Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

Pláž, Bella a Jacob... Čo se bude diať? Bude to len obyčajný deň s priateľmi, alebo sa poodhalí nejaké tajomstvo? Nechajte sa prekvapiť...

Prajem príjemné čítanie♥

6. kapitola - LEGENDY

 


Prianie sa stalo skutočnosťou, v sobotu od rána svietilo slnko a nikde ani obláčika. Bella ešte ani nevstala z postele a už si veselo pískala. Večer jej volala Angela, že už sa cíti dobre, takže budú môcť vyraziť v plnom počte. Tak nejako sa cítila lepšie, že tam nebude len z Jessicou. Tá sa po jednom dni absencie vrátila do školy a denno - denne jej pílila uši s Edwardom Cullenom. A s Jacobom. O jej odvoze , ktorý sa konal po pondelňajšom vyučovaní, sa dozvedela hádam ešte skôr, než Jake dorazil domov. A dupľom, keď mala rovnaký odvoz ešte v stredu, takže ich videla na vlastné oči.
Do kuchyne schádzala vo vynikajúcej nálade, kde ju Charlie vítal s obočím zdvihnutým do výšky. Odkedy sa za ním presťahovala do Forks, takú veselú ju nevidel.

„O koľkej ťa majú vyzdvihnúť?" vypytoval sa, akoby to nevedel úplne presne.
„O deviatej ako na koni, to sú slová Mika Newtona," snažila sa napodobiť Mikeov hlas a ani trochu jej nevadilo, že to nevyšlo. Hlavne, že dnes je pekný deň.
Charlie sa opäť pousmial a postavil pred dcéru pohár džúsu. Bella urobila piruetu, veľmi nebezpečný pohyb pre všetkých v jej blízkosti, ale napodiv sa ani nepotkla a ani nič nerozbila. Vzala pohár s tekutinou do rúk a na jeden dúšok vypila. Potom zobrala od Charlieho ingrediencie a vrhla sa na prípravu raňajok.  Palacinky boli hotové skôr, než by človek povedal opica a ešte rýchlejšie zmizli z taniera.
Keď do dresu kládla posledný riad, pripravená na jeho umývanie, ozval sa pred domom klaksón. Pohľad na nástenné hodiny jej prezradil, že sú tu o desať minút skôr. Utierku hodila na linku a bellovskou rýchlosťou vybehla do predsiene. Zamávala otcovi a rozlúčila sa s náhlivým: „Čau!"

Vo veľkej dodávke sa spolu s Bellou tiesnilo osem ľudí. K jej veľkému rozčarovaniu bola natlačená medzi Jessicu a Lauren Maloryovú. Lauren! Z nej cítila zášť voči svojej osobe už od prvého dňa.
„Ale čo, keby to bolo dokonalé, tak by som sa musela báť. Aspoň, že je tu Angela," povzdychla si spokojne a na kamarátku, ktorá sedela vpredu vedľa Erica Yorkeho, mrkla. Tá sa usmiala a líca jej zafarbil jemný rumenec.
Mike, hlava celej akcie, sa dôležitosťou priam naparoval. Pritom stíhal držať volant, sústrediť sa na cestu, valiť oči na Bellu a organizovať dnešný deň. Jess sa k nej správala trošku odmerane, čo bol jedine výsledok toho, že včera o Bellu Mike prejavil naplno záujem a pozval ju do kina. Pritom ešte pred nedávnom bola plná nádeje, že sa konečne pozbiera a začnú spolu oficiálne randiť. Keďže nechcela, aby ktokoľvek vedel ako ju to zobralo, snažila sa riadiť podľa príslovia - Predtým ako nájdete krásneho princa , musíte pobozkať veľa žiab.
Bella skrátka vedela už s istotou, že nestála priazeň Mikea Newtona, ktorú istý čas venoval Jessice, pominula. Takže jej neušlo mierne dusno, ktoré sa usadilo v kabíne.
Bola teda naozaj rada, že Angela ide s nimi. V jej spoločnosti sa cítila dobre, mohli spolu iba mlčať a vôbec by jej to nebolo nepríjemné.

Jacob, na ktorého sa dnes tak tešila, ju povzbudzoval už len tým, keď sa na ňu cez celé parkovisko usmial. Mračná razom zmizli a ostal iba on, jej súkromné slniečko. Zato ostych a neistota, no zároveň spokojnosť a naplnenie, čo ju prestupovali  vždy keď s ním bola, akoby ani nepatrili do tohto sveta. Stále bola pri ňom trochu nesvoja a dávala si ohromný pozor, čo povie, alebo urobí v jeho prítomnosti. Presvedčovala sa o tom tak vehementne, až tomu sama uverila.
Nikdy nebola taká zmätená, ako keď bola s ním. Dnešný deň však bol o to zaujímavejší, že na pláž za ňou a jej spolužiakmi, mal prísť Jacob s nejakými chalanmi z rezervácie.

Jeho pravým opakom bola osoba, ktorá jej robila na tvári najviac vrások. Tieňom, či ako by to nazvala, sa stal Edward Cullen. Rozumela mu najmenej, vlastne musela si priznať, že mu nerozumela vôbec. Vždy ju na hodinách biológie pozdravil, sladkobôľne sa usmial, ale napokon sa zase odvrátil a zatínal päste, až si skoro vykĺbil hánky. Na chodbe, v jedálni, či ostatných hodinách bol v obležení ostatných Cullenovcov, ktorí z neho nespúšťali oči. Čo jej pripadalo celkom smiešne a zbytočné, pretože neverila, žeby sa v prípade potreby nevedel brániť sám. Vlastne, čo by mohlo byť nebezpečné tu, vo Forks? Ak nepočítala svoje ľavé nohy a možno nejakú tú besnú srnku.
Nerozumela tomu ani trochu, a to od toho dňa, keď jej pomáhal na zemi zozbierať obsah vysypaného ruksaku.
Zistila, že kým bola hlavou v oblakoch, už takmer mierili na odbočku smerujúcu k pláži. Natiahla sa ponad Jessicu a vykukla von, ako to vyzerá s oblohou. Spokojná, že obloha nezosiela na zem nijakú pohromu, sa usadila naspäť. Nie však nadlho, pretože netrvalo ani päť minút a dorazili na miesto určenia.

Všetci naradostene povyskakovali a začali sa rozhliadať dookola. Mike, keďže bol vrchným veliteľom výletu, určil kto čo ponesie a tak sa Belle ušla taška z dekami. Našťastie nebolo tak vlhko ako sa obávali, tak nebudú musieť ostať schované.
„Hej, Swanová, Weberová, ku mne!" zavelil generál a oni nemali odvahu neposlúchnuť.
Za hlasného hovoru sa všetci odlepili zo stanoviska pri aute a vyrazili vpred. Belle sa pomaly, ale isto začali vybavovať dávne spomienky a pri „lapushskom psiskovi" sa silno začervenala. Bola to presne tá istá pláž, kde sa s Jacobom kedysi tak nepekne do seba pustili. Zároveň jej prebehol mráz po zátylku, keď jej došlo, že toto je to miesto z jej nedávnej nočnej mory.

„Dúfam, že to tu nie je začarované!" pošepla Bella kamarátke.
„Hádam neveríš všetkým tým povedačkám čo kolujú vo Forks?" opýtala sa jej Angela mierne pobavene.
Belline obavy začali nocou, keď sa jej prisnil ten horor a vystupňovali sa správou o napadnutí Emily. Potrebovala si aspoň trochu uľaviť.
„A čo to napadnutie medveďom?" položila otázku.
„Emily proste zašla prihlboko do lesa a nedávala pozor... Navyše, po celom meste a pokiaľ viem, tak aj v celej rezervácii, je vyvesená výstraha, aby ľudia nechodili hlboko do lesa. Čudujem sa, že nás rodičia pustili na tento výlet a okamžite nám ho nezatrhli." Dodala na záver a svoju reč zakončila nespokojným povzdychnutím. Bella natoľko poznala Angelu, aby vedela, že sa cíti nesvoja.
Lauren s Jessicou k nim boli otočené chrbtom, ale Belle neušlo, že na ňu zazerajú sponad pliec.
„Pre mňa za mňa si daj celého Mikea pozlátiť, je mi ukradnutý rovnako ako téma o nesmrteľnosti chrústa." Zašomrala si popod nos a ďalej im nevenovala pozornosť.

Ostatní medzitým povykladali veci čo mali na starosti a chalani sa podujali založiť oheň. Každý musel priniesť nejaké naplavené drevo. Takže keď všetci pozhadzovali na kôpku svoj náklad, bola ho pekná hromada.
Oheň konečne plápolal, vtom kde sa vzala, tu sa vzala, kotúľala sa po piesku futbalová lopta. Belle sa plietli nohy, už len pri pohľade na tú nebezpečnú guľatú „zbraň hromadného ničenia". S ospravedlňujúcim gestom zamávala pred sebou rukami a nepripúšťala žiadne námietky.
Spolužiaci, poučení z hodín telesnej výchovy, ju nechali tak a jediná Angela si k nej prisadla na deku. Bella sa striedavo pozerala na hodinky a smerom, kde sa nachádzala rezervácia. Modlila sa, aby už videla Jakeovu vysokú postavu vynárať sa z prítmia stromov.

„Chcela by som ísť s Ericom na ples! Ale ešte ma nepozval, asi to ani nechce urobiť..." Vyhŕkla  Angela odrazu. Bella o čo menej hovorila, o to viac si všímala a tak jej neušlo, ako tí dvaja po sebe pokukujú.
„Tak ho pozvi sama!" povedala Bella akoby mimochodom.
„Myslíš, že mám?" opýtala sa jej udivene. „Nemal by ma pozvať on? Nebol by to prehrešok voči nejakým spoločenským poriadkom?"
„Určite nie. Neboj sa, smelo do toho! Si mladá, emancipovaná žena. Už dávno neplatí to staré - Sedávaj bábika v kúte, ak budeš dobrá ,nájdu si ťa - !" vyriekla Bella povzbudivo, ale zároveň rozhodne, aby Angela nebola na pochybách.


BELLA

Presne som zbadala moment, kedy z nej opadlo napätie a následne sa jej rozlial na tvári nesmelý úsmev.
Vtom akoby do mňa udrelo sto hromov. Nemusela som sa ani otočiť a cítila som podľa búšiaceho srdca a rozpálených líc, že sa niekto blíži.
„Hádaj kto?" opýtal sa huncútsky známy hlas, pričom mi dlaňami zakryl oči.
„Lord Voldemort?!" povedala som dokonale presvedčivo.
„Zásah do čierneho, milá Hermiona!" zasmial sa Jacob a tuho ma objal, akoby sme sa nevideli už celé veky.

Pískanie od niekoľkých prišelcov, čo stáli za Jakeom, vo mne vyvolalo rozpaky a v ňom očividne tiež. Moji spolužiaci ustali v hre a zvedavo na nás pozreli. Aby som sa zbavila toho nepríjemného pocitu a skryla rozpaky, podujala som sa na predstavovanie.
Nebola som však dosť rýchla, pretože jeden zo štvorice indiánov, čo prišli z Jacobom, ma predbehol.
„To je to tvoje dievča, s ktorým teraz tráviš všetok voľný čas?" podpichoval ten drzáň.
„Bella je len moja kamarátka Embry! Odpustite tomu neokrôchancovi dámy. Nevie čo je vychovanie a navyše sa zabudol predstaviť." Vrátil mu Jake úder a ešte sa chvíľu sa takto pošťuchovali ako malé deti.
Nakoniec sme sa všetci pozoznamovali. Embry, Quil a Seth odišli hrať futbal. Z družstva sa oddelili Jessica s Lauren, ostali však fandiť. Nová „krv" ich očividne priťahovala.

Paul, jediný z nich, čo bol ostrihaný na krátko, začal poškuľovať po košíku z jedlom. Upieral naň priam röntgenové oči, no snažil sa vyzerať, akoby ho to všetko hrozne otravovalo a nejaký košík mu bol ukradnutý. Napokon, ako sa sám vyjadril, robil tým mladším iba sprievod.
Ani som nevedela poriadne prečo, ale nepáčil sa mi! Rozhodne som nemala vo zvyku vytvárať si unáhlené závery, ale on na mňa pôsobil tak trochu arogantne. Nakoniec sa tiež pridal k hráčom a tým nahradil Erica, ktorý to vzdal, podišiel k nám a usadil sa čo najďalej od Angely. Tá mi pevne zovrela moju ruku, aby som ju tu nenechávala. Ja som ju však jemne odstrčila,  chytila Jakea pod pazuchu a ťahala ho preč.

Bol celý naradostený a ja som si tiež vydýchla, že sme sa mohli na vzdialiť. A nejaký piskot nevychovaných pubertiakov mi bol ukradnutý.
Išli sme pomaly popri pobreží, sledovali  vlnobitie, kým každý z nás myslel na niečo iné. Aspoň som to predpokladala. Znova som naňho pozrela, tentoraz  poriadne a od údivu sa mi rozšírili zreničky.
„Jake, čím ťa prosím Billy dopuje? Od stredy si nejako zmužnel a narástol aspoň o pol metra!" zvolala som prekvapene, čo vyvolalo jeden z mnohých širokých úsmevov na jeho tvári.
„Mám obdobie rastového špurtu, tvrdí otec. Vraj je ma rovnako ťažké šatiť i živiť, aj keď nemyslím, že to bude tak zlé. Do dvoch metrov mám ešte ďaleko," povedal celkom vážne, v očiach mu však tancovali veselé ohníčky. A ešte čosi. Nebola som si istá, ale niečo ako hrdosť na svoj dospelejší zjav.

„Začínam sa báť. Už teraz na mňa pozeráš z výšky," smiala som sa, kým som zakláňala hlavu, aby som mu videla do očí. Jemne do mňa štuchol a ukazovákom namieril na nejaký cieľ. Ďaleko od našich kamarátov, trónil na tom istom mieste ako pred rokmi, naplavený kmeň. Prisahala by som, že za celý ten čas sa neposunul ani o milimeter. Vybielený ostrým vetrom celý žiaril. Nechápala som, že som si ho nevšimla hneď. Aj keď to bolo asi preto, že to nebol jediný takýto kmeň na tomto pobreží. Skoro som si poťukala prstom na čelo, nad tým čo bolo očividné.

„Je to on Bella!" potvrdil mi Jake moju domnienku, bez toho aby som vyslovila čo i len písmenko. Akoby mi vedel čítať myšlienky. Rozbehli sme sa k nemu, pričom ma pevne držal. Jasné, že poznal moju „slabosť pre atletiku", takže vďaka jeho pevnému stisku som tam dobehla zároveň s ním a pritom nespadla.
Jacob naoko prehnane oprášil povrch dreva, aby som si mohla sadnúť. Cítila som sa ľahko a uvoľnene. Zababušila som sa pred náporom vetra viac do bundy a pritom ma striaslo ma od zimy.
„Nebuď blázon Jacob Black, len si ju pekne nechaj!" hrešila som ho, lebo už mal napoly vyzlečený vrchný odev a chcel ma doňho zabaliť. Blázon, ešte aby chytil zápal pľúc.
„Neblázni! Nie je mi zima," bránil sa pobavene. Dlaňou pravej ruky som sa dotkla jeho čela a skoro sa popálila. Už - už som vyskočila na nohy, ale zastavil ma a pokrútil hlavou.

„To nič neznamená Bells. Podľa otca to patrí k tomu môjmu zrýchlenému rastu. Zdá sa mi to tiež čudné, ale cítim sa fakt dobre. Prisahám, som zdravší ako ryba v tunajších riekach." Dušoval sa, čím zarazil všetky pripomienky, čo sa mi drali na jazyk. Dúfala som, že sa nevyplnia moje obavy a nevyvinie sa z toho niečo horšie. Krátky okamih, keď sme obaja mlčali, prebíjali len zvuky futbalového zápasu a vĺn dorážajúcich na breh. Behom toho krátkeho momentu, ma znova začala trápiť tá vec s medveďom. Chcela som sa dozvedieť viac. Charlie sa na túto tému vôbec nechcel baviť a po Forks kolovali len chýry a nezmyselné predpoklady, podfarbené fantáziou obyvateľov mestečka. Ten najfantastickejší chýr pojednával o návšteve mužíčkov z červenej planéty.
Rozhodla som sa, že sa na Emily opýtam Jacoba. Fakt, že ju nepoznám osobne, nehral žiadnu úlohu. Mohlo sa to stať komukoľvek. Bola som rada, že žije, no kým sa nedozviem viac, nebudem mať pokojný spánok.

„Jake?" začala som. „Ako sa má Emily?"
Tak a je to vonku. Jacobom trhlo, ale bol to iba zlomok sekundy, napriek tomu som si to všimla. Pohrával sa s bielym kamienkom a potom ho hodil ďaleko do sivej spenenej vody.
„Už sa cíti trochu lepšie. Zranenie na tvári sa však nehojí ako by sa malo, zostanú jej bohužiaľ jazvy. Nevidel som ju, ale Seth mi o tom všetko povedal. Chudák chlapec. Leah je ako zmyslov zbavená, s nikým sa nebaví a do nemocnice odmietla ísť. Tvrdí, že za všetko aj tak môže Sam. Vieš, oni, predtým spolu chodili... Než prišla Emily na prázdniny." Táto téma očividne nebola Jakeovi po chuti a ani ja som sa pri nej necítila práve príjemne. Bolo mi Leah ľúto, lebo som sa už počula o jej trápení. Ale radšej som pohľadom povzbudila Jacoba, aby pokračoval.

„Vieš, ja sa o tom doma s otcom nemôžem baviť, alebo skôr on sa o tom nechce baviť. Mne sa to však celé zdá čudné, niečo mi na celej historke s medveďom nesedí." Hovoril a pritom pozoroval more. Bolo na ňom vidieť, že ho to veľmi trápi.
„Dúfam, že sa nebudeš smiať, že som paranoidný, ale zdá sa mi, akoby otec s ostatnými niečo predo mnou tajili. V poslednom čase na mňa čudne pozerajú a myslia si, že ich nevidím. Je mi to už trápne, vždy mám dojem, akoby som si obliekol nohavice naopak, alebo niečo podobné," pokračoval. „Mám neblahé tušenie, že to má niečo spoločné s dianím okolo Sama Uleyho! Len zatiaľ netuším čo."

„A čo iné by to mohlo byť ak nie medveď?" nechápala som, kam tým všetkým Jake mieri. Nejaký hlboko schovaný vnútorný alarm mi signalizoval, že je tu niečo inak, než sa na prvý pohľad zdá.
Jacob opustil svoje stanovisko na našom sedátku, postavil sa a nabral si do dlane ďalšiu hrsť kamienkov. Kým mi bol otočený chrbtom, začal rozprávať o historkách, čo v ich kmeni kolujú už celé generácie. Po každej vete zahodil jednu skalku čo najďalej do vody a díval sa za ňou až kým nezmizla.

„Sľúb, že sa nebudeš smiať!" prosil ma a pritom na mňa mrkol ponad plece. „Porozprávam ti o tom, čo u nás už malé deti počúvajú pri táborových ohňoch."
„Som samé ucho Jake. Počúvam ťa a prisahám, že sa nebudem smiať, ani vydávať iné neprístojné zvuky, až kým mi to sám nedovolíš!" ubezpečovala som ho a myslela som to všetko vážne.
„Aby si si nemyslela, tak ja sám tomu všetkému neverím. Ale v každej bájke sa môže ukrývať zrnko pravdy, tak je možné, že časť z povestí nie je celkom vymyslená."

Nedalo mi to, postavila som sa vedľa neho a vzala si z jeho horúcej dlane dva kamienky. Skôr než ma začali páliť, oba som zahodila. Samozrejme, že môj zámer, napodobiť Jakea, nevyšiel a oba dopadli na pevninu.
„Bells, máš rada rôzne mýty a legendy?" spýtal sa ma. Táto otázka ma zaskočila, už som čakala, že sa začnem dozvedať fakty.
„Milujem ich! Ale popravde, nikdy ma nenapadlo, že by nejaké príšery z tých príbehov mohli akože naozaj existovať." Odpovedala som smelo. „Aké legendy máš konkrétne na mysli? Tie vaše kmeňové?" Vzala som mu z ruky ďalší kamienok.
Zaváhal. „Nemal by som vlastne o tom hovoriť, ale viem, že ty to nebudeš ďalej šíriť." Sekundu na mne spočinul pohľadom, tuho zovrel pery a prudkým pohybom ruky zahodil nový kamienok.

„Vieš, náš kmeň má rôzne legendy. Táto hovorí o tom, že my, quiletovia, pochádzame z vlkov, a že vlci sú stále naši bratia. Je proti nášmu presvedčeniu ich zabíjať. No a potom sú tu historky o studených, ktorý žili v tejto zemi." Jeho hlas prešiel do šepotu, až som sa musela k nemu nakloniť, aby som ho vôbec rozumela.
„Studení? Čo tým chceš povedať?" opýtala som sa ho nechápavo. Pri tom slove ma striaslo. Predstavila som si totiž niečo, čo nebolo ani trochu príjemné.
„Ehm, hej.  Kolujú u nás historky o nich rovnako staré ako legendy o vlkoch. Podľa jednej z nich môj vlastný pradedo pár zo studených poznal. A bol to práve on, čo inicioval podpísanie zmluvy, v ktorej sa zaviazali, že sa budú vyhýbať nášmu územiu. A zároveň, že vlci nebudú škodiť na tom ich." Úškľabok, čo sa usídlil na jeho perách, jasne prezrádzal, čo si myslí o pravdivosti vlastných slov.

„Tvoj prapredok bol...?" nedokončila som vetu. Prišlo mi to neuveriteľné.
„... Starejší kmeňa. Presne ako môj otec. Studení sú nepriateľmi vlkov. Tí sa menia z ľudí a vy, bledé tváre, im hovoríte vlkodlaci."
Uprene som sa na neho zadívala a bola som si istá, že vyzerám ohromene; však som sa tak aj cítila. Áno, boli to výmysly, ale behala mi z nich husia koža po celom tele. Akoby to... Čo to táram? Dávno už predsa neverím na víly a škriatkov, či iné bájne bytosti!

„Takže rozumieš," pozrel na mňa a veselo sa zaškľabil, „oni sú našimi odvekými nepriateľmi. Avšak táto skupinka, čo sa zaviazala ku sľubu, bola iná než ostatní ich druhu. Správali sa celkom civilizovane a neboli pre náš kmeň nebezpeční. Nelovili obvyklým spôsobom, preto sa môj pradedo rozhodol s nimi podpísať to prímerie." Jacob spravil krátku pauzu, aby si nabral nové kamienky a hneď mi ich pár ponúkol. Aj keď mi to vôbec nešlo, tak niečo na ich hádzaní do diaľky, ma upokojovalo.

„Nelovili? To znie, akoby to boli nejakí predátori. A keď neboli nebezpeční, tak prečo sa museli robiť také opatrenia?"
„ No vieš, pre ľudí je a vždy bolo riziko pohybovať sa v ich blízkosti. Aj keby im nad hlavami žiarila svätožiara, nikdy nevieš, či nad nimi nezvíťazí ich prirodzený pud a oni sa neovládnu." Zakončil dramaticky a naschvál prehnane zdôraznil varovanie vyplývajúce z tej hrozby. Potom sa prikrčil, zatiaľ čo sa jeho oči zúžili do malej štrbiny. „ Neovládnu a nezačnú poľovať na ľudí!"

„To sú ako zombie, alebo čo?" vyvalila som oči a snažila sa, aby nevidel ako vážne celé jeho rozprávanie beriem. Jake stíšil hlas na úplné minimum a potichu zo seba vyrazil.
„Pijú krv a väčšina ľudí ich pozná ako upírov!" vyviedol ma z omylu a mňa od hlavy až po päty striaslo od tej predstavy. Mala by som zájsť k doktorovi, asi nemám hlavou všetko v poriadku. Ako téma na hororové rozprávanie pri táboráku by to však nemalo chybu.
„Fajn, takže tie krvilačné potvory vysávajú ľudí. To vie pomaly každé malé dieťa. Čím sa teda líšia tí z tvojho príbehu?" povzbudila som ho. Bola som celá nedočkavá až sa dozviem pointu.

„Raz za čas sa vracajú do miest, kde kedysi pobývali. A tvrdia, že sa neživia človekom, ale zvieratami."
„Ale to nie je všetko, však?" povzbudzovala som ho, lebo som vedela, že mi ešte neprezradil všetko.
„Za chvíľu sa dostanem k jadru veci, neboj." Mrkol na mňa, pričom sa zhlboka nadýchol. „Prirodzená reakcia mojich súkmeňovcov je, že práve blízkosť týchto stvorení, spúšťa akési pomyselné tlačítko ich premeny."
„Nepotrebujú k tomu spln mesiaca, alebo niečo také?" začudovala som sa.
„Mýtus! Vždy, keď sa dostanú do blízkosti quiletov akékoľvek pijavice, či už tie divoké alebo civilizované, indiáni čo to majú v génoch, začnú behať vo vlčej koži."

Tak to je bomba! Musela som vyzerať ako vyoraná myš.
„Páni!" vydýchla som nahlas. Ani som nemusela hrať, ako na mňa tá historka zapôsobila.
„Bells, pamätaj však, že je to najsvätejšie kmeňové tajomstvo!" prehovoril smrteľne vážne. Potom pokračoval: „Je až smiešne ako starejší kmeňa, v čele s mojim otcom, berú toto vážne." Horko sa zasmial.
„Asi chcú, aby tradície a legendy nevymreli spolu s nimi, nie?" poznamenala som, ale umlčalo ma keď som si  všimla, že chce pokračovať a konečne sa dostať k jadru veci.

„Viem, je to úplná šialenosť, ale dal by som krk za to, že celá táto rozprávočka má čo do činenia s tým útokom medveďa. Čo viem od Sama, Emily nikdy nebola taká ľahkovážna, aby chodila sama hlboko do lesa bez náležitých opatrení. Ibaže aj Sam teraz začal zastierať a vôbec, je celý čudný. Stráni sa nás, stále ho vidím tam, na útesoch." Prstom naznačil smer a mne až zle prišlo keď som videla tú výšku a hrozivé vlny narážajúce do brál. „Čo je ešte čudnejšie, už aj Paul, ktorý bol vždy samý vtip a taký čert z krabičky, sa mení pred očami..."
Samé od seba, bez toho, aby som ich musela nútiť, moje ruky vyleteli a objali tú ohromnú horu svalov. Toto, že je sedemnásťročný tínedžer?

„Je to ohromne bláznivé, čo povieš? Vôbec sa nedivím, že nechcú, aby sme to roztrubovali do sveta." Uškrnul sa.
„Jake, podal si to tak dobre, až ma celú dobu triaslo od strachu, že z vody, alebo z lesíka vyskočí nejaká zmutovaná príšera." Neodolala som a obrátila všetko na žart.
Pozreli sme sa na seba a začali sa smiať. No, vlastne smiala som sa hlavne ja. Jacob  nechápavo krútil hlavou, ale nakoniec sa aj jemu kútiky úst zdvihli.

„Bells, chceš vedieť ešte jedno tajomstvo? Zatiaľ som ho nikomu neprezradil..." spýtal sa potichu, keď sme sa pomaly vracali k ostatným.
„Hovor a nenapínaj ma! Čo je to za záhadu?" Zavesila som sa naňho očami a čakala na odpoveď. Sklonil sa až nebezpečne blízko ku mne a zašepkal mi do ucha. „Bells, ja... Vieš, ja... Skrátka, nemám rád Mikea Newtona!" povedal smrteľne vážne a akoby to nestačilo tak ešte dodal: „Ale nechaj si to pre seba, dobre!?"

Keď zbadal, že sa tvárim najprv ohúrene a potom naštvane, začal sa naplno smiať a objal ma okolo pliec. Môj zamračený pohľad vystriedal úsmev. Cítila som, že sme si s Jakeom zase o niečo bližšie a ten pocit ma zvláštne uspokojoval. Ďalší diel skladačky zapadol na svoje miesto a mne došlo, že som získala priateľa, ktorému môžem veriť a on môže veriť mne.

Skladačka však stále nebola kompletná...

 

ZHRNUTIE

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2   »

Empress

23)  Empress (08.11.2013 11:28)

Však uvidíš;)

emam

22)  emam (07.11.2013 12:08)

Takže jedna strana je už téměř prozrazená, kdy se proflákne ta durhá? ;)

Empress

21)  Empress (29.07.2013 19:10)

SestraTwilly

20)  SestraTwilly (05.07.2013 23:05)

Dosť sa držíš TS a predsa je to iné,páči sa mi tento Jakob
aj celý príbeh. Uvidím ako to
ďalej rozohráš.;) :)

Empress

19)  Empress (20.12.2012 01:20)

Nuž, keby sa ma k sebe taký Jacob aj pritúlil, veruže by som sa nebála

18)  Marticka (20.12.2012 01:17)

co ti na toto napísat? že je to fakt, ale fakt na Tak keby mne Jacob vyprával hystorku, tak neviem, neviem či by som sa nebáááááála. moje, tak ja do dašej kapitoly,paaa

17)  Marticka (20.12.2012 00:28)

lebo bude

Empress

16)  Empress (20.12.2012 00:20)

Však ja už mlčím

15)  Marticka (20.12.2012 00:18)

Milá Anička, tak za chvílu ten začiatok budem vediet na spamet, k tvojím prvím vetám sa musíííím neustále vracat :) :) :)

Empress

14)  Empress (30.04.2012 22:58)

Óóó Evička, ďakujem Som veľmi rada, že sa ti tento diel páčil
s tým "veľkým" a "malým" netuším, ja aj slovákov píšem s malým:D

13)  Evita (29.04.2012 19:35)

No Ani teda....Dobreeeee......som rada ze do toho davas taky ako sarkasticky humor tak to znie ovela lepsie ako original kniha....:-):-):-):-):-)P.S. Quiletovci sa pisu s velkym "Q" ako Slovaci....si myslym aspon...;-);-);-);-);-)

Empress

12)  Empress (21.04.2012 19:29)

Terka ďakujem Veĺmi ma teší, že sa ti poviedka páči
Ďalšia kapitolka je už v administrácii

11)  Terka (21.04.2012 19:22)

Tvoje povídka se mi moc líbí a doufám že v ní budeš pokračovat.

Empress

10)  Empress (05.04.2012 07:25)

Greywolf ďakujem

9)  Greywolf (05.04.2012 01:22)

Dokonalé;)
Jacob je nejlepší

Empress

8)  Empress (31.03.2012 22:43)

Nikuš díky
Nj, to je proste "moja" Bella

Twilly

7)  Twilly (31.03.2012 22:35)

Aňuli vieš, čo sa mi páči na tom tvojom štýle? Tie krásne Belline "rady do života"

Empress

6)  Empress (31.03.2012 14:27)

Nikca, ďakujem
Ako som už napísala, ja sama dúfam, že mi múzák bude priaznivo naklonený

5)  nikca289 (31.03.2012 14:25)

Užasna kapitola :D :D tešim sa na dalsiu dufam že vyjde coskoro

Empress

4)  Empress (31.03.2012 13:51)

Presne, miláčik Jake uvidí čo ešte nevidel
Neboj, však ona si ho, Paula jedného, nejaká skrotí :D ... Alebo nie?
Ďalší diel je zatiaľ vo hviezdach , ale dúfam, že čo najskôr

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek