predsa po štyroch, nie?“ žiarivo s na mňa usmial, zhodil všetko na zem a schoval ma do svojho horúceho náručia. „Chýbala si mi, kráska,“ zvítal sa so mnou vrúcnym bozkom.
„Hehehe,“ smiala som sa ako trošku pripitá. „Ach, Jake, vidíš, čo so mnou robíš?“
„Na to, že máš sedem, bozkávať vážne dobre,“ usmial sa.
„Ty tiež nie si na zahodenie,“ prehodila som naoko ľahostajným hlasom. Začala som sa motkať okolo neho. Sledovala som, ako všetko svedomito balí do ruksaku.
„Môžem to zobrať na chrbát aj ja,“ navrhla som.
„V žiadnom prípade!“ povedal prísnym hlasom.
„Čaute!“ volal ktosi z diaľky.
„Nazdar, Quill!“ volal.
„Zdar, Jacob! Ahoj, kočka!“ žmurkol na mňa. „Máš to?“ spýtal sa s iskričkami v očiach. Podala som mu igelitové vrecúško. V tomto boli s ujom Emmettom rovnakí – závislí na medveďoch, hoc Quillovi som dodávala gumených mackov a Emmm si ich lovil tak trochu sám...
„Hej! Čo to robíš s mojim dievčaťom?“ vyhŕkol Jake a so smiechom sa valil k nám. „Žiadne kšefty, jasné?“ Páčilo sa mi, ako povedal mojim dievčaťom.
„Aké kšefty? Len ma zásobuje!“ bránil ma Quill.
„Zásobuje omamnými látkami! Jej dedko je miestny šerif!“ neveriacky si nás premeriaval. Snažila som sa v sebe udusiť smiech.
„Sú to len gumení medvedíci,“ bránila som nás.
„Ale ty nevieš, čo robí, keď ich zje! Totálne mu vtedy šibe!“ vravel a tiež len ťažko maskoval smiech.
„No dovoľ, tieto sú pre Claire!“ založil si ruky v bok.
„Isto,“ odfrkol si Jake. Pritisla som sa k jeho ramenu.
„Nechaj ho, nech si to obrovské dieťa, užije, kým môže. Keď Claire vyrastie, ani si nevrzne,“ ticho sme sa zasmiali, kým sme sledovali, ako v zuboch naťahuje úbohých gumkáčikov.
„Hádam by bol už aj čas vyraziť,“ pomädlil si ruky Jacob.
„Jasne,“ veselo som podskočila, no to už predo mnou stál obrovský červenohnedý vlk. Vyskočila som mu medzi lopatky, veľký batoh mi slúžil ako operadlo. Chytila som sa pevne jeho hustého kožuchu a mohli sme vyraziť. Utekali sme lesom o sto šesť, než sme zastavili pri malom rúbanisku. Než Jacob rozložil stan, ja som šla k malinčiu a červenkasté plody som si strkala do pusy.
„Dáš si tiež?“ volala som, no nikto sa neozýval. Otočila som sa a očami pátrala po celom priestore rúbaniska. Nikde ani človiečika, nieto ešte vlka, ktorý je obrovský ako kôň.
„Jake? Jacob, toto nie je vôbec vtipné! Vieš, že otec chce vždy vedieť, čo presne sme robili a keď sa to dozvie, dostaneme obaja! Budem mať zakázané vychádzky,“ snažila som sa mu dohovoriť.
„Baf!“ vyskočil odrazu spoza krovia.
„Jacob Black! Ty idiot! Ako si si to mohol dovoliť ku mne! Odnes ma domov!“ kričala som po ňom! Som zvedavá, ako si ma potom udobrí. Inak by som naňho nekričala.
„Ale Nessie...“
„Žiadne Nessie! Chcem ísť domov, s tebou tu už nebudem ani minútu!“ zapichla som mu ukazováčik do hrude.
„Nessie, neodchádzaj, prosím! Toto mi nespravíš!“ šepkal skoro zúfalo. Nedokázala som zadržať smiech. Čo smiech, bol to ozajstný rehot! Ani kobyla nevydáva takéto zvuky.
„Mal... mal... mal si sa... sa vidieť!“ dostávala som zo seba pomedzi salvy smiechu. Sám sa ticho pochechtával.
„Ty jedna malá potvorka!“ priskočil ku mne a začal... ma štekliť.
„Jacob! Nie! Nie, prosím! Prosím, prestaň! Už dosť!“ prosíkala som, no zbytočne. „Dosť!“ zvrieskla som, až sa vzniesol kŕdeľ vtáctva z neďalekých stromov. Prestal.
„Nessie,“ oslovil ma zvláštnym tónom, až som dostala strach, „musíme si vážne pohovoriť.“


předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

eMuska

8)  eMuska (07.11.2010 14:28)

Petronelka: Och, ty chobotnička jedna...

Petronelka

7)  Petronelka (07.11.2010 14:15)

Krásná kapitolka, škoda jenom, že se musím jít zrovna učit, jinak bych si dočetla i ty zbývající 4 ;) B).
A příště mi laskavě nebraň ve čtení téhle kapitoly výhružkami, že to smažeš, to se nedělá ty-ty-ty já to taky nedělám :D
Takže ještě jednou se mi to moc a moc líbilo a až budu mít chvilku, tak si to jisto jistě dočtu, protože se přece nenechám připravit o něco tak skvělého jako je tvoje povídka - i kdyby si nesouhlasila, já si to přečtu a předem se omlouvám těm, kteří si to kvůli mě nebudou moct přečíst potom protože to Ema kvůli mě smaže Pardon

eMuska

6)  eMuska (31.08.2010 12:16)

Peter: Eh... myslím, že to bude preto, že Jake je vlkolak a tým pádom je teplota jeho tela o niekoľko stupňov vyššia...

5)  Peter (31.08.2010 12:09)

Prosím Vás,tý čo čítali knihu neviete čo znamená "hreješ ako jacob black???:p :p

Silvaren

4)  Silvaren (31.08.2010 10:52)

Moc povedené, píšeš hezky. Těším se na pokráčko.

Hope

3)  Hope (31.08.2010 08:58)

och, joj! Zas ma neprihlásilo.

2)  hope (31.08.2010 08:56)

Píšeš vážne dobre. Len vieš čo by to chcelo? Ďalšiu kapitolu!

sfinga

1)  sfinga (30.08.2010 23:21)

Jacob a Nessie Mí oblíbení hrdinové.
Těším se na další díl, prosím přidej ho co nejrychleji.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek