Sekce

Galerie

/gallery/bellkinka.jpg

Vynaliezavá Bella a songfic z ostrova Esmé.

(ospravedlňte prosím môj skromný preklad)

Počuješ ma?
Hovorím s tebou,
cez vodu, cez hlboký modrý oceán,
pod otvoreným nebom, ach, moje zlato, skúšam to.

  „Bella?! Bella, čo mi to robíš? Hej! Isabella Cullenová, toto prestáva byť vtipné! Bell, nechci, aby som sa nahneval! Videla si už niekedy nazlosteného upíra? No dobre, ja viem, že videla, ale prosím! Prosím, neskrývaj sa! Bella!“ skučal som. Do hája aj so skrývačkou, to mám za to, že som sa s ňou nechcel milovať. Že vraj ju uťahám. Há, potvorka, to by sa mi ale nemohla schovať tak, aby som ju nenašiel! Tak skôr uťahala ona mňa, aj keď to teoreticky nebolo možné. Ale psychicky som bol vyšťavený a moje srdce hlásilo Error. Ak ju nenájdem do piatich minút...
  „Bella! Bell, no tak, kde si?“ Bežal som po pláži a snažil sa zachytiť nejakú pachovú stopu.
  „Isabella!“ Nikdy v živote sa mi nezdal ostrov Esmé taký rozľahlý...

Chlapče, počujem ťa vo svojich snoch,
cítim tvoj šepot cez more,
v mojom srdci si so mnou,
zľahčuješ to, keď je život ťažký.

  Sedela som skrčená pod palmovými listami a snažila sa nechichúňať príliš nahlas. Veľmi dobre som počula, ako na mňa kričí, ale nech si to chlapec užije. Mal by vedieť, aké to je, byť bez svojej druhej polovičky v momente, kedy ju najviac potrebujete. Môj dar bol v tejto chvíli naozaj darom – i keď bolo pre mňa veľmi prekvapivé, keď som zistila, ako dokážem ovládať tú bezfarebnú stenu, čo sa zo mňa vyrážala, alebo niečo podobné, čo to chcelo byť. Nevedela som to presne pomenovať, každopádne sa mi to neuveriteľne hodilo – a tak som zo svojho úkrytu sledovala, ako Edward pobehuje sem a tam, kričí po mne, snaží sa ma nájsť, pričom som ja bezpečne izolovaná za priehľadnou bariérou.

Mám šťastie, že som zamilovaný do svojej najlepšej priateľky,
šťastie, že som tam, kde som bol,
šťastný, že opäť prídem domov.


Ja som chcel byť už konečne doma! Bellu som síce nadovšetko miloval, bola moja najlepšia priateľka, milenka a spriaznená duša v jednom, ale čo je veľa, to je veľa! Zamyslel som sa. Ak by som sa teraz zbalil a nasadol do člnu, nechala by ma odísť? Iná cesta z ostrova nebola a ona by sa tak... Hííííí! Zajačal som v myšlienkach. Jediná cesta z ostrova! Rýchlo som sa rozbehol k mólu, ale našťastie tam čln ešte stále bol. To znamená, že nie je ďaleko. Zo srdca mi spadla smietka, ako sa mi uľavilo.

Nevedia, ako dlho trvá,
čakať na lásku ako je táto.
Vždy, keď sa rozlúčime,
želám si ešte jeden bozk.
Počkám ťa, prisahám, že áno.

Prestávalo ma to baviť. Naozaj mu nenapadlo, že budem len neďaleko od domu? Určite ma poznal veľmi dobre na to, aby vedel, že by som sa stratila aj po troch krokoch mimo v tejto divokej džungli. Žeby bola pravda, že pod sviecou býva najväčšia tma? Šťastie, že som sa nezakopala pod dom, to by ma vonkoncom nenašiel. Ale takto? Veď je upír, preboha! Čo dokonalý mozog, rozum, myslenie, všetko? Scvrklo sa mu to do veľkosti arašidy?
Nuž, myslím, že podľa jeho správania to nebol len rozum...

Ale napriek všetkým pochybnostiam a nude som sa rozhodla, že ho počkám. Veď raz ma tu nájde... Snáď... V tomto storočí...

A tak plávam cez more
až k ostrovu, kde sa stretneme,
počuješ hudbu, čo napĺňa vzduch,
založím ti kvet do vlasov.

  Chvíľu som nerozhodne sledoval čln, až mi došla trpezlivosť a ja som sa rozhodol. Za skúšku predsa nič nedám... Nasadol som do loďky a naštartoval. Ako ďaleko len mohla doplávať? Predo mnou bola iba temná modrá, ktorá odrážala prasiatka tie sa odrážali zase odo mňa. Naozaj nemohla byť veľmi ďaleko, aj keby mala akýkoľvek náskok, stále bola človek. Nezvládla by dlho bojovať proti prúdu.
Vytreštil som oči. Bože môj, snáď sa mi neutopila!
Z mojich zdesených myšlienok ma ale vytrhol zvuk...

Cez vánok a cez stromy,
tak krásne sa hýbeš, si všetko, čo vidím,
tak, ako sa svet stále točí,
zvieraj ma tuho a pevne...

  Odišiel. On normálne surovo odišiel! Pravdepodobne sa rozhodol kontaktovať políciu v Rio de Janiero. Cha, to bude vietor...
  Keď bol dostatočne ďaleko, stiahla som svoj štít a vbehla do domu. Rýchlo som do prehrávača vtlačila cédečko, na ktorom bola napálená naša pieseň, a pustila ju najhlasnejšie, ako to len išlo. Potom som vyšla pred dom a čakala... a čakala... a čakala... než sa k ostrovu nepriblížila loď. Edward z nej vyskočil a než som sa stihla nazdať, pevne ma zvieral vo svojom náručí presne tak, ako som si to vždy želala.

Som šťastný, že som zamilovaný do svojej najlepšej priateľky,
šťastný, že som tam, kde som bol,
šťastný, že sa opäť vrátim domov.


  Zaboril som tvár do jej voňavých vlasov a stále opakoval jej meno.
  „Ako si mi to mohla urobiť?“ zaskučal som.
  „Jednoducho,“ odvetila a krátko ma pobozkala. „Chcela som, aby si okúsil moje pocity.“
  „Aj ty si zúfalo zdesená a frustrovaná?“
  „Iba frustrovaná,“ povedala a omotala mi ruky okolo krku. „Pôjdeme dnu, čo povieš?“

Som šťastná, že som každopádne zamilovaná,
šťastná, že zostávame tam, kde sme boli,
šťastná, že sa raz vrátime domov...

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Pilly

3)  Pilly (20.07.2012 22:33)

Vynaliezavá Bella

Twilly

2)  Twilly (29.01.2012 15:25)

Ha! Tak tomu sa hovorí oko za oko a zub za zub priam s happyendom

HMR

1)  HMR (27.01.2012 21:11)

áááááááááááááááááááááááááááá to je krása

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek