Sekce

Galerie

/gallery/Venezzia.jpg

Hovorí sa, že láska aj hory prenáša.

Tak prečo by nemohla zmeniť život Marion a Hannah?

A ako do toho všetkého zapadá Jacob Black?


18+

Predierali sme sa davom spotených tiel a pritom sme nedovideli na koniec ani začiatok. Zdalo sa mi, akoby zástup ľudí žiaril na kilometre ďaleko. Zvyšok našej expedície sme stratili tesne potom, ako loď dorazila do prístavu. Dlhá cesta začala pri našom letovisku, kde sme nastúpili do autobusu, ktorý nás doviezol až do prístavného mestečka Chioggia. Tam čakala už spomínaná loď, ktorá na mňa zapôsobila nebezpečným dojmom ešte predtým, než sme nasadli na palubu. Moja tvár za tú hodinu na mori vystriedala všetky odtiene zelenej a nepomohli ani ľadové obklady, čo mi na zátylok prikladala Hannah. A pri vystupovaní na pevninu, ma ochromil posledný nával nevoľnosti a von putoval aj zvyšok raňajok.

Takže, kým sme boli takto „zamestnané", naši spoluvýletníci sa nám stratili. Hlavne, že sme si „vymenili" telefónne čísla! Ale čo teraz? Spiatočná loď vypláva až za osem hodín! A všetko čo s Hannah po taliansky vieme je: „Come si chiama?" a to nám v pátraní určite nemôže pomôcť.
Výborne! To máme ako trest za to, že som sa vzbúrila mojej rodine a presadila si toto dobrodružstvo. Posledný zúfalý pokus vymaniť sa z chápadiel spoločnosti, predtým než ma definitívne zatvoria do zlatej klietky. Ako malé dieťa, keď sa modlí, aby dostalo vytúženú hračku. Aj ja som prosila všetkých svätých, aby vykonali zázrak. Myslela som, že v Taliansku, tisíce míľ vzdialenom od kolísky môjho utrpenia, to pôjde. Vypnúť baterky, nemyslieť,  byť sama sebou... Byť rebelkou!

Napriek tomu, že sme žili v dvadsiatom prvom storočí, bola som dokonale zviazaná tradíciami. Musela som poslúchať na slovo. Aj keď vo mne pod povrchom vrela láva, nikdy nevyvrela na povrch. Moja výchova, môj otec a teraz už aj môj snúbenec, to nedovoľovali.
Preto som sa poriadne začudovala, keď sa mojej mame podarilo presvedčiť zvyšok rodiny, aby mi ako odmenu za dokončenie vysokej školy, dovolili výlet podľa môjho výberu. Chcela som hlavne niekam, kde nikto ani netuší kto je Marion Weavingová. Nejaké malé nenápadné letovisko. A mamka vedela, že odjakživa túžim navštíviť práve Apeninský poloostrov. Milovala som Taliansko, ale nikdy som nemala možnosť študovať ich jazyk, otcovi sa to nezdalo vhodné. Mamu som za jej odvážny čin zbožňovala ešte viac. Bolo smutné, že ako jediná z rodiny ma chápala, avšak nemala veľa možností ma podporiť. Bola iba otcovou ozdobou, doplnkom v domácnosti, hračkou... A ani v najťažšom období života, nebol jej oporou. Otočil sa chrbtom a všetko dával za vinu jej. Ale zvládli sme to. Síce s vypätím síl, ale zvládli. Tie netušené rezervy ma samotnú prekvapili. Nie natoľko mamu. Pohladila ma po vlasoch a šepla: „Si moje silné šikovné dievčatko! Nikdy na to nezabúdaj!“

Zatlačila som slzu, čo sa drala von a usmiala sa. Panika bola ta tam, po nevoľnosti ani chýru a ja som zdrapla Hannah za ruku.
„Ja tupec! Angličtina!“ vybafla som na ňu. Pozrela na mňa, akoby nevedela ktorá bije a potom sa začala nekontrolovateľne rehotať. Samozrejme som sa hneď nakazila. Takže o chvíľu mali taliani a turisti zo všetkých končín sveta možnosť, sledovať úžasné divadlo, ako sa dve bláznivé baby udierajú do kolien a chytajú za bruchá. Už keď sme ani nevedeli na čom poriadne sa smejeme, pristúpila k nám sprievodkyňa z nejakej japonskej skupiny.
„Posso aiutarla?" oslovila nás. Márne sme strieľali pohľadom tu na seba, tu na ňu. Iba sme bezmocne pokrčili plecami a tým naznačili, že nerozumieme.

Radšej sme sa už v prejavoch veselosti krotili a napadla nás spásna myšlienka, kúpiť si na najbližšom možnom mieste mapu Benátok. Rozložili sme si ju na zemi a plánovali, ako sa dostať na Námestie svätého Marka. Vyzeralo to na peknú štreku, nechceli sme sa však ponáhľať a rozhodne sme si chceli užiť každý kúsoček tohto nádherného miesta.
Uchvátil ma hneď prvý kanál, prvá gondola a mostík. Všetko som fotila z dvadsiatich rôznych uhlov a ešte mi to bolo málo. Hannah sa smiala, ale ochotne mi asistovala. Rukami a nohami sme požiadali jedného okoloidúceho o spoločnú fotku. Takto sme prešli slimačím tempom všetky možné uličky, až sme došli ku Canal la Grande. Celé to bolo ohromujúce. Všetky tie gondoly, hudobníci na nich, reštaurácie a obchodíky s maskami. Most Rialto bol tak preplnený davom ľudí, že nebolo možné cez neho prejsť na druhú stranu. Bohužiaľ sme na ňom uviazli a zdalo sa nám, že sa z neho prosto nemôžeme dostať.

S nie práve vyberanými slovami,  použili sme lakte ako zbraň a horko - ťažko sa predrali na druhú stranu. Mrzelo ma, že nebudeme vyfotené na jednom z najznámejších mostov, no nedalo sa nič robiť.
Úplne vyšťavené sme zabrúsili na terasku najbližšej reštaurácie a chopili sa jedálneho a nápojového lístka.  Ups, to tam mohlo byť napísané rovno azbukou! Nerozumeli sme ani mäkké f. Padol nám však kameň zo srdca, lebo na druhej strane to bolo vytlačené v angličtine a nemčine.

Po výdatnom obede a piccolo káve, čo nás vzpružila, sme vyrazili ďalej. Mali sme ešte dosť času, tak sme plné nadšenia prisadli k jednej skupinke do najbližšej gondoly. Ešte viac sme sa zaradovali, keď pristúpil aj muzikant. Ideálnejšie to nemohlo byť. Okrem nás dvoch tam boli tri postaršie dámy a dvaja chalani. Tí však boli otočení chrbtom, takže sme nevedeli odhadnúť vek.

Kormidelník nás odrazil od brehu a mne začalo šialene biť srdce. Nadávala som si do hlupaní, pretože som si veľmi rýchlo spomenula, na záchvat morskej choroby počas plavby na mori. Tuho som zažmúrila oči a pokúšala sa to predýchať. Hudobník hral krásne, ale takmer vôbec som ho nevnímala. Plne som sa totiž sústredila na hlboké nádychy a výdychy. Pritom som sa čudovala, že ma Hannah už dávno neratuje. Bleskový pohľad na ňu, mi však vyvolal úsmev na tvári. Jeden z tých chalanov, nádherný opálený južanský tip, s ňou okato flirtoval. A ona, zvyčajne rezervovaná a skôr nesmelá, mu oplácala rovnakou mincou.

Veľavravne som na ňu mrkla. Líca jej zaliala červeň a zatrepotala mihalnicami ako motýľ. Krásavec sa k nej nenápadne prisunul bližšie a nahnúc sa cez jej plece, jej niečo pošepkal do ucha. A ona sa zachichotala ako malá školáčka.

A potom, v tú najmenej vhodnú chvíľu, sa mi opäť zakolísal žalúdok aj s celým jeho obsahom. Bleskovo som sa naklonila nad okraj gondoly, ale nebola som dosť opatrná a odrazila som sa viac než bolo nutné. Moje čelo sa ponorilo do studenej vody a už som sa videla ako v nej plávam. Vtedy sa odohralo čosi tak rýchlo, až som si nebola istá, že sa to nestalo vôbec. Behom sekundy ma zvierali silné svalnaté paže, akoby ma chceli rozdrviť. Nie, rozdrviť nebol ten správny výraz. Akoby ma chceli... Nevoľnosť bola okamžite zabudnutá a ja som sa prudko otočila. Hlboké studne tmavohnedých očí sa do mňa vpíjali, hypnotizovali ma, všetko okolo prestalo existovať. On opatrne odhrnul prameň mokrých vlasov z môjho čela a veľmi pomaly ich zasunul za ucho. Svoju dlaň presunul na môj zátylok a prsty zaboril do vlasov. Vždy som sa smiala táraninám v romantických filmoch. A teraz som jeden taký okamih zažívala ja sama.

Jemným tlakom ma prinútil, aby som sa nahla bližšie k nemu, až som na tvári ucítila jeho horúci dych. Úplne zhypnotizovaná, som už otvárala ústa, aby som ho pozvala ďalej, keď...

„Jake, ty zviera! Počkaj aspoň kým vystúpime!" smial sa jeho kamarát, štuchol ho do rebier a ďalej venoval pozornosť Hannah. Ja som ani nestihla očervenieť, tak ma prekvapilo, že hovorí jazykom ktorému rozumieme. Takže Jake!
Zdalo sa, že nikto iný tento incident nezaregistroval.
„Ehm,  ja som Jacob. Alebo Jake ak chceš." Melódia jeho hlasu ma prekvapila. Ako keby som ju poznala odjakživa! Celé to bolo smiešne, asi som sa pri tom páde udrela do hlavy a teraz mám halucinácie. Pohľad naľavo i napravo ma vrátil do reality. Stále sedím v gondole plávajúcej po Canal la Grande. Stále v nej sedí aj Hannah, cukrujúca s neznámym cudzincom a hlavne ani Jacob nikam neuletel.
Tak to nie! Nie som nijaká hlúpa naivka, čo sa nechá ohúriť prvým svalovcom. Ale je taký sladký! Ťahá ma k nemu veľmi silný neviditeľný magnet...
„Marion, teší ma!" prezradila som mu nakoniec aj ja svoje meno. Pousmial sa, opäť, potom vystrel pravicu a podal mi ju. Moje predsavzatie držať sa späť, padlo ako domček z kariet. Naše prsty sa preplietli tak hladko, ako keď do seba zaklapnú dva presne padnúce dieliky skladačky.

Nezbedný malý škriatok niekde vzadu v mojej mysli ma podpichol. Žiadny kinedril, ale chlapa treba na cesty!
Tých pár hodín, čo nám ostávalo do odchodu skupinky s ktorou sme prišli, sme strávili s novými známymi. Napokon sme ich objavili na Námestí svätého Marka. Sprievodkyni sme okamžite oznámili, že sa nevrátime s nimi.
Cítila som sa voľná a bezstarostná, všetky problémy odleteli a ja som si plnými dúškami užívala tieto nádherné chvíle. Bolo to nezodpovedné? Možno áno, ale čert to ber. Chcela som si užívať a odviazať sa.

Takže keď sme sa od nich odtrhli, tak nás naši noví známi povodili takými uličkami a zákutiami, ktoré snáď ani neboli zakreslené na mape. O to to bolo čarovnejšie a mne sa to páčilo viac, než turisticky známe trasy. Jacob ma celý čas držal za ruku, ako nejaký poklad a ak ma práve nedržal, hltal ma očami. Bola som však trochu zdrevenená, v snahe nepripustiť si ho k telu, ale stačil letmý pohľad a predsavzatie sa zrútilo ako domček z kariet. Asi po pätnástom takom dotyku, som spustila pomyselnú hrádzu, stavidlá povolili a ja som sa plne ponorila do tohto bláznivého a šialeného dobrodružstva. Čo na tom, že ho potom asi už nikdy neuvidím. Veď po návrate domov ma čakajú zas len povinnosti, o ktoré som sa neprosila, veci po ktorých som netúžila a záväzky čo mi odrazu pripadali ťaživejšie než kedykoľvek predtým. Fakt, že na konci prázdnin si mám brať Mathiasa, mi pripadal úplne neskutočný.

Už bola takmer tma, keď došla na parkovisko umiestnenom na okraji Benátok naša veselá skupinka. Panovala medzi nami taká harmónia a rovnako bláznivé nápady bez nutnosti použitia slov, akoby sme sa poznali odjakživa.
Alessandro, tak sa volal náš druhý spoločník, vytiahol kľúč z vrecka nohavíc. Zaznelo dvojité píp – píp a my sme ani nemuseli ísť ďaleko, aby sme auto našli. Auto... Nebolo som si istá či to pomenovanie je práve vhodné, skôr by som sa o „tom“ vyjadrila ako o štvorkolesovej motorke. Z hrude sa mi vydral krátky chichot a pozrela som na Hannah. Aj moja predstavivosť má svoje hranice. Takže kapitulovala pri snahe, v duchu natlačiť tých obrov spoločne s nami do toho „prdítka“. Jacob s ospravedlňujúcim výrazom v tvári, len bezmocne pokrčil plecami.
Alessandro, alebo Alex, ako mu už  dôverne hovorila Hannah, otvoril dvere a spoločne s Jakeom nám pomohli nasáčkovať sa na miniatúrne zadné sedadlá.

„Mali by vám udeliť Nobelovu cenu! Je to fakt výkon, že sme sa sem všetci vošli," povedala som zo smiechom.
Vyrazili sme. Nakoniec sme zistili, že sme ubytovaní v tom istom letovisku, aj keď v iných hoteloch. Taká obrovská náhoda! Ako sa hovorí, ani keby sme sa predtým dohodli, tak to nemohlo takto dopadnúť.
Zastavili pred našim hotelom. Obaja si nás hneď zaviazali sľubom, že nás môžu tak o hodinu vyzdvihnúť, aby sme mohli vyraziť do ulíc. Všetky veci zo skrine som vyhádzala na posteľ a márne medzi nimi hľadala niečo použiteľné pre nasledujúce rande. Rande! Zakázané ovocie! Príjemné vzrušenie ma celú opantalo. Keby to otec alebo Matt čo i len tušili, tak by ma zamkli niekam do pivnice. Ale obaja sú teraz tisíce míľ vzdialený, tak som nevidela dôvod prečo sa trápiť.

Pod prstami mi zašušťala splývavá látka červených mini šiat. Pozrela som na ne, potom na seba do zrkadla a zase na ne. Potriasla som hlavou. Kde sa vôbec v mojej batožine také šaty vzali? Nepamätala som si, žeby som ich kedy kupovala. Zavolala som na Hannah do kúpeľne, ale kvôli tečúcej vode ma nepočula. Zaklepala som teda na dvere, načo sa ozvalo hlasné „Môžeš!" a vošla.

„Kúpeľňa je tvoja, už som hotová," vyhlásila a zababušená do županu vošla do spálne. Jedným očkom som zahliadla, že si všimla rozhádzaných vecí a do rúk uchopila práve predmetné šaty. „Vidím, že si ich už našla."
„Takže to ty? Kedy?" pýtala som sa ohromene.
„Ešte u vás. Elena mi pomohla."
„Mama??" vyhŕkla som celkom prekvapene. Hannah mi neodpovedala, iba na mňa prikývla a žmurkla.
„Utekaj, Popoluška! Princ čaká!" popohnala ma a ja som bleskovo absolvovala očistnú kúru.
Omotaná obrovskou osuškou som si sadla na posteľ a uchopila tú červenú nádheru. Rozhodla som sa, budú to tieto a žiadne iné! Horúčkovito som sa začala prehrabovať medzi rôznymi doplnkami, kabelkami a topánkami. Pozrela som na takmer pripravenú kamarátku.
„Páni, Alex bude z teba namäkko!" vypískla som obdivnú pochvalu. Štíhlu Hannah obopínali smaragdovo zelené zavinovacie šaty, doplnené visacími náušnicami a zlatou kabelkou. Na ukazováčiku sa jej hompáľali čierne sandále a na ihličkovom podpätku.
„Ako na ples, madam. Navyše tento model je veľmi vhodný na... Ehm, na večernú prechádzku mestom." Neušla mi nenápadná narážka, ale očividne sa za ňu nehanbila a ja som nevidela dôvod, prečo by sa mala.

Bola som taká nervózna, že som mala celkom stiahnutý žalúdok a potili sa mi dlane. Nechápala som ako dokáže byť Hannah tak ľadovo pokojná. Zhlboka som sa nadýchla, zhodila osušku a natiahla na seba tú červenú nádheru. Myslela som, ako sa budem hanbiť, nikdy som podobné šaty nemala, no bola som ako v druhej koži. Akoby tie šaty na mne vyrástli. Vlasy som si iba prečesala a nechala rozpustené. Rýchlo som sa namaľovala, pripla si náhrdelník a na ruku nasadila masívny náramok. Vkĺzla som do ihličkových sandálov, uchopila malú kabelku a naznačila, že som pripravená a môžeme vyraziť. Však bol najvyšší čas.

Zišli sme dole do poloprázdnej haly, ale našich sprievodcov sme si všimli hneď. Vyzerali výborne, aspoň z pohľadu čo sa nám naskytol na ich chrbát. Obaja vyfintení, Jake v bielej a Alex v čiernej košeli. Srdce sa mi nekontrolovateľne rozbúchalo a takmer mi vyhŕkli slzy, ani som vlastne nevedela prečo. Možno z toho vypätia, ktovie. A potom sa otočili a po tvárach sa im rozliali šťastné úsmevy. Zdalo sa akoby sa Jake premáhal, aby jedným skokom neprekonal vzdialenosť medzi nami. Alex sa tak neostýchal, zovrel Hannah v náručí a bláznivo sa s ňou roztočil. Čo iné by sa dalo čakať od taliana!

Nakoniec Jacob pristúpil, vzal moje ruky do svojich, zdvihol ich k ústam a pobozkal. Tisícky motýľov mi okamžite trepotali krídlami v celej brušnej dutine a ja som si zdesene uvedomila, že ho milujem! Som korunovaný blázon!! Nič také ako láska na prvý pohľad neexistuje!
„Princezná, ideme?" spýtal sa jemne a na chvíľočku ma pustil, aby ma mohol pravou rukou objať okolo pása.
Vyšli sme z hotelu, ale nekráčali sme ďaleko, len do neďalekej reštaurácie kde sa spievalo karaoke. Hádam od nás nebudú, chcieť aby sme to tiež skúsili. Ja teda určite nie a ako poznám Hannah, tak si radšej nechá vyholiť hlavu, než by mala verejne čokoľvek zaspievať.

Náš stôl učupený bokom od ostatných, bol behom nasledujúcich hodín svedkom neuveriteľného veselia. A dokonca došlo aj na to spievanie. To však až po niekoľkých cuba libre a mojitách, keď nám bolo jedno ako falošne znieme.
Zostali sme až do záverečnej, vôbec sa nám nechcelo odísť, mali sme sa výborne. Dozvedeli sme sa o sebe všetko podstatné. Napríklad, že Jake a Alex sa poznajú od čias keď spolu študovali v Seattli. Jacob pochádza z malej rezervácie La Push, nachádzajúcej sa blízko mestečka Forks. Ani o jednom z tých miest som predtým nepočula, ale behom večera som sa dozvedela všetko podstatné. Prišiel do Talianska na pozvanie Alexovej rodiny, stráviť tu časť leta po skončení vysokej školy. Smiali sme sa na tom, že máme ďalšiu vec spoločnú.

Pred reštauráciou ma trošičku striaslo, keď zafúkal slabý vánok, Jacob ma okamžite zabalil do svojej horúcej náruče. Nechala som ho, ešte viac som sa pritisla, kým mi srdce išlo vyskočiť z hrude. V podbrušku sa mi rozlial zvláštny nepoznaný pocit a ja som od intenzity citov skoro zakolísala. Nič a nikto už neexistoval, chcela som byť iba jeho. Že sa od nás odpojili Hannah s Alexom, som zistila až po chvíli, keď som si všimla, že kráčame ku pláži.
Mlčali sme, slová sa zdali byť úplne zbytočné. Pred vstupom na piesok, mi pomohol vyzuť moje smrtiace topánky. Pritom nezabudol pohladiť nahé chodidlo. Potom sa vyzul aj on. Opäť ma objal, chytil našu obuv a vykročili sme po piesku. Šumenie mora nádherne narušovalo ticho neskorej noci.

Zastavili sme tesne pred dorážajúcimi vlnami. Predtým než nám začali omývať nohy, sme zhodili svoje šaty aj spodné prádlo a ruku v ruku sa za hlasného smiechu rozbehli do vody. Bolo to šialené, neuveriteľné a nádherné! Smiala som sa celkom uvoľnene, skákala ako malé dieťa a špliechala spŕšky vody na Jacoba a on mi to vracal späť.
Chcela som ho zvaliť, premôcť, donútiť aby sa vzdal. Zovrel ma ako kliešť, smiech bol ta tam a my sme celkom zvážneli. Na kratučkú sekundu sa naše pohľady vpili do seba a potom sme sa nechali ovládnuť vášňou.

Vrhli sme sa na seba a začali sa bozkávať divoko a náruživo.  More, pláž, obloha...Všetko naokolo prestalo existovať. Vášeň nás úplne pohltila. Vzájomne sme sa hladili, naše pery sa ani na chvíľu od seba neodtrhli, naše jazyky tancovali divoký tanec. On chcel dobiť mňa a ja jeho. Chcela som vyhrať! No ihneď ako sa dotkol rukou môjho najcitlivejšieho miesta a prstami si otvoril jeho bránu, stratila som aj poslednú štipku zábran a celkom som sa mu poddala. Druhou rukou uchopil jeden z mojich prsníkov. Začal ho hladiť a prstom dráždiť bradavku. Z hrdla sa mi vydral pridusený ston. Rukou som zavadila o jeho mužskú pýchu a automaticky ho uchopila do ruky. Slastne vzdychol, privrel oči a zintenzívnil pohyb rukou. Naše jazyky opäť našli cestu k sebe a dráždili sa neuveriteľnou silou.

„Prepáč, už to dlhšie nevydržím," zachrapčal. Mocne ho objala okolo krku a s Jakeovou pomocou omotala nohy okolo jeho bokov. Jazyky ďalej pokračovali v divom tanci, on ma držal ako najvzácnejší poklad a rýchlo niesol k brehu. Jeho úd sa trel o moje stehná a neodbytne sa snažil nájsť svoj vytúžený cieľ. Doslova sme spadli na zem, nedbajúc, že neďaleko ležia naše šaty a poddali sa vášni.
Jediným plynulým pohybom do mňa vnikol a výkriky slasti sme umlčali spojením našich úst. Rýchle pohyby stupňovali vzrušenie, vychádzala som jeho bokom v ústrety a snažila sa s ním úplne splynúť, celkom sa do neho ponoriť. Prskali vo mne tisícky drobných ohňostrojov, až som napokon doputovala na vrchol a tak sa ocitla v raji. Jeho vyvrcholenie nasledovalo chvíľu po mne.

Hneď potom ma posial drobnými nežnými bozkami, maznal sa so mnou ako zo vzácnym pokladom a ja som sa rozplývala blahom.
Vedela som s istotou, že on je môj druhý, presne padnúci diel skladačky, že žiadny iný už nebude. Nikdy!
Bolo to bláznivé a neuveriteľné, nepoznali sme sa dlhšie ako dvanásť hodín. Ale ja som sa už rozhodla...
A potom sa na obzore objavila zlatá žiara a vyšlo slnko. Jacob ma zabalil do svojho objatia, vtisol nežnú pusu na spánok a do ucha zašepkal slovíčka, čo vyvolali slzy šťastia a radosti.

„Ľúbim ťa!" riekol a dodal, „tak dlho sme sa hľadali. Nenechám ťa odísť. Konečne som našiel moje druhé ja a budem bojovať ako lev, proti všetkým a všetkému... Ak budeš chcieť."
Ako by si po tom všetkom mohol myslieť, že ho nechcem?? Ale potom, čo sa nestalo...
„Do prdele, rýchlo, ide hliadka!" skríkol.
„Čo? Sakra, sakra, sakra!" zanadávala som a chňapla po šatách ktoré mi podával.
Stihli sme sa obliecť v hodine dvanástej, akurát na prádlo sa akosi nedostalo. A vôbec to nebolo smiešne! Ani trochu, ani... Do skorého ráno sa rozľahli naše hlasy. Pardon, lepšie prirovnanie by bolo, bláznivý rehot.
Aké zvláštne. Mala som pocit, že za celý život som sa toľko nenasmiala a nebolo mi tak dobre. Ruka v ruke sme pomaly kráčali zobúdzajúcim sa mestečkom a spriadali plány do budúcna.

♥♥♥♥♥

Pýtate sa ako dopadlo celé to bláznivé dobrodružstvo? Každý rozumný jedinec by si klepkal na čelo, že sme boli naivné, životom nepoučené žaby. My s Hannah sme ale vedeli kde je pravda...
Tou bola skutočnosť, že po návrate domov, sme sa iba otočili na opätku. Doslova. Koniec koncov, mali sme svojich ochrancov čo by nás nedali za nič na svete.

Keď Hannah s Alexom odišli k nej domov, vstúpili sme s Jacobom do jamy levovej.
Môj otec zúril, penil, vyhrážal sa a Mathias mu zdarne sekundoval. Napokon sme skončili otitulovaní všetkými možnými nadávkami. Konečne sa obaja ukázali, aj pred inými, akí skutočne sú. Mama po celý čas mlčala, ale bolo to hrozivé ticho. Až keď začala baliť kufre, aby mohla nasadnúť na lietadlo s nami, obrátil otec pozornosť na ňu a chcel zaútočiť. Jacobov pevný, rozhodný stisk mu v tom však zabránil. Klamala by som, keby som tvrdila, že ma to nemrzí, ale obaja si vybrali sami. Teraz som už vedela, že po boku chlapa, čo mi vybral on, by som umrela. Pomalou nenápadnou smrťou by umrela moja osobnosť, moje skutočné JA.

Za niekoľko hodín naše lietadlo pristálo v Seattli. Hneď sme si v požičovni najali auto a vyrazili k Jakeovi domov.
La Push bolo malinké, ale čarovné. Síce takmer bez prestania pršalo, no nikdy som dážď tak nevítala a necítila sa tak slobodná. Jacobov otec a sestry, nás uvítali okamžite do rodiny. Mňa i mamu. Aj ostatní obyvatelia rezervácie boli neuveriteľne milí.
Strávili sme tam zvyšok prázdnin. Jedného dňa sme zistili, že moja mama a Jakeov otec k sebe chovajú viac než priateľské city. Nebolo teda pre nikoho prekvapením, keď sa rozhodla necestovať naspäť s nami. Rozvod s otcom prebehol na diaľku a obe sme sa čudovali, že nerobil problémy. Jedna smutná kapitola bola za nami.

Napokon sme tridsiateho prvého augusta, opäť sedeli v lietadle a vracali sa do krajiny, ktorá nás dala dohromady. Na letisku nás už čakali Alessandro s Hannah. Áno, ich na prvý pohľad letná láska, prerástla v hlboký, stály cit.
Začiatky neboli úplne jednoduché, ale aspoň som mala pocit, že žijem. Po mojom boku kráčal niekto, o koho som sa mohla oprieť v každej situácii a neutekal, keď nastali problémy. Boli ťažké chvíle, ale tých krásnych bolo nespočetne viac.

O niekoľko mesiacov, keď sme získali prvý vlastný domček v jednom mestečku v Toskánsku, som zistila, že som tehotná. Bolo to neplánované, ale obaja sme mali takú veľkú radosť, že nebolo pochýb o tom, či je bábätko vítané. A o to väčšie bolo prekvapenie, keď sme sa mohli radovať spoločne s našimi priateľmi. Oni nám totiž hneď druhý deň, zvestovali rovnako radostnú novinu.

V apríli sa mne a Jakeovi narodili dvojičky. Sarah a Daniel.
Dva týždne po nich prišli na svet aj Christina s Laurou.
O tom čase sme pomaly začali plánovať dvojitú svadbu. Tá sa konala presne o tri mesiace, na tej istej pláži, ktorá bola kedysi svedkom nášho zbližovania.


A svadobná cesta sa prirodzene nemohla konať  inde ako v Benátkach...

 

 

ZHRNUTIE

 



Na záver by som sa chcela touto cestou veľmi poďakovať Sfinge a Twilly za pomoc! Ďakujem dievčatá ♥♥♥

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2   »

Empress

26)  Empress (08.06.2013 13:07)

Tak už len 18

SestraTwilly

25)  SestraTwilly (08.06.2013 13:06)

Počkaj 25 rokov ako my a dočkáš sa.:)

Empress

24)  Empress (08.06.2013 12:54)

Tiež sme nemali poriadnu svadobnú cestu a ktovie či sa na nejakú niekedy dostaneme
Ale Benátky by som brala

SestraTwilly

23)  SestraTwilly (08.06.2013 12:48)

Ja tiež.My s mužom sme to mali ako
svad.cestu,ktorú sme pred 25 rokmi nemali.Ja som bola Benátkami unesená.

Empress

22)  Empress (08.06.2013 12:11)

Ďakujem
Verila by si, že aj ja som bola pred dvomi rokmi v Benátkach? Aj keď na gondole som sa neviezla A práve aj vďaka tomu som si vedela prostredie deja celkom dobre predstaviť. Do Benátok som sa zamilovala a raz by som sa tam chcela vrátiť...

SestraTwilly

21)  SestraTwilly (07.06.2013 22:36)

Krásna poviedka o tom,že nikdy nevieš kde ťa
stretne šťastie a že skutočná láska prekoná všetko. V Benátkach som bola pred 2rokmi,
ten tvoj pekný opis mi ich znova prípomenul,
ako by som tam bola s nimi.Super!!!

Empress

20)  Empress (13.05.2012 09:05)

Evička ďakujem ti, som rada, že sa ti to páčilo

19)  Evita (12.05.2012 22:47)

Anicka moja! Mala by si byt spisovatelkou....;-);-);-);-)Velmi pekne horuce;-);-);-)

Empress

18)  Empress (07.04.2012 21:37)

Bosi, to meno sa tam úplne SAMO núkalo
Teší ma, že si si čítanie užila;)

Bosorka

17)  Bosorka (07.04.2012 20:58)

Jééééééééééééééé
ale strašně jsem záviděla Hanah...Alex je holt ALex ;)

Empress

16)  Empress (07.04.2012 16:16)

Ireen - ďakujem Som rada, že sa ti to páčilo A detí nieje nikdy dosť..

ireen

15)  ireen (07.04.2012 16:12)

Pěkné, milé, velice příjemné!!! ..a těch dětiček! :) :) :)
DĚKUJI!

Empress

14)  Empress (07.04.2012 15:54)

Aha, takže tak:D :D

HMR

13)  HMR (07.04.2012 15:52)

fň... to je furt řečí

Twilly

12)  Twilly (07.04.2012 15:51)

Nie, je to odveta

Empress

11)  Empress (07.04.2012 15:29)

To máš na skúšku?
Tiež uvažujem o zmene, niečo „jarné" by to chcelo

Twilly

10)  Twilly (07.04.2012 15:20)

Neboj, já sa k mesiacu zase vrátim

Empress

9)  Empress (07.04.2012 15:01)

Tak to som poctená Ďakujem
Ja môžem súdiť iba z tej jednej návštevy, ale fakt by som sa tam chcela ešte niekedy mrknúť
Inak, nemôžem si zvyknúť na tvoju novú fotku Ale havko zlatý ;)

Twilly

8)  Twilly (07.04.2012 14:44)

Aňu, ja som tam bola tri razy a vždy som trpela jak kôň ... ale ako hovorím, s tvojou poviedkou pred očami, by som ich zvládla :p

Empress

7)  Empress (07.04.2012 14:39)

Nikuš moja ďakujem. Som veľmi rada, že si si čítanie užila
V Benátkach som už raz bola, veľmi sa mi tam páčilo a rada by som sa tam raz vrátila . Holuby - neholuby:D A teraz mám o dôvod viac...:D :D

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse - poster