05.10.2010 [18:30], nikolka, ze série Tiene minulosti, komentováno 3×, zobrazeno 1972×

Minulosť kráča s každým krokom

Návšteva

Osud sa musel pomýliť, pretože mi nadelil obrovské šťastie a lásku. Nikdy som neverila, že raz budem tak... spokojná. Vždy mi niečo chýbalo, no teraz sa cítim kompletná.

Ďakujem svojim vílam – sudičkám, keď písali môj príbeh života. Nadelili mi milujúceho manžela a úžasnú rodinku. Stále ma niečím prekvapia a potešia. Sú to moje srdiečka, bez ktorých si už neviem predstaviť ani jeden deň.

Avšak je tu jedna záležitosť, ktorá ma sužuje – Edward. Hoci sa usmieva, viem, že jeho vnútro horí spaľujúcou bolesťou. Už sa nedokážem prizerať, ako chodí bez duše. Zúfalá situácia si žiada zúfalé rozhodnutie.

Alice zrazu zvýskla od nadšenia. Potvorka malá, musela vzbudiť toľkú pozornosť?

„Si si absolútne istá?“ spýtala sa ma.

„Úplne.“

„Zariadim to,“ a vytancovala von z domu. Keď si Alice niečo zaumieni, vie byť mimoriadne presvedčivá a ja som mala tú česť, spoznať metódy, ktoré rada používa. Alicinou spoluprácou si môžem byť viac ako stopercentne istá, pretože aj ona má na srdci Edwardovo šťastie.

♥♥♥♥♥

Vo vrecku mi zazvonil telefón. Znovu, hádam už aj tridsiaty raz. A ako aj predtým, odmietla som ho zdvihnúť.

„Nechceš konečne zdvihnúť ten telefón?“ opýtala sa ma Bella zo zadného sedadla auta.

„O chvíľu sme na mieste. Nebude to potrebné, pretože ostatní šli skôr ako my tri“ odpovedala jej Alice namiesto mňa.

„Aha, a prečo Denali?“

„Vo Forks bude pár dní svietiť slniečko a Annie chcela ísť navštíviť priateľov v Denali. A ty si aspoň oddýchneš od všetkého stresu.“

Bola som nadšená, že všetko vychádza podľa plánu. Navyše aj počasie nám praje. V Alice som sa samozrejme nesplietla. Podarilo sa jej presvedčiť Bellu, aby nám robila spoločnosť na návšteve. Jacob z toho síce nebol nadšený, lenže nemal šancu nejako veľmi protestovať.

Existuje však jeden háčik. Nikto, okrem Eleazara nevie, že príde aj Bella. Istotne budeme prekvapením.

Alice odbočila na cestičku, ktorá viedla k nášmu cieľu. V diaľke som začula tlmený hovor.

Náš príchod bude jednoznačne  zaujímavý. Edward sa bude určite čertiť, avšak musí pochopiť, že toto všetko je len pre jeho dobro. Bola jeho chyba, že si všetko pobabral. Keby sa za všetko neobviňoval a nemyslel si, že je monštrum, neodišiel by, a ostal s Bellou naveky šťastný.

Teraz je tu veľká bariéra – Jacob. Možno som voči tomu dievčaťu krutá, pretože si prežilo svoje, ale bolo by vynikajúce, keby sa náš drahý psík pripútal k nejakej cudzinke a ostal s ňou. Edward by mal tak voľnú cestičku k Bellinmu srdcu.

Priala som si, aby im tento výlet pomohol pochopiť, že sa vydali nesprávnou cestou, že ich puto stále pretrváva a že k sebe jednoducho patria.

Zastali sme pred domčekom, kde nás samozrejme už všetci čakali. Niektorí sa usmievali, niektorí sa mračili, a ako som predpokladala jeden zvlášť.

„Dievčatá, sme na mieste,“ oznámila nám Alice a vystúpila, aby sa šla zvítať so svojím milovaným. S Bellou som ju nasledovala.

Obzrela som sa po okolí a ostala v nemom úžase. Stromy a zeleň boli rovnaké ako vo Forks, lenže v sebe niesli akúsi energiu, mystiku, čistotu. Bolo to neskutočné a fascinujúce.

Z rozjímania ma vyrušil Eleazar.

„Slniečko moje, nevieš ako si mi chýbala.“ Pevne ma objal.

Ako som si stihla všimnúť, vonkoncom sa nezmenil. Stále je taký vážny a zároveň bláznivý, presne tak, ako som si ho pamätala. Keď odišiel z otcovej gardy, veľmi ma to trápilo. Eleazar bol mojím ochrancom, spoločníkom, priateľom, dôverníkom, jednoducho všetkým, čo som si želala. Necítim nič, len ohromnú radosť, že ho opäť vidím a strávim s ním istý čas.

„Aj ty si mi chýbal, viac ako čokoľvek iné. Nikto nebol taký ako ty.“

„Viem slniečko, viem, lenže musel som ísť.“

„Už sa netráp. Ehmm... dovoľ, aby som ti predstavila našu Bellu.“

Zvedavo si ju prezrel.

„Zaujímavé, veľmi zaujímavé,“ potichu si šepkal.

„Tak Bella, vitaj v Denali. Je mi veľkým potešením, že ťa spoznávam.“ Na všetkých prekvapenie ju objal.

„Tiež som rada, že vás spoznávam.“

„No a teraz, rýchlo do domu.“ Chytil Bellu za ruku a vošiel s ňou dnu. Všetci ho nasledovali.

Červené svetielko v mojej hlave zasvietilo. Niečo nie je v poriadku a on to tají. Niečo zlé, čo sa má každú chvíľu stať. Neviem prečo, ale zrazu ma premkol taký pocit.

Carlisle podišiel ku mne a pozrel sa mi do očí. Nevinne som sa naňho usmiala. Istú záležitosť si musím uňho asi vyžehliť.

„Toto mi už nikdy, ale nikdy nerob,“ povedal nakoniec. Skrátila som vzdialenosť, ktorá bola medzi nami, a konečne ho pobozkala.

„Asi by sme už mali ísť dnu aj my,“ zašepkal. Neochotne som s ním musela súhlasiť. Vošli sme dnu, kde už bola veľká vrava.

V ich pozornosti bola Bella, z ktorej už opadla počiatočná nervozita.

„Kde ste sa tak zdržali?“ opýtala sa Tanya s úsmevom.

„Myslím, že je to zbytočná otázka, Tanya. Určite chceli byť sami,“ odpovedal jej Emmett, ktorý si samozrejme nemohol odpustiť poznámku na môj a Carlislov účet.

Všetci sa zasmiali, až na Eleazara a Carmen. Tí sa na seba záhadne pozreli. Znovu ma premkla neistota. Nielen ja som si ich reakciu všimla.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa Carlisle. Denalijskí obyvatelia sa naňho zarazene pozreli. V očiach im panoval súcit.

Na chvíľu nastalo hrobové ticho, ktoré nakoniec prerušila Carmen.

„Volala Esme, že nás chce navštíviť.“

Carlisle zmeravel a ostatní potichu zavrčali na znak nesúhlasu. Prekvapila ma ich reakcia rovnako ako aj Bellu.

Carlisle ma ešte tuhšie objal a pobozkal na temeno hlavy. Pozrela som sa naňho. Mal zatvorené oči a sálala z neho neskutočná bolesť.

„Kedy?“ opýtal sa.

„Dnes večer.“

„Ona má tú odvahu sa ukázať?“ zlostným hlasom sa ozvala Rose.

„Vyzerá to tak,“ odpovedala jej Alice, ktorá  bola rovnako, na moje počudovanie, nahnevaná.

„Keby som ju aspoň videla prichádzať.“

„Netráp sa, Alice, skôr či neskôr k tomu muselo dôjsť,“ povedal Carlisle a odišiel von.

Ostala som stáť v pomykove. Pozerala som sa na všetkých prítomných a čakala, kedy mi niekto vysvetlí, čo sa práve stalo. Nikto sa však k tomu nemal. Dokonca Emmett stratil reč, Jasper sa snažil odľahčiť situáciu a Edward sa mi ani nedokázal pozrieť do očí.

Kto je Esme? Čo má spoločné s Carlislom? Prečo každý zareagoval tak, ako zareagoval? Otázka za otázkou sa mi drala do mysle a na jazyk.

Zasiahla ma obrovská tieseň. Nechcela som myslieť na to, kto môže byť Esme. Carlisle ma miluje a od toho v Chicagu nebol deň, čo by mi to nepovedal .

Ale predsa, premkla ma určitá úzkosť. Viem, že by nič neurobil, ale... Je tu malé ale. Neviem, čo má Carlisle s Esme spoločné, možno ich spája istá minulosť, dávno zabudnutá a v tomto momente nereálna.

Nevydržala som to a vyšla za svojím manželom von. Sedel na zemi a hlavu mal položenú vo svojich dlaniach. Keď som ho videla v tomto stave, srdce mi pukalo bolesťou. Očividne trpí. Neviem, čo som chcela urobiť. Vziať ho za ruku a spoločne bojovať s jeho minulosťou? Ak takto zareagoval na oznam, že príde, potom ako zareaguje, keď sa jej postaví tvárou tvár?

Podišla som k nemu a objala ho. On sa otočil a pobozkal ma.

„Prepáč. Ja viem, že sa správam ako... prepáč,“ zašepkal.

Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Je to v poriadku? Samozrejme, že nie je, ak nepoznám pravdu.

Chytil ma za ruku a vykročil smerom do lesa.  Dosť dlho sme kráčali. Keď zastavil hlboko v lese, sadol si na zvalený, machom obrastený kmeň.  Ostala som stáť. Trápilo ma jeho správanie. Jeho pohľad spočinul na malom mravčekovi, ktorý sa trápil s listom, oveľa väčším ako on sám.

„Bolo to ešte pred našim zoznámením,“ začal.

Sadla som si vedľa neho a pozorne sa započúvala.

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

3)  ambra (08.10.2010 10:37)

Zase krásná kapitolka!!! Tak jsem naivně doufala, že Carlisle a Annie už jsou "vyřešení" a že si teď budeme v klidu užívat sbližování Edíka a Belly a Ty ne!!! Ty to musíš ještě pěkně zkomplikovat!!! No, jsem strašně zvědavá, jak z toho vybruslí...

2)  nikolka (06.10.2010 19:16)

koniec,ehm, trošku sa vymkol z pera
aj ja som rozmýšľala, že esme dostane panvicou po hlave, keď sa opovážila ozvať sa,

Ďakujem za komentík, veľmi ma potešil

1)  nikolienka (05.10.2010 20:17)

to čo je za koniec?
ja chcem vedieť čo je esme zač !!!
a keď im ublíži tak ju vlastnoručne zbijem !!!



teším na ďalšiu

1