Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

Tak, som tu opäť s novou kapitolkou. Viem, že to trvalo, ale dúfam, že čakanie  za to stálo a moje nové písmenká si užijete ♥

 

A čo sa od posledného razu udialo? Verte či nie, ale Bella s Edwardom, sa skutočne vybrali na ples. Čo sa na ňom stane? A dozvie sa konečne celú pravdu?

 

9. kapitola - PLES

 



BELLA

Stála som pred zrkadlom a škerila som sa na svoj odraz v ňom. Nakrúcala som sa zo všetkých možných strán, akoby tá osoba, čo sa v ňom odrážala, patrila do iného sveta. Ja, ktorá som neznášala čokoľvek, čo len vzdialene pripomínalo spoločenské oblečenie, som si na seba navliekla dlhú trblietavú róbu. Smaragdovo zelené odlesky odrážajúce sa od flitrov na nej, ma však nútili premýšľať, že tá farba i strih šiat sa mi vlastne páčia. A malý nesmelý hlások kdesi vzadu v hlave uznával, že mi to v nich veľmi svedčí. Takže som ich nezavrhla a v duchu som blahorečila Angele, že ma donútila ísť na nákupy šiat spolu s ňou. Jediné, čo mi naháňalo smrť v očiach, boli topánky na vysokom podpätku. Musela som byť asi pod vplyvom, keď som súhlasila, že si zoberiem na nohy niečo také životu nebezpečné.
Avšak fakt, že ma na ples pozval práve Edward Cullen, ma potešil. Akoby aj nie! Takže som musela vyzerať bezchybne, aby som pri ňom nepôsobila ako obyčajná šedá myš.

Hneď ako sa to rozkríklo po škole, bola som spolu s Edwardom terčom rečí. Od tajného zdroja som sa dozvedela, že hlavným šíriteľom všetkých nezmyslov bola Lauren spolu s Jessicou. Ani ma to neprekvapilo, obe mali dotknuté egá tým, že chladný a nedostupný Cullen nebol ulovený jednou z nich.

Pritom to pozvanie neprekvapilo nikoho viac ako mňa. Spomenula som si na moment, keď ku mne pristúpil v ľudoprázdnej jedálni a zhypnotizoval ma tak, že by som bola prikývla na všetko. Aj keby sa rozhodol, že sa vydáme na túru na Mars. Tiahlo ma to k nemu, mal v sebe také zvláštne čaro, alebo čo to bolo. V jeho prítomnosti som si pripadala ako zmyslov zbavená.

Naše prvé rande bolo také iné, jeho chovanie ako z minulého storočia. Veď ktorý chalan dnes otvára dvere, podrží stoličku či dáva prednosť? Keby som nevedela aký je starý, tak by som mu jeho sedemnásť rokov neverila. Schôdzka prebehla vo všetkej počestnosti, nepokúsil sa ma dokonca ani pobozkať. Poctivo ma vrátil domov v stanovený čas. Miesto rozlúčky sa mi galantne uklonil, nastúpil do svojho Volva a odišiel. Stála by som pod schodmi ako soľný stĺp hádam aj do rána, keby sa neotvorili vchodové dvere a nevykukol z nich Charlie.

Odvtedy sme mali ešte pár stretnutí podobného rázu. Bola som za ne rada, ani som si hádam neuvedomovala ako veľmi. Vďaka tomu som ani nemyslela na Jacoba. Ale ako náhle som zostala sama, pocítila som hroznú prázdnotu a smútok. Cnelo sa mi po Jakeovi, chýbal mi jeho vrelý úsmev. Bol mojim najlepším priateľom, s nikým iným som si nebola taká blízka ako s ním. Ale ON ODIŠIEL! Výčitky nad tým čo sa stalo, boli silnejšie než naše priateľstvo a on ma opustil.

„Bells, si už hotová?" ozval sa spoza dverí otcov hlas a tým ma vyrušil zo zamyslenia.
„Áno, oci. Za minútku som hotová!" zakričala som mu naspäť. Urobila som si posledné úpravy na jednoduchom, ale elegantnom účese. Vzala som do rúk smrtiace topánky a vycupkala von z izby.

„No pánabeka! Veľmi ti to pristane, zlatíčko moje!" pochválil ma otec a ja som sa mierne začervenala. Nebolo medzi nami zvykom, aby sme sa častovali komplimentmi. Ale zase som nemohla povedať, žeby ma to nepotešilo. „Dole už na teba čaká, ten tvoj chlapec od Cullenovcov," oznámil mi a ja som sa skoro potkla o vlastné nohy. Nebolo by dvakrát vtipné privítať návštevníka, kotúľaním sa po schodoch.

„Edward je už tu?" vypískla som ako malé dievča.

„Hej, Edward... Prepáč, vždy zabudnem jeho meno..." ospravedlňoval sa mi, ale mala som z toho čudný pocit. A ono to potom skutočne prišlo. „Bells, ešte predtým než odídeš, musím ti niečo povedať." A jaj, prednáška, vzdychla som si potichu. „Pozri, ten chlapec sa mi vôbec, ale vôbec nepáči! Dávaj si prosím ťa dobrý pozor a... Do kabelky som ti dal obranný sprej, pre istotu. A hlavne mobil!"


Neveriaco som naňho pozrela, akoby si zo mňa uťahoval. Výraz jeho tváre však jasne prezrádzal, že to myslí vážne. Ešte skôr, než som začala Edwarda brániť, dodal:

„Keby niečo, volaj a ja okamžite prídem a podám si ho!"
Nervózne som zagúľala očami a založila si ruky vbok. To už bolo veľa aj pre mňa.

„Oci neblázni! Nie každý, kto nosí nohavice, musí byť zvrhlým monštrom! Ale pre pokoj tvojej duše, si ten sprej vezmem a z kabelky ho nevyhodím. A prosím, nieže mi budeš volať na mobil každých pätnásť minút! Edward je slušný, nemusíš mať strach. Po plese ma privezie domov." Otec sa netváril, že by som ho nejako extra upokojila, ale napokon si odovzdane povzdychol. Znova som sa išla skontrolovať do zrkadla ako vyzerám a spolu s otcom sme zišli dole do obývačky.

Edwardovu vysokú štíhlu postavu som zbadala okamžite. Stál pri okne, s rukami založenými za chrbtom a sledoval dianie za ním. Pri zvuku našich krokov sa otočil a na bledej tvári sa mu rozlial jeho typický pokrivený úsmev. Môj srdcový sval vynechal dva údery. Keď som si uvedomila, že tam iba tak stojím a zízam naňho, zalialo ma teplo a vystriedala som všetky odtiene červenej. Uprela som pohľad na zem a očami sa snažila do dlážky vypáliť dieru, aby som sa ňou mohla prepadnúť.
Otec si významne odkašľal a nenápadne do mňa strčil. Edward sa odlepil z miesta, na ktorom čakal a v mihu bol pri mne. Pomaly ma chytil za pravú ruku a pripol mi na ňu kvetinový náramok.

„Ďakujem," šepla som tak potichu, že ma nemohol počuť. Jemne pohladil moju ruku svojimi ľadovými prstami a mňa pri tom dotyku, trošku striaslo. Ešte stále som si na jeho studenú pokožku nezvykla, bola taká... zvláštna.
„Môžeme?" opýtal sa nakoniec a ja som len prikývla na súhlas.

Rozlúčili sme sa s Charliem, ktorý nás, ako nejaký dozorca, vyprevadil až k prednému vchodu. Zostal tam stáť a kým sa opieral o biely drevený trám, zamyslene za nami pozeral. Sledovala som ho až kým mi náš dom, spoločne s ním, nezmizol z dohľadu. Bola som z toho všetkého smutná, ale zároveň aj šťastná, spokojná. Smutná kvôli otcovi a šťastná vďaka Edwarovi. Zároveň som cítila priam panickú hrôzu z toho, že budem musieť tancovať. Edward nedal povedať dovtedy, až kým som nesúhlasila. Bol to teda taký kokteil všelijakých pocitov. No v momente, keď som sa opäť zhlboka nadýchla a moje čuchové bunky pošteklila oná, pre neho tak typická sladká vôňa, vypustila som z hlavy skoro všetky zlé veci. Náhle som prestala dýchať. Potreba preťať to ticho, ma prinútila hlesnúť prvú hlúposť, čo mi prišla na jazyk.

„Prisahaj, že ma chytíš ak si vyvrtnem členok v týchto," ukázala som na svoje nohy uväznené v čiernych lodičkách, „smrteľne nebezpečných topánkach!" dodala som zvesela a v očiach mi zaiskrili nezbedné plamienky. Edward sa na mojej žiadosti pousmial a ten krivý úsmev mu na jednom líci vyčaril nádhernú jamku. „Neboj sa, spadnúť ťa rozhodne nenechám!“ prikývol a jednu ruku natiahol, aby ma ňou mohol objať okolo pliec. Vďaka tomu pocitu, čo ma ovládol, som sa skoro rozplynula.

Cesta aj tak netrvala dlho, predsa len sme išli iba do budovy školskej telocvične. Po necelých piatich minútach strieborné Volvo mierilo na svoje miesto na parkovisku. Posledný krát som sa prežehnala a prijala Edwardovu nastavenú ruku, ktorú mi ponúkal, aby som mohla bezpečne vystúpiť. Zovrela som jeho pravicu a naprázdno preglgla. Keď som sa postavila na nohy, tak napriek opore som trochu zneistela. Rýchlo som vyhľadala Edwardove oči a tak sa presvedčila, že sa nemusím báť.


Pomalým krokom, ktorý zrejme prispôsobil môjmu krok - sun - krok, sme sa blížili k vysvietenému a hlučnému miestu. Pod oblúkom, popod ktorý museli prejsť všetci, si ma Edward ešte viac pritúlil k sebe a mňa, pri kontakte s jeho studenou pokožkou, striaslo od zimy. No len čo som naňho pozrela, či sa ešte viac pritisla k jeho telu, už mi v podbrušku horel oheň. A ešte skôr ako som stihla zaprotestovať, cvakol blesk fotoaparátu. V duchu som doslova zakvílila a už som si živo predstavovala, ako „úžasne" budem na tom zábere vyzerať.
Čiastočne som vnímala zvedavé pohľady, ktorými nás ostatní častovali, ale spoločne sa nám ich darilo ignorovať. Vošli sme do telocvične, nádherne vyzdobenej a premenenej tak na tanečnú sálu. Ponad hlavy som sa snažila nájsť stôl, pri ktorom sme mali sedieť. Ale keď som asi tretíkrát aj napriek opore zakopla, vzdala som to.

„Tam sme!" vypadlo z Edwarda a dlhým, štíhlym prstom naznačil smer. Darmo som naťahovala krk, nevidela som tam. On ma však nepustil a viedol ma, až kým sme nestáli pred malým okrúhlym stolom. Pri ňom nás už čakali Angela s Ericom. Zvítali sme sa a Edward sa ku mne naklonil, aby mi niečo pošepkal.

„Sadni si a ja nám idem zobrať niečo na pitie!" vyzval ma a ja som ho bez rečí poslúchla. Nohy ma z tých „zverákov", čo som na nich mala, boleli už teraz. Obchádzala ma hrôza pri predstave, že v nich budem musieť prežiť celý večer. Alebo dokonca, že by som v nich mala tancovať. Bola som hlúpa hus, že som si niekam do kabelky nestrčila moje tenisky.
„Idem s tebou!" vystrelil Eric zo stoličky a otočil sa na Angelu. „Čo si dáš? " Angela iba bezradne pokrčila plecami. „To je jedno, trebárs punč," povedala napokon.

Keď naši partneri odišli pre požadované nápoje, naklonila sa ku mne a sprisahanecky žmurkla. „Som rada, že som ťa nahovorila práve na tieto šaty a topánky. Nikomu by nepristali tak ako tebe," dodala a zažiarila spokojnosťou. Nechcela som jej kaziť náladu, ale jedno posťažovanie som si neodpustila.

„Ehm, ja ti neviem, necítim sa v tom," povedala som a medzi ukazováčik a palec som chytila kúsok trblietavej zelenej látky.
„To sa ti len marí, neboj zvykneš si. A hlavne," stíšila hlas na úplné minimum, akoby nás v tom hurhaji mohol niekto počuť, „Edward môže na tebe oči nechať! To by videl aj slepý!" zašepkala spiklenecky a mne sa po tých pár slovíčkach zakrútila hlava.

A hlavne mi neušlo, ako ostatné dievčatá po ňom pokukujú. To však nebola žiadna novinka. Hádam len Angela bola jedinou výnimkou. Od tej doby, čo začala chodiť s Ericom, vraj mojou zásluhou, bola takmer temer ako odtrhnutá z reťaze. Ja som však mala rada aj túto jej podobu, pretože aj napriek veľkej zmene to bola stále tá istá, milá kamarátka. Nervózne som poťahovala kvetinový náramok a očami blúdila davom. Angela niečo štebotala, ale počúvala som ju len na pol ucha. Keď sa konečne spomedzi masy tiel vynorili Edward s Ericom, vydýchla som úľavou. Skutočne som sa necítila byť vo svojej koži, ale čím viac sa približoval, tým mi bolo lepšie. A keď zastali pri našom stole a podali nám červené nápoje, opadlo zo mňa aj zvyšné napätie.

„Samé krásne dámy!" Ozvalo sa za našimi chrbtami. Angela prevrátila očami, posmešne zdvihla kútik a Eric ju napodobil. Musela som sa na tom pousmiať. Vedela som, že je to Mike, ani som sa kvôli tomu nemusela otáčať. Napokon som sa naňho pozrela.

„Newton, kde máš Jessicu?" opýtal sa ho Eric.

„Ále, niekde sa zabudla s Lauren a tým jej namydleným frajerom," prezradil Mike a viac sa tej otázke nevenoval. Po ich poslednom rozchode, sa s Jessicou zase dali dohromady. Hlavne keď Mike zistil, že jeho posledné nádeje spľasli, keď som sa začala ukazovať s jedným z Cullenovcov.

Edward tam zatiaľ len tak sedel, úplne bez výrazu a čeľuste mal napäté, ako keď človek zatína zuby. Položila som mu ruku na predlaktie a jeho napätie trošku povolilo. Do mysle sa mi vkradol zvláštny pocit, niečo ako déjà vu, ako keby som to už raz zažila. Na kratučkú chvíľu som si dovolila myšlienkami zaletieť ku Jacobovi. Do reality ma navrátila ruka, čo sa ovinula okolo mojich pliec a pritisla ma k pevnému telu, sediacemu vedľa mňa. Srdce sa mi prudko zatrepotalo.

V ruke som držala pohár s punčom a uchlipla si. Zároveň so mnou tak urobili tak aj ostatní. Červený nápoj mal zvláštnu chuť, ale bol veľmi dobrý. Možno to bolo preto, že som ho pila prvý krát. Na plesy a večierky, kde sa väčšinou podával, som nikdy predtým nechodila a doma sme ho nemávali. Prvé sme to mali dopité ja s Angelou, tak kým nám boli naši spoločníci doliať, ostali sme za stolom iba s Mikeom. Nie však na dlho. Vzápätí dokvitla Jessica, chvalabohu bez spoločnosti Lauren.

„Bella, Angie, ahojte. Roztomilé šaty, Bella," povedala mi prehnane sladko Jess. Mne bolo jasné, že to nebola úprimná pochvala, ale prešla som to mlčaním.

Jessica a jej názory mi boli srdečne ukradnuté. Od istej doby sme sa odcudzili a zdalo sa, že sa to už nikdy nedá celkom do poriadku. A ja som si nebola istá či by som to ešte chcela. Teraz som si užívala Edwardovu blízkosť, aj keď v hĺbke duše ma trápili myšlienky na Jakea. Kde je a čo robí. Zahnala som tieto chmúrne myšlienky a pozrela sa na Angelu. Tá sa dívala s úsmevom na tvári niekam do davu a mne došlo, že naši spoločníci sa aj s nápojmi vracajú ku stolu. Edward sa posadil vedľa mňa a usmial sa. Podal mi pitie a jeho chladná ruka ma opäť objala okolo pliec.

„Veľmi ti to pristane, si zo všetkých prítomných dievčat tou najkrajšou!" zašepkal mi do ucha a mne prešiel po tele mráz. Dala som si poriadny dúšok punču a pozrela sa mu do očí. Do tých zvláštnych jantárových očí, ktorými ma k sebe vábil.


JACOB

Blížil som sa k La Push a užíval si vôňu lesa, vôňu domova. Ako je to dlho, čo som preč? Tých niekoľko týždňov, odkedy som zmizol z Bellinho života, bolo pre mňa ako cesta očistcom. Už som chápal, o čom to všetko bolo. Aj keby som bol na druhej strane zemegule, tak moje srdce a láska ma budú ťahať naspäť za ňou. Musel som ju vidieť, musel som sa s ňou porozprávať a všetko jej skúsiť vysvetliť. Celé moje konanie, keď som sa správal ako blázon, zanechal jej ten prekliaty list a odišiel. Potreboval som vedieť, či aj ona ku mne niečo cíti...

Od Rachel, u ktorej som celý ten čas bol, som beztak denno- denne dostával poriadnu hubovú polievku. No ona nevedela všetko. Netušila akým netvorom som sa stal! Zbadala však, že Bellu milujem a to ešte skôr, než som prekročil prah jej bytu. Na nič sa nevypytovala, ale vedel som, že sa trápi spolu so mnou. Celý čas so mnou hrala toľko potrebnú komédiu, o mojom náhlom ochorení. Až donedávna, keď som sa nechal konečne zlomiť. Pripadal som si ako úbožiak a chudák, ktorý nevie čeliť problémom. Čo na tom záležalo, aké boli.

Pridal som na rýchlosti, až som konečne zbadal prvé nepatrné náznaky, že sa blížim k rezervácii. Bol som rád, že mi nikto z ostatných vlkov nečíta myšlienky. Bol piatok večer, tak boli všetci určite niekde za zábavou. Dobehol som až k nášmu domu a premenil sa do ľudskej podoby. Rýchlo som na seba ponaťahoval veci, ktoré som si niesol so sebou, uviazané okolo členku. Pred domom stálo auto Charlieho Swana. Srdce sa mi šialene rozbúchalo. Dúfal som, že tam bude s ním aj Bella. Doslova som preletel vzdialenosť ku dverám a otvoril ich. Otec aj s Charliem sedeli v kuchyni a rozprávali sa. Akonáhle ma otec uvidel, tak sa mu na tvári rozlial široký šťastný úsmev.

„Jacob!" vykríkol a ja som sa mu vrhol okolo krku.

„Charlie!“ pozdravil som aj hosťa.

„Jake, som rád, že si sa zase vrátil. Už si celkom v poriadku?“ spýtal sa ma a na moju tvár uprel starostlivý pohľad.

„Áno. Práve preto som sa vrátil,“ klamal som až sa mi od úst prášilo. Jeden jediný dôvod, ktorý ma primäl k návratu, som tu nevidel. „Kde je Bella? Neprišla s tebou?“ povedal som naoko celkom ľahostajne.

Billy sa nervózne pomrvil a uprel na Charlieho prosebný pohľad. Myslel si hádam, že to nevidím, ale zbadal som to hneď aj keď to bola len malá chvíľa. Čo sa dočerta deje?


„Jake, Bella má dnes v škole ples...“ začal pomaly Charlie, ale na konci vety sa zasekol a vo vzduchu ostal visieť otáznik.

Čože? Bella išla celkom dobrovoľne na školský ples? Na akýkoľvek ples?! To sa na ňu vôbec nepodobalo. Musím rýchlo za ňou... Zvrtol som sa na päte a namieril si to do svojej izby. Za sebou som nechal dvoch mužov, ktorí... ale to je teraz jedno. Prosto som cítil, že musím čo najrýchlejšie do Forks. Ideálne by bolo premeniť sa, ale to by som tam dorazil ako trhan a to som nechcel. Aj keď idem zistiť iba to, ako je možné, že je moja Bells na takom podujatí. Tu som sa zarazil a na chvíľu ostal stáť ako tvrdé Y. V duchu som sa poriadne prefackal a začal sa cítiť zle. Zase mi bolo nanič zo mňa samého. Nech je to ako chce, musíme sa porozprávať. Musím jej všetko vysvetliť, aj keby ma hneď poslala preč. Hruď mi zovrela ľadová obruč. Už len predstava, ako ju zase opúšťam, driapala moje telo a dušu na kúsky. Pokiaľ ma tu bude chcieť, budem tu. Odrazu som mohol takmer nahmatať to puto, čo ma k nej viazalo. A čím som bol bližšie k nej, tým to bolo silnejšie. Nie, tie reťaze o ktorých som si myslel, že sa pretrhali, tu stále boli. A to aj napriek času a vzdialenosti, ktorú som ja sám medzi nás postavil.

Dvere na izbe som skoro vytrhol z pántov, tak prudko som ich otvoril. Rovnaký osud stretol aj dvierka na malej skrini. Natiahol som si jediné, ako - tak spoločenské veci, ktoré tam boli a z poličky vzal kľúčiky od rabbita. Na otca a Charlieho som iba mávol a zadným vchodom doslova vyletel von. V garáži som nasadol do auta a na prvý pokus ho uviedol do prevádzkyschopného stavu. Musel som sa veľmi premáhať, aby som plynový pedál nezašliapol až na podlahu.
Každučká myšlienka, každá spomienka, patrila iba jej. Nemohol som uveriť, keď som zbadal veľký nápis, ktorý oznamoval, že som práve dorazil do cieľa. Rýchlo som vystúpil a zaplašil jednu spomienku, ktorá sa mi neustále vracala. Pusa v garáži... Potriasol som hlavou, potreboval som ju mať čistú, nečakalo ma nič ľahké.

Schovaný za stĺpom, som sa chystal vykročiť z tieňa, keď môj zrak upútali dve postavy, čo práve vychádzali von. Inokedy by som išiel ďalej a nevšímal si ich. Ale keď vstúpili pod lúč svetla, čo na ne vrhal lampión, napol som sa ako struna. Bola to Bella, ktorej malá ruka bola ledabolo zakliesnená, do pravice toho pijavičiaka! Vlk vo mne sa za začal prebúdzať a len len, že som sa nepremenil priamo tam, na parkovisku.

„Chvalabohu, prišiel som včas!" vydýchol som si, ale na viac už neostával čas. Musím zakročiť. Neodváži sa jej niečo urobiť na verejnosti. A o to, aby sa nič také nestalo, tak o to sa postarám.
Chcel vyskočiť z úkrytu a zachrániť ju, chýbali k tomu iba sekundy. No v tom si ju ten takzvaný vegetarián k sebe pritiahol a začal ju bozkávať. Nebola to len tak nejaká letmá, priateľská pusa, ale niečo, čo dávalo tomu všetkému iný význam. A Bella sa nebránila... Pocit, ako keď vám, do žalúdka udrie stredoveké baranidlo, ma doslova hodil naspäť.
Bella, ona... Čo som čakal? Že bude čakať na nejakého pripútaného vlkolačieho blbca, ktorého vlastne ani nechce? Ja hlupák, hlupák, hlupák!!!
Chcel som nasadnúť naspäť do rabbita, no niečo ma zastavilo uprostred toho kroku. A ja, namiesto toho, aby som utekal kadeľahšie, som vykročil presne opačným smerom. Vystúpil som z tieňa a pomaly sa k nej začal približovať.


BELLA

Videla som, že sa Eric kvôli niečomu dohaduje s Mikeom. Mal nahnevaný výraz a divo gestikuloval rukami. Začula som niečo ako „blbec", „strachopud" či „bábovka". Eric napokon len rozčúlene rozhodil rukami a urobil naňho grimasu. Pokrčil plecami a sadol si vedľa Angely.

Mne už asi hodinu bolo zvláštne, akoby som sa vznášala na obláčiku. Nohy mi vypovedali službu, skrátka odmietali poslúchať. Nič zvláštne u mňa, ale teraz to bolo ešte horšie. Nepomohlo ani vyzutie topánok, tak som iba sedela a prižmúrenými očami sledovala bzukot okolo. Zrejme to spôsobil ťažký, vydýchaný vzduch v sále, pretože ani Angela na tom nebola najlepšie.
Keď sa objavila Jessicina blonďavá hlava, Mike sa postavil a zasalutoval. Potom ju chytil okolo pása a stratili sa niekde v dave. Mne sa, aj napriek tomu, že som sedela a nerobila prudké pohyby, začala točiť hlava.

„Prosím, poďme von!" zanariekala som a zúfalým pohľadom som prosila Edwarda aby ma vyviedol na vzduch a on ochotne poslúchol. Podoprel ma a chcel mi pomôcť do topánok.
„Niiee..." protestovala som a nejako sa mi pri tom zamotal jazyk.

Nechali sme teda topánky topánkami a drali sa davom von. Čo chvíľa som sa chichotala, hlavne po zakopnutí o vlastné nohy. Vtedy ma iba o niečo pevnejšie chytil, tak som sa nemusela báť, že spadnem. Otvoril dvere a mňa ovial príjemný nočný vánok.

„Poď, sadneme si!" presviedčal ma a ukázal na lavičku.

„Hehmmm..." znela moja inteligentná odpoveď. V duchu som si zagratulovala, lebo sa mi to videlo veľmi vtipné a inteligentné.

„Bože, on je taký krááásny!" vzdychla som si pri pohľade na jeho dokonalú tvár.

„No, ďakujem ti Bella." Povedal Edward a pousmial sa.

Ops! Ja som to povedala nahlas?

Potom sa stalo niečo, čo ma prebralo dostatočne nato, aby som sa naštartovala do režimu „vnímaj".
Edward ma prudko, ale pritom jemne, k sebe pritiahol a po prvý krát, odkedy sme sa schádzali, mi dal pusu. A keby len jednu, bola ich hotová smršť. Jeho vášeň sa preniesla na mňa a začala som mu bozky oplácať. Jeho studené pery a jazyk sa mi vôbec nezdali čudné, práve naopak. Všade, kde sa ma dotkli, to priam pálilo a ešte viac mi to rozprúdilo krv v žilách. Panenka skákavá! Jednou rukou ma stále držal a tá druhá sa vydala na smelý prieskum. Vnútri som priam zahorela! Bola som omámená a môj mozog bol opäť v stave „offline".

Ešte skôr, než stihol dokončiť čo začal, som ucítila, ako celý stuhol!
Ako blesk z jasného neba sa pred nami zjavil Jacob. V tom šoku som zostala celkom nehybne stáť a civieť na to, čo sa predo mnou začalo diať.

„Ty smradľavá pijavica, nechaj ju ihneď na pokoji! Nezabudni aké sú podmienky zmluvy!" zakričal na Edwarda a strčil mu do pleca. On sa nenechal a odsotil ho naspäť.

„Opováž sa ma ešte raz dotknúť psisko! Žiadna zmluva nebola, ani nebude porušená a s kým Bella je, to je len a len jej vec. Nestrkaj nos do vecí, čo sa ťa vôbec netýkajú!" povedal Jakeovi s hrozbou v hlase.

„Veľmi by si sa čudoval, keby si vedel, ako veľmi sa ma to všetko týka! Dám ti radu, spakuj sa aj so svojou podarenou rodinkou a vráťte sa tam, odkiaľ ste prišli!" vrčal zúrivo Jacob. Stáli proti sebe ako dvaja kohúti na smetisku. Nechápavo som ich sledovala.

„Tak dosť! Hneď mi jeden z vás vysvetlí, čo sa tu deje!" žiadala som nahnevane, ale pozrela som pri tom na Jakea. Keď sa naše oči stretli, srdce mi až zovrelo od úzkosti. Musela som sa zhlboka nadýchnuť, aby som nabrala silu na nasledovnú otázku.
„Jake, čo si chcel povedať tou pijavicou a čo s tým má spoločné nejaká zmluva?" Prehltla som horkú slinu. Nemohla som to nechať len tak, bez povšimnutia. Tušila som však, že to, čo sa dozviem, sa mi nebude páčiť.

Jacob ma chcel chytiť za ruku a pohladiť, ale napokon sa stiahol a začal s vysvetľovaním.

„Bells, on nieje tým za koho sa vydáva! Je nebezpečnejší než čokoľvek čo poznáš, dokonca nebezpečnejší ako ja. Pamätáš sa na legendu o studených?" spýtal sa ma a spražil Edwarda pohľadom.

Pravdaže som si pamätala na to rozprávanie, bolo to jedno z najkrajších popoludní. Studení a ich jediný prirodzený nepriateľ vlkolak! V hlave mi začalo drnčať, akoby sa mi cez ňu prehnalo stádo bizónov a vtedy mi všetko došlo.


Upír... Vlkolak... Nepriatelia...Smrť!


Začala som cúvať. Bolo to všetko také absurdné!

„Musím... musím domov!" hlesla som a vytiahla telefón. „Haló, oci? Prosím, príď pre mňa!"

 


ZHRNUTIE

 

 


 

 

Moje veľké ďakujem, za povzbudzovanie a kopance letí tebe, Maryblack ♥ A ešte jedno veľké díky, letí samozrejme aj Twilluške

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

14)  Empress (06.07.2013 09:41)

Dakujem, som rada, ze sa pacila
Ad lodicky- Ja s nimi tiez velmi nekamaratim :D

SestraTwilly

13)  SestraTwilly (06.07.2013 09:19)

Takže Bella sa definitívne dozvedela,ako to je s E.a J.
Tie vražedné lodicky.... pekná kap.

Empress

12)  Empress (20.12.2012 22:59)

V tom sme s Bellou za jedno. :D Ja a lodičky = chodníkový lišaj
Opäť ti musím poďakovať

11)  Marticka (20.12.2012 22:40)

Uprela som pohľad na zem a očami sa snažila do dlážky vypáliť dieru, aby som sa ňou mohla prepadnúť. lodičky- to nemalo chybu Na tento moment som čakala,že raz príde a prišiel Jacob -Bella- Edward.takže tato kapitola bola luxusnáá, už sa teším na dalšiu

Empress

10)  Empress (01.06.2012 18:36)

Evička moja, som rada, že sa kapitolka páčila
Mno a teraz k lodičkám Ja alebo Bella v lodičkách, to by som prirovnala pomaly k zbrani hromadného ničenia Nie ako niekto, však, kto v nich chodí ako by mal obuté papuče:D
Ty by si ich nechala mlátiť sa a opätkom po hlave Nie, nič také nebude... možno:D
Sama som zvedavá ako sa z toho všetkého vymotám, múzák si vybral dovolenku, tak by som ho už hádam mohla zavolať naspäť, čo ty na to!?

9)  Evita (01.06.2012 13:56)

Smrtelne lodicky su najlepsie!!!Ani to ako pre teba!Ja sa nemozem ozyvat kedze opatky milujem....;-) Nechaj ich nech sa pobyju!To by bola sranda!;-)Alebo este lepsie nech Bella vezme svoje lodicky a obom chlapom opatkom po hlave;-);-);-)Som zvedava ako sa idu z toho vsetkeho vymotat?!?!Velmi dobra kapitola, jak som citala tak len sups ho a bol koniec....super len tak dalej!!!!!!!

maryblack

8)  maryblack (27.05.2012 00:38)

Pojď na fb

Empress

7)  Empress (25.05.2012 10:15)

Angela- díky za komentík

Empress

6)  Empress (25.05.2012 10:12)

Bosi- Určite . Len to nesmie byť veľký zlý vlk z Červenej karkulky

Maru- tvoj komentár ma teda vrazil do stoličky Škoda „kopanca", ktorý padne vedľa A či sa nehanbím? Ani nie Ja len počujem slovo hubová polievka a osypávam sa. Brrr Takže ma ani náhodou netrklo, žeby som niekomu mohla urobiť chúťky :D :D
No a tá chvála od teba som až... niekde
A ak ma niekto nebude stále vyrušovať, tak kapča bude cobydup ... že pani Konopníková

5)  angela (25.05.2012 10:03)

ten Edward nech ide do haja,nech si obobuje ine dievča a Bellu nech nechA NA POKOJI

maryblack

4)  maryblack (25.05.2012 08:52)

Takže, co dodat ke kapitole
Je super a já jem ráda, že moje kopance byly užitečný ( kopanec tady není, tak asi takhle ) a děkuju, však víš...

No a teď teda dál


Od Rachel, u ktorej som celý ten čas bol, som beztak denno- denne dostával poriadnu hubovú polievku. To ti není hanba dělat lidem chutě?! :D

Vážně paní Škopková moc se mi líbí jak si hraješ se slovíčkama, umíš všechno krásně popsat bez zbytečností a hlavně - žeru tvýho Jacoba a doufám, že dá v příští kapitole Edovi pořádnou sadu
Takže hezky se posaď na sedinku :D a šup do další kapitolky jinak.... bitka

Bosorka

3)  Bosorka (25.05.2012 08:26)

Tak to doufám, že na mě kdesi v lese nějaký ten vlčák taky čeká

Empress

2)  Empress (25.05.2012 08:15)

Hovorí sa, že kto si počká, ten sa dočká
Ale tá cesta za vytúženým cieľom je koľko krát veľmi, veľmi tŕnitá, a záleží len od nás ako sa s tým popasujeme...:(

Bosorka

1)  Bosorka (25.05.2012 07:32)

Zatraceně Edwarde, jdi do háje a nech ji napokoji! Děsí mě, čím vším si bude muset ještě chudák projít, než dojde svého vlčího štěstí :(

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek