Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

Jake a Bella si medzi sebou konečne vysvetlili, čo bolo potrebné. Ale bude to stačiť na to, aby sa ich vzťah posunul ďalej? Okrem toho, ešte stále medzi nimi zostáva pár nezodpovedaných otázok...

36. kapitola - Táborák

 

JACOB

Keď mi došiel zmysel slov, ktoré vyriekla a keď sa mi konečne pozrela do očí, tak som v jej zvlhnutom pohľade uvidel toľko bolesti, ako nikdy predtým. Čo sa vlastne dialo celé tie roky, kedy ju tá smradľavá pijavica držala odtrhnutú od rodiny, priateľov a odo mňa?

„Bells..." oslovil som Bellu ticho, no ona zdvihla svoj štíhly ukazovák a priložila ho na moje pootvorené pery.

„Nie Jake, neprerušuj ma, musím to zo seba dostať, inak prasknem," hovorila šeptom, ale rozhodne. „Myslím, že ty si jedným z ľudí, ktorí majú to najväčšie právo vedieť, čo všetko sa v mojom živote udialo predtým, než som sa rozhodla vrátiť domov," vzlykla. Potom sa vzpriamila, zhlboka sa nadýchla a odhodlane pozrela na záliv.

„Dobre..." pritakal som a obe jej ruky som ukryl vo svojich dlaniach. „No keby sa ti predsa len zdalo, že už nemôžeš, pochopím to." Zavrtela hlavou, smutne sa usmiala, pričom mi doslova zovrelo srdce, a potom spustila.

Začiatok jej manželstva s Cullenom opísala len v skratke. Vyzeralo sladko a nádherne, ako z rozprávky a až príliš bezchybne. Keď sa prvý raz zmienila o jeho častej neprítomnosti v ich spoločnom príbytku, hneď ma napadlo, že to nie je len tak. Po pár vetách mi moju domnienku potvrdila. Varila sa vo mne krv a nepatrne som sa triasol. Ten hajzel!!! Zavrčal som v duchu. Zaťal som zuby a nedočkavo počúval ďalej.

V momente, kedy sa v rozprávaní dostala k poslednému štádiu ich vzťahu, som cítil, ako sa mi zviera srdce nad jej bolesťou. Cullen jej vzal nielen ilúzie o spokojnej rodine a domácom šťastí, ale hlavne ju pripravil o to, čo pre ňu znamenalo viac než život. Surovým a nemilosrdným spôsobom ju zbavil ich spoločného dieťaťa.

Žiaľ vybublal na povrch, zlomil všetky zábrany a ona sa rozplakala. Celé jej telo sa otriasalo od vzlykov, tak som ju pevne pritisol k sebe a potichu plakal s ňou.

„Bells, teraz si pri mne a už ti nikto nikdy neublíži!" šepkal som jej do vlasov, v snahe utíšiť ju, kým ona v rukách pevne zvierala časť môjho trička.

„Odpusť mi, odpusť, ako som ti ublížila," žiadala plačlivo. „Odpusť, ako som ublížila nám," vzlykala, zaborená v mojom objatí.

Opatrne som sa dotkol vlasov lesklých ako hodváb. „Nemám ti čo odpúšťať, " hlesol som a márne som sa pokúšal zbaviť sa tej hrče, ktorá mi navrela v krku. Pozrela na mňa krásnymi hnedými očami, stále plnými sĺz, no kdesi hlboko v nich som zazrel aj čosi, ako iskierku nádeje. „Vieš, obaja sme si museli tým všetkým prejsť, aby sme dospeli v ľudí, akými sme teraz. A nech sa udeje čokoľvek, ty budeš až do konca môjho života tým najdôležitejším človekom, čo mi kedy skrížil cestu."

Bella prikývla a usmiala sa. Viac slov nebolo treba, gestá hovorili za nás. Nakoniec sa oprela o moju hruď a zahľadela sa na oceán. Opatrne som ju objal, pričom v ma nose pošteklil jej parfum. Zatvoril som oči a vychutnával si tento dlho očakávaný okamih blízkosti.

 

BELLA

O desať dní neskôr

Už ubehol celý týždeň, čo som začala pracovať v obchode u Newtonovcov a stále som neprestala pociťovať šťastie, že dlhé, horúce, nudné, letné dni nemusím tráviť ničnerobením. Aj keď niektoré spomienky spojené práve s týmto miestom boli skôr bolestné, ako príjemné, bola som za túto možnosť naozaj povďačná. Jediný syn majiteľov a zároveň môj bývalý spolužiak, Mike, sa akurát v tom čase realizoval kdesi na Floride a ich posledná brigádnička, ktorá tu ešte donedávna pracovala, sa zo dňa na deň prosto vyparila. Keďže som presne v tom čase hľadala aspoň dočasnú prácu, aby som Charliemu a Sue nepridávala starosti a zároveň sa nezbláznila od nečinnosti, tak mi to perfektne nahralo do kariet. Prijali ma hneď a ja som sa okamžite a s chuťou pustila do roboty. Odmena za odvedenú prácu, ma vždy po skončení šichty čakala vonku. Mala podobu špeciálneho odvozu na motorke a urasteného indiánskeho priateľa.

Počas tých veselých popoludní, kedy som mu robila spoločnosť, kým on sa vŕtal v tom starom vraku a ktoré sa vždy natiahli až do noci, som sa postupne dozvedala, čo celý čas robil, kde bol a prečo sa vrátil naspäť. Prekvapilo ma, že s ním vtedy odišla aj Leah, lebo sa mi vždy zdalo, že ho nemá veľmi v láske. Na druhú stranu som nemohla zabudnúť na istý rozhovor, v ktorom mi chrstla do tváre, ako pochabo sa správam, keď som sa rozhodla pre niekoho iného. A pri jeho vysvetľovaní, ako celé roky spolunažívali, som zistila, že pociťujem poriadny osteň žiarlivosti. Samozrejme, nemala som na také pocity právo, veď som si za to mohla sama, ale vzápätí mi srdce poskočilo radosťou, keď mi povedal, že si Leah našla priateľa.

 

Potriasla som hlavou a z hviezdnych výšin, na ktorých som si chvíľu dovolila plávať, som padla rovno do prítomnosti. Nedočkavo som pozrela na hodinky na mojom zápästí a s radosťou som konštatovala, že o desať minút budem mať padla. Dnešný deň bol skutočne úmorný, striedal sa tu zákazník so zákazníkom a dvere sa ani nestihli otvárať a zatvárať. Turistická sezóna vrcholila a podľa pani Newtonovej bol tento rok obzvlášť úspešný. Na útoky medveďov sa už dávno zabudlo a tak na Olympijský polostrov už niekoľko rokov prúdili davy ľudí.

„Bella, ešte odnes tieto dve škatule do skladu a môžeš ísť," oslovila ma šéfka, čím ma vytrhla zo zadumania.

„A uzávierka?" namietla som.

„O tú sa postarám ja," odpovedala mi.

Prikývla som na súhlas a hneď som sa podobrala vykonať to, o čo ma požiadala. Akurát keď som sa skláňala k predmetným škatuliam, cinkol zvonček pri dverách a tie sa dokorán otvorili. Domnievala som sa, že sa jedná len o nejakého oneskorenca. Hlavu som zdvihla celkom bez záujmu. No len čo môj pohľad spočinul na práve vchádzajúcej osobe, radostne zasvietil.

„Angela!!!" zvýskla som natešene a už aj sa k nej hnala. Nemohla som uveriť vlastným očiam.

„Bella... Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná, že ťa vidím!" zvolala veselo.

„Kde sa tu berieš?" začala som sa vypytovať. „Myslela som si, že si po skončení štúdií odišla s Ericom na prax do New Yorku, aspoň toľko mi prezradil otec..." mlela som bez jediného nadýchnutia. Potom som si všimla jemný tieň, ktorý jej na okamih zastrel tvár.

„Vieš, ja a Eric... To už je minulosť," vysvetlila mi krátko a smutne sa usmiala. „Čo ty? Kde máš Edwarda? Je tu s tebou?" spýtala sa rýchlo a rozhliadla sa po miestnosti, ako keby čakala, že ho nájde visieť na jednom zo stojanov.

„Aj on už je minulosťou..." prezradila som jej a hlas sa mi zadrhol v hrdle.

Viac sme si nestihli povedať, lebo práve vtedy vystrčila zo skladu nos pani Newtonová a vpadla medzi nás ako uragán. „Angela Weberová! Vitaj doma, dievča," privítala ju. „Nevidela som ťa, odkedy si odišla na vysokú, presne ako tuná Bellu, až kým sa tiež prednedávnom nevrátila," švitorila bez ustania.

Vrhli sme na seba s Angelou krátky pohľad. Pani Newtonová bola povestná zbieraním všetkých nových klebiet, dalo sa teda čakať, že bude chcieť Angie podrobiť krížovému výsluchu, rovnako, ako sa pokúšala u mňa. „To viete, dalo by sa to nazvať návrat ku koreňom, " zažartovala Angela a lišiacky na mňa žmurkla.

„Pravda, pravda," pritakala jej pani Newtonová, no pri tom márne hútala, čo tým chcela Angela povedať. Koniec koncov, všetci Weberovci vždy viedli také čudné reči. Pomyslela si.

Hodiny na stene odbili celú a ja som sa od napätého očakávania nervózne pomrvila. Vedela som, že Jake už bude čakať na parkovisku a modlila som sa, aby sa mne a Angele podarilo bez ťažkostí z tohto výsluchu vykrútiť. Našťastie nás vyslobodil telefón, ktorý musela pani Newtonová vziať a my sme boli tým pádom voľné. V rýchlosti sme jej iba zamávali na rozlúčku, ja som schmatla svoj malý ruksak a vybehli sme von. Keď sme si boli isté, že na nás z obchodu nie je vidieť, prepukli sme do hlasného smiechu.

„Teda poviem ti, unikli sme len o vlások," chechtala sa Angela.

„Na Mikeovu mamu aby si mala zbrojný pas," súhlasila som veselo.

„Nech je ako chce, som rada, že som ťa dnes zastihla," povedala v dobrej nálade Angela. „Bola som totiž u teba doma. Chcela som sa len tvojho otca povypytovať, ako sa máš, no a on mi povedal, že si naspäť vo Forks. Tak som tu a kým k nám nepodíde ten urastený mladík, ktorý ťa hypnotizuje pohľadom odkedy sme vystrelili z obchodu, chcela by som sa dohodnúť na ďalšom stretnutí. Teda, ak budeš súhlasiť?"

Pozrela som sa smerom, ktorým mieril jej ukazovák a proti vlastnej vôli som očervenela ako paprika. Angela mi venovala pohľad plný pobavenia a otáznikov zároveň, no než som jej stihla odpovedať na otázku, stál Jacob pri nás. Predstavovanie sa ukázalo byť zbytočným. Jeden druhého si pamätali z istého výletu na pláž v La Push a z Jakeových častých návštev pred našou bývalou školou. Náhle som dostala vnuknutie.

„Angie, čo robíš zajtra večer?" opýtala som sa lišiacky a žmurkla som na Jakea.

„Som voľná ako vták. Prečo?"

„Nuž, nechcela by si so mnou ísť na jednu oslavu?" vyzvedala som, nespúšťajúc z nej oči.

„Oslavu?" začudovala sa a ja som sa jej vôbec nedivila.

„Na mňa nepozeraj, môj nápad to nebol, to všetko Seth," vyhováral sa Jake, ale kútikmi mu predsa len šklblo.

Prevrátila som oči naznak a s úškrnom som Angele osvetlila situáciu. „Iba také menšie posedenie pri vatre v rezervácii na moje privítanie."

„Ale... Ale... Nerada by som bola na ťarchu," habkala s neskrývaným prekvapením v hlase.

„Neboj sa, pre Bellinu kamarátku, sa nejaké to miesto a spoločnosť na pníku, či ražeň na opekanie vždycky nájdu," doberal si ju Jacob.

„Jake má pravdu," pridala som sa k nemu.

Napokon jej neostalo nič iné, než kapitulovať. Na záver však vyhlásila, že za seba síce neručí, ale aj tak sa bude snažiť, aby jej spoločník nezomrel od nudy. Pritom striedavo skákala očami zo mňa na Jacoba a naspäť a jej oči len tak iskrili. Nemohla som inak a začala som sa pod tým pohľadom opäť červenať. Angela zrejme vycítila moje rozpaky a s tým, že ju už čakajú doma, sa otočila sa na opätku a rozlúčila sa. S Jakeom sme chvíľu pozorovali jej vzďaľujúcu sa postavu a zatiaľ medzi nami vládlo ticho. Potom som si bez ďalších slov nasadila prilbu, zaujala svoje miesto na motorke, tuho som Jacoba objala okolo pása a vyrazili sme k nemu do garáže.

Cesta trvala len okamih a už sme boli v rezervácii. V rýchlosti sme pozdravili všetkých v dome, pričom si Paul neodpustil uštipačnú poznámku na Jakeovu adresu, za čo si od Rachel vyslúžil štuchanec do rebier. On ju za to láskyplne pobozkal, pohladil vypuklé bruško a niečo pošepkal drobcovi ukrytom vo vnútri. Myslela som, že som si na také prejavy náklonnosti u ostatných už zvykla, ale opak bol pravdou.

Posmutnela som a otočila sa tvárou k Jakeovi. Naznačila som mu, že potrebujem na vzduch a on na moje gestá reagoval presne tak, ako som potrebovala. Vzal ma za ruku a vyviedol von. Z terasy vzal náradie, ktoré si tu ráno nechal, otvoril plechové dvere na garáži a prehnaným úklonom ma pozval dovnútra. Vošla som, usadila sa na zvyčajné miesto ozdobené vystrapkanou dekou a hlavu si oprela do dlaní. Jake, tam začal pobehovať a znášať veci potrebné na opravu a pritom si niečo mrmlal popod nos. Musela som sa usmiať. A čím viacej tam Jake lietal, tým sa môj úsmev viac a viac rozširoval, až prerástol v chichot. Otočil sa ku mne so spýtavým výrazom na tvári a s tmavou šmuhou na ľavom líci.

„Mám niečo na nose?" opýtal sa bezstarostne.

„Ale nič," vyhovárala som sa, ale smiech ma prezradil.

„Takže nič?" Spravil krok ku mne a uškrnul sa. Tvrdohlavo som pokrútila hlavou.

„Jacob Black! Neopováž sa ma začať štekliť!" vykríkla som zhrozene, keď už bol odo mňa sotva na pol kroka a načahoval ku mne ruky.

Po mojom varovaní ich zdvihol na obranu, že som akože jeho úmysly odhalila. V jednej dlani pritom zvieral špinavú handru, v druhej akési náradie, ktoré som nevedela pomenovať a bol neuveriteľne rozkošný. Chcela som vstať a tú šmuhu mu z líca zotrieť. Chcela som mu z rúk vziať to, čo v nich držal a zahodiť to niekam mimo dosah, aby mal náruč voľnú a... Náhle som sa naľakala smeru, akým sa uberali moje myšlienky a preto som pozornosť radšej sústredila na neupravenú podlahu dielne.  Cítila som, že horím.

Isabella Swannová, si horšia ako malé dieťa!!! Veď je to „iba" Jake! Vynadala som si.

Nevydržala som to a hlavu zase zdvihla. Stretla som sa z jeho pohľadom a zbadala som, ako sa jeho oči zaleskli. Pustil handru, aj náradie, skoro akoby mi čítal myšlienky a podišiel ku mne. Môjho pleca sa dotkla jeho vypracovaná ruka a na tvári ma pošteklili jeho vlasy. Keď sa ku mne sklonil, aby mi pošepkal pár slov, sotva som vnímala ich význam. Bola som doslova pohrúžená do úsilia, aby som odolala výzve, ktorú vo mne náhle vzbudil.

Pobozkaj ho! Pobozkaj ho! Pobozkaj ho!!! Kričalo moje druhé a otravné ja.

Čušíš už! Zakričala som mu naspäť.

Jake bol tak blízko, stačilo len správne nakloniť hlavu, ale bála som sa. Alebo som si to všetko len namýšľala? Pomedzi prsty mu prekĺzol pramienok mojich vlasov.

„Bells..." oslovil ma náhle zhrubnutým hlasom a rubom dlane ma pohladil po líci. Hrča v krku mi zabránila prehovoriť.

Vtom vonku niečo zarachotilo a zmarilo kúzlo okamihu. Jake si nápadne odkašľal a poznamenal, že by sme mali konečne začať pracovať, inak neskončíme do súdneho dňa. Horlivo som mu prikyvovala a pár minút sme v tichosti pracovali. Vlastne on pracoval a ja som sa stala, ako v uplynulých desiatich dňoch, jeho morálnou oporou. Znova som si oprela tvár do dlaní a pozorovala ho. Občas mi venoval kradmý pohľad, no potom ním rovnako rýchlo uhol naspäť. Keď ma moje sedadlo začalo príliš tlačiť do zadnice, postavila som sa a potichu prešla až k Jakeovi, aby som si zblízka pozrela jeho prácu. Nechtiac som sa nohou šuchla o jeho ruku a jeho to vyviedlo z miery. Zrejme ma nezbadal skôr, než som podišla celkom k nemu. Spýtavo na mňa pozrel, no pritom akosi pozabudol, že jeho ruky stále pracujú a tak si po nich nechtiac klepol.

„Do... čerta!" zanadával.

Vyvalila som na neho oči a potom sme sa obidvaja svorne rozrehotali. Smiech trošku prečistil ovzdušie, ale zvláštneho napätia ho celkom nezbavil. Bála som sa k nemu znovu priblížiť. Napadlo ma, že ak sa ho ešte raz dotknem, už sa neudržím a to som nechcela. Bála som sa, mala som zábrany a zároveň som po tom túžila. Zdalo sa mi to nesprávne, veď uplynulo sotva pár týždňov, odkedy som sa rozviedla.

Netrápila som sa však dlho.  Jakeova prítomnosť bola pre mňa ako balzam na dušu, nepopierateľné iskrenie dodávalo večeru korenistú príchuť a ja som sa nemohla prinútiť k odchodu. Pôvodne som mala v pláne zostať len hodinku, alebo dve a potom ísť domov, aby som sa mohla pripraviť na zajtrajšok. Ale keď sme opäť nasadali na motorku, bolo deväť hodín. Do postele som si napokon líhala až o jedenástej večer, no zaspávala som s úsmevom na tvári a dobrým pocitom v duši.

 

Druhý deň svitla krásna sobota a zdalo sa, že to vydrží až do večera. Ibaže som bola ako na tŕňoch. Prechádzala som všetkými izbami v dome, poriadne som nereagovala na otázky v otcových očiach, ani na Sueine náznaky, aby som sa aspoň najedla.

Stále som mala v hlave včerajší večer a nedarilo sa mi z nej tie spomienky dostať. Boli až príliš živé. To, ako zašepkal moje meno. Iskričky v jeho očiach, ktoré mnoho naznačovali. A najmä to, ako veľmi som túžila po tom, aby ma pobozkal.

Mohla som sa zblázniť. Ručičky na kuchynských hodinách sa vôbec nehýbali. No možno sa mi len zdalo, že sa nehýbu, keďže som ich chodila kontrolovať každých pár minút. Keď konečne odbilo šesť hodín a na príjazdovej ceste zaškrípali brzdy Angelinho auta, mala som ohlodané všetky nechty na rukách.

„Nezabudni sa správať slušne, Bella," žmurkol na mňa otec.

Zagúľala som očami. „Oci, hlavne pokoj, už nemám šestnásť," ohradila som sa pohoršene.

„Nezabudla si si mobil?" pokračoval nemilosrdne vo výsluchu.

„Prosím ťa, však nejde na koniec sveta a navyše s ňou bude Jacob," skočila mu do reči Sue. Otec našťastie po tejto prednáške kapituloval a vyprevadil ma pred dom. Nasadla som k Angele na miesto spolujazdca a mohli sme vyraziť.

Angie si cestu veľmi nepamätala, tak som ju musela navigovať. Nerobilo mi to však najmenší problém, trafila by som tam aj poslepiačky. Cestou sme si užili kopu zábavy a pospomínali sme na staré časy, pričom sme sa úspešne vyhli bolestným témam. Rozhodli sme sa dnešný večer si užiť tak, ako to len pôjde a k tomu rozhovor o mojom bývalom manželovi a Angelinom bývalom priateľovi rozhodne nepatril.

Do rezervácie sme vchádzali v tichosti a ja som napäto vyzerala Jakeov dom. Boli sme dohodnutí, že auto necháme tam a k pláži sa poberieme po vlastných.

„Aha," vyhŕkla Angela a ukázala pred seba. „Tam je a dovolila by som si tvrdiť, že mu oči žiaria ako nočná obloha plná komét," podpichla ma a ja som sa na ňu vyvalene pozrela.

„Netuším, o kom hovoríš," vykrúcala som sa, ale tvár ma prezradila.

„Iste, iste, prepáč." Angela viac nepovedala, len sa slabo usmiala a prikývla.

Zaparkovali sme pri garáži. Zvítali sa s Jakeom, pritom som si všimla, že mňa podržal v objatí o čosi dlhšie, ale nebolo mi to ani trošku proti vôli.

„Kde sú ostatní?" opýtala som sa Jakea cestou k miestu určenia.

„Seth, Paul, Jared a Quil, pripravujú hranicu," vyzradil mi.

„Je tu aj Quil? Myslela som si, že je v Seattli," neskrývala som nadšenie.

„Len čo sa dopočul, že si sa vrátila, vybavil si dovolenku," žmurkol na mňa.

„Ani som v to nedúfala a som naozaj rada, že tu bude," vydýchla som spokojne. „Čo zvyšok bandy? Emily so Samom a Rachel?"

„Emily a Sam prisľúbili, že sa na chvíľu ukážu. Rachel sa dnes necítila dobre, tak sa z účasti ospravedlnila. Ale stihla pripraviť ten najfantastickejší jablkový koláč," informoval ma a mne sa hneď zbehli slinky. Celodenná hladovka rozhodne nebol dobrý nápad.

„Predpokladám, že Paul bude s ňou," skonštatovala som prosto.

„Iba pomôže chalanom s drevom, ale na samotnej vatre bude chýbať. No odkazuje ti, že ti to vynahradí," vysvetľoval mi a pritom sa na jeho tvári usadil kyslý výraz.

„Viem si to nahradzovanie predstaviť," zasmiala som sa. Otočila som sa na Angelu, aby som jej to vysvetlila. „Len aby si vedela, tak tento konkrétny Paul si nenechá ujsť príležitosť, aby do mňa láskyplne nerýpal."

„Musíš však uznať, že sa od istej doby mierni," chechtal sa Jake a ja som pochopila, že naráža na spriaznenosť s jeho sestrou Rachel.

Angela nás ticho pozorovala a pritom sa usmievala popod fúzy. Radšej som si ju nevšímala a aby som niekde nezakopla, venovala som plnú pozornosť ceste pred sebou,. Konečne sme došli na pláž, ale už z diaľky sme mali možnosť pozorovať dianie na nej. V prvom rade sa zálivom rozliehal hlahol skupiny hlasov a najviac medzi nimi rezonoval ten Sethov.

„Zvláštne, aký generál sa z neho stal," poznamenala som ledabolo.

Zbadali nás len o okamih neskôr, než my ich. Seth sa k nám hnal medzi prvými. Zrazu zastal, ako keby do neho udrelo sto hromov, zarazil sa, pohľad uprel dopredu a začal hypnotizovať objekt pred sebou. Sledovala som dráhu jeho pohľadu a s prekvapením som zistila, že ním hypnotizuje Angelu. Sánka mu doslova visela na hrudi, len - len, že mu z nej nevypadla slina a oči mal vyvalené, ako dva lietajúce taniere. Jacob si tiež všimol jeho zvláštne správanie. Najprv sa uškrnul, ale potom sa mu uprostred čela vytvorila vráska.

„Seth!" zavolal na neho, ale dotyčný si ho nevšímal. Jake zašomral niečo v zmysle, že s tým pivom mohol počkať na nás a znova sa zamračil.

Seth bez slovíčka prešiel okolo nás dvoch, pritom ani jednému nevenoval pozornosť, ani vtedy nie, keď do neho Jake štuchol. Ocitol sa zoči - voči Angela a žiarivo sa na ňu usmial.

„Ja som Clearwater," hlesol a podával jej ruku. „Seth Clearwater."

Angela sa zachichotala, ruku prijala a pobozkala sa s ním na zoznámenie. „Ja viem kto si. Pamätám si ťa z môjho posledného výletu na túto pláž."

Seth na ňu chvíľu pozeral ako vyoraná myš, no potom sa  tresol do čela a rozosmial sa. „Iste, máš pravdu. Ja len... Vieš, zmenila si sa..."

„Všetci sme za tie roky trošku podrástli," chechtala sa Angela.

Očividne jeden druhého niečím zaujali, lebo v podobnom duchu pokračoval ich rozhovor ďalej. Tešilo ma to. Jake však vyzeral byť vyvedený z miery, niečo mu zrejme vŕtalo hlavou. Vykročil smerom k nim, ale ja som ho zastavila. Položila som mu ruku na predlaktie a uškrnula sa. „Len ich nechaj," žiadala som ho.

„Ale, on... To vyzerá akoby..." koktal Jake a prstom ukazoval na Setha. Videla som, že chce niečo povedať, ale iba na mňa hodil zvláštny pohľad a rozohnal sa rukou do priestoru.

„No vidíš," zasmiala som sa. „Aspoň bude mať Angela na večer spoločníka a ty sa budeš môcť venovať len a len mne." Ledva som to vyslovila a došiel mi význam mnou vypovedaných slov. Zase som raz rýchlejšie rozprávala, než myslela a trestom mi bolo, že som očervenela, ako ranné zore.

„Presne to som mal v pláne," povedal Jake tajomne a pritisol si ma k sebe.

„Héj, hrdličky a my sme vzduch?" zahulákal Paul od postavenej hranice a svoju náruč doširoka roztvoril.

So smiechom som zagúľala očami a nechala sa zovrieť v priam medveďom objatí. Keď ma dostatočne vystískal, zdvihol ruku a riadne mi postrapatil vlasy. „Nejako si nám vyrástla," skonštatoval napokon, a do hlasu vložil toľko presvedčivého údivu, že som mu jeho vážnu tvár bezmála uverila.

„A ty si nám akosi zmäkol," vrátila som mu škodoradostne.

„Jedna - nula pre Bellu," vpadol do našej výmeny Jared a tiež ma hneď objal.

„Myslím, že by si mi mohol smelo konkurovať," zašomral Paul na Jaredovu adresu, ale ten sa robil, že ho nepočuje.

„Vitaj medzi svojimi," pošepol mi Jacob a mne sa odrazu do očí nahrnuli slzy.

„Ďakujem," šepla som mu naspäť.

Potom si ma ešte ukradli Quil a Kim a ja som sa cítila, ako dieťa na Vianoce. Bála som sa, že aj napriek všetkému, čo nás k sebe s Jakeom púta, mi dajú moje chyby pekne zožrať a že ich nebolo málo. No všetci boli úžasní a správali sa ku mne, ako k členovi rodiny. Rovnako milého a úprimného privítania sa dostalo aj Angele, o čo sa nepostaral nikto iný, než Seth. Obaja boli taký zlatý, aj slepý mohol vidieť ich vzájomné sympatie a ja som kvôli svojej priateľke dúfala, že si dnešný večer poriadne užije.

Netrvalo dlho a všetci sme sa sedeli na vyvalených kmeňoch, ktoré boli poukladané okolo kopy dreva. Ako som sa dozvedela, výsostné právo zapáliť oheň si včera večer vybojoval Seth. No ten miesto akcie hľadel s neskrývaným obdivom na Angelu, ako keby sa pozeral na svätý obrázok a ju to privádzalo do nemalých rozpakov. Veci sa teda musel ujať niekto iný, lebo Sethom nepohlo ani Paulove a Jaredove podpichovanie. Keď sa oheň konečne rozhorel, Jake si sadol naspäť vedľa mňa a s výrazom „ja nič, ja muzikant" natiahol ruku poza môj chrbát. Ktosi mi podal nejakú fľašu, asi s pivom, ja som si z nej neprítomne logla a hneď na to sa rozkašľala.

„Pomaly, Snehulienka," smial sa Paul. „Táto ohnivá voda nie je žiadna limonáda." Plesla som ho po pleci a fľašku s ohnivou vodou som poslala ďalej.

„Nemal si už byť doma?" podpichol ho Sam, ktorý práve prichádzal, ruka v ruke s Emily.

Paul sa na neho zaškaredil, ale bez ďalších rečí sa zodvihol. Rozlúčil sa s nami, pričom mi nezabudol klásť na srdce, aby som sa poriadne odviazala a hneď na to vrhol veľavýznamný pohľad na Jakea. Ten si ho nevšimol, lebo bol akurát otočený ku Quilovi, ale ja som otvorila ústa dokorán aj za dvoch.

Paul odchádzal na výsosť spokojný sám so sebou, ibaže ja som ostala pekne rozhodená. Potom som si však povedala, prečo by som sa mala držať v úzadí a správať sa rezervovane. Vďačne som uchopila fľašu s alkoholom, ktorú mi opäť niekto podal a poriadne si odpila. Do očí sa mi natisli slzy a opätovne som sa zakuckala. Jake ma jemne pobúchal po chrbte a podal mi pohár s vodou. Voda zahasila oheň v mojom hrdle, ale nemohla zmierniť horúčosť, ktorá sa mi zakrádala po celom tele. Predtým som alkohol skoro vôbec nepila, takže teraz mi stačilo pár glgov a lietala som na obláčiku. Postupne som zistila, že sa určitej slabosti nevládzem a vlastne ani nechcem brániť. Oprela som sa o Jakeovu hruď, nechala sa ním objať a očami sledovala dianie okolo ohňa. Pritom som načúvala tlkotu jeho srdca a cítila sa tak dobre, ako nikdy v celom doterajšom živote.

 

Hluk aj zábava gradovali, hrali sa rôzne hry, ktoré sa zakaždým skončili výbuchom smiechu. Hlavne, keď sa Sam snažil napodobiť Odettu z Labutieho jazera, alebo keď sme sa s Jakeom pokúsili zaspievať serenádu. Chytali sme sa za bruchá, prehýbali sa v páse a všetko sme zavŕšili spoločným tancom okolo vatry.

Ale hovorí sa, že keď je človeku dobre, čas letí ako splašený a naša spoločnosť sa tomu takisto nevyhla. Ani som nepobadala ako a kedy sa tak stalo, no odrazu sme pri dohárajúcej hranici ostali len ja a Jacob.

„Kam sa všetci podeli?" začala som sa vypytovať. „A kde je vôbec Angela?" Zdesila som sa, že som kamarátku nechala napospas sebe samej. Chcela som sa postaviť, no zatočila sa mi hlava. Zvesila som plecia a smutne sa pozrela na Jakea.

„O Angie sa neboj, má ju v opatere ten najpovolanejšia osoba," odvetil mi záhadne, no potom dodal. „Keďže jediným človekom, ktorý dnes nepil, bol Seth, tak sa ponúkol, že ju odvezie domov a som nútený poznamenať, že mu to nebolo vôbec proti srsti," prezradil mi spiklenecky. „Mám ti odkázať, aby si sa o ňu nestrachovala."

„Ešteže tak," vydýchla som si od úľavy. Na nič viacej som sa nezmohla. Vedela som, že so Sethom je Angie v bezpečí a preto som túto starosť vypustila z hlavy. Vnímala som len krásu hlbokej noci, zvláštne šteklenie v bruchu a moje neopodstatnené obavy.

Oheň pomaly zhasínal a ja som sa napriek tropickému ovzdušiu dnešnej noci začala triasť od zimy. Jake neváhal, vyzliekol si tričko a nedbajúc mojich protestov, že zmrzne, mi ho prehodil cez plecia. Zhlboka som sa nadýchla jeho vône. Obavy som hodila za hlavu a plnými dúškami som si užívala pocit blízkosti a naplnenia. Cítila som sa ľahká, slobodná a kdesi z môjho vnútra vyvieral istý cit, ktorý tam spal po niekoľko rokov a ktorý som sa doteraz bála pomenovať. Bolo mi strašne dobre, nachádzala som sa na správnom mieste a už som ani trochu nepochybovala, že takto to malo byť odjakživa. Vedela som, že nech by sa stalo čokoľvek, už ma nikto nepresvedčí o opaku.

Zvesila som hlavu a zahľadela sa do zeme. Jake jemne zovrel moju bradu medzi palec a ukazovák a zdvihol mi hlavu tak, aby som mu mohla pozerať do tváre. Znova som sa roztriasla, ale teraz to nebolo od zimy.

„Nuž, asi nemám inú možnosť, ako sa ubytovať na tú jednu noc u teba," vyhŕkla som sotva počuteľne.

Jake na to nič nepovedal, iba nemo prikývol. Slová sa v tej chvíli zdali byť zbytočné. Dlaňou pohladil moje líce a mierne sa ku mne naklonil. Srdce mi búchalo ako splašené, mala som dojem, že ho cítim až v krku. Privrela som oči a vyšla Jakeovi v ústrety. Jemne sa svojimi ústami obtrel o moje pery a ja som mu ten nesmelý dotyk vrátila. V mojom vnútri sa rozletelo vari milión motýľov a trepotanie ich krídiel mi spôsobilo závrať. Potrebovala som sa Jakea chytiť, túžila som mu byť čo najbližšie, chcela som sa ho dotýkať. Svoje prsty som preplietla na jeho zátylku, on rukami obopol moje telo a tuho ma k sebe pritisol. Snáď v obave, aby som mu neutiekla, bolo mi to fuk. Momentálne som chcela len jedno, byť mu tak blízko, ako sa len bude dať.

Naše pery splynuli v jedno a ja som cítila, ako sa moje rany hoja. Nie všetky, ale určite tie, ktoré ma primäli zanevrieť na šťastie a nádej. V jeho náručí som našla to, čo som potrebovala, bezpečie, dôveru a skutočnú lásku. V tej chvíli už nebolo nič iné, než ja a on.



ZHRNUTIE

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

14)  Empress (07.06.2014 09:28)

Evička, ďakujem za tvoj komentár, som rád, že som aj tebe ulahodila.
So svadbou si to ešte rozmyslím, nechajte sa prekvapiť.

13)  Evita (06.06.2014 23:23)

Anicka super kapitola!!!! Taka pohodovka najprv a potom ako ceresnicka na torte fakt ze sa ty dvaja konecne rozhupali! :-D :-D :-D Suhlasim s tym samo ze ty dvaja by uz mali zit spolu naveky ale mozno Bella nebude chciet " bielu svadbu" potom ako dopadla jej prva, mozno nejaky indiansky obrad....To by sa mi pacilo!!!! Ale to je vlastne jedno hlavne nech su spolu stastny! Anicka len tak dalej!!!!

Empress

12)  Empress (04.06.2014 14:13)

Príliš skoro

maryblack

11)  maryblack (04.06.2014 14:04)

Rána?? v kolik si vstávala?? :D :D

Empress

10)  Empress (04.06.2014 14:02)

Švihnúť, to sú výrazy takto z rána...

maryblack

9)  maryblack (04.06.2014 13:58)

Co zase já?!! No tak fajn Už by si mohli švihnúť! Či nie??

Empress

8)  Empress (03.06.2014 22:28)

To by si sa musela opýtať Maryblack

SestraTwilly

7)  SestraTwilly (03.06.2014 22:13)

A aké iné veci máš na mysli Anička?:p ;) Lebo ja som sa bavila len o svadbe... ;)

Empress

6)  Empress (03.06.2014 21:54)

Jana - ďakujem
SestraTwilly - to je hrozné, všetci chcú svadbu a... iné veci Robím si srandu, ;) Tvoj komentár ma veľmi potešil a pre mňa, ako autorku, je to, že sa ti písmenká páčili, tou najlepšou odmenou. Díky

SestraTwilly

5)  SestraTwilly (03.06.2014 21:06)

Anička,naozaj krásna kapitolka.Konečne sa Jake a Bella posunuli o dosť ďalej .Dúfam,že im už nič nebude stáť v ceste a mohla by byť aj svadba.;)A Seth a Angela...krásne si ich dala dohromady,vidím že "otisk"(neviem slovenský výraz pre toto slovo)funguje spoľahlivo.Urobila si mi radosť,nádherná kapitolka.
Dúfam,že ďaľšia bude nasledovať čoskoro.

4)  Jana (03.06.2014 19:46)

Empress

3)  Empress (03.06.2014 16:28)

Maryblack - ďakujem moja za tvoj komentár. :) :) Neuveríš, ale aj mne sa ulavilo, že KONEČNE dospeli tam, kam dospeli. A Seth v tom lieta o to nie je pochýb... ;-)
BabčaS. - ďakujem

2)  BabčaS. (03.06.2014 15:08)

maryblack

1)  maryblack (03.06.2014 14:38)

Anoooooo!!! Už bylo na čase, aby ti dva udělali krok kupředu!!! Moc se těším na další kapitolku, tahle byla suprová!!! A něco mi říká, že Seth je v tom až po uši:D :D :D zamilovanec jeden zamilovanej!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek